Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219667 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511219667.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Incheba, a.s., Viedenská cesta 3-7, 851 01 Bratislava, IČO: 00 211 087, zast.: HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: BOHEMIA TRAVEL SYSTEM, s.r.o., Londýnska 730/59, 120 00 Praha, Česká republika IČO: 26 721 783, zast.: JUDr. Petr Šáda, advokát, Bořice 65, 538 62 Bořice, Česká republika, o zaplatenie 49.553,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29 Cb/334/2011 - 199 zo dňa 05.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29 Cb/334/2011 - 199 zo dňa 05.11.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 49.553,63 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49.553,63 eur od 19.03.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.973,18 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.326,05 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.09.2011 domáhal, aby súd vydal Európsky platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 49.553,60 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vstúpil do práv a povinností spoločnosti Slavonic Air - VA company, s.r.o., s ktorým mal žalobca uzatvorenú zmluvu o ubytovaní. Následne prebehla komunikácia medzi žalobcom a spol. Slavonic Air - VA company, s.r.o., ktorá požiadala o zrušenie zmluvy, s čím žalobca súhlasil. Následne žalobca potvrdil záväznú rezerváciu žalovaného na ubytovanie v hoteli Incheba od 28.04.2011 do 16.05.2011, čím došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o ubytovaní, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému v tomto období prechodné ubytovanie a žalovaný bol povinný zaplatiť za ubytovanie a služby s ním spojené vo výške 123.883,20 eur. Dňa 09.02.2011 uhradil žalovaný 10 % z ceny ubytovania. Žiadosťou zo dňa 11.03.2011 žalovaný svoju záväznú objednávku zrušil a navrhol, že na úhradu storno poplatku bude použitá ním uhradená záloha a záloha zaplatená spoločnosťou Slavonic Air - VA company, s.r.o. vo výške 12.388,32 eur, čo bolo v rozpore s uzavretou dohodou. Žalobcovi vznikol nárok na storno poplatok vo výške 50 % celkovej ceny ubytovania, na základe čoho vystavil žalovanému faktúru na sumu 49.553,63 eur, ktorú žalovaný neuhradil. 3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 754 ods. 1, § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6, § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 120, §122 ods. 1, § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konajúci súd považoval za nesporné, že konateľkou spoločnosti žalovaného bola aj pani J. S., manželka Y. S., ktorý v mene žalovaného rokoval so žalobcom o uzavretí ubytovacej zmluvy. Výsledkom týchto rokovaní bolo podpísanie „Potvrdenia záväznej objednávky ubytovacej kapacity v termíne 28.04. - 16.05.2011“ zo dňa 28.01.2011. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, túto objednávku podpísal a opečiatkoval pečiatkou žalovaného Y.. S., ktorý následne dňa 31.01.2011 zaslal žalobcovi záväznú rezerváciu, v ktorej je uvedené „na základe našej osobnej dohody zo dňa 28.01.2011 v Bratislave potvrdzujeme záväznú rezerváciu plnej kapacity hotela Incheba v dobe od 28.04. do 16.05.2011. Potvrdzujeme týmto prevzatie všetkých podmienok vyplývajúcich zo zmluvy uzavretej medzi hotelom Incheba a firmou SLAVONIC - Air, s.r.o.. Novú zmluvu nám prosím pošlite na našu emailovú adresu: Y..D. <Q.:Y..D.>.“. Konajúci súd poukázal na to, že táto záväzná rezervácia bola podpísaná Y.. S. a opečiatkovaná pečiatkou žalovaného. Dňa 09.02.2011 konateľka žalovaného J. S. uskutočnila prevod finančných prostriedkov v prospech žalobcu vo výške 12.388 eur v súlade s podmienkami uvedenými v potvrdení objednávky zo dňa 05.10.2010. Následne dňa 11.03.2011 konateľka žalovaného J. S. zaslala žalobcovi žiadosť, ktorou žiadala v mene spoločnosti BOHEMIA TRAVEL SYSTEM o zrušenie objednávky ubytovania s tým, že záloha vo výške 12.388,32 eur zaplatená žalovaným ostáva ako storno poplatok. 4. K námietke žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že za žalovaného konal štatutárny orgán alebo jeho zástupca a taktiež nepreukázal, že Y.. S. bol poverený tak, ako to má na mysli § 15 Obchodného zákonníka za žalovaného konať, konajúci súd uviedol, že z listinných dôkazov, aj z výsluchov svedkov S., S., J. U. S. B.yplynulo, že Y.. S. vystupoval v mene spoločnosti BOHEMIA TRAVEL SYSTEM. X. B. bol len jedným z konateľov tejto spoločnosti, pričom druhou konateľkou bola J. S.. Keďže každý z konateľov konal samostatne, nebolo nutnou podmienkou, aby poverenie konať za spoločnosť udelil len X.. B.. Mohla tak urobiť aj iba druhá konateľka J.. S. bez vedomia konateľa B.. To, že k takémuto povereniu došlo, nasvedčuje skutočnosť, že Y.. S. disponoval pečiatkou žalovaného a podpisoval v jeho mene dokumenty. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že konateľka, manželka Y.. S. realizovala zálohovú platbu vo výške dohodnutej v potvrdení objednávky a dňa 16.03.2011 žiadala o zrušenie objednávky v mene žalovaného s tým, že zaplatená záloha ostáva ako storno poplatok. 5. K ďalšej námietke žalovaného, že na potvrdení objednávky je uvedený názov TRAVELSYSTEM teda spoločnosť, ktorá neexistuje a z tohto dôvodu nemôže byť žalovaný pasívne legitimovaný, konajúci súd považoval za potrebné uviesť, že označenie TRAVELSYSTEM nie je skutočne označením obchodnej spoločnosti, súd však vychádzal z obsahu jednotlivých listín, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že ubytovacia zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na rodinné prepojenia konateľky žalovaného a Y.. S., ako i skutočnosť, že na rovnakej adrese Londýnska 59, Praha, sídlila ďalšia spoločnosť s obchodným názvom TRAVELSYSTEM, s.r.o., v ktorej bola konateľka žalovaného J. S. spoločníčkou, sa súdu javili byť prinajmenšom podozrivé obchodné praktiky pri používaní identifikačných predmetov týchto spoločností, ktoré sú spôsobilé vyvolať omyl voči tretím osobám. Súd poukázal na to, že hlavičkový papier, na ktorom žiadala konateľka žalovaného o zrušenie objednávky v mene spoločnosti BOHEMIA TRAVEL SYSTEM, s.r.o. obsahuje aj označenie TRAVELSYSTEM bez uvedenia právnej formy. Takýto subjekt nie je obchodnou spoločnosťou v právnom slova zmysle, avšak týmto označením sa identifikuje sám žalovaný. Taktiež na tomto dokumente je pečiatka spoločnosti TRAVELSYSTEM, s.r.o., v ktorej však nie je podpísaná J. S. (hoci sama sa ako konateľka spoločnosti v listine označila) konateľkou, ale len spoločníčkou. Napriek tomu, však mala k dispozícii pečiatku tejto spoločnosti. 6. Podľa názoru konajúceho súdu konal Y.. S. v súlade s § 15 Obchodného zákonníka ako poverený pracovník za žalovaného a bol splnomocnený na uzavretie ubytovacej zmluvy. Žalobca z jeho konania nemohol predpokladať, že tento by poprípade mohol prekročiť rozsah poverenia, nakoľko Y.. S. sa prezentoval ako zakladateľ spoločnosti, vystupoval v mene spoločnosti, mal k dispozícii pečiatku spoločnosti, komunikoval so žalobcom v mene spoločnosti a pravidelne zasahoval do záležitostí spoločnosti. Konajúci súd považoval za málo pravdepodobné, že ak by bol prekročil rozsah svojho poverenia, došlo by zo strany konateľky k úhrade zálohovej faktúry a následného zrušenia objednávky. Taktiež tomu nasvedčuje fakt, že konateľka žiadala o použitie zálohovej faktúry na storno poplatok a nikdy nežiadala túto zálohu vrátiť ako neoprávnenú platbu. Pokiaľ by teda aj nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy, za