Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/294/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510219916 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510219916.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobkyne: F.. M. H. M. X. Q. W. N. H. Q. I. Á. Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XX, K., zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, Štúrova 10, Bratislava, proti žalovanému: F.. S. H. M. X. Q. W. N. D. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XX, S., zastúpený Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, Gercenova 6/A, Bratislava, P.O.BOX 199, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05. mája 2015, č.k. 7C 235/2010-381, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 05. mája 2015, č.k. 7C 235/2010-381, p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 05. mája 2015, č.k. 7C 235/2010-381, rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali strany v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1 kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie A., a to rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XX, garáž, postavenú na parcele č. XXX/XX, pozemky označené ako parcela č. XXX/XX-záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, v celkovej sume 144.000,- €, krémovú koženú sedačku zakúpenú v roku 2008 v zostatkovej hodnote 511,- €, rozťahovací jedálenský stôl z roku 2007 v zostatkovej hodnote 200,- €, 4 kusy sklápacie stoličky, v zostatkovej hodnote 1,- €, televízor O. z roku 2005 v zostatkovej hodnote 0,- €, vežu N. z roku 2002 v zostatkovej hodnote 50,-€, vysávač z roku 2008 v zostatkovej hodnote 37,- €, gauč tmavohnedý z roku 2009 v zostatkovej hodnote 50,- €, zariadenie detskej izby č.1 z roku 2007 v zostatkovej hodnote 300,- €, zariadenie detskej izby č. 2 z roku 2007 v zostatkovej hodnote 300,- €, kosačku z roku 2008 v zostatkovej hodnote 75,- €, vyžínač z roku 2008 v zostatkovej hodnote 20,- €, tlakový čistič z roku 2008 v zostatkovej hodnote 20,- €, zariadenie terasy z roku 2008 v zostatkovej hodnote 50,- €, malú bielu techniku z roku 2003 v zostatkovej hodnote 100,- €. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal 1 kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie A., rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XX, garáž, postavenú na parcele č. XXX/XX, pozemky, označené ako parcela č. XXX/XX-záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, vo výške 144.000,- €. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie podielov sumu vo výške 857,- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie uložil účastníkom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok vo výške 8.691,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 31.08.2010, doplnenou dňa 30.09.2010, domáhala voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), nakoľko k dohode medzi ňou a žalovaným ohľadne spoločne nadobudnutého majetku nedošlo. Preto žiadala, aby nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci, patriace do ich BSM súd prvej inštancie prikázal do jej výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaná súdom prvej inštancie vyplatiť žalovanému sumu, aká vyplynie so znaleckého posudku. 3. Žalovaný s návrhom žalobkyne na vyporiadanie BSM nesúhlasil. Navrhol, aby súd prvej inštancie nariadil predaj nehnuteľností, ako aj hnuteľných vecí a rozdelil výťažok z predaja medzi nich s tým, že zohľadní v jeho prospech, čo vynaložil zo svojho na spoločný majetok, nakoľko žalobkyňa opomenula vo svojej žalobe uviesť jeho pôžičky. 4. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 22.04.2010, sp.zn. 15C 181/2009, bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa XX.XX.XXXX, rozvedené a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2010. Za trvania manželstva strany nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci označené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých rozdelení sa v podstate dohodli. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., súd prvej inštancie zistil, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XX, garáž, postavená na parcele č. XXX/XX, pozemky označené ako parcela č. XXX/XX-záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/ XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Predmetné pozemky nadobudli na základe kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 41.426,- € (1.248.000,- Sk). Počas konania strany predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.04.2013 medzi stranami sporu v tomto konaní ako predávajúcimi a K. S. a S.. S. S. ako kupujúcimi, previedli na kupujúcich za kúpnu cenu 288.000,- €. 5. V konaní pred súdom prvej inštancie strany zhodne uviedli, že predmetnú kúpnu cenu si rozdelili každý v 1, súd prvej inštancie preto prikázal 1 z kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, t.j. sumu 144.000,- € každému z nich. V priebehu konania strany zhodne uviedli, že počas manželstva nadobudli hnuteľné veci označené vo výroku rozsudku v hodnote spolu 1.714,- €. Súd prvej inštancie predmetné hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni, nakoľko táto predmetné veci doposiaľ užíva a má ich v držbe, pričom žalovaný o predmetné veci neprejavil záujem. Na hodnote predmetných vecí sa strany dohodli tak, že ich hodnota je vo výške 1.714,- €, preto súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu vyplatiť žalovaného vo výške 1 hodnoty vecí, teda vo výške 857,- €. 6. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že počas manželstva uzavrel dve zmluvy o pôžičke s F.. V. H., na základe ktorých mu F.. V. H. dňa 01.04.2007 poskytol sumu 14.937,26 € (450.000,- Sk) a dňa 01.06.2009 mu poskytol sumu 26.500,- € na kúpu pozemku zapísaného na LV č. XXXX a na stavbu rodinného domu. Žalovaný žiadal, aby súd prvej inštancie zohľadnil túto okolnosť v jeho prospech. Uviedol, že žalobkyňa o predmetných pôžičkách mala vedomosť a keďže požičané peniaze investoval do spoločného majetku, žalobkyňa by sa mala podieľať na ich splatení. Z týchto dôvodov žiadal, aby žalobkyňa bola zaviazaná vyplatiť mu 19.642,- € titulom vyporiadania finančných prostriedkov zo zmlúv o pôžičkách. Žalovaný taktiež žiadal, aby súd prvej inštancie zohľadnil v jeho prospech, že do manželstva vložil sumu 19.916,- € (600.000,- Sk), ktorú získal predajom družstevného bytu na ulici K. H. XX v G., ktorého vlastníkom bol pred uzavretím manželstva. Z týchto peňazí financoval družstevný podiel bytu na Z. X v G., ktorý získali so žalobkyňou po uzavretí manželstva. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 19.916,- € titulom vrátenia vkladu žalovaného do BSM. 7. Žalobkyňa neuznala žiadne pôžičky, ktoré mal žalovaný uzavrieť počas manželstva. Zmluvy o pôžičke, ktoré predložil žalovaný, boli účelovo vyhotovené, nakoľko nemali finančné problémy, aby si museli požičiavať. Ďalej namietala, že podľa predmetných zmlúv o pôžičkách zo dňa 01.04.2007 a dňa 01.06.2009, mali byť poskytnuté na účel - financovanie stavby a kúpu pozemku, pričom predmetný pozemok bol nimi zakúpený už v roku 2003 a stavba bola skolaudovaná dňa 07.02.2008. V čase, kedy mala byť uzavretá druhá zmluva o pôžičke, už nežili manželským životom, nakoľko žalovaný mal známosť s inou ženou, ku ktorej sa presťahoval. Ďalej poukázala na to, že sa nezakladá na pravde, že by žalovaný vložil do spoločného majetku sumu 19.916,- € (600.000,- Sk), nakoľko byt na Z. X v G. získali na základe nájomnej zmluvy zo dňa 25.10.1997, ktorý následne odkúpili do osobného vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.02.2004. Družstevný byt na ul. K. H. XX v G. na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 30.09.1997 previedli na F.. K. Ž.. Ďalej uviedla, že dňa 17.09.2007 predali X-izbový byt na Z. X v G. za kúpnu cenu 95.266,- € (2.870.000,- Sk). Tieto finančné prostriedky investovali do rodinného domu v A.. 8. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na výpoveď svedka F.. V. H., ktorý žalovaného pozná z vysokej školy, žalovaný je jeho zamestnancom vo firme L., s.r.o., od roku 1992 doposiaľ, sú kamaráti, a preto mu viackrát požičal peniaze, vždy išlo o stá tisíce, raz mu požičal 2 milióny. Posledné dve pôžičky mu žalovaný nesplatil, išlo o pôžičky zo dňa 01.04.2007 a 01.06.2009, ktoré svedok žalovanému poskytol na kúpu pozemku v A. a na zariadenie rodinného domu v A.. O pôžičkách mala vedomosť aj žalobkyňa. Žalovaný začal splácať tieto pôžičky naraz až v roku 2009. Splátkový kalendár si svedok dohodol so žalovaným, keď začal mať problémy s manželkou - rozchádzali sa. Žalovaný mu v roku 2009 splatil cca 10.000,- Sk po 1.000,- Sk mesačne. Až po nahliadnutí do prílohy splátkového kalendára svedok zmenil svoju výpoveď a uviedol, že žalovaný mu splácal mesačne sumu 277,- €. Ďalej svedok uviedol, že z peňažných prostriedkov firmy L., s.r.o., financoval žalovanému zariadenie detských izieb, kuchynskú linku a sanitu a následne s ním uzavrel zmluvy o pôžičke, nakoľko toto zariadenie bolo kúpené za firemné peniaze, pričom zariadenie nezostalo vo firme. Svedok nemal vedomosť o tom, že žalovaný, keď podpisoval zmluvy o pôžičke, bol v rozvodovom konaní. Ďalej svedok uviedol, že uzatváral so žalovaným aj zmluvu o pôžičke v roku 2006-2007 na sumu 2,5 milióna korún na kúpu pozemku alebo nehnuteľnosti, táto pôžička je už splatená. 9. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré strany nadobudli do BSM, boli počas konania predané manželom S.Č., na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.04.2013. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil najmä tú skutočnosť, že strany sporu sa na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí dohodli a nežiadali na výšku hodnoty týchto vecí nariadiť znalecké dokazovanie. Nakoľko predmetné veci zostali vo výlučnom užívaní žalobkyne, súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na zaplatenie 1 dohodnutej hodnoty vecí, a to vo výške 857,- € na úplné vyrovnanie podielov. Keďže strany sporu počas konania na súde prvej inštancie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré nadobudli počas manželstva do BSM, predali, súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva každému po 1 kúpnej ceny získanej z predaja nehnuteľností, teda po 144.000,- €. 10. Nevyhovel návrhu žalovaného, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu sumu 19.642,- € titulom vyporiadania finančných prostriedkov zo zmlúv o pôžičkách, nakoľko neboli pre to splnené zákonné podmienky. 11. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že v zmysle platnej judikatúry Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Preto v súlade s ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka treba použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie a primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. 12. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal, či počas trvania BSM vznikli spoločné dlhy, respektíve pohľadávky, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by vznikol spoločný dlh z pôžičiek, ktoré deklaroval žalovaný. Na základe výpovede žalovaného, ako aj svedka H., súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné listiny, ktorých obsahom boli zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2007 a 01.04.2009, boli vyhotovené účelovo pre toto konanie. Obaja zhodne uviedli, že predmetné listiny boli vyhotovené po tom, čo žalovaný zakúpil bližšie neurčené zariadenie do domu za finančné prostriedky firmy L., s.r.o. Predmetné pôžičky mali byť uzavreté v čase, keď vzťahy medzi manželmi boli hlboko rozvrátené a vyvrcholili odchodom žalovaného zo spoločnej domácnosti do domu priateľky, kde, ako sa sám vyjadril, pomáhal jej s úpravami domu. Účel uvedený v predmetných zmluvách o pôžičkách nekorešponduje s realitou, nakoľko v konaní bolo preukázané, že pozemok v katastrálnom území A. bol zakúpený v roku 2003 a rodinný dom bol skolaudovaný začiatkom roka 2008. Navyše strany predali spoločne nadobudnutý byt za kúpnu cenu 95.266,-€, teda mali dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie nadobudnutých nehnuteľností. Výpovedi svedka H. súd prvej inštancie neuveril najmä jeho rozporuplným tvrdeniam ohľadne splácania týchto pôžičiek, keď svedok sa nevedel ani vyjadriť, koľko mu žalovaný splatil, resp. koľko mu je ešte dlžný. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nepreukázal skutočné uzatvorenie pôžičiek, z ktorých by boli financované veci nadobudnuté do BSM a ani skutočnosť, že v deň právoplatnosti rozvodu existoval spoločný dlh účastníkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nemohol započítať v prospech žalovaného tieto finančné prostriedky. 13. Neakceptoval ani požiadavku žalovaného, aby súd zohľadnil v jeho prospech jeho vklad do BSM vo výške 19.916,- € a zaviazal žalobkyňu na vyplatenie v tejto výške. Z listinných dôkazov totiž vyplýva, že X-izbový byt K. H. XX v G., ktorý žalovaný mal v nájme pred uzavretím manželstva, dňa 30.09.1997 spoločne previedli na tretiu osobu a X-izbový byt na Z. X v G. strany sporu nadobudli na základe nájomnej zmluvy uzavretej s Bytovým družstvom Petržalka zo dňa 25.10.1997, ktorý dňa 30.03.2004 odkúpili od Bytového družstva Petržalka za kúpnu cenu 538,37 €. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by do manželstva vložil sumu 19.916,- € (600.000,- Sk), tak ako uvádzal vo svojich vyjadreniach. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nemohol túto okolnosť zohľadniť v prospech žalovaného pri určení výšky sumy na jeho vyplatenie, na úplné vyrovnanie podielov. 14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania). Poukázal na to, že súd prvej inštancie bezprávneho dôvodu vyporiadal finančné prostriedky získané stranami sporu z predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., a to rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XX, garáž, postavená na parcele č. XXX/XX, pozemky s parcelným č. XXX/XX-záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 patriacich do BSM. Poukázal na to, že k predaju týchto nehnuteľností došlo na základe dohody strán sporu s kupujúcimi, nie na základe rozhodnutia súdu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemal právny dôvod prikazovať finančné prostriedky získané z predaja predmetných nehnuteľností a nesprávne aplikoval platný právny poriadok. Zdôraznil, že počas manželstva uzavrel dve zmluvy o pôžičke s F.. V. H., na základe ktorých mu F.. V. H. dňa 01.04.2007 poskytol sumu 14.937,26 € a dňa 01.06.2009 mu poskytol sumu 26.500,- € na kúpu pozemku zapísaného na LV č. XXXX a na stavbu rodinného domu. Žiada, aby súd zohľadnil túto skutočnosť v jeho prospech. Má za to, že žalobkyňa mala možnosť napadnúť platnosť predmetných pôžičiek, čo však nikdy neurobila a navyše, bez akýchkoľvek problémov súhlasila s vyporiadaním hodnoty vecí, ktoré boli z týchto finančných prostriedkov získané a na základe pôžičiek nadobudnuté. Dokladoval nadobudnutie a aj použitie získaných finančných prostriedkov, čo druhá strana nikdy nerozporovala a ani nespochybnila. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, kedy boli z predaja bytu na Z. č. X v G., vo vlastníctve strán sporu, nadobudnuté finančné prostriedky, a kedy a ako boli použité finančné prostriedky z pôžičiek. Bolo to niekoľko mesiacov predtým, ako mali k dispozícii finančné prostriedky z predaja predmetných nehnuteľností. Nie je pravda, čo tvrdí súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, že obaja (t.j. žalovaný aj svedok) zhodne uviedli, že predmetné listiny boli vyhotovené potom, čo (žalovaný) zakúpil predmetné zariadenie do domu za finančné prostriedky firmy L., s.r.o. Nemá vedomosť, na základe čoho toto súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol. Má za to, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom odignoroval ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov ohľadne záväzkov vzniknutých počas manželstva. Aj žalobkyňa sa má podieľať na vyporiadaní vecí nadobudnutých z pôžičiek uzatvorených bez jej účasti a súčasne by sa mala podieľať aj na ich splácaní, ak neboli počas manželstva splatené. Toto konštatoval už Najvyšší súd ČSSR sp.zn. 8C 36/69, R57/1970. Pokiaľ ide o jeho žiadosť vyporiadať aj jeho vklad do BSM, keďže z prostriedkov mimo BSM do neho vložil sumu 19.916 €, ktorú získal predajom svojho členského podielu v bytovom družstve, má za to, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vyhodnotil dôkazy, ktoré mu boli predložené a bez akéhokoľvek právneho dôvodu a aj bez odôvodnenia považoval jeho manželku za spoluvlastníčku členského podielu v bytovom družstve. Poskytol súdu prvej inštancie v konaní dôkaz, že vlastníkom členského podielu bol iba on sám, keďže ho nadobudol pred vstupom do manželstva. Skutočnosť, že bola na kúpnej zmluve uvedená aj jeho manželka (nie je ako vlastník, spoluvlastník, členského podielu, ale len ako manželka vlastníka), bolo len z tohto dôvodu, aby sa predišlo prípadným komplikáciám, keby sa manželka vlastníka členského podielu v bytovom družstve domáhala neplatnosti ukončenia spoločného nájmu bytu, ktorý vznikol na základe členského podielu niektorého z manželov. Finančné prostriedky takto získané boli následne nimi použité na kúpu členského podielu (spoločného) v bytovom družstve, na základe ktorého získali do nájmu trojizbový byt na Z. ulici č. X I. G., ktorý neskôr aj odkúpili do svojho osobného vlastníctva. Žalovaný má zato, že ide len o transformáciu finančných prostriedkov, ktoré do BSM vniesol z predaja vecí, nadobudnutých ešte pred vstupom do manželstva a vznikom bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že hnuteľné veci ponecháva vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a žalobkyňa bude povinná zaplatiť mu sumu 857,- € titulom vyporiadania hnuteľných vecí, zaplatiť mu sumu 19.642,- € titulom vyporiadania finančných prostriedkov zo zmlúv o pôžičkách spolu s príslušenstvom a sumu 19.916,- € titulom vrátenia vkladu žalovaného do BSM z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM; všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žiadal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. 15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo vzťahu k vyporiadaniu peňažných prostriedkov z predaja nehnuteľností v predmetnom konaní dôvodila, že súd prvej inštancie postupoval správne. Svojím výrokom nevyporiadal BSM, čo do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie A., ale len premietol dohodu manželov o čiastočnom vyporiadaní BSM do výroku rozsudku. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že súd prvej inštancie postupoval správne a svoje konanie a rozhodnutie nezaťažil žiadnou procesnou vadou. Nemala žiadnu vedomosť o existencii pôžičiek žalovaného. Uvedené deklaruje aj to, že tieto neuviedla ako pasíva v návrhu na vyporiadanie BSM. Poukázala na stabilizovanú judikatúru, ktorá vychádza z princípu, že pôžičky netvoria BSM, pokiaľ bola zmluva o pôžičke uzatvorená len jedným z manželov, a to je dôvod, pre ktorý sa nevyžaduje na uzatvorenie zmluvy o pôžičke súhlas druhého z manželov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 03.02.1972 sp.zn. Cpj 56/1971, R 42/1972). Nakoľko teda ide o záväzok len jedného z manželov, nie je dôvod pre jeho vyporiadanie. Jediný dopad, ktorý môže mať individuálna pôžička na druhého z manželov je z hľadiska spoločného majetku s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má za to, že žalovaný nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, že tieto peňažné prostriedky použil na spoločný majetok manželov. Okrem skutočnosti, že tieto zmluvy považuje za účelové a vykonštruované, opätovne zdôraznila, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že pozemok, na ktorom bol neskôr postavený rodinný dom, bol zakúpený už v roku 2003 a stavba bola skolaudovaná dňa 07.02.2008. Súd prvej inštancie správne nepovažoval za dôveryhodnú ani výpoveď svedka H.. V tomto smere má za to, že žalovaný nepreukázal, že predmetné peňažné prostriedky, ktoré si on sám požičal bez jej vedomia, boli vložené do spoločného majetku manželov, respektíve majetku, ktorý tvoril masu BSM. Pokiaľ ide o nezohľadnenie vyporiadania peňažných prostriedkov z bytu, žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol nájomcom bytu č. XX, na ulici K. H. XX, v čase od 06.05.1996 do 30.09.1997. S nájmom predmetného bytu boli spojené aj členské práva v bytovom družstve. Tieto členské práva a povinnosti boli následne dohodou zo dňa 30.09.1997 prevedené na tretiu osobu (na F.. K. Ž.). V dohode nebola uvedená žiadna odplata za prevod členských práv a povinností. Už vôbec uvedené nepreukazuje sumu, ktorú si v konaní uplatňuje žalovaný. Následne spoločne nadobudli do spoločného