Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514010111 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514010111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovanej M. V., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 07.06.2016 sp. zn. 2T/18/2014, na verejnom zasadnutí konanom 07. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná M. V., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., trvale bytom Y., N. XX, účtovníčka, na slobode, podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo 17.02.2014 sp. zn. 4 Pv 434/11/1105, pre skutok právne posúdený ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 18.11.2010 v F. na U. ul. č. XX na Daňovom úrade Bratislava IV ako štatutárny zástupca daňového subjektu J., s. r. o., so sídlom Bratislava, C. 28 (do 11.11.2010 so sídlom F., H. XX), IČO: XX XXX XXX, podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, ktorým uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 950.000,- euro na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.10.2010 za nákup „Energetického zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla s príslušenstvom“ od spoločnosti EXICA, s. r. o., napriek tomu, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v deklarovanom rozsahu nedošlo, podľa znaleckého posudku č. 7/2011 znalca Ing. X. T. linka „Energetického zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla s príslušenstvom“ od spoločnosti X., s. r. o., vo vyšpecifikovanom stave ani v prípade kompletnosti nemohla byť funkčná, ani v prípade funkčnosti jednotlivých dielov, vyrobených v rokoch 1991-2009, nemohla byť ako celok prevádzkyschopný podľa zámerov predávajúcej spol. X., s. r. o., a kupujúcej J., s. r. o., pričom výsledná hodnota posudzovanej technológie bez DPH je 109.350,- euro, l e b o nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 07.06.2016 sp. zn. 2T/18/2014 bola obžalovaná M. V. podľa § 285 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (správne malo byť uvedené podľa § 285 písm. b/ Tr. por.) oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 14.02.2014 (správne malo byť uvedené zo dňa 17.02.2014) sp. zn. 4 Pv 434/2011 (správne malo byť uvedené 4 Pv 434/11/1105), pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že dňa 18.11.2010 v Bratislave na U. ul. č. XX na Daňovom úrade Bratislava V (správne malo byť uvedené Bratislava IV) ako štatutárny zástupca daňového subjektu J., s. r. o., so sídlom F., Röntgenova 28 (do 11.11.2010 so sídlom Bratislava, H. 27), IČO: XX XXX XXX, podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, ktorým uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 950.000,- euro na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.10.2010 za nákup „X. zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla s príslušenstvom“ od spoločnosti EXICA, s. r. o., napriek tomu, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v deklarovanom rozsahu nedošlo, podľa znaleckého posudku č. 7/2011 znalca Ing. X. T. linka „Energetického zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla s príslušenstvom“ od spoločnosti EXICA, s. r. o., vo vyšpecifikovanom stave ani v prípade kompletnosti nemohla byť funkčná, ani v prípade funkčnosti jednotlivých dielov, vyrobených v rokoch 1991-2009, nemohla byť ako celok prevádzkyschopný podľa zámerov predávajúcej spol. X., s. r. o., a kupujúcej GLOBALcom, s. r. o., pričom výsledná hodnota posudzovanej technológie bez DPH je 109.350,- euro, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Odvolanie smerovalo v neprospech obžalovanej M. V.. V písomných dôvodoch podaného odvolania sa prokurátor domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Úvodom vytýkal okresnému súdu, že rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom pri aplikácii ustanovenia § 285 ods. 1 písm. b/ Tr. por., hoci pri zamýšľanom postupe mal použiť ustanovenie § 285 písm. b/ Tr. por. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate opisom výsluchu obžalovanej, útržkami z výsluchu poškodenej - svedkyne Vlčkovej, vymenovaním ôsmich svedkov (text obsahoval aj gramatické chyby), útržkami zo znaleckého posudku K.. T., opisom výsluchu svedka L. a vymenovaním listinných dôkazov. Na základe takto minimalisticky vymenovaného dokazovania a na základe citovania rozsudkov sp. zn. C 274/10 a sp. zn. C 37/95 bez ich uvedenia vo vzťahu k prejednávanej veci a s poukazom na výpoveď svedka L., ktorý mal podľa názoru súdu vyvrátiť závery znaleckého posudku, dospel k takému záveru, že bolo nevyhnutné obžalovanú spod obžaloby oslobodiť. Odvolateľ sa s daným rozhodnutím a jeho odôvodnením nemohol stotožniť. Oslobodzujúci rozsudok považuje prokurátor za nezákonný, ktorý je navyše aj nepreskúmateľný. Prokurátor v prvom rade poukázal na nezákonné a nepodložené spochybnenie znaleckého posudku K.. T. a nevysporiadanie sa so závermi tohto posudku. Prokurátor dal do pozornosti predovšetkým to, že znalec K.. T. na hlavnom pojednávaní jednoznačne a nepochybne zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, kde ním skúmaná technológia, ktorou mala byť funkčná technologická linka pozostávajúca zo štyroch samostatne pracujúcich liniek vyrábajúcich z biomasy tepelnú a elektrickú energiu, kde tepelná mal vykurovať a elektrická mala byť dodávaná do siete, nespĺňala kritéria realizovateľnosti. Skúmané zariadenie bolo vyrobené v rozmedzí rokov 2009 až po najstaršie výrobky z roku 1991, rozhodujúca časť technológie nemala výrobné štítky, čo znalec kvalifikoval ako úmyselnú likvidáciu identifikačných údajov. Linka vo vyšpecifikovanom stave ani v prípade kompletnosti nemohla byť funkčná, ani v prípade funkčnosti jednotlivých dielov vyrobených v rokoch 1991 - 2009, nemohla byť ako celok prevádzkyschopná podľa zámerov predