Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/316/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510211653 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510211653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: F. O., Z. Z. XX, Z., zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Aľušik, so sídlom Černyševského 11, Bratislava, proti žalovaným: X/ W. W., Z. W. XX, Z., X/ B. W., Z. W. XX, Z., zastúpeným advokátom: JUDr. Mojmír Plavec, so sídlom Májkova 3, Bratislava, o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 05. februára 2015, č.k. 42C/290/2010-186, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 5.298,16 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 14.5.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 701,84 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 701,84 eur od 14.05.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa na základe zmluvy číslo XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu, uzatvorenej s Bytovým družstvom B. dňa 22.01.2003, sa stala vlastníčkou bytu č. XX na X. B. Z. X. O. Z. na Z. U.. Č.. XX, Č.. M. XXXX, Č.. T.. O. XX, zapísaného na LV č. XXXX, pre N..Ú.. B., na parcele č. XXX, XXX. Ohľadne totožného bytu žalovaní, ako kupujúci, dňa 14.07.2005 uzavreli so Š. Š., ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 18.07.2005, po tom, ako predávajúcemu vyplatili kúpnu cenu vo výške 1.300.000,- Sk, pričom od uzavretia kúpnej zmluvy až do 20.04.2012 predmetný byt užívali. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 15.12.2009, č.k. 5C/17/2006-169, právoplatným dňa 19.02.2010, rozhodol, že vlastníčkou uvedeného bytu je žalobkyňa. Žalovaní predmetný byt užívali až do, kedy ho žalobkyni odovzdali. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 107 ods. 1, § 451, § 456, § 458 ods. 1, § 129 ods. 1, § 129 ods. 2, § 130 ods. 1,2, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 70 ods. 1,2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná dôvodne, avšak nie v celom rozsahu, keď žalovaným v dôsledku užívania predmetného bytu vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, avšak nie za celé uplatnené obdobie. Poukázal na to, že na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými a Š. Š. dňa 14.07.2005, Správa katastra dňa 18.07.2005 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných, ktorí byt zveľadili a zrekonštruovali, pričom až orgánmi činnými v trestnom konaní bolo zistené, že osobou, ktorá žalovaným tento byt predala, a vystupovala pod menom Š. Š., bol v skutočnosti vlastným menom O. L., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/50/2007 zo dňa 15.04.2008 uznaný vinným okrem iného aj z toho, že bez vedomia žalobkyne previedol na seba vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe falošného splnomocnenia zo dňa 22. 06. 2005 a na základe falošnej zmluvy zo dňa 30. 06.2005, na základe ktorých bol dňa 06.07.2005 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu, tento následne predal žalovaným a dňa 18.07.2005 od nich prijal kúpnu cenu vo výške 1.300.000 Sk. Vzhľadom na uvedené boli ako vlastníci bytu na liste vlastníctva zapísaní žalovaní, a to až do okamihu, kedy Okresný súd Bratislava V konaní sp. zn. 5C/17/2006 rozsudkom zo dňa 15.12.2009, právoplatným dňa 19.02.2010, určil, že vlastníčkou bytu je žalobkyňa, keď obe zmluvy, ktorými bolo po 30.6.2005 s bytom nakladané, je treba považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaných je potrebovať považovať za dobromyseľných, a teda i oprávnených držiteľov predmetného bytu, a to v období od 14.07.2005 až do 19.02.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 5C/17/2006-169 zo dňa 15.12.2009 o určení vlastníctva žalobkyne k predmetnému bytu, keďže až do tohto okamihu nemali žalovaní relevantný právny dôvod považovať za neplatnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej predmetný byt kúpili. S poukazom na uvedené vyslovil názor, že nakoľko boli žalovaní v období do 19.02.2010 dobromyseľnými držiteľmi bytu, žaloba bola podaná dôvodne len za obdobie od 19.02.2010 do dňa 14.05.2010. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z obsahu podanej žaloby, ktorou žalobkyňa uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 250 eur mesačne, a preto žalobkyni, za obdobie od 19.02.2010 do dňa 14.05.2010, priznal sumu v celkovej výške 701,84 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku premlčania nároku žalobkyne vznesenú žalovanými, keď žalobkyňa žiadala bezdôvodné obohatenie priznať dva roky spätne od podania žaloby (14.05.2010), preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila ešte pred uplynutím premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, do zamietajúceho výroku vo veci samej, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Nestotožnila sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaní boli dobromyseľní, a to až do 19.02.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 5C/17/2006-169 zo dňa 15.12.2009. Poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že už predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5C 17/06 zo dňa 07.03.2006, bolo žalovaným zakázané predať, darovať, prenajať, alebo iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť predmetný byt, pričom v trestnom konaní sp. zn. 3T/50/07 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV bolo preukázané, že predmetný byt bol prevedený podvodným spôsobom bez jej vedomia, pričom žalovaným bola priznaná aj náhrada uplatnenej škody. Žalovaní však napriek skutočnosti, že v trestnom konaní bolo preukázané, že byt odkúpili od nevlastníka, teda vlastnícke právo k bytu nadobudnúť nemohli, a napriek právoplatnému rozsudku súdu potvrdzujúceho jej vlastníctvo, predmetný byt ďalej užívali bez právneho dôvodu a odmietali ho vypratať, z ktorého dôvodu musela podať 14.05.2010 na súd žalobu o vypratanie, ktorej bolo vyhovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 