Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/267/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224465 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509224465.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ľ. J. - A., J. E. H. H. J. XX, XXX XX H. J., O.Z.: XX XXX XXX, zast.: SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému: I. HOLSTAV Bratislava, s. r. o., so sídlom Májová 21, 851 01 Bratislava, IČO: 44 209 819, II. G. J., T. E. T. X, XXX XX T., III. O. U., T. H. X, XXX XX T., žalovaný II. a III. zast.: Legium, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, o zaplatenie 9.109,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného II. proti druhému výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29 Cb/308/2010 - 245 zo dňa 06.05.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 29 Cb/308/2010 - 269 zo dňa 20.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29 Cb/308/2010 - 245 zo dňa 06.05.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 29 Cb/308/2010 - 269 zo dňa 20.08.2015 v časti II. výroku p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému II. právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému v I. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.962,23 eur spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 27.12.2008 do zaplatenia. Druhým výrokom uložil žalovanému v II. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.147 eur spolu s 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 08.08.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % denne zo sumy 7.147 eur od 08.08.2008 do 06.05.2015. Tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtým výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 9.109,23 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 10.06.2008 uzatvoril so žalovaným v I. rade Zmluvu o dielo č. 24/2008, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného I. dielo - hydroizolačné práce v zmysle projektovej dokumentácie na rodinnom dome v Devíne. Bolo dohodnuté, že pokiaľ vznikne potreba naviac prác, budú dohodnuté písomným dodatkom k zmluve s tým, že dodatok nebolo potrebné uzatvoriť podľa zmluvy písomne, pokiaľ by okamžitým nevykonaním naviac prác hrozilo riziko s omeškaním celého diela. V čase realizácie prác vznikla potreba rozšíriť rozsah diela dohodnutého v zmluve o ďalších 102,5 m2. Žalovaný v I. rade zadával svoje požiadavky len ústne a po vykonaní prác naviac nebol ochotný uzavrieť na tieto práce dodatok k zmluve o dielo a ani nemal záujem na protokolárnom odovzdaní diela v zmysle podmienok zmluvy. Všetky práce boli zo strany žalobcu vykonané včas a riadne. Žalovaní v II. a III. namietli, že žalovaný v I. rade je právnickou osobou, ktorá bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 22.05.2008 a bola zapísaná v obchodnom registri ku dňu 17.06.2008 a týmto dňom nadobudla právnu subjektivitu, a teda bola spôsobilá nadobúdať práva a povinnosti. Zmluva o dielo bola uzavretá dňa 10.06.2008 a týmto dňom nadobudla aj účinnosť. Keďže objednávateľom diela bola spoločnosť HOLSTAV Bratislava s.r.o., ktorá nemala v čase uzavretia zmluvy právnu subjektivitu, nemohla mať ani spôsobilosť na právne úkony, a teda zmluva o dielo uzavretá so žalobcom je absolútne neplatným právnym úkonom s účinkami ex tunc. Žalovaní v II. a III. rade ďalej poukázali na to, že nevystupovali vo vzťahu k spoločnosti HOLSTAV Bratislava s.r.o ako splnomocnenec v zmysle ust. § 33 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko na to, aby ich spoločnosť mohla splnomocniť, by musela mať spôsobilosť na právne úkony, čo v čase podpísania zmluvy nemala a nemohli za spoločnosť konať bez oprávnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 10.06.2008 uzavrel žalobca Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie hydroizolačných prác na stavbe rodinného domu v Bratislave - Devíne, v ktorej bol ako objednávateľ označený žalovaný v I. rade, a to spoločnosť HOLSTAV Bratislava s.r.o.. Zmluva bola podpísaná za objednávateľa žalovaným v II. rade G. J.. V tomto čase, teda 10.06.2008 nebola spoločnosť HOLSTAV Bratislava s.r.o. ešte zapísaná v obchodnom registri. K zápisu došlo dňa 17.06.2008. Konajúci súd poukázal na to, že zmluva nebola uzavretá s odkladacou podmienkou a spoločníci, ani orgán spoločnosti do troch mesiacov po vzniku spoločnosti neschválili tento úkon. Nakoľko právny úkon nebol spoločnosťou schválený, jeho účinky voči spoločnosti nenastali. Pokiaľ zakladatelia spoločnosti prevezmú iné záväzky než tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a spoločnosť tieto záväzky bez odkladacej podmienky neprevezme, a teda ich nemôže ani schváliť, sú v takomto prípade zaviazaní zakladatelia spoločnosti. Konajúci súd konštatoval, že zmluva o dielo je zmluvou smerujúcou k podnikateľskej činnosti a nie je to záväzok smerujúci k vzniku spoločnosti. Zmluvu podpísal žalovaný v II. rade, ktorý je touto zmluvou aj viazaný. Bol toho názoru, že pre posúdenie zmluvnej zodpovednosti nie je rozhodujúce, či práce boli vykonané ihneď po podpise zmluvy ešte pred vznikom spoločnosti, alebo až po zápise spoločnosti v obchodnom registri. Ani v prípade, že by práce boli vykonané až po vzniku spoločnosti, nebola by zmluvou viazaná spoločnosť, ale jej zakladateľ, nakoľko v zmluve nebola odkladacia podmienka. Súd prvej inštancie mal preukázané, že práce boli podľa Zmluvy o dielo žalobcom vykonané a žalovaný v II. rade nespochybnil prevzatie diela. Dielo síce neprevzal on, ale jednoznačne mal vedomosť o tom, že dielo prevzal žalovaný v III. rade a prevzatie diela nenamietal. Samotný žalovaný v II. rade zároveň uviedol, že cena diela by bola uhradená, pokiaľ by mal objednávateľ uhradenú faktúru investorom. O tom, že dielo bolo reálne prevzaté, svedčí aj fakt, že po realizácií všetkých prác bolo dielo odovzdané investorovi. Na základe uvedených dôvodov druhým výrokom konajúci súd zaviazal žalovaného v II. rade na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 7.147,23 eur, faktúry č. 72/2008, ktorou bola fakturovaná cena diela podľa Zmluvy o dielo. Nakoľko žalovaný v II. rade porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, uplatnil si žalobca aj dohodnutú zmluvnú pokutu od 08.08.2008 do zaplatenia. V tejto časti nároku súd žalobcovi vyhovel iba z časti, a to do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej (t.j. do 06.05.2015), keď vychádzal z toho, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky (ide o samostatný nárok) a ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím do budúcna podľa § 154 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že v priebehu stavby bolo potrebné vykonať práce naviac. Podľa Zmluvy o dielo práce naviac mali byť dohodnuté písomným dodatkom. Tieto práce boli dohodnuté ústne, a to medzi žalobcom a žalovaným v III. rade ako konateľom žalovaného v I. rade, ktorý bol v zmluvnom vzťahu k investorovi. Potreba naviac prác vznikla po zápise žalovaného v I. rade do obchodného registra. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že táto dohoda je nová zmluva o dielo uzavretá ústne medzi žalovaným v I. rade prostredníctvom jeho konateľa - žalovaného v III. rade a žalobcom. Počas konania žalovaný v I. rade nespochybnil, že došlo k dohode o predmete diela a jeho cene, žalobca práce vykonal, konateľ žalovaného v I. rade tieto práce ústne prevzal, avšak žalovaný v I. rade cenu diela neuhradil. Preto súd zaviazal prvým výrokom žalovaného v I. rade na zaplatenie 1.962,23 eur spolu s príslušenstvom z faktúry č. 144/2008. Žalobca si uplatnil v konaní aj zmluvnú pokutu z tejto časti žalovanej istiny, nakoľko vychádzal z toho, že aj tieto práce je možné subsumovať pod Zmluvu o dielo zo dňa 10.06.2008. Nakoľko konajúci súd dospel k záveru, že tieto práce boli predmetom ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade a zmluvná pokuta nebola písomne dohodnutá, návrh žalobcu v tejto časti zamietol. Nakoľko sa žalovaní v I. a II. rade dostali so splnením svojich záväzkov do omeškania, zaviazal ich súd aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do ich zaplatenia. Tretím výrokom žalobu zamietol voči žalovanému v III. rade, nakoľko zo Zmluvy o dielo bol zaviazaný len žalovaný v II. rade, ktorý zmluvu podpisoval a žalovaný v III. rade nebol v tomto konaní pasívne legitimovaný. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. § 64 ods. 1, 2, 3, § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). 2. Proti tomuto rozsudku v časti II. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v II. rade, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O. s. p.. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, poukázal na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku v časti týkajúcej sa inštitútu zmluvnej pokuty uvedenej na strane 7 rozsudku a uviedol, že žiadna Dohoda o urovnaní uzatvorená nebola, pričom konajúci súd zrejme pochybil, keď argumentoval listinným dôkazom nenachádzajúcim sa v tomto súdnom spise. Odhliadnuc od tejto skutočnosti žalovaný v II. rade poukázal na to, že uzatvorená Zmluva o dielo je zloženým právnym úkonom, ktorá upravuje práva a povinnosti na oboch zmluvných stranách (synalagmatické záväzky), a preto pokiaľ konajúci súd mal za to, že žalobca uzatvoril Zmluvu o dielo so žalovaným v II. rade, bol žalovaný v II. rade nielen povinný z tejto zmluvy plniť, ale aj oprávnený plnenie prijať. Nakoľko žalovanému v II. rade dielo zhotovené na základe Zmluvy o dielo nebolo odovzdané, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na výplatu ceny za dielo v zmysle § 548 ods. 1 OBZ, ako aj čl. IV Zmluvy o dielo. Žalobca si nesplnil svoj synalagmatický záväzok vyplývajúci mu jednak z čl. VIII Zmluvy o dielo, ako aj zo samotného ustanovenia § 554 ods. 1 OBZ. Žalovaný v II. rade zastával názor, že právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným v I. rade, ktorý bol povinný z tohto právneho vzťahu plniť a rovnako tak oprávnený plnenie prijať, nie však podľa Zmluvy o dielo, ale podľa inej zmluvy, konkrétne na základe novej - ústnej zmluvy o dielo. V tejto súvislosti poukázal na faktúry č. 72/2008 a č. 144/2008, zaplatenie ktorých si žalobca pôvodne uplatňoval iba u žalovaného v I. rade, nakoľko jemu poskytol reálne plnenie a od ktorého prevzal aj zálohu vo výške 50.000 eur za vykonané práce podľa príjmového dokladu č. 72 zo dňa 04.07.2008. Mal za to, že žalovanému v I. rade vznikla povinnosť podľa ustanovenia § 546 ods.1 OBZ, a teda zaplatiť dohodnutú cenu zhotoviteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v II. rade argumentoval tým, že druhý výrok napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý II. výrok zrušil a rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v II. rade zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. K námietke žalovaného v II. rade, ohľadne zmätočnosti odôvodnenia rozsudku v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty na strane 7 rozsudku uviedol, že je síce pravda, že žiadna Dohoda o urovnaní nebola súčasťou spisu, ale je zrejmé, že znenie predmetnej vety je zjavnou chybou v písaní (súd miesto slov „Zmluva o dielo“ použil spojenie „Dohoda o urovnaní“), ktorú by mal súd v zmysle ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku odstrániť v rámci autoremedúry a ktorá nie je dôvodom na podanie odvolania. Argumentáciu žalovaného v II. rade ohľadom vzniku akejsi ústnej zmluvy o dielo medzi žalovaným v I. rade a žalobcom, založenej na vystavení faktúr č. 72/2008 a č. 144/2008 a príjmového dokladu č. 72 zo dňa 04.07.2008 na nesprávny subjekt, považoval žalobca za účelovú, v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rozpore s poctivým obchodným stykom a so zásadou nemo turpitudinem suam allegare potest - nikto nemôže mať prospech zo svojho vlastného nepoctivého konania. Zdôraznil, že nesprávne adresovanie vyššie uvedených dokumentov len potvrdzuje, že žalovaní v II. a II. rade zamlčali žalobcovi skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy o dielo žalovaný v I. rade, v mene ktorého mali údajne konať, ešte nevznikol a nebol zapísaný do príslušného obchodného