Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/571/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512219420 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512219420.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: E. L.Ě., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, B., zastúpený: Okenica Šula & Co, s.r.o., IČO: 36866512, Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35704713, Panónska cesta 11, Bratislava, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát, Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. júna 2014 č. k. 11C 246/2012-82 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur a trovy konania na účet jeho právneho zástupcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu Dohody o urovnaní zo dňa 22.02.2011 uzatvorenej medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobca žalovanému uvedenú sumu zaplatil. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 132 ods. 1 OZ, § 134 OZ, § 35 OZ, § 37 OZ, § 39 OZ, § 585 ods. 1, 2 OZ a § 457 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 15.08.2010 s H. P. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla Mercedes Benz XXX C. čiernej farby, výrobné číslo motora XXX-XXX, výrobné číslo karosérie N. XXXXXXXAXXXXXX, rok výroby 2003, číslo technického preukazu Q., EVČ: E. XXX C. za kúpnu cenu 5.800 eur, keď predávajúci mal nadobudnúť predmetné vozidlo od F. A., ktorý podľa tvrdení žalovaného nemal byť jeho vlastníkom, ktorá skutočnosť mala vyplývať zo zmluvy o spotrebnom úvere č. R. zo dňa 21.10.2008 v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 21.10.2008. 3. Mal za preukázané, že z dôvodu porušenia povinností zo zmluvy o úvere zo strany dlžníka F. A. úverová zmluva bola veriteľom ČSOB Leasing, a.s. predčasne ukončená dňom 08.03.2010 a dlžník F. A. bol v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vyzvaný na odovzdanie predmetu financovania žalovanému ako vlastníkovi. Dlžník vozidlo žalovanému neodovzdal, preto žalovaný podal trestné oznámenie na dlžníka a požiadal o zaistenie financovaného motorového vozidla. Proti dlžníkovi je vedené trestné stíhanie pri konštatovaní, že dlžník si predmet financovania protiprávne prisvojil a následne ho scudzil predajom H. P.. 4. Taktiež zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 22.02.2011 Dohodu o urovnaní, ktorej predmetom podľa čl. II ods. 1 bolo urovnanie vlastníckeho práva žalobcu a žalovaného k vozidlu Mercedes Benz C, XXX C. C., VIN: N. XXXXXXXAXXXXXX, pričom podľa čl. I, bod 3 tejto dohody voči dlžníkovi žalovaného F. A. začalo trestné stíhanie na základe trestného oznámenia veriteľa dlžníka pre neodovzdanie motorového vozidla jeho veriteľovi ČSOB Leasing, a.s., ktoré je vedené na OR PZ Levice pod ČVS: H.-XXX/OVK-E.-XXXX. V deň podpisu Dohody o urovnaní predložil pracovník žalovaného žalobcovi na podpis návrh dohody o urovnaní, ktorej predmetom bolo urovnanie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Mercedes Benz C, XXX C. C., VIN N., rok výroby 2003. Po upozornení žalobcu, že na základe kúpnej zmluvy je držiteľom iného motorového vozidla, pracovník žalovaného zmenil v dohode identifikáciu vozidla. Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. R. zo dňa 21.10.2008 mal za preukázané, že žalovaný ako veriteľ poskytol F. A. ako dlžníkovi spotrebný úver na financovanie ojazdeného motorového vozidla znaky Mercedes Benz C trieda XXXCDI VIN: N.. Dlžník F. A. na zabezpečenie všetkých pohľadávok veriteľa (žalovaného) z vyššie uvedenej úverovej zmluvy previedol na veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania, t. j. k motorovému vozidlu značky Mercedes Benz trieda C. XXXCDI C. VIN: N., ktorý zabezpečovací prevod mal trvať až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. V zmysle č l. IV tejto zmluvy užívanie predmetného motorového vozidla dlžníkom F. A. podliehalo právnemu režimu výpožičky. Veriteľ (žalovaný) určil listom zo dňa 09.03.2010 predčasnú splatnosť úveru poskytnutého dlžníkovi F. A. na základe zmluvy č. R. zo dňa 21.10.2008 dňom 08.03.2010 a vyzval dlžníka na odovzdanie predmetu financovania, ktorý v tejto výzve označil ako Mercedes Benz C trieda XXXCDI C., N. XXXXXXXAXXXXXX, teda vozidlo s iným VIN, ako je uvádzané v zmluve o spotrebnom úvere a v zmluve o zabezpečovacom prevode práva. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné, keď podľa zákonnej dikcie urovnanie je dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z urovnania. Ide o zrušenie záväzku a jeho nahradenie novým. Vychádzal zo zistenia, že záväzkovo- právny vzťah existoval iba medzi žalovaným ako veriteľom a F. A. ako dlžníkom z úverovej zmluvy a zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi F. A. ako kupujúcim a spoločnosťou BONITA AUTO, s.r.o. Košice. Vyhodnotil tak, že pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným do dňa 22.02.2011 neexistoval žiaden záväzkovo-právny vzťah, potom dohoda o urovnaní uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.02.2011 nemohla nahradiť neexistujúci záväzok, keď predmetná dohoda tak odporuje zákonu a s odkazom na ust. § 39 OZ nemôže byť platná. 6. Súd prvej inštancie taktiež dôvodil, že vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Uviedol, že právny poriadok nepozná inštitút vzdania sa práva, teda zánik vlastníckeho práva jednostranným vyhlásením, keď vlastník môže s vecou nakladať a teda ju scudzovať len spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon. Vyhodnotil, že vzdanie sa vlastníckeho práva k vozidlu VIN N. XXXXXXXXXXXX zo strany žalovaného je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 2 OZ, keď objektívnou nemožnosťou plnenia podľa dohody o urovnaní je nemožnosť vzdania sa vlastníckeho práva. Ak žalovaný tvrdil, že dohoda urovnaní je podľa svojho obsahu úkonom predaja a kúpy predmetu financovania za kúpnu cenu 2.000 eur žalobcom od žalovaného, poukázal na čl. II bod 1 dohody o urovnaní, podľa ktorého v čase podpisu dohody si k vozidlu uplatňovali vlastnícke právo obidva zmluvné subjekty, a to žalobca k motorovému vozidlu s VIN: N. XXXXXXXAXXXXXX titulom kúpnej zmluvy uzavretej s H. P., ktoré však nebolo predmetom financovania a predmetom zabezpečovacieho prevodu práva, a žalovaný k vozidlu špecifikovanému k úverovej zmluve a v zmluve o zabezpečovacom prevode práva s VIN: N. XXXXXXXAXXXXXX, vo výzve na odovzdanie predmetu financovania s VIN N. XXXXXXXAXXXXXX. Obranu žalovaného, že ide len o chybu v písaní, neakceptoval, považujúc identifikáciu vozidla VIN číslom za relevantnú, keď identifikačné číslo vozidla je medzinárodne jednoznačný identifikátor motorových vozidiel. Poukázal na ust. § 457 OZ o povinnostiach z neplatnej alebo zrušenej zmluvy a o vzájomnom plnení v prípade, ak na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obe jej strany plnili. V danom prípade vzťah medzi stranami sporu nemal za synalagmatický ani na základe dohody o urovnaní a ani na základe zákona. Z uvedeného dôvodu potom nebol oprávnený prekročiť žalobcom určený petit, ktorý synalagmatické plnenie neobsahoval. Taktiež uviedol, že žalovaný nepredložil a neoznačil žiaden listinný dôkaz o tom, že úkon zo dňa 22.02.2011 smeroval k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu tvoriaceho predmet financovania, keď žalobca je držiteľom motorového vozidla s iným VIN číslom. Na základe uvedeného uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške, v ktorej sa na jeho úkor obohatil. 7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2017 (ďalej len „OSP“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 120 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 627,16 eur. 8. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za nespornú označil skutočnosť, že dňa 21.10.2008 sa stal vlastníkom predmetu financovania zo zmluvy o spotrebnom úvere a zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva so všetkými právami s tým podľa § 123 OZ spojenými a dlžník F. A. sa stal držiteľom jednoznačne špecifikovaného vozidla s VIN: N.. Pre porušenie zmluvných povinností dlžníkom došlo z jeho strany k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, v súvislosti s ktorým sa dopustil administratívneho pochybenia spočívajúceho v nesprávnom označení VIN čísla. Dlžník v rozpore so zmluvnými povinnosťami mu vozidlo neodovzdal a protiprávne ho scudzil H. P., s ktorým žalobca následne uzatvoril k predmetnému vozidlu kúpnu zmluvu. Mal za to, že bol jediným oprávneným vlastníkom vozidla, preto i kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a H. P. ostalo jeho vlastnícke právo nedotknuté. V dôsledku vedomosti žalobcu o užívaní vozidla bez právneho titulu uzavreli Dohodu o urovnaní dňa 22.02.2011. Dôvodom jej uzavretia bolo, že žalobca nevedel preukázať nesporné vlastnícke právo k vozidlu, ktoré bolo v pátraní a bol vyzvaný na jeho vydanie orgánom PZ SR. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je v Dohode o urovnaní zo dňa 22.02.2011 označený ako kupujúci, ktorý vyjadril svoju vôľu nadobudnúť od žalovaného ako vlastníka predmetné vozidlo. Uvedenú skutočnosť oznámil žalobca aj orgánom polície, na základe ktorého odplatného úkonu je aktuálne žalobca vedený ako vlastník vozidla. Nesúhlasil s vyhodnotením Dohody o urovnaní zo dňa 22.02.2011 ako absolútne neplatného právneho úkonu, keď vytkol súdu prvej inštancie jeho obmedzenie sa na formuláciu „vzdanie sa vlastníckeho práva“. Uvedenú formuláciu mal za jazykové vyjadrenie vôle zmluvných strán o odplatnom prevode vlastníckeho práva k vozidlu. Poukázal na ústavnú judikatúru o priorite výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú obidva možné. Mal za to, že došlo minimálne k uzavretiu kúpnej zmluvy ústnou formou, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k relevantnému vozidlu za kúpnu cenu 2.000 eur. Prijaté plnenie vo výške 2.000 eur teda podľa jeho názoru nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ ide o omyl v uvedenom VIN poukázal na výsledky súdnej praxe o irelevantnosti tejto skutočnosti. Dal do pozornosti, že vozidlo žalobca užíva, teda došlo km naplneniu dohody o urovnaní, keď súdu prvej inštancie vytkol, že neskúmal pohnútku, ktorá ho viedla k podaniu predmetnej žaloby. Vyjadril názor, že žalobu bolo potrebné zamietnuť pre absenciu petitu znejúceho na synalagmatické plnenie, keď pripustením záveru súdu prvej inštancie o nesynalagmatickom vzťahu sporových strán by došlo k právnej ochrane stavu, kedy nevlastník (žalobca) užíva majetok iného (žalovaného) bez nároku na protihodnotu (kúpnu cenu). Napadnutý rozsudok mal navyše za nesúladný s ust. § 157 ods. 2 OSP považujúc ho za nedostatočne odôvodnený. 9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného realizovanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.08.2014 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť vyjadrujúc presvedčenie, že súd prvej inštancie zistil vo veci riadne skutkový stav a tento aj správne právne vyhodnotil. Mal za to, že žalovaný nepreukázal v konaní existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keď toto je v jeho osobnom vlastníctve na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.2010 uzavretej s H. P., pričom podľa jeho názoru by ani vlastnícke právo žalovaného k vozidlu nekonvalidovalo neplatnosť Dohody o urovnaní. Poukázal na to, že orgán činný v trestnom konaní sa otázkou spornosti vlastníckeho práva k vozidlu nezaoberal. Dohodu o urovnaní podpísal výlučne na základe presviedčania pracovníkov žalovaného o tom, že inak o vozidlo príde. Mal za to, že žalovaný sa nemohol vzdať vlastníckeho práva k vozidlu a už vôbec nie, ak jeho vlastnícke právo bolo sporné. Za rozporuplný označil názor žalovaného, že Dohoda o urovnaní je podľa svojho obsahu kúpnou zmluvou, keď na druhej strane uvádza, že medzi stranami sporu došlo minimálne k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, keď forma jej uzavretia musí byť jednoznačná a nie minimálna. Dohodu o urovnaní označil za zmluvu spotrebiteľskú, s tým, že mu ako spotrebiteľovi prináleží vyššia súdna ochrana. Argumentáciu žalovaného o irelevantnosti VIN čísla v právnych úkonoch vyhodnotil za klamlivú a zavádzajúcu. Synalagmatickosť plnenia tu podľa jeho názoru do úvahy neprichádza, keďže žalovaný žalobcovi nič neplnil. 10. Žalovaný vo svojej duplike v rámci odvolacieho konania poukázal na tú skutočnosť, že bol až do uzavretia dohody o urovnaní dňa 22.02.2011 vlastníkom predmetného motorového vozidla, keď došlo len k administratívnej chybe pri jeho špecifikácii VIN číslom. Všetky scudzovacie úkony vykonané vo vzťahu k tomuto vozidlo inými subjektmi boli absolútne neplatné. Žalobca teda až do uzavretia Dohody o urovnaní nemal podľa neho platný nadobúdací titul k nemu. Pre prípad neplatnosti Dohody o urovnaní poukázal na nutnosť synalagmatického plnenia. Poukázal na nutnosť aplikácie zásady priority výkladu v prospech platnosti právneho úkonu pred výkladom v prospech jeho neplatnosti. Dal do pozornosti, že žalobca až po tom, ako bol účel Dohody o urovnaní naplnený, t.j. po tom, ak bol ako vlastník motorového vozidla zapísaný do evidencie, začal platnosť tejto dohody spochybňovať. Vyjadril názor, že Dohodou o urovnaní nebol založený spotrebiteľský právny vzťah. 