43C/257/2010, zo dňa 06.04.2011, proti ktorému žalovaní podali odvolanie, a byt vypratali a odovzdali jej ho až dňa 20.04.2012, po tom, ako na nich dňa 5.2.2012 podala trestné oznámenie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Tr. zák. Zdôraznila, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.: 5C/17/2006-169 zo dňa 15.12.2009 len deklaratórne potvrdil, že je vlastníčkou predmetného bytu, ktorého vlastníctvo nikdy nestratila. S poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka poukázala na to, že jej voči žalovaným vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného plnením bez právneho dôvodu, a to za celú dobu užívania, keď zodpovednosť za neoprávnene získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, vzniká bez zreteľa na zavinenie, teda je bez právneho významu, či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie. Po celú dobu neoprávneného užívania bytu žalovanými bol pritom obmedzený výkon jej vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať, s vecou nakladať, teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci, hoci vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila len za obdobie od 14.05.2008 do 14.05.2010. S poukazom na uvedené žiadala podanému odvolaniu vyhovieť a priznať jej žalobou uplatnený nárok i v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 5. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v spore vykonal, vo vzťahu k napadnutej časti, všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovanými užívaním bytu v jej vlastníctve, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalovaným vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku užívania bytu Č.. XX na X. B. Z. X. na Z. U.. Č.. XX O. Z. bez právneho dôvodu, pričom správne ustálil i výšku bezdôvodného obohatenia v sume 250 eur za každý mesiac užívania bytu. 6. Nesprávne však prvostupňový súd vec posúdil po právnej stránke, keď napriek skutočnosti; nepochybne preukázanej vykonaným dokazovaním; že žalovaní predmetný byt užívali bez právneho dôvodu počas celej doby, za ktorú sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepriznal za celé uplatnené obdobie (od 14.5.2008 do 14.5.2010), teda v celej uplatnenej výške 6.000 eur s príslušenstvom, avšak iba za obdobie od 19.02.2010 do 14.05.2010. 7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 9. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou, keď povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká bez ohľadu na to, či k jeho vzniku došlo v dôsledku zavineného konania povinnej osoby, ktorá otázka môže mať v súvislosti so získaním bezdôvodného obohatenia význam iba z hľadiska aplikácie ustanovení § 458 ods. 2, § 459, prípadne § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je preto neudržateľný záver; z ktorého vychádzal súd prvej inštancie; že v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním bytu bez právneho dôvodu je povinná osoba vydať iba jeho časť zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nebola v dobrej viere, že je byt oprávnená užívať; a preto je i v preskúmavanej bez právneho významu, či boli žalovaní (prípadne po akú dobu) dobromyseľní v tom, že sa stali vlastníkmi predmetného bytu, a boli z tohto dôvodu oprávnení užívať byt vo vlastníctve žalobkyne. 10. Bez zreteľa na vyššie uvedené právne závery však odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že; ako žalobkyňa dôvodne argumentovala v odvolaní; žalovaní v tomto prípade už na základe výsledkov trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 3T/50/2007, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 15.04.2008, keď bol celkom jednoznačne preukázaný skutkový priebeh udalostí a podvodného konania osoby vystupujúcej pod menom Š. Š., v skutočnosti vlastným menom O. L., nemohli byť dobromyseľní, že sú vlastníkmi bytu, a sú oprávnení daný byt užívať. Na základe skutočností, ktoré boli bezpečne ustálené v predmetnom trestnom konaní, totiž žalovaným muselo byť zrejmé, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej boli do katastra nehnuteľností zapísaní ako vlastníci bytu, uzavreli s nevlastníkom; teda absolútne neplatne; a preto nemohli byt platne nadobudnúť do vlastníctva ani oprávnene ho užívať, a to ani len časť z obdobia (od 14.5.2008 do 14.5.2010), za ktoré sa žalobkyňa v danom spore domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 11. Na základe uvedeného potom možno zhrnúť, že za skutkového stavu veci, ako bol správne ustálený v prvoinštančnom konaní, nesprávne súd prvej inštancie vec právne posúdil, keď s odôvodnením, že žalovaní boli až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C/17/2006-169 zo dňa 15.12.2009 o určení vlastníctva žalobkyne k predmetnému bytu, dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi a oprávnenými držiteľmi predmetného bytu, nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni za celé uplatnené obdobie, teda v celkovej výške 6.000 eur, avšak iba za obdobie od 19.02.2010 do 14.05.2010 v sume 701,84 eur, a vo zvyšku podanú žalobu zamietol napriek tomu, že vzhľadom na objektívny charakter bezdôvodného obohatenia nárok na jeho vydanie v súlade s ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka žalobkyni proti žalovaným vznikol za celé uplatnené obdobie. 12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej zmenil (§ 388 CSP) a žalovaným 1/ a 2/ (ktorí sú manželmi) uložil povinnosť zaplatiť (vydať) žalobkyni i zvyšnú časť žalobou uplatnenej peňažnej sumy, vo výške 5.298,16 eur, rovnako; v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne za celú dobu omeškania, keď je nesporné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením tejto peňažnej sumy žalobkyni. 13. O nároku na náhradu trov celého (prvostupňového a odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CS , a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu proti obom žalovaným, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).