nájmu byt v Petržalke, pričom s nájmom bytu boli tiež spojené členské práva a povinnosti v bytovom družstve, a to dňa 25.09.1997. Je teda nepochybné a vyplýva to aj z nájomnej zmluvy, že členské práva k bytu na Z. č. X v G. nadobudli už manželia spoločne a v danom prípade na podklade nájomnej zmluvy sa jednalo o spoločný nájom bytu manželmi; následne predmetný byt odkúpili od bytového družstva dňa 30.03.2004 za kúpnu cenu 538,37 €. Uvedený byt následne predali, pričom nadobudnuté peňažné prostriedky použili na kúpu pozemku a na stavbu rodinného domu, ktorý bol neskôr predmetom vyporiadania BSM. S poukazom na uvedené nie je zrejmé, prečo by mala znášať povinnosť vyplatiť žalovanému sumu 19.916,- € a rovnako nie je zrejmé, z čoho pri určení sumy žalovaný vychádzal. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne dôvodil, že rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 1622/1998 zo dňa 19.09.2012 dáva za pravdu jeho právnemu názoru, že majetkovú podstatu, ktorú si vyporiadali strany sporu medzi sebou bez rozhodnutia a pred rozhodnutím súdu, nemá súd čo ďalej vyporiadavať a ani o nej rozhodovať. Finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM, neboli súčasťou BSM, keďže boli spoločne získané až po zániku manželstva a vyporiadané na základe dohody v zmysle platného právneho poriadku. Čo sa týka pôžičiek má za to, že žalobkyňa zavádza súd. Súčasťou spisu sú aj listinné doklady, ktoré preukazujú, kedy boli finančné prostriedky na jeho účet pripísané a aj kedy a za akým účelom boli použité. Súd prvej inštancie a opakovane aj samotná žalobkyňa spochybňujú obsah, ako aj samotné poskytnutie pôžičiek cez údajný formálny nedostatok zmluvy, ktorý neexistuje. Pripomenul, že zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu na to, aby bola platná, ale musia byť splnené jej podstatné náležitosti, čo nikto nikdy nepoprel. Má za to, že žalobkyňa by na základe pôžičiek, ale aj na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, získala majetkový prospech z týchto pôžičiek, keďže je preukázané, že boli použité na zhodnotenie veci v BSM, ale už by nemala povinnosť aj za zhodnotenie BSM znášať náklady. Pokiaľ ide o odplatu získanú za prevod podielu v bytovom družstve je zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že členský podiel v bytovom družstve predali spoločne a žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila výšku odplaty. Skutočnosť, že na dohode o prevode členského podielu nie je uvedená cena, neznamená, že toto bolo bezodplatne. Na základe uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie má vady a nedostatky, ktoré nie sú akceptovateľné z vecnej stránky, ako aj zo stránky procesnej. Preto ďalej žalovaný trvá na svojom odvolaní. 17. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2016 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 18. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 19. Na doplnenie odvolací súd iba zopakuje, že po zániku BSM sa vykoná jeho vyporiadanie. Podstata vyporiadania BSM spočíva v jeho likvidácii. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadaním sa stanoví, ktoré z vecí z BSM zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného z bezpodielových spoluvlastníkov a ktoré vo vlastníctve druhého, prípadne, ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve, s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet BSM. Právny režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane úpravou Občianskeho zákonníka o BSM. Vzájomné vzťahy manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý z manželov je teda do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku. V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na námietku odvolateľa uvedenú v odvolaní, že súd prvej inštancie nebol oprávnený rozhodnúť o vyporiadaní finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. uvádza, že predmetom vyporiadania masy BSM v čase začatia konania (dňa 31.08.2010) boli aj nehnuteľnosti: rodinný dom, pozemok, garáž, všetky zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie A.. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie strany sporu dňa 26.04.2013 uzavreli kúpnu zmluvu s kupujúcimi K. S. a S.. S. S., ktorí predmetné nehnuteľnosti kúpili tak, že kúpnu cenu vo výške 288.000,- € rozdelili pre oboch predávajúcich, t.j. sumu 144.000,- € pre žalobkyňu a 144.000,- € pre žalovaného. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že sa v ňom nenachádza žiadna dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM vzťahujúca sa k predmetným nehnuteľnostiam (v spise sa nachádza späťvzatie návrhu na začatie konania vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, avšak žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, a preto súd prvej inštancie o uvedenom nerozhodoval). Je nepochybné, že vyporiadanie BSM dohodou je primárnym a preferovaným spôsobom vyporiadania majetkového spoločenstva manželov. Samotná dohoda o vyporiadaní BSM je svojou povahou právnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda musí spĺňať všetky náležitosti požadované pre právne úkony. Písomná forma dohody je zákonom vyžadovaná v prípade, ak sa týka nehnuteľností. Podľa Občianskeho zákonníka i ustálenej judikatúry možno uzavrieť i takú dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá nevyporiadava všetky hodnoty patriace do BSM, ale iba ich časť, pokiaľ táto dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM obsahuje i dojednanie o vyrovnaní podielov spoluvlastníkov. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka uskutočnenej zákonom č. 131/1982 Zb. sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle strán vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež v súvislosti s doplnením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. V danom prípade možno prijať záver, že súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť aj o výťažku z predaja predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území A. už len z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti boli riadne zaradené do masy BSM a strany v rámci vyporiadania masy BSM žiadali ich vyporiadanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam (tieto skutočnosti nevyplývajú zo súdneho spisu), a preto bolo potrebné výťažok z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli súčasťou masy BSM (nakoľko došlo iba k transformácii časti masy BSM z nehnuteľností na peniaze) taktiež vyporiadať a rozdeliť medzi stranami v rámci zásad vyporiadania masy BSM. 20. Pokiaľ ide o pôžičky deklarované žalovaným v tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy. Základom pre vyporiadanie masy BSM je riadne zistenie skutkového stavu, pričom v tomto prípade bolo potrebné ustáliť, či pôžičky deklarované žalovaným patria do masy BSM alebo nie. Za účelom zisťovania skutkového stavu vzťahujúcemu sa k pôžičkám, ktoré mal uzavrieť žalovaný s F.. V. H., súd prvej inštancie z výsluchov svedka F.. V. H. zistil, že so žalovaným sú priatelia, je jeho zamestnancom vo firme L., s.r.o. V konaní pred súdom prvej inštancie svedok uviedol, že so žalovaným uzavrel viaceré zmluvy o pôžičkách, pričom dve z nich nie sú splatené, prvá z roku 2007 vo výške 450.000,- Sk a druhá nesplatená pôžička z roku 2009 vo výške 26.000,- €, účel pôžičky mal slúžiť na zariadenia rodinného domu A., pričom svedok so žalovaným sa dohodli tak, že žalovaný bude prvú pôžičku splácať vo výške 1.000,- Sk mesačne a druhú pôžičku vo výške 170,- € mesačne. Svedok v rámci výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie nevedel uviesť koľko z tej - ktorej pôžičky mu žalovaný už splatil, t.j. koľko mu je dlžný (aktuálnu výšku dlhu ku dňu zániku masy BSM). Jeho rozporné tvrdenia však boli aj vo výške splátky, nakoľko svedok menil svoju výpoveď (raz tvrdil, že žalovaný mu splácal sumu 1.000,- Sk mesačne, potom tvrdil, že žalovaný spláca mesačne 277,- €). Svedok ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že so žalovaným si dohodol splátkový kalendár až v roku 2009 z dôvodu, že žalovaný začal mať problémy s manželkou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedka F.. V. H. za nedôveryhodnú, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Svedok v rámci svojej výpovede ďalej uviedol, že peniaze na pôžičku dával