predpokladu, že Y.. S. nemal poverenie od konateľky za žalovaného konať, došlo podľa názoru súdu k ústnemu uzavretiu ubytovacej zmluvy, keďže zákon pre ubytovaciu zmluvu nevyžaduje písomnú formu. Obsah tejto zmluvy bol dohodnutý v súlade s potvrdením ubytovacej kapacity, v ktorej je uvedená aj výška storno poplatkov a sú dohodnuté platobné podmienky. Žalovaný postupoval v zmysle tejto listiny a uhradil v súlade s platobnými podmienkami zálohovú faktúru a následne pristúpil k týmto podmienkam, keď ponechal zálohovú platbu žalobcovi ako storno poplatok. Súd poukázal na potvrdenie objednávky ubytovacej kapacity, v ktorom boli dohodnuté storno poplatky pri zrušení zo strany klienta v čase od 01.01. do 15.03.2011 vo výške 50 % z ceny objednaného ubytovania. Žalovaný uhradil žalobcovi zálohovú platbu vo výške 10 % z ceny objednaného ubytovania a k zrušeniu zmluvy došlo dňa 11.03.2011, doručenému žalobcovi dňa 16.03.2011. Žalobcovi preto vznikol nárok na dohodnutý storno poplatok vo výške 90 % z ceny objednaného ubytovania. Žalobca si však v konaní uplatnil storno poplatok len vo výške 50 % po odrátaní zálohovej platby, súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel. Úspešnému žalobcovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.973,18 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.326,05 eur. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. b), d), f), ďalej z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne, poprípade, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. 8. Žalovaný odvolanie písomne doplnil odvolacími námietkami I., v ktorých uviedol, že žalobca v prvom rade nepreukázal, že by vo vzťahu k žalovanému za neho konala osoba, ktorá bola oprávnená skutočne za neho konať. S poukazom na ust. § 13 a § 191 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) žalovaný uviedol, že štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti je predstavenstvo, ktorého členom však P.. J. nebola, bola (len) vedúcou hotela Incheba. Žalobca ďalej nepreukázal a ani netvrdil, že by P.. J. disponovala poverením podľa § 15 ods. 1 OBZ. Mal za to, že za tejto situácie nemohol žalobca urobiť účinný záväzný návrh v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Obdobne to bolo aj na strane žalovaného, ktorý je právnickou osobou - spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorej štatutárnym orgánom je podľa § 133 ods. 1 OBZ konateľ. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že na strane žalovaného nevystupoval ani konateľ ani zástupca. Žalovaný vytkol konajúcemu súdu, že ten vyvodil poverenie podľa § 15 ods. 1 OBZ zo skutočnosti, že Y.. S. disponoval pečiatkou žalovaného, bol jeho majoritným spoločníkom a podpisoval v jeho mene dokumenty, čo považoval za úplný nezmysel. Vyslovil názor, že spoločník nie je oprávnený konať za spoločnosť, pokiaľ nemá poverenie, čo žalovaný preukázal výpoveďou svedka B.Í.. Na základe uvedeného uzavrel, že ani na strane žalovaného nekonala osoba, ktorá by bola spôsobilá za neho v tomto smere záväzne konať, a preto je jednoznačný záver, že k uzavretiu zmluvy o ubytovaní podľa § 754 a nasl. OZ nedošlo. 9. Žalovaný doplnil odvolanie v odvolacích námietkach II. - upresnenie, v ktorých namietol, že žalobca nepreukázal, medzi akými zmluvnými stranami mala byť zmluva o ubytovaní podľa § 754 a nasl. OZ uzavretá. Poukázal na to, že na väčšine listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil nie je žalobca označovaný v súlade s jeho obchodným menom zapísaným v obchodnom registri, ktoré znie „Incheba akciová spoločnosť (v skratke Incheba, a.s.)