11. Žalobca v rámci písomnej odvolacej dupliky uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných i ústnych vyjadrení vo veci, keď dôvodom neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 22.02.2011 je podľa jeho názoru nemožnosť plnenia, keď premetom posudzovaného súdneho konania nie otázka určenia vlastníckeho práva k vozidlu, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom obe strany disponujú nadobúdacím titulom k motorovému vozidlu. Mal za to, že ku dňu uzavretia Dohody o urovnaní disponoval vlastníckym právom k predmetnému vozidla, na základe ktorej skutočnosti je Dohoda o urovnaní neplatná. Keďže vlastnícke právo k vozidlu nenadobudol na základe Dohody o urovnaní, nemožno podľa neho hovoriť ani o synalagmatickom plnení. Dohodu o urovnaní mal za právny úkon so spotrebiteľským charakterom. 12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z.) podaním odvolania žalovaného proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 16. Účelom dohody o urovnaní v zmysle § 585 OZ je odstrániť spornosť a taktiež skutkovú alebo právnu, resp. subjektívnu alebo objektívnu spornosť alebo pochybnosť v právnom vzťahu určitých subjektov, keď urovnaním môžu byť medzi účastníkmi právneho vzťahu upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Takouto dohodu sa rieši rozdielny názor účastníkov právneho vzťahu na otázku práv a povinností vyplývajúcich z ich právneho vzťahu, na otázku platnosti ich právneho vzťahu a jeho obsahu. Stačí, že jednej strane sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu, javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2011 sp. zn. 3MCdo 13/2009). 17. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie dohody o urovnaní je možné medzi subjektmi s existujúcim právnym vzťahom, keď v danom prípade i súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi stranami sporu pred uzavretím právneho úkonu nazvaného dohoda o urovnaní žiaden právny vzťah založený nebol. K urovnaniu neexistujúceho právneho vzťahu medzi nimi prísť nemohlo. Nesprávne však potom podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyhodnotil, že tento právny úkon nazvaný Dohoda o urovnaní je neplatný. 18. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia (názvu), ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 19. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať sa kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 20. Z dikcie citovaných právnych ustanovení odvolací súd vyvodil, že právny úkon uzavretý medzi stranami sporu dňa 22.02.2011 možno podľa jeho obsahu vyjadrujúceho vôľu účastníkov tohto právneho vzťahu považovať za kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci (žalovaný) previedol na kupujúceho (žalobcu) motorové vozidlo v tomto právnom úkone špecifikované za kúpnu cenu 2.000 eur inkasovanú od kupujúceho (žalobcu). V zmysle uvedeného právneho úkonu sa predávajúci svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu napriek slovnej formulácii v zmluve uvedenej nevzdal, ale ho previedol na kupujúceho. 21. Úlohou súdu prvej inštancie bolo preto posúdiť otázku platnosti takto uzavretej kúpnej zmluvy, t.j. vyhodnotiť, či predávajúci bol vlastníkom predávaného motorového vozidla s možnosťou dispozície so svojím vlastníckym právom k nemu. Prejudiciálne bolo preto potrebné zaoberať sa i otázkou platnosti kúpnych zmlúv viažucich sa k danému vozidlu predmetnej zmluve predchádzajúcich. Pre prípad konštatovania platnosti tohto právneho úkonu, ktorý odvolací súd v zhode s názorom žalobcu vyhodnotil za právny úkon vo vzťahu so spotrebiteľským charakterom, keďže v danom vzťahu je žalobca osobou fyzickou - spotrebiteľom a žalovaný osobou právnickou - dodávateľom, vyhodnotiť vykonané dokazovanie v tom smere, či na základe tohto dvojstranného právneho úkonu došlo aj k vzájomnému plneniu účastníkov kúpnej zmluvy, t.j. k odovzdaniu predmetu kúpy kupujúcemu a k prijatiu kúpnej ceny predávajúcim. Pre prípad neplatnosti danej kúpnej zmluvy potom bolo potrebné uložiť obom účastníkom tohto právneho subjektu vrátiť si navzájom poskytnuté synalagmatické plnenia, nakoľko výsledkom posudzovaného súdneho konania nemôže byť stav rozporný so zásadou súladu s dobrými mravmi, že žalobca bude disponovať s predmetným motorovým vozidlom a žalovaný mu zároveň vráti kúpnu cenu. 22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy za účelom posúdenia platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.02.2011, pričom uvedené dokazovanie nie je v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania účelné vykonať súdom dovolacím. 23. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie rozobrať všetky vyššie uvedené právne aspekty veci, vykonať a vyhodnotiť dokazovanie o vyššie uvedenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť (§ 391 ods. 3 CSP). 24. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).