z firmy L., s.r.o., inak povedané išlo o „firemné“ peniaze. V tejto súvislosti je potom podľa odvolacieho súdu otázne, koho boli peniaze, ktoré svedok mal požičať žalovanému. Pokiaľ neboli vo vlastníctve svedka (ale boli vo vlastníctve firmy L., s.r.o.), svedok by nemohol uzavrieť ako fyzická osoba zmluvu o pôžičke so žalovaným. Viaceré rozporné tvrdenia svedka potom súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, doviedli k záveru, výpoveď svedka F.. V. H. bola nedôveryhodná a následne aj predmetné zmluvy o pôžičkách boli účelové, (len) pre konanie o vyporiadanie BSM. Aj veriteľ aj dlžník musí mať vedomosť a evidenciu o výške splátky, o splatnosti pôžičky, o tom, koľko dlžník splatil, respektíve aká je aktuálna výška dlhu, prečo žalovaný prestal splácať pôžičky, keď ich predtým pravidelne splácal. V tejto súvislosti nebolo preukázané, že peniaze, ktoré si mal žalovaný požičať od F.. V. H., boli použité za účelom výstavby rodinného domu v A., respektíve za účelom kúpy pozemku. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, pozemok bol kúpený v roku 2003, a dom bol kolaudovaný vo februári 2008, pričom prvá pôžička žalovaného mala byť poskytnutá dňa 01.04.2007 a druhá pôžička mala byť poskytnutá dňa 01.06.2009. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného, že návrh na rozvod manželstva strán sporu bol podaný dňa 16.09.2009 žalovaným, v ktorom sám tvrdí, že cca 1,5 roka má vážnu známosť (t.j. od polovice roka 2007), s ktorou si plánujú založiť rodinu. Nedáva žiadnu vzájomnú súvislosť, aby si žalovaný v čase, keď plánuje budúcnosť s inou ženou, bral pôžičky za účelom zveľadenia majetku patriaceho do BSM so žalobkyňou. Na základe uvedeného aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že predmetné pôžičky nepatria do masy BSM, a preto ich nebolo potrebné vyporiadať. V súvislosti s judikatúrou, na ktorú poukazuje žalovaný, odvolací súd uvádza, že za predmet vlastníctva, a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napríklad zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp.zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydanom Najvyšším súdom ČSSR), ručiteľský záväzok len jedného z manželov (R 61/1973), alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu BSM sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu BSM, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená. Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcich sa spoločných vecí (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júna 2011, sp.zn. 4 Cdo 234/2010). 21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že žiada vyporiadať jeho vklad do BSM, nakoľko zo svojich vlastných prostriedkov, získaných predajom svojho členského podielu v bytovom družstve vo výške 19.916,- €, tieto použil na kúpu členského podielu v bytovom družstve, na základe ktorého strany získali do nájmu X-izbový byt na Z. ulici č. X, v G., v tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že skutočne predajom svojho členského podielu v bytovom družstve (ktorý mal vo výlučnom vlastníctve) nadobudol sumu 19.916,- €. Zo samotnej zmluvy o predaji členského podielu zo dňa 30.09.1997 takéto skutočnosti totiž nevyplývajú, a preto ani uvedené finančné prostriedky (bez ohľadu na to, či ich žalovaný skutočne nadobudol alebo nie) nemôžu byť zohľadnené ako vklad finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov do masy BSM. Odhliadnuc od uvedeného, z odvolania žalovaného vyplýva, že tieto finančné prostriedky mali slúžiť na nadobudnutie členského podielu v bytovom družstve vo vzťahu k X-izbovému bytu, na Z. ulici č. X v G.. Opätovne tieto skutočnosti tvrdené žalovaným zo zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 28.10.1997 (č.l. 306 a nasl.) nevyplývajú, a preto k nim súd prvej inštancie, ani odvolací súd, nemohol prihliadnuť. Na základe uvedeného potom vklad vo výlučnom vlastníctve žalovaného vo výške 19.916 €, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného použitý na nadobudnutie spoločného majetku (neskôr patriaceho do masy BSM), nebolo možné vyporiadať v rámci zásad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).