registra. V otázke synalagmatickosti zmluvy o dielo a otázke odovzania diela žalobca odkázal na vykonané dokazovanie. Mal za to, že z výpovede žalovaného v II. rade vyplýva, že on podpisoval Zmluvu o dielo a o prevzatí diela žalovaným v III. rade vedel. Z výpovede žalovaného v III. rade vyplýva, že žalovaný v II. rade mal na starosti uzavieranie zmlúv a zabezpečenie subdodávateľov a žalovaný v III. rade veci týkajúce sa projektovej dokumentácie. Medzi žalovanými v II. a III. rade teda existovala komunikácia vo vzťahu k úkonom týkajúcich sa Zmluvy o dielo. Poukázal na ust. § 537 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého je objednávateľ povinný vykonané dielo prevziať, zákon však nestanovuje povinnosť osobného prevzatia diela. Objednávateľ teda môže vykonaním tohto úkonu poveriť tretiu osobu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že súd vec správne právne posúdil a vykonané dôkazy správne zhodnotil, keď uviedol, že dielo bolo vykonané a prevzaté a že hoci žalovaný v II. rade neprevzal dielo osobne, jednoznačne mal vedomosť o tom, že dielo prevzal žalovaný v III. rade a prevzatie diela nenamietal. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku potvrdil ako vecne správny a zároveň zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného v II. rade a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 6. Vzhľadom na odvolanie žalovaného v II. rade sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami v súvislosti so správnosťou napadnutého II. výroku. Žalovaný v prvom rade namietol zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty na strane 7 rozsudku, s odvolaním sa na odkaz súdu na Dohodu o urovnaní. Je síce pravda, že v priebehu konania žiadna zo sporových strán nepredložila ako dôkaz Dohodu o urovnaní, ale z odôvodnenia celého rozsudku, najmä predchádzajúcich odsekov, na ktoré uvedený odsek na strane 7 nadväzuje, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému v II. rade, dohodnutú v čl. VI. bod 4 Zmluvy o dielo zo dňa 10.06.2008, ktorý konajúci súd v odôvodnení aj citoval v úplnom znení. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že v danom prípade je zjavné, že znenie predmetnej, žalovaným v II. rade namietanej vety, je zrejmou nesprávnosťou, keď súd miesto slov „Zmluva o dielo“ použil spojenie „Dohoda o urovnaní“, ktorú mal v zmysle ust. § 164 O. s. p., po novej právnej úprave podľa ust. 224 CSP opraviť opravným uznesením a ktorá nie je dôvodom na podanie odvolania. 7. V súvislosti s právnym posúdením podľa § 64 OBZ žalovaný v II. rade uviedol, že uzatvorená Zmluva o dielo je zloženým právnym úkonom, ktorá upravuje práva a povinnosti na oboch zmluvných stranách (synalagmatické záväzky) a namietol, že pokiaľ konajúci súd zastával názor, že žalobca uzatvoril Zmluvu o dielo so žalovaným v II. rade, bol povinný z tejto zmluvy nielen plniť, ale aj oprávnený plnenie prijať. Nakoľko mu však dielo zhotovené na základe Zmluvy o dielo nebolo odovzdané, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na výplatu ceny za dielo v zmysle § 548 ods. 1 OBZ, ani podľa čI. IV Zmluvy o dielo. Odvolací súd s námietkou odvolateľa nesúhlasil a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, že Zmluva o dielo zo dňa 10.06.2008 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, nakoľko v deň uzavretia zmluvy ešte nebola spoločnosť HOLSTAV Bratislava s.r.o., označená v článku I. zmluvy ako objednávateľ, zapísaná v obchodnom registri. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou dňa 22.05.2008 a k jej zápisu do obchodného registra došlo dňa 17.06.2008. 8. Podľa § 64 ods. 1 OBZ, osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. 9. Podľa § 64 ods. 2 OBZ, spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne. 10. Podľa § 64 ods. 3 OBZ, osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne. 11. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že Zmluva o dielo nebola uzavretá s odkladacou podmienkou a spoločníci, ani orgán spoločnosti do troch mesiacov po vzniku spoločnosti neschválili tento úkon. Nakoľko Zmluva o dielo zo dňa 10.06.2008 nebola žalovaným v I. rade schválená, jej účinky voči spoločnosti nenastali. Obdobie od založenia spoločnosti do jej vzniku sa vyznačuje rôznymi špecifikami. Založená spoločnosť označovaná právnou teóriou aj ako tzv. „predbežná spoločnosť“, nemá do zápisu v obchodnom registri právnu subjektivitu, nemôže nadobúdať práva a povinnosti a nemá ani spôsobilosť na právne úkony. Už na samotné založenie spoločnosti, ako aj na vznik spoločnosti je však potrebné vykonať určité právne úkony. Spoločnosť si musí spravidla zabezpečiť oprávnenie potrebné na výkon predmetu činnosti, prenajať priestory a podobne. Zákon to rieši tým spôsobom, že umožňuje konanie v mene spoločnosti, ktorá je do svojho vzniku neexistujúcim subjektom. Osoby oprávnené konať v mene spoločnosti môžu prevziať aj iné záväzky ako tie, ktoré priamo súvisia so vznikom spoločnosti, ak ich prevezmú s odkladacou podmienkou. Aj tento záväzok by sa mal priamo týkať spoločnosti. V právnych úkonoch by mala byť vždy označená spoločnosť a osoba, ktorá je oprávnená konať v jej mene. Z právneho úkonu by malo byť zrejmé, že ide len o založenú spoločnosť, ktorá nie je ešte zapísaná do obchodného registra, v záujme toho, aby druhá strana nebola uvedená do omylu. Z týchto právnych úkonov sú konajúce osoby zaviazané spoločne a nerozdielne a veritelia si môžu uplatňovať svoje pohľadávky voči všetkým, alebo len niektorým z nich. Záväzky prechádzajú na spoločnosť len vtedy, ak taký právny úkon spoločníci alebo príslušný orgán schvália do troch mesiacov po vzniku spoločnosti. Prechod záväzkov nie je upravený ako prevzatie záväzku, pretože k tomuto právnemu úkonu nie je potrebný súhlas veriteľov. Spoločnosť je tak viazaná od počiatku - teda od jej vzniku a aj od vzniku samotného právneho vzťahu, čo znamená so všetkými právnymi dôsledkami. Ak spoločnosť v stanovenej lehote neschváli právne úkony uvedených osôb, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú tieto osoby zaviazané spoločne a nerozdielne. 12. S poukazom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie vyslovil správny názor, že Zmluva o dielo je zmluvou smerujúcou k podnikateľskej činnosti a nie je to záväzok smerujúci ku vzniku spoločnosti a nakoľko zmluvu podpísal žalovaný v II. rade ako zakladateľ spoločnosti HOLSTAV Bratislava s.r.o, ktorá ju do 3 mesiacov od svojho vzniku neschválila, je touto zmluvou viazaný žalovaný v II. rade. Odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho záverom, že pre posúdenie zmluvnej zodpovednosti nie je rozhodujúce, či práce boli vykonané ihneď po podpise zmluvy, ešte pred vznikom spoločnosti, alebo až po zápise spoločnosti v obchodnom registri. Ani v prípade, že by práce boli vykonané až po vzniku spoločnosti, by nebola zmluvou viazaná spoločnosť, ale jej zakladateľ, nakoľko v zmluve nebola odkladacia podmienka, takže námietky žalovaného v II. rade sú aj v tomto smere nedôvodné. Tvrdenie žalovaného v II. rade, že právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným v I. rade, ktorý bol povinný z tohto právneho vzťahu plniť a rovnako tak oprávnený plnenie prijať, nie však podľa Zmluvy o dielo, ale podľa inej zmluvy, konkrétne na základe novej - ústnej zmluvy o dielo, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie toto tvrdenie nebolo preukázané. Uzavretie novej - ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v I. rade nepreukazujú faktúry č. 72/2008 a č. 144/2008, zaplatenie ktorých si žalobca pôvodne uplatňoval iba u žalovaného v I. rade, ani prevzatie zálohy vo výške 50.000 eur za vykonané práce podľa príjmového dokladu č. 72 zo dňa 04.07.2008, tak ako to namietol žalovaný v II. rade. Povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu zhotoviteľovi vznikla žalovanému v II. rade podľa ustanovenia § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 OBZ a článku IV. Zmluvy o dielo. 13. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok 14. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 15. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 16. Podľa § 555 ods. 1 prvá veta OBZ, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. 17. V prejednávanej veci možno konštatovať, že aj keď podľa § 554 ods. 1 v OBZ k písomnému protokolárnemu odovzdaniu prác, ktoré na diele vykonal a ku ktorým sa žalobca ako zhotoviteľ zmluvne zaviazal v čl. VIII. Zmluvy o dielo, žalovanému v II. rade nedošlo a dielo prevzal žalovaný v III. rade, pretože ich žalovaný v II. rade ako objednávateľ od žalobcu neprevzal, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 555 ods. 1 OBZ, ktoré rieši práve takéto prípady, kedy objednávateľ neposkytne zhotoviteľovi súčinnosť a k prevzatiu diela sa nedostaví. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, dielo nemal komu odovzdať, žalovaní nedvíhali telefón a vznikol problém v komunikácii. V konaní nebolo sporné, že k odovzdaniu diela žalobcom došlo a dielo prevzal žalovaný v III. rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní v II. a III. rade zhodne potvrdili, že k úhrade ceny za vykonané dielo nedošlo z dôvodu, že faktúry žalovanému v I. rade neuhradil generálny investor, ktorému dielo odovzdali, čím taktiež nepriamo potvrdili, že dielo bolo žalobcom riadne vykonané. Žalovaní ďalej zhodne potvrdili, že žalovaný v II. rade mal na starosti uzavieranie zmlúv a zabezpečenie subdodávateľov a žalovaný v III. rade veci týkajúce sa projektovej dokumentácie a že medzi nimi existovala komunikácia vo vzťahu k úkonom týkajúcich sa Zmluvy o dielo. Pre posúdenie, či žalobca svoju povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo splnil, je podľa odvolacieho súdu podstatné to, že v nadväznosti na § 555 ods. 1 OBZ bolo umožnené konečnému objednávateľovi ním nakladať. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela, je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v II. rade, že zmluva o dielo je zloženým právnym úkonom, ktorá upravuje práva a povinnosti na oboch zmluvných stranách (synalagmatické záväzky) a žalovaný v II. rade bol nielen povinný z tejto zmluvy plniť, ale aj oprávnený plnenie prijať, ale zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj odovzdanie diela je dvojstranným synalagmatický vzťahom, t. j. povinnosti zhotoviteľa, zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Z obsahu Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené sa vzťahuje na riadne vykonané dielo. Ak by malo dielo vady, objednávateľ by síce mohol dielo prevziať, ale nebola by to jeho povinnosť. Zhotoviteľ v zásade vykonáva dielo samostatne a nie je viazaný pokynmi objednávateľa, pokiaľ mu táto povinnosť priamo zo zmluvy nevplýva. V praxi môže nastať prípad, kedy objednávateľ odmietne prevziať riadne vykonané dielo aj preto, lebo nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie ceny za dielo. Nesplnením tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi právo domáhať sa prevzatia diela žalobou na súde. Pokiaľ objednávateľ neprevezme riadne vykonané dielo, porušuje tým povinnosť zo záväzkového vzťahu a zároveň sa dostáva do omeškania. V súvislosti s námietkou žalovaného v II. rade, ohľadne nesplnenia povinnosti žalobcu dielo odovzdať, odvolací súd poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca dielo podľa Zmluvy o dielo riadne vykonal a ako konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný v II. rade prevzatie diela nespochybnil. Dielo síce neprevzal on, ale jednoznačne mal vedomosť o tom, že dielo prevzal žalovaný v III. rade a prevzatie diela nenamietal. O tom, že dielo bolo reálne prevzaté, svedčí aj fakt, že po realizácií všetkých prác, bolo dielo odovzdané investorovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že práce boli podľa Zmluvy o dielo žalobcom riadne vykonané a žalovanému v II. rade vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela, fakturovanej podľa Zmluvy o dielo faktúrou č. 72/2008 vo výške 7.147,23 eur. 18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vykonané dôkazy správne zhodnotil, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).