“. Za významný v tejto súvislosti považoval list číslo 21 súdneho spisu, ktorý má byť návrhom na uzavretie zmluvy a kde je v záhlaví uvedený názov: „Hotel Incheba ? ? ? a Hotel ? “ takže žalobca nie je označený v súlade so svojím oficiálnym názvom. Poukázal na to, že žalobca nemá v obchodnom registri zapísanú žiadnu organizačnú zložku, ktorej vedúci (v danom prípade P.. J.) by mohol za túto zložku vykonávať právne úkony, ako to má na mysli ust. § 13 ods. 5 OBZ. Taktiež spracovateľ návrhu zmluvy konal v rozpore s ust. § 43a OZ, lebo sa neoznačil v súlade s údajmi uvedenými vo verejnej listine - obchodnom registri, takže v tomto prípade nastupuje ust. § 37 ods. 1 OZ o neplatnosti úkonu, ku ktorej mal súd prvej inštancie prihliadnuť z úradnej moci. Ešte markantnejšiu považoval žalovaný túto situáciu k označeniu druhej zmluvnej strany, ktorej bol návrh zmluvy určený, a to firme „ TRAVELSYSTEM“, ktorá však neexistuje. Poukázal na to, že síce existuje spoločnosť s názvom „TRAVEL SYSTEM s.r.o.“, ale ide o odlišný subjekt ako žalovaný. To potom má za následok, že takýto právny úkon je neplatný pre neurčitosť predmetného úkonu, ako má na mysli ust. § 37 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žaloba smeruje proti úplne odlišnému subjektu, než ktorému bol adresovaný návrh zmluvy, a to je taktiež dôvod, pre ktorý by mala byť žaloba zamietnutá. Bol toho názoru, že neurčitosť úkonov zamestnancov žalobcu vyplýva ďalej aj z obsahu listín na č.l. 18 a 21 súdneho spisu, kde je len vyjadrený súhlas s platobnými podmienkami. Na základe uvedených skutočností a ich právneho vyhodnotenia mal žalovaný za to, že nedošlo k uzavretiu nielen zmluvy o ubytovaní podľa § 754 a nasl. OZ medzi žalobcom a žalovaným, ale nedošlo medzi nimi k uzavretiu žiadnej zmluvy, a to pre podstatné nedostatky uvedené v oboch odvolacích námietkach. Záverom zdôraznil, že tieto vady nespôsobil žalovaný, ale sú výsledkom konania žalobcu, presnejšie povedané jeho pracovníkov. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o vadách napadnutého rozsudku a má za to, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní vo veci správne, vykonal všetky dôkazy, ktoré žalovaný navrhol vykonať, dospel k správnemu skutkovému stavu, ak aj k právnemu posúdeniu veci. K oprávneniu konajúcich osôb zaväzovať strany zmluvy o ubytovaní uviedol, že P.. J. je (a aj v čase uzavretia zmluvy o ubytovaní bola) manažérkou hotela Incheba, prostredníctvom ktorého žalobca vykonáva jednu zo svojich obchodných činností (vyplývajúcich aj z OR SR), t.j. hotelové služby vrátane pohostinskej činnosti. Citoval ustanovenie § 15 ods. 1 OBZ, podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Žalobca mal za to, že aplikáciou uvedenej právnej normy na funkciu manažéra hotela je nevyhnutné dospieť k jednoznačnému záveru, ktorý spočíva vtom, že P.. J., ako osoba poverená vedením hotela Incheba, je splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti dochádza, a teda aj k uzatváraniu zmlúv o ubytovaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn.: 6 Obo 158/97, v ktorom analogicky vyslovil, že : „Z postavenia vedúceho obchodného oddelenia podniku vyplýva aj jeho splnomocnenie robiť v mene podnikateľa právne úkony v obchodnom styku pri tejto činnosti obvyklé. Uzatváranie kúpnych zmlúv o kúpe tovaru, ktorý slúži na podnikanie podnikateľa, nepochybne medzi takéto úkony patrí.“ Žalobca mal za to, že nadväznosti na uvedené, žalovaného tvrdenia spočívajúce v neoprávnení P.. J. uskutočniť záväzný návrh v zmysle § 43a ods. 1 OZ nemajú právny základ. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou žalovaného v súvislosti s konaním Y.. S., poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného o dedukcii súdu vzťahujúcej sa na jeho oprávnenie za žalovaného konať sú účelovo značne vytrhnuté z kontextu a stotožnil sa s domnienkou konajúceho súdu o existencii poverenia podľa § 15 ods. 1 OBZ, ktorému nasvedčuje aj sled udalostí, z ktorého je zrejmé, že žalovaný si spočiatku riadne plnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy o ubytovaní, so žalobcom komunikoval a uhradil prvú časť z ceny ubytovania, a to až do okamihu zrušenia charterových letov z Moskvy, ktoré mu nabúrali obchodné plány. Uviedol, že žalovaný sa v rozpore so zmluvnými podmienkami rozhodol ako storno poplatok ponechať len prvú časť z ceny ubytovania. V súvislosti s oprávnením Y.. S. svojím konaním zaväzovať žalovaného pri uzatváraní zmluvy o ubytovaní žalobca poukázal na zásadu ochrany dobrej viery tretích osôb v zmysle § 15 OBZ a mal za to, že konanie Y.. S. pri uzatváraní zmluvy o ubytovaní jednoznačne žalovaného zaväzovalo. V neposlednom rade žalobca poukázal na § 323 ods. 2 v súvislosti s § 407 ods. 3 OBZ a uviedol, že v prejednávanom prípade možno za čiastočnú úhradu záväzku považovať úhradu prvej časti ceny za ubytovanie, ktorú realizovala konateľka žalovaného. Preto mal žalobca za to, že aj keby Y.. S. skutočne prekročil rozsah udeleného poverenia, uvedenú úhradu možno konkludentne považovať za dodatočný súhlas s ubytovacími podmienkami, a teda za súhlas žalovaného s uzavretím zmluvy o ubytovaní, inak by predsa J.. S. prvú časť ceny za ubytovanie neuhradila a nemala záujem ju žalobcovi ponechať ako storno poplatok, ako uviedla vo svojej žiadosti o zrušenie objednávky. 11. K pasívnej legitimácii žalovaného a k jeho námietke neplatnosti zmluvy o ubytovaní z dôvodu jej neurčitosti, žalobca poukázal na skutočnosť, že Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy o ubytovaní a tvrdenie žalovaného o neplatnosti zmluvy o ubytovaní pre jej neurčitosť nemôže mať zákonnú podporu. Poukázal na to, že pri hodnotení predložených listinných dokumentov ako celku je nevyhnutné dôjsť k záveru, že stranami zmluvy o ubytovaní sú žalobca a žalovaný, čo vyplýva aj žalovaným namietanej záväznej objednávky. Záverom žalobca v nadväznosti na uvedené vyslovil názor, že tak P.. J. za žalobcu, tak aj Y.. S. za žalovaného, boli oprávnení svojím konaním zaväzovať zmluvné strany zmluvy o ubytovaní a skutočnosť, že sa strany na každom vzájomnom dokumente neoznačovali celým svojím názvom v súlade s údajmi evidovanými v obchodnom registri nemožno posúdiť ako dôvod neplatnosti zmluvy o ubytovaní pre jej neurčitosť. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalobca žiadal, aby krajský súd po preskúmaní skutkového a právneho stavu, v súlade so zákonom, dokumentáciou, ako aj dobrými mravmi rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 633,46 eur. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanoveniami § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu, alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). 15. Podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby. Ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť. 16. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ Občianskeho zákonníka, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 17. Podľa § 15 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 18. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohla. 19. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel so spoločnosťou Slavonic Air - VA company, s.r.o. na základe objednávky na ubytovanie zo dňa 16.09.2010 a následného potvrdenia objednávky zo dňa 05.10.2010 zmluvu o ubytovaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť tejto spoločnosti prechodné ubytovanie v období od 28.04.2011 do 16.05.2011 za cenu 123.883,20 eur. Na základe objednávky vystavil žalobca zálohovú faktúru č. 310109001 na sumu 12.388,32 eur (10 % z dohodnutej ceny ubytovania). Žalovaný prebral záväzky spoločnosti Slavonic Air - VA company, s.r.o. a zároveň bolo dohodnuté, že uhradená záloha je nevratná a jej