Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513213801 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513213801.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľky: F. F. Y. N. T. L. X. T. O. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom Z., T. Č.. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., Bratislava, Ivánska cesta č. 30/B, IČO: 47 234 776, za ktorú koná JUDr. Peter Weis, proti odporcovi: R.. F. F. Y. N. T. L. X. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Z., T. Č.. XXXX/X, adresa na doručovanie M., K. Č.. XX, zastúpený JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom v Bratislave, Záhradnícka č. 25, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. apríla 2016, č.k. 12 C 217/2013-177, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. apríla 2016, č.k. 12 C 217/2013-177, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 15.4.2016, č.k. 12 C 217/2013-177, manželstvo účastníkov rozviedol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 66,-- € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a v sume 429,71 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 7.7.1994, obaja sú občania Slovenskej republiky, z manželstva deti nepochádzajú. Rozpory v manželstve začali vznikať asi pred 10 rokmi z dôvodu, že manžel holdoval hazardu, mal mimomanželské vzťahy, dňa 10.3.2013 manžel odišiel so svojou priateľkou na dovolenku do Egypta, v dôsledku čoho dňa 28.3.2013 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v Senci a odvtedy ho nevidela, nie sú v osobnom kontakte, tento je iba formou SMS správ; odporca jej posielal rôzne urážlivé správy a účelovo spôsobuje prieťahy v konaní neopodstatnenými námietkami miestnej nepríslušnosti, bezpredmetnou žiadosťou o ustanovenie tlmočníka, hoci slovenský jazyk ovláda. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval neveru zo strany odporcu, účastníci tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, nevytárajú zdravé rodinné prostredie. Súd prvej inštancie odporcu nevypočul, nakoľko tento zmaril všetky súdom nariadené pojednávania, nevyužil svoje právo vypovedať pred súdom, uprednostnil svoje obchodné záležitosti; na pojednávanie dňa 15.4.2016 sa nedostavil bez ospravedlnenia. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 18, § 19 ods. 3, § 23 Zákona o rodine. 1.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 144 veta druhá O.s.p. a skutkovo tým, že odporca v konaní spôsobil obštrukcie, pojednávaní sa nezúčastňoval, vznášal vo veci nedôvodné námietky, čím sa súdne konanie o osobnom stave navrhovateľky neprimerane predlžovalo a predražovalo. Výšku náhrady trov konania, dôvodnosť, spôsob výpočtu súčasne podrobne odôvodnil. 2.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac (len) tým, že rozsudok je nesprávny a nezákonný, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l O.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože na pojednávanie dňa 15.4.2016 nebol riadne predvolaný, nakoľko mu oznámenie o doručení nebolo doručené. V rozsudku súd neuviedol, prečo na jeho vyjadrenie a ním uvedené tvrdenia a skutočnosti vôbec neprihliadol; nevysvetlil vôbec, prečo takto postupoval. Jednoduché zopakovanie tvrdení navrhovateľky nemožno považovať za úvahu súdu pri hodnotení dôkazov. Spolužitie s navrhovateľkou by rád obnovil a tejto skutočnosti sa súd nijako nevenoval. Uznal, že vzťahy s navrhovateľkou neboli v poslednom čase ideálne, ale verí, že ich spolužitie by bolo možné obnoviť a že rozvod nebol nevyhnutný. Vytýkal ďalej súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie aplikácie právnych predpisov, keď pri rozhodovaní nevychádzal aj z ustanovenia § 22 Zákona o rodine. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny aj vo výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil predovšetkým s priznaním cestovného a náhrady za stratu času advokáta navrhovateľky, pretože všetky úkony boli vykonané v rámci Bratislavy. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a teda miestne cestovné je kryté tzv. režijným paušálom. Sídlo právneho zástupcu navrhovateľky je Bratislava, Bratislava je aj miestom, kde sa pojednávania uskutočnili, a teda nie je daný dôvod na priznanie tejto náhrady. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť a v tejto súvislosti žiadal náhradu trov konania. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 2.2. V podaní zo dňa 7.6.2016 dôvodil, že na doručenke na posledné pojednávanie nie je jeho podpis a na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, a posúdiť, či predmetnú doručenku podpísal on. Toto zistil jeho právny zástupca, ktorý dňa 2.6.2016 nazrel do súdneho spisu. Okrem toho súd nezabezpečil, aby mohol konať vo svojej materčine, nemohol sa riadne vyjadriť ani k výpovedi navrhovateľky ani k postupu súdu, nakoľko im dobre nerozumel. 3.1. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie odporcu považuje opäť len za ďalší účelový krok a jeho jediným cieľom je predlžovať súdne konanie a čo najdlhšie užívanie spoločného majetku. Nespočetne veľakrát sa snažil odďaľovať vydanie súdneho rozhodnutia opakovanými námietkami miestnej nepríslušnosti, nedôvodnou žiadosťou o ustanovenie súdneho tlmočníka, pravidelnými neopodstatnenými žiadosťami o odročenie pojednávania. Manželstvo nie je možné obnoviť. Svoj názor na rozvod manželstva nezmenila, manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie, dlhodobo žijú oddelene, nekontaktujú sa, naposledy odporcu videla na pojednávaní dňa 24.9.2014 a podľa jej vedomostí od roku 2014 odporca žije s inou ženou; sám odporca priznal, že opustila spoločnú domácnosť, že vzťahy nie sú dobré. Obnova spolužitia s odporcom je absolútne nereálna, sama nemá záujem o obnovenie spolužitia a zdôraznila, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve proti jeho vôli. Boli naplnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania, pretože ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a nemožno od nich očakávať obnovenie spolužitia. Tvrdenie odporcu, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom tým, že nebol riadne na pojednávanie predvolaný, nebolo nijakým spôsobom preukázané, čo ani sám nepreukázal. Až neskôr ho doplnil o opäť nepreukázané tvrdenie, že podpis na doručenke údajne nie je jeho. Zdôraznila, že údaje v doručenke sa zo zákona považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak a odporca opak nepreukázal. Po nazretí do spisu dospela k záveru, že podpis na predmetnej doručenke nevykazuje žiadne znaky odlišnosti od podpisov odporcu na iných doručenkách a písomnostiach obsiahnutých v spise. Predvolanie sa doručuje účastníkovi do vlastných rúk, a teda poštový doručovateľ vydá zásielku jedine adresátovi po overení jeho totožnosti platným dokladom totožnosti alebo splnomocnencovi, ktorého totožnosť a oprávnenie prebrať za adresáta zásielku sú rovnako overené. Na doručenke sa nenachádza údaj o tom, že by písomnosť prevzal za odporcu splnomocnenec, ale zásielku prevzal sám odporca. Rovnako je irelevantná námietka odporcu v tom, že súd neprihliadol na jeho písomné vyjadrenie a plne sa stotožnil s jej tvrdeniami. To, že súd neuveril tvrdeniam odporcu a ich manželstvo rozviedol, nie je vadou konania, ani to, že súd pochybil a rozsudok nedostatočne odôvodnil. V rozsudku je obsiahnutý aj názor odporcu uvedený práve v jeho písomnom vyjadrení. Súd odôvodnil, koľko trvalo súdne konanie, že stanovisko odporcu je vzhľadom na čas, ktorý uplynul, nereálne a pre vec bezvýznamné. Na pojednávanie konané dňa 24.9.2014 sa odporca dostavil oneskorene, a teda sám zavinil, že jej výsluch zmeškal; počas protokolácie súdu na ňu vykrikoval po slovensky s poznámkou, že sa tak ľahko nerozvedie, so súdom komunikoval v slovenskom jazyku. Zdôraznila, že odporca je občanom Slovenskej republiky, pričom jednou z podmienok pre udelenie štátneho občianstva je práve znalosť štátneho jazyka slovom a písmom, a teda odporca má povinnosť ovládať štátny jazyk, a aj ho skutočne ovláda, rozumie mu, a preto nebolo potrebné mu ustanovovať tlmočníka. Zdôraznila, že účastníkovi konania sa má umožniť konať v jazyku, ktorému rozumie, čo nemusí byť nevyhnutne len jeho materčina; odporca ovláda slovenský jazyk a komunikovať v ňom, čo mu súd umožnil. Napriek tomu mu ale súd ustanovil na jeho žiadosť tlmočníka pre arabský jazyk, ale s tým nebol odporca spokojný a žiadal jeho zmenu na tlmočníka pre anglický jazyk. V konečnom dôsledku boli v konaní ustanovení až traja tlmočníci a na posledné pojednávanie, na ktorom bol tlmočník prítomný, nedostavil sa odporca. 3.2. Vo vzťahu k trovám konania dôvodila, že jej právny zástupca má sídlo na adrese Ivánska cesta č. 30/B v Bratislave, čo je adresa odlišná od sídla Okresného súdu Bratislava III., pričom ide o miesta nachádzajúce sa v dvoch rôznych okresoch. V tejto súvislosti zdôraznila uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2011, sp.zn. 4 M Cdo 13/2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2013, sp.zn. 5 Co 191/2013. Aj vo výroku o náhrade trov konania je preto rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny. Žiadala náhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslila a odôvodnila. 4. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu už nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu [§ 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. marca 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 6. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 395 ods. 2 C.m.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Odvolateľ v odvolaní, ale ani v celom konaní pred súdom prvej inštancie, neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti smerujúce k zachovaniu manželstva s navrhovateľkou. Nevyvrátil tvrdenie, že ich manželstvo je len formálne, že od roku 2013 si neplní žiadnu z funkcií manželstva; ani len netvrdil, či niečo a čo konkrétne, kedy, pre zachovanie manželstva s navrhovateľkou urobil. 