Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513216093 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513216093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: F. Z., X.. X.X.XXXX, L. S. Č.. XX, L., právne zastúpená: Neuschlová, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Dostojevského rad 5, Bratislava proti žalovanému: K. J., X.. XX.XX.XXXX, L. S. Č.. XX, L., zastúpený: H.. O. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž. Č.. XX, L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného a žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 43C/177/2013-277 zo dňa 17.05.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. Z. a K. J., zaniknutého dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P 104/2012-174 zo dňa 11.10.20012, t.j. dňom 27.12.2012 sa do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal: 1/ 4-izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu na S. N. Č.. XX, súp. č. bytového domu XXXX, bytový dom postavený na pozemkoch registra „M. J.. Č.. XXXX o výmere 211m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 210m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 219 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v L., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre m.č. J., F. Ú. J., S. L. v hodnote .................................................................................................................97.000,- eur 2/ Zariadenie bytu: obývacia stena ...................................................................................................150,- eur stôl pod PC s policovou zostavou ......................................................................100,- eur manželská posteľ ...............................................................................................150,- eur stôl + 4 ks stoličiek ............................................................................................200,- eur práčka zn. Whirlpoll ..........................................................................................300,- eur chladnička s mrazničkou zn. Eurotech ..............................................................100,- eur televízor SONY Bravia ......................................................................................150,- eur domáce kino Sony .............................................................................................100,- eur 3/ Zostatok na vkladnej knižke vedenej v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX ..........17,77 eur 4/ Zostatok na vkladnej knižke vedenej v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX ........17,77 eur ____________________________________________________________ Spolu v hodnote: 98.285,54 eur Z pasív zaťažujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov preberá navrhovateľka: 1/ nesplatený zvyšok úveru poskytnutého ČSOB, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí úveru č.XXXXXX zo dňa 08.12.2009 na meno účastníkov ku dňu 30.04.2016 _____________________________________________________________________ Spolu v hodnote: 17.877,17 eur Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: 1/ Zostatok na účte vedenom v ČSOB, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX ....................96,97 eur 2/ Zostatok na účte doplnkového dôchodkového fondu AXA d.d.s., a.s., účastnícka zmluva č.XXXXXXXXX .................................................................................................1.351,51 eur _____________________________________________________________________ Spolu v hodnote: 1.448,48 eur Na vyrovnanie podielov na aktívach a pasívach je žalobkyňa za zohľadnenia jej vnosu do BSM a toho, čo bolo z BSM vynaložené na jej výlučný majetok povinná zaplatiť žalovanému sumu 355,75 eur do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 143, § 150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.05.2013 sa žalobkyňa (ďalej aj ako „navrhovateľka“) domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozvedené ich manželstvo. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 104/12-174 zo dňa 11.10.2012 vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2012. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov H. J., K. Z. C. E. Z., výpisom z LV č. XXXX pre F..Ú.. J., osvedčením o dedičstve sp. zn. D 713/2001, Dnot 153/2011 zo dňa 15.11.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.2009, kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.2009, fotokópiami vkladných knižiek Č.. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX vedených v Tatra banke, a.s., výpismi z účtu vedených na meno navrhovateľky a žalovaného (ďalej aj ako „odporcu“), zmluvou o poskytnutí úveru Č.. XXX XXX zo dňa 08.12.2009, oboznámil sa s obsahom rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 22P 104/12, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci: Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 22P 104/12 zo dňa 11.10.2012, ktoré v časti rozvodu manželstva nadobudlo právoplatnosť dňom 27.12.2012. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo za trvania manželstva rozšírené, resp. zúžené a zaniklo spolu so zánikom manželstva v súlade s ust. § 148 ods. 1 OZ ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. 4. Strany sporu uzavreli manželstvo v r. 1998. Navrhovateľka počas trvania manželstva nadobudla do svojho výlučného vlastníctva (§ 143 OZ) na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 713/201, Dnot 153/2011 zo dňa 15.11.2001 a to dedením po svojom starom otcovi Y. Z., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX byt na H. N. Č.. XX, zapísaný na Z. Č.. XXXX, XXXX pre F.. Ú. X.. 5. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.12.2009 navrhovateľka predmetný byt predala a to za kúpnu cenu 83.000 eur, uhradenú v dvoch častiach, a to tak, že jej boli v hotovosti vyplatené finančné prostriedky vo výške 1.700 eur a bezhotovostným prevodom na účet č.XXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 81.300 eur. 6. Následne manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX nachádzajúci sa na X. J. bytového domu na S. N.. Č.. XX,XX,XX Y. L., vchod S. XX, súp. číslo bytového domu XXXX, bytový dom postavený na pozemkoch registra „C“ parc.č . XXXX o výmere 211 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 210 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc .č. XXXX o výmere 219 m2 - zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na Z. Č.. XXXX pre katastrálne územie J.. Predmetný byt nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.2009 a to za kúpnu cenu 102.000 eur s tým, že časť kúpnej ceny 81.000 eur bola vinkulovaná v prospech predávajúcich na účte Č..XXXXXXXXXXX/XXXX a zostávajúca časť kúpnej ceny vo výške 21.000 eur bola financovaná z úveru poskytnutého účastníkom konania Československou obchodnou bankou, a.s. v prospech ktorej je zároveň na byt na S. XX zriadené záložné právo. 7. Vychádzajúc z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného na meno E. J. ku dňu rozhodovania súdu predstavoval nesplatený zostatok úveru 17.877,17 eur, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že po rozvode manželstva hradili účastníci splátky úveru na polovicu. 8. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 9. Z vykonaného dokazovania zo zhodných tvrdení strán sporu a z obsahu písomných dôkazov produkovaných vo veci, súd určil, že v čase rozvodu manželstva tvorili masu BSM účastníkov konania v súlade s ust. § 143 a nasl. OZ nasledujúce hnuteľné veci, nehnuteľné veci, aktíva a pasíva v týchto hodnotách: nehnuteľnosti 10. byt č. XX nachádzajúci sa na X. J. bytového domu na S. N.. Č.. XX,XX,XX Y. L., Y. S. XX, súp. číslo bytového domu XXXX, bytový dom postavený na pozemkoch registra „C“ parc.č . XXXX o výmere 211 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 210 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc .č. XXXX o výmere 219 m2 - zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie J.; vychádzajúc zo stavu ku dňu zániku manželstva podľa dohody účastníkov predstavovala hodnota predmetného bytu v čase rozhodovania sumu 97.000 eur. hnuteľné veci · obývacia stena v hodnote 150,- eur · stôl pod PC s policovou zostavou v hodnote 100,- eur · manželská posteľ v hodnote 150,- eur · stôl + 4 ks stoličiek v hodnote 200,- eur · práčka zn. Whirlpoll v hodnote 300,- eur · chladnička s mrazničkou zn. Eurotech v hodnote 100,- eur · televízor SONY Bravia v hodnote 150,- eur · domáce kino Sony v hodnote 100,- eur /celková hodnota označených hnuteľných vecí podľa dohody účastníkov teda predstavovala sumu 1.250 eur/. 10.1. zostatky na vkladných knižkách vedených v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX vo výške 17,77 eur a Č.. XXXXXXXXXX rovnako vo výške 17,77 eur · zostatok na účte vedenom v ČSOB, a.s. na meno E. J. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 96,97 eur 10.2 - zostatok na účte doplnkového dôchodkového fondu AXA d.d.s., a.s., účastnícka zmluva č. XXXXXXXXX na H. E. J. vo výške 1.351,51 eur . pasíva - finančné záväzky 10.3 nesplatený zvyšok úveru poskytnutého ČSOB, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 08.12.2009 na meno účastníkov ku dňu 30.04.2016 vo výške 17.877,17 eur. 11. Celková hodnota masy BSM (po odčítaní pasív od hodnoty vecí hnuteľných i nehnuteľných a finančných zostatkoch na účtoch) predstavuje sumu 97.734,02 eur. 14. Ak sú peniaze výlučne patriace jednému manželovi vynaložené na bežnú spotrebu (napr. na potraviny, dovolenku a pod.), nemožno za taký vnos do spoločného hospodárenia požadovať náhradu. Náhrada za prostriedky vnesené do spoločného majetku manželov prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločnými prostriedkami manželov na obstaranie určitej veci, a to za predpokladu, že taká vec ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existuje, resp. nebola spotrebovaná či nestratila hodnotu (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 10Cdo 1030/2008). 15. Investíciami vynaloženými zo spoločného majetku na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 10Cdo 1128/2005). 16. V prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov (viď rozsudok NS SR 6Mdo 10/2011 ZSO č, 40/2012). 17. Ak dôjde k splateniu spoločného dlhu manželov až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (a súčasne pred jeho vyporiadaním) zásluhou jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov, prislúcha mu právo na ich náhradu, táto skutočnosť by sa potom mala premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci vyporadania bezpodielového spoluvlastníctva (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 4036/2010). 18. Ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd doposiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Ak nie je v deň vyporiadania spoločného majetku manželov dlh účastníkov uhradený, prikáže ju súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2769/2012). 19. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal k tomu lepšie predpoklady, vzhľadom k svojmu vzdelania, schopnostiam, profesii, zdraviu a pod. druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svojich schopností a možností. (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1274/2006). 20. Navrhovateľka pôvodne žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva vyššie špecifikovaný byt na S. N. Y. L., zariadenie a vybavenie bytu a finančné prostriedky na peňažnom účte vedenom v ČSOB č. XXXXXXXXXX/XXXX a na dvoch vyššie označených vkladných knižkách vedených v TATRA BANKE, a.s. podľa stavu k 27.12.2012 s tým, že sa stane jediným povinným a preberie titulom vyporiadania BSM s odporcom záväzok voči ČSOB, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 08.12.2009; odporcovi navrhla prikázať zostatok na účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a finančné prostriedky na osobnom účte DDS podľa stavu k 27.12.2012 s tým, že navrhovateľka vyplatí odporcovi peňažné prostriedky v nešpecifikovanej výške ako kompenzáciu rozdielu medzi hodnotou hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý nadobudne do výlučného vlastníctva ona a ktorý nadobudne odporca, so zohľadnením jej vnosu do BSM. V priebehu neskoršieho konania v rámci rokovania o mimosúdnej dohody dospela k výpočtu, na základe ktorého navrhla odporcovi uzavretie zmieru, na základe ktorého za zohľadnenia prikázania navrhnutých zostatkov na účtoch odporcovi vyplatí navrhovateľka ešte sumu 296,20 eur (č.l. 181 až 185 spisu). 21. Odporca v celom konaní okrem iného argumentoval hlavne tým, že byt na S. ulici bol zaplatený z časti peňazí z predaja bytu na H., ktorý však bol zhodnotený zásluhou obidvoch účastníkov, pričom zvyšná časť kúpnej ceny bola uhradená z hypotekárneho úveru, ktorý aj po rozvode splácali obaja účastníci konania. Žiadal zistiť a zohľadniť rozdiel medzi hodnotou bytu na H. N. v čase po jeho nadobudnutím titulom dedenia do výlučného vlastníctva navrhovateľky a jeho ceny po jeho zhodnotení veľkou a nákladnou rekonštrukciou, keď navrhoval zistiť podiel navrhovateľky a jeho na zvýšení hodnoty tohto bytu, keď neakceptoval argumentáciu navrhovateľky, že byt bol jednoducho jej a žiadal prihliadnuť i na to, kto sa podieľal na zveľaďovaní spoločného majetku, na pohyby na spoločných účtoch účastníkov tri roky pred rozvodom a zohľadniť tiež to, čo je navrhovateľka povinná nahradiť do BSM titulom toho, čo sa vynaložilo na jej ostatný majetok. 22. Navrhovateľka tvrdila, že na prerábku bytu na H. boli použité finančné prostriedky vo výške cca 75.000 Sk tiež z jej výlučných finančných prostriedkov (použité na úpravy kúpeľne, obklady v kuchyni, zasklenie balkóna, kúpu nábytku do obývačky a manželských postelí), a teda išlo o investíciu z jej výlučných finančných prostriedkov do jej výlučného majetku. Potvrdila ale, že z prostriedkov v BSM bolo v byte na H. ulici preinvestovaných cca 58.000 Sk (1.925,25 eur) a to na výmenu okien a bezpečnostných dverí. 23. Odporca žiadal týmto titulom zohľadniť sumu 61.000 Sk, t.j. 2,024,83 eur (č.l. 118 spisu), k čomu však nepripojil žiaden listinný dôkaz, a teda súd vychádzal z odporkyňou nepopretej sumy 1.925,25 eur, v ktorej časti sa účastníci na takýchto nákladoch zhodli. 24. Okrem toho odporca listinnými dôkazmi - relevantnými pokladničnými blokmi z obdobia r. 2001 až 2007 preukázal, že v čase prebiehajúcej rekonštrukcie bytu na H. ulici vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky bol zo spoločných finančných prostriedkov v BSM zakúpený materiál a uhradené poplatky (v súvislosti s dedičským konaním navrhovateľky) v celkovej výške 13.614,60 Sk, t.j. 451,92 eur (č.l. 117 - 126 spisu). Na ďalšie investície, preukázané odporcom pokladničnými blokmi pochádzajúcimi z obdobia od r. 2010, ktoré boli vložené z prostriedkov BSM do následnej rekonštrukcie bytu na S. ulici, ktorý už patril do BSM súd v tejto súvislosti nemohol prihliadať, keďže ich bolo potrebné považovať za prostriedky slúžiace na udržanie, resp. zveľadenia spoločného majetku manželov, ktorý sa následne prejavil vo výslednej dohodnutej cene nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou masy BSM. Všeobecne tiež súd dodáva, že náklady na skvalitnenie spoločného bývania (bez ohľadu na charakter vlastníckeho titulu k veci ) je potrebné považovať za náklady na bežnú spotrebu manželov v širšom zmysle. S prihliadnutím na vyššie uvedenú judikatúru bez ohľadu na možné finančné ohodnotenie realizovaných prác odporcu ako druhého manžela na výlučnom majetku navrhovateľky, nemohol pri vyporiadaní ich BSM zohľadniť napriek ich preukázaniu svedeckými výpoveďami H. J. (č.l. 201 spisu), ale i svedkov navrhovateľky K. Z. C. E. Z. (č.l. 229, 230 spisu) práce, ktoré odporca a jeho rodinní príslušníci vykonali či už na byte vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, alebo na neskôr nadobudnutom spoločnom byte účastníkov, keď týmto titulom rovnako nemohol prihliadať ani na obdobne oceniteľné práce rodinných príslušníkov navrhovateľky. Podporne k tvrdeniu navrhovateľky, že značná časť zo zostávajúcich investícii vložených do bytu na H. pochádzala z jej výlučných finančných prostriedkov - úspor svedčia aj svedecké výpovede svedkov K. C. E. Z., bratov navrhovateľky ktorí potvrdili, že každý zo súrodencov disponoval úsporami cca od 50.000 do 70.000 Sk. 25. Okrem vyššie uvedených preukázaných investícii z majetku v BSM do výlučného majetku navrhovateľky súd zohľadnil aj cenu investovanú do zakúpenia pozemku prislúchajúceho k bytu na H. ulici v jej výlučnom vlastníctve opätovne do jej výlučného vlastníctva - konkrétne spoluvlastníckeho podielu na pozemku parč. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 286 m2, parc č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 286 m2 zapísaných na LV č. XXX Y. F.. Ú.. L. - X. a to vo výške 11.280,- Sk, .t.j. 374,43 eur (č.l. 97 spisu), ktorú skutočnosť navrhovateľka nerozporovala. 26. Medzi účastníkmi konania zostalo sporné, či je do masy BSM potrebné zahrnúť aj - peniaze na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni vo výške 2.748,67 eur, ktoré pôvodne žiadal zohľadniť odporca. Vychádzajú z čestného vyhlásenia starej matky navrhovateľky p. H. Y. súd tieto prostriedky nezahrnul do BSM, nakoľko uvedenou listinou s overeným podpisom starej matky navrhovateľka preukázala, že na uvedenom termínovanom účte boli zložené finančné prostriedky pôvodne z účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXX, predstavujúce úspory starej matky, dané výlučne do jej správy, ktoré navrhovateľka nikdy nepoužila na svoje súkromné účely (č.l. 82 a 83 spisu). 27. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné, že na pojednávaní konanom dňa 19.11.2014 si procesné strany ustálili masu BSM, z ktorej následne i súd vychádzal a to nasledovne: nehnuteľnosť - X A. L. na S. Č.. XX Y. L. v dohodnutej hodnote 97.000 eur, hnuteľné veci v zmysle návrhu (ako sú uvedené v petite tohto rozhodnutia) v hodnote 1.250 eur, zostatok na účte vednom v ČSOB, a.s. č. Ú. XXXXXXXXXX/ XXXX v hodnote 0,- eur (na ktorý súd vzhľadom na uvedené pri rozhodovaní neprihliadal), zostatok na účte vedenom v ČSOB, a.s. č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 96,97 eur, zostatok na vkladnej knižke vedenej v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX vo výške 17,77 eur a zostatok na vkladnej knižke vedenej v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX vo výške 17,77 eur, zostatok účtu doplnkového dôchodkového fondu Axa d.d.s. vo výške 1.351,51 eur; k uvedenému dátumu bol zostatok nesplatnej časti úveru poskytnutého ČSOB vo výške 19.706,20 eur; vzhľadom na odstup času od uvedeného pojednávania k vyhláseniu rozsudku vo veci samej súd zisťoval aktualizovaný zostatok ku dňu splátky, predchádzajúcej rozhodnutiu súdu, z ktorého zostatku vychádzal z prihliadnutím na konštantnú judikatúru. 28. V posudzovanej veci súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali eventuálne odchýlenie sa od zákonom stanovenej rovnosti podielov účastníkov konania ako bývalých manželov na ich majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, keď mal za to, že sa každý z bývalých manželov sa staral o rodinu, deti a spoločnú domácnosť v rámci svojich schopností, možností a osobných fyziologických daností či manuálnych zručností, pričom obaja sa porovnateľne zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (navrhovateľka vo zvýšenej miere v smere nadobudnutia poskytnutím vlastných finančných prostriedkov a odporca v smere udržania a zveľadenia spoločných vecí vlastnou prácou). Nehnuteľné veci a hnuteľné veci súd, sledujúc účelnosť ich využitia, vyporiadal tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, t.z. hoci všetky veci po zániku BSM účastníkov užívali obaja účastníci ako bývalí manželia, resp. mali ich súčasne vo svojej dispozícii, prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorá má zverené do osobnej starostlivosti maloleté deti, ktorým bude nehnuteľnosť slúžiť na zabezpečenie ich bývania, t.z. za zohľadnenia potrieb maloletých detí, a navyše vzhľadom na potrebu zohľadnenia jej významného vnosu do BSM, pričom tu vychádzal aj zo zásady, že sa veci majú medzi účastníkmi rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, pričom dbal i na to, aby nebol majetok vo väčšej hodnote, a teda aj suma na vyrovnanie hodnoty podielov, prikázaný účastníkovi, ktorému jeho majetkové pomery objektívne neumožňujú tuto sumu uhradiť, resp. pre ktorého by to bolo obzvlášť ťaživé. 29. Čo sa týka pasív, medzi účastníkmi nebol rozpor ohľadom výšky zostatku hypotekárneho úveru, ktorú mal s prihliadnutím na vyššie citovanú judikatúru ku dňu rozhodovania súdu za preukázanú výpisom z ČSOB, a.s. k predmetnému úverovému účtu ku dňu 20.04.2016 (č.l. 250 spisu). 30. S poukazom na vyššie uvedené mal súd z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že navrhovateľka vniesla zo svojich výlučných prostriedkov do masy BSM v súvislosti so zakúpením bytu na S. N. Y. L. sumu 81.000 eur. Preto v súlade s ust. § 150 veta druhá OZ bolo potrebné túto sumu titulom vrátenia navrhovateľke odrátať z hodnoty BSM. Súčasne súd však s poukazom na rovnaké zákonné ustanovenie musel prihliadnuť na povinnosť navrhovateľky vrátiť do BSM sumu, ktorá bola zo spoločných prostriedkov použitá na majetok v jej výlučnom vlastníctve, t.j. sumu v celkovej výške 2.751,60 eur (1.925,25 eur náklady na plastové okná a dvere + 451,92 eur notárske poplatky + stavebný materiál + 374,43 eur náklady na odkúpenie pozemku pod bytovým domov, všetko v súvislosti s bytom na H. N. vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky). 31. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke pripadli do výlučného vlastníctva tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci, súd súčasne pasíva pozostávajúce zo zostatku hypotekárneho úveru v celkovej výške 17.877,17 eur, uložil na jej ťarchu. 32. Pri výpočte sumy finančného vyrovnania súd postupoval nasledovne: vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov oboch manželov zistil výšku čistej finančnej hodnoty masy BSM tak, že z hodnoty aktív BSM (súčtu hodnoty bytu a kladných položiek na účtoch účastníkov 97.000 eur hodnota nehnuteľnosti + 1.250 eur hodnota hnuteľných vecí + 96,97 eur + 17,77 eur + 17,77 eur + 1.351,51 eur kladné zostatky na jednotlivých vyššie označených účtoch) odrátal prostriedky z výlučného vlastníctva navrhovateľky vneseného do BSM, ktoré sa jej majú vrátiť, avšak súčasne prirátal to, čo je naopak navrhovateľka povinná vrátiť do BSM; hodnota podielu, ktorý má pripadnúť na každého z účastníkov bola stanovená tak, že po odpočítaní pasív, ktoré boli prikázané na ťarchu odporkyne zostávajúcu sumu súd rozdelil na 1 - icu. Nakoľko odporcovi boli prikázané zostatky na účte Axa d.d.s. a účte vednom v ČSOB, a.s. na jeho meno v celkovej výške 1.448,48 eur, výšku finančného vyporiadania napokon stanovil po odrátaní tejto sumy zo sumy, ktorá z čistej hodnoty BSM pripadá pri rovnosti podielov na každého z účastníkov. 99.734.02 eur hodnota aktív BSM - 78.248,40 eur vnesená hodnota z výlučného majetku navrhovateľky po odrátaní hodnoty záväzku navrhovateľky titulom vrátenia finančných prostriedkov späť do BSM (81.000 ,- eur - 2.751,60 eur = 78.248,40 eur) = 21.485,62 eur - 17.877,17 eur celková hodnota pasív = 3.608,45 eur čistá hodnota BSM 1 z čistej hodnoty BSM pripadajúca na každého z účastníkov: 1.804,23 eur 33. Odporcovi boli prikázané zostatky na účtoch v celkovej výške 1.448,48 eur. 34. Výška finančného vyporiadania = 1.804,23 eur - 1.448,48 eur = 355,75 eur. 35. K rovnakej sume sa dá dospieť pri odrátaní polovice pasív pripadajúcej na každého z účastníkov od polovice hodnoty aktív BSM očistenej od pohľadávky odporkyne proti BSM a jej záväzku voči BSM za zohľadnenia sumy, ktorá bola prikázaná odporcovi v hodnote zostatkov na účtoch vo finančných ústavoch (21.485,62 eur : 2 = 10.742,81 eur; 17.877,17 eur : 2 = 8.938,59 eur; 10.742,81 - 8.938,59 = 1.804.23 - 1.448,48 = 355,75 eur). 36. Navrhovateľke súd uložil vyplatiť odporcovi vyššie uvedenú sumu titulom finančného vyporiadania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko takúto lehotu považoval za dostatočnú na zabezpečenie si potrebnej hotovosti vzhľadom na jej výšku. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že v súlade s ust. § 150 O.s.p. nepriznal účastníkom náhradu trov konania a to predovšetkým s poukazom na predmet sporu, ako i skutočnosť, že súd považoval za dôvodné, aby si každý z účastníkov znášal vzniknuté trovy sám. Súd pri rozhodnutí o trovách bral súčasne do úvahy i výsledné rozhodnutie, v ktorom bola masa BSM v časti stanovená nie v súlade s návrhmi oboch strán a teda nebolo možné posúdiť ani úspešnosť účastníkov v spore. Súd neuznal argumentáciu navrhovateľa, že z jeho strany bol záujem o uzavretie súdneho zmieru, keď o zmieri rokovali obe strany a nebol uzavretý v dôsledku neochoty každej z nich k dosiahnutiu kompromisu. Navyše súd za dôvod hodný osobitného zreteľa vzal i tú skutočnosť, že odporca sa osobnou prácou nepochybne podieľal na zhodnotení bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne, hodnotu ktorých prác, ktoré sa ani nedali exaktne finančne vyjadriť, však súd nemohol zohľadniť pri konečnom rozhodnutí o vyporiadaní BSM v zmysle platnej judikatúry. Za zohľadnenia uvedeného sa potom pri minimálnom podiele odporcu na celkovej hodnotne aktív BSM, z ktorých sa prevažná časť vrátila navrhovateľke za zohľadnenia jej vnosu javí ako nanajvýš nespravodlivé, aby odporca znášal náhradu jej trov konania. 38. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 39. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný má za to, že dobrovoľným vložením zaniknutého dedičstva (peňažných prostriedkov) stratilo opodstatnenie uvažovať o zachovaní nároku žalobkyňa na vnos do budúcnosti. Žalovaný poukazuje na to, že z predmetného právneho úkonu (kúpna zmluva) nespochybniteľne vyplýva, že obidvaja účastníci sú bezpodielovými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného po právnom úkone urobenom po 01.01.1992 do kúpy nehnuteľnosťami manželmi nemožno použiť vnos manžela na finančné prostriedky ktoré takto dobrovoľne vložil do BSM. Súd prvej inštancie teda postupoval zle, keď aplikoval § 150 OZ a uznal, že právne zaniknutý vnos (v tom čase už nejestvujúci) ako vnos žalobkyne do BSM. Žalovaný má za to, že súd urobil chybu, keď súd nezapočítal do nákladov na oddelený majetok žalobkyne úver aj príslušenstvo úveru ako vklad žalovaného do predmetného bytu, ale ho mylne započítal ako vnos žalobkyne do BSM. Súd podľa žalovaného opomenul, že súčasťou splácania úveru je aj jeho príslušenstvo. Žalovaný taktiež namieta, že niektoré vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, pochybil pri vyhodnotení obsahov výsluchu svedkov (bratov žalobkyne), ktoré vykonal tendenčne, jednostranne a taktiež jednostranne vyhodnotil písomné vyhlásenie starej matky žalobkyne. 40. Proti predmetnému rozhodnutiu podala do výroku rozhodnutia o trovách konania odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Žalobkyňa má za to, že súd nesprávne skonštatoval a vyhodnotil otázku úspešnosti v spore, ale tiež s poukazom na fakt, že v žiadnom prípade, pokiaľ by súd dôkladne vyhodnotil všetky listinné dôkazy a komunikáciu medzi stranami, by zistil, že nie z dôvodu na strane žalobkyne neprišlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Podľa žalobkyne to bol práve žalovaný, ktorý trvaním na svojich miestami irelevantných požiadavkách konanie predlžoval. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalobný petit žaloby de facto korešponduje s obsahom návrhu dohody o vyporiadanie BSM, ktorý zaslala žalovanému ako prílohu emailu z 12.03.2013. Žalobkyňa upozorňuje na to, že pred začatím súdneho konania, ani po jeho začatí sa žalovaný jednoznačne nevyjadril k mase BSM zadefinovanej žalobkyňou. Žalobkyňa má za to, že to bola práve ona, kto po tom, čo zaniklo jej manželstvo so žalovaným vyvíjala úsilie k vyporiadaniu BSM predovšetkým dohodou. Žalobkyňa uvádza, že ust. § 150 O.s.p. možno využiť len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, vo výnimočných prípadoch. V danom prípade však súd podľa žalobkyne žiadnym spôsobom nezohľadnil správanie sa a postoj žalovaného. 41. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zmenil len vo výroku o náhrade trov konania v súlade s jej odvolaním. Podľa vyjadrenia žalobkyne, žalovaný nereflektuje zásadu stanovenú v § 150 OZ, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Poukazuje na to, že finančné prostriedky zinkasované za predaj bytu na H. N. Y. L. boli minimálne v rozsahu 81.000 eur použité na úhradu kúpnej ceny za byt na S. N. Y. L.. Naplnila sa teda premisa, že veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov sú aj naďalej vo vlastníctve toho manžela. V otázke úveru ČSOB a.s., žalobkyňa uvádza, že tento je spoločným záväzkom manželov z ktorého sú oprávnení obaja z manželov, pričom žalobkyňa žalovanému poukazuje na jeho účet polovicu mesačnej splátky. Žalobkyňa poukazuje na to, že od septembra 2016 realizuje úhrady splátky úveru v plnom rozsahu žalobkyňa. 42. K vyjadreniu žalobkyne zaslal repliku žalovaný. K vyjadreniu žalobkyne žalovaný poukazuje na to, že § 150 O.s.p. je potrebné vykladať taktiež v spojení s § 143a O.s.p., ktorý predmetný paragraf modifikuje. Žalovaný má za to, že žalobkyňa vykladá ňou namietanú judikatúru len v časti, ktorá jej vyhovuje a tvrdí, že táto zámerne vynechala poslednú vetu z odôvodnenia rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/3596/2006. Žalobkyňou citované stanovisko rozhodnutia R42/1972 považuje žalovaný za prekonané. Podľa žalovaného zásadu uvedenú žalobkyňou možno použiť iba na právne úkony uzavreté medzi manželmi len do 31.12.1991. 43. K replike žalovaného zaslala dupliku žalobkyňa. Žalobkyňa má za to, že vyjadrenie žalovaného neprináša žiadne nové argumenty, k všetkým tvrdeniam žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila v doterajších podaniach. 44. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 45. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči celému rozhodnutiu ani odvolanie žalobkyne do výroku o trovách konania nie je opodstatnené. 46. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 47. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 48. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 49. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).