vysporiadanie je výlučne na dohode medzi žalovaným a Slavonic Air - VA company, s.r.o.. Následne listom zo dňa 07.02.2011 žalobca oznámil spoločnosti Slavonic Air - VA company, s.r.o., že na základe ich listu zo dňa 04.02.2011 ukončuje zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou s tým, že firma Travelsystem prebrala dňom podpisu súhlasu s platobnými podmienkami všetky ďalšie záväzky po firme Slavonic air, t.j. zvyšných 40 % z ceny ubytovania, ktoré mali byť zaúčtované firme Slavonic air ako storno poplatok. Žalobca zároveň oznámil, že potvrdzuje záväznú objednávku firme Travelsystem a ruší objednávku firme Slavonic air za dohodnutých podmienok dňa 28.01.2011, kedy žalobca písomne potvrdil záväznú rezerváciu žalovaného na ubytovanie v hoteli Incheba od 28.04.2011 do 16.05.2011. Odvolací súd poukazuje na uvedené potvrdenie, na ktorom Y.. S. potvrdil podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného, že súhlasí s platobnými podmienkami špecifikovanými na potvrdení, čím došlo medzi stranami k uzavretiu zmluvy o ubytovaní, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému v tomto období prechodné ubytovanie s dohodnutým počtom izieb s dohodnutou cenou za ubytovanie vo výške 123.883,20 eur a platobnými podmienkami s tým, že zálohy za ubytovanie sú nevratné. Zároveň boli dohodnuté aj storno poplatky pri zrušení objednaného ubytovania zo strany klientka v závislosti od obdobia zrušenia, ktoré Y.. S. odsúhlasil svojím podpisom. Následne dňa 10.02.2011 uhradil žalovaný 10 % z ceny ubytovania a žalobca mu k prijatej zálohe vystavil faktúru č. 602114601. Žiadosťou zo dňa 11.03.2011 žalovaný požiadal o zrušenie uvedenej objednávky ubytovania z dôvodu zrušenia charterových letov z Moskvy do Bratislavy s tým, že navrhol, aby záloha vo výške 12.388,32 eur zaplatená spoločnosťou Slavonic Air - VA company, s.r.o. a záloha zaplatená žalovaným vo výške 12.388,32 eur zostali ako storno poplatok, s čím však žalobca nesúhlasil, nakoľko to bolo v rozpore s dohodou. Žalobca na základe zrušenia objednávky fakturoval žalovanému storno poplatok v dohodnutej výške 50 % celkovej ceny ubytovania faktúrou č. 303114608 vo výške 49.553,63 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. 20. Žalovaný v odvolaní opätovne namietol, že osoby, ktoré pri uzavieraní zmluvy o ubytovaní vystupovali a ktoré podpísali záväznú objednávku neboli oprávnené svojím konaním zaväzovať žalobcu a žalovaného. Odvolací súd s týmito námietkami nesúhlasí a plne sa stotožňuje s názorom konajúceho súdu a žalobcu, že zmluva o ubytovaní bola platne uzavretá v zmysle cit. ust. zákona osobami oprávnenými konať za sporové strany, a to za žalobcu P. J. a za žalovaného Y. S.. Obidvaja konali v súlade s ust. § 15 OBZ, v zmysle ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Odvolací súd prisvedčil žalobcovi, že P.. J. ako manažérka hotela Incheba a osoba poverená vedením hotela Incheba, je splnomocnená za žalobcu na všetky právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, a teda aj k uzatváraniu zmlúv o ubytovaní. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn.: 6Obo 158/97 v obdobnej veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že Y. S., ktorý podpisoval aj potvrdenie objednávky zo dňa 28.01.2011, konal v súlade s § 15 OBZ ako poverený pracovník za žalovaného a bol splnomocnený na uzavretie ubytovacej zmluvy. V súvislosti s námietkou žalovaného, že zmluva o ubytovaní nebola platne uzavretá, odvolací súd poukazuje aj na celý priebeh záväzkového vzťahu sporových strán, z ktorého jasne vyplýva ich úmysel uzavrieť túto zmluva, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že po potvrdení objednávky ubytovacej kapacity v termíne 28.04. - 16.05.2011 zo dňa 28.01.2011 P.. J. v mene žalobcu a Y.. S. v mene žalovaného došlo k ďalšej písomnej záväznej rezervácii dňa 31.01.2011 podpísanej Y.. S., následne k úhrade zálohy vo výške 12.388 eur dňa 10.02.2011, a to konateľkou žalovaného, ako aj k písomnej žiadosti o zrušenie objednávky zo dňa 11.03.2011 vypracovanej konateľkou žalovaného. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že sporové strany po uzavretí zmluvy o ubytovanie postupovali v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadne konania Y.. S. odvolací súd poukazuje aj na ust. § 15 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Zásada ochrany dobrej viery tretích osôb svedčí žalobcovi pre prípad, že by bol Y.. S. prekročil rozsah poverenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by pri uzatváraní zmluvy o ubytovaní Y.. S. nemal poverenie žalovaného, príp. jeho prekročenie, ani žeby žalobca o prípadnom prekročení s prihliadnutím na všetky okolnosti vedel. Konajúci súd správne konštatoval, že žalobca z jeho konania nemohol predpokladať, že tento by poprípade mohol prekročiť rozsah poverenia, nakoľko Y.. S. sa prezentoval ako zakladateľ spoločnosti, vystupoval v mene spoločnosti, mal k dispozícii pečiatku spoločnosti, komunikoval so žalobcom v mene spoločnosti, pravidelne zasahoval do záležitostí spoločnosti. Uvedenému svedčí aj fakt, že v prípade, ak by prekročil rozsah svojho poverenia, došlo by zo strany konateľky k úhrade zálohovej faktúry a následného zrušenia objednávky. Odvolací súd konštatuje, že ani výpoveď konateľa žalovaného, na ktorú v tejto súvislosti žalovaný poukázal, nepreukázala tvrdenie žalovaného, že Y.. S. poverenie žalovaného nemal. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 22. K námietke žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o ubytovaní pre jej neurčitosť, ktorá spočíva v tom, že strany neboli v záväznej objednávke „potvrdenie objednávky ubytovacej kapacity v termíne 28.04. - 16.5.2011“ zo dňa 28.01.2011, ani v ďalšej korešpondencii označené svojím obchodným menom v súlade s údajmi uvedenými v obchodnom registri, odvolací súd uvádza, že na predmetnom potvrdení objednávky zo dňa 28.01.2011 boli uvedené obchodné mená strán tak, ako ich majú zapísané v obchodnom registri, čo je zrejmé z odtlačkov ich pečiatok, ktorými potvrdenie opatrili. Taktiež na podaní žalovaného zo dňa 31.01.2011 označeného ako záväzná rezervácia je odtlačok pečiatky s úplným obchodným menom žalovaného. Skutočnosť, že v niektorej z korešpondencií medzi stranami nie sú uvedené úplné obchodné mená sporových strán, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o ubytovaní v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne so žalobcom poukazuje aj na tú skutočnosť, že pre zmluvu o ubytovaní v zmysle ust. § 754 a nasl. OZ nie je predpísaná písomná forma, takže tvrdenia žalovaného o neplatnosti zmluvy o ubytovaní nemajú oporu v zákone, pričom ako už bolo uvedené z listinných dôkazov vyhodnotených súdom jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyplýva tvrdenie žalobcu, že zmluva o ubytovaní bola platne uzavretá s dohodnutými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých vznikol žalobcovi oprávnený nárok na žalobou uplatnený storno poplatok. 23. Odvolací súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o ubytovaní, ktorej obsah bol dohodnutý v súlade s potvrdením ubytovacej kapacity, v ktorej boli dohodnuté platobné podmienky, vrátane podmienok a výšky a storno poplatkov pre prípad zrušenia zmluvy, v súlade s ktorými si žalobca pri zrušení zmluvy žalovaným uplatnil storno poplatok v dohodnutej výške. 24. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa zásadu úspechu sporových strán v konaní. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania, rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).