7.1. Dôvody odvolania nie sú dané. V prvom úkone odporcu - vyjadrenie k návrhu na začatie konania (júl 2013; č.l. 21 spisu) odporca komunikoval v slovenskom jazyku, uvádzal, že má rodinný dom v Senci, vyjadroval sa k spolužitiu s navrhovateľkou, neuvádzal, že slovenskému jazyku nerozumie, nežiadal ustanoviť tlmočníka. V slovenskom jazyku komunikoval aj v ďalšom podaní (napr. č.l. 26, 41, 42, 56, 62 spisu), žil a naďalej žije v Slovenskej republike. Možno vyvodiť, že nebol daný žiaden zákonný dôvod pre ustanovenie tlmočníka do jazyka arabského, anglického, a že teda tvrdenie odporcu v odvolaní bolo len účelové. Ďalej sám odporca netvrdil v odvolaní, že mu nebolo doručené predvolanie na posledné pojednávanie, že podpis na doručenke nie je jeho. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že z neúčasti na pojednávaní konané dňa 6.11.2015 sa odporca ospravedlnil (v slovenskom jazyku) pre zdravotné dôvody, predvolanie na pojednávanie konané dňa 10.2.2016 prevzal dňa 14.12.2015 (č.l. 138 spisu), ktorého sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil (v slovenskom jazyku) práceneschopnosťou, predvolanie na pojednávanie konané dňa 15.4.2016 prevzal dňa 7.3.2016 (č.l. 160 spisu), ktorého sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Odporca nepochybne o predmetnom súdnom konaní vedel, súd prvej inštancie mu poskytol veľmi veľký časový priestor na uplatnenie svojich práv a právom chránených záujmov, čo ale sám, z vlastného rozhodnutia, nevyužil. Svoju pasivitu v neskoršom (odvolacom) konaní nemôže zohľadňovať vo svoj prospech; zákonodarca mu takého právo nepriznáva. Na tomto mieste je potrebné ešte zdôrazniť, že odporca sa k meritu veci vyjadril iba v mesiaci júl 2013 a odvtedy sa nevyjadroval vôbec, súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom v mesiaci apríl 2016. Za tohto stavu potom vyjadrenie odporcu v mesiaci júl 2013 nemalo pre vec rozhodujúci význam. 7.2. Ako správne uvádzala navrhovateľka, doručenka bola (a aj v súčasnosti je) verejná listina, a údaje uvedené v nej sa považovali za pravdivé, ak nebol dokázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.). Odporca najprv namietal (v odvolaní), že mu oznámenie o doručení predvolania na posledné pojednávanie nebolo doručené a neskôr, v ďalšom podaní, že podpis na doručenke nie je jeho; sám ale neuvádzal, žeby sa v mieste a čase doručovania predvolania na pojednávanie nezdržiaval. Ani len netvrdil skutočnosti, neoznačil dôkazy, preukazujúce opak toho, čo je na doručenke uvedené, tým viac nepreukázal. Platí teda, že predvolanie na posledné pojednávanie (konané dňa 15.4.2016) bolo odporcovi účinne doručené dňa 7.3.2016, s dostatočným časovým predstihom. Z týchto dôvodov navrhovaný dôkaz znaleckým posudkom je nadbytočný, nehospodárny, a že teda tvrdenie odporcu rovnako bolo účelové. Napokon potreba vykonať vo veci dôkaz znaleckým posudkom nevyplýva ani z obsahu spisu. 7.3. Vo vzťahu k náhrade trov konania odporca v odvolaní vôbec nenamietal, žeby navrhovateľke náhrada trov konania nepatrila v nadväznosti na ustanovenie § 144 veta druhá O.s.p., nenamietal jednotlivé úkony právnej služby, spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, paušálnu náhradu trov konania, samotný spôsob výpočtu náhrady cestovných výdavkov, náhrady za stratu času, a tak sa odvolací súd obmedzil na skúmanie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu odvolaním napadnutom, a síce v časti týkajúcej sa priznaných cestovných náhrad a náhrady za stratu času. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky nemal v čase pojednávania (doteraz nemá) sídlo v sídle (v budove, na ulici, v bezprostrednej blízkosti) súdu prvej inštancie. Hoci sa obe inštitúcie nachádzajú v Meste Bratislava, sú ale v iných okresom (Bratislava II., Bratislava III.). Úkon právnej služby (na Okresnom súde Bratislava III.) teda nebol totožný so sídlom advokátskej kancelárie, a preto ide o účelne vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Rovnako tak sa použije aj v súvislosti s priznaním náhrady za stratu času [§ 15, § 16, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátok za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase ich poskytovania (od 1.7.2013)]. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. 9. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. l C.m.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 12. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. l C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.). Navrhovateľka neuvádzala okolnosti, za ktorých by priznanie náhrady trov odvolacieho konania bolo spravodlivé (§ 55 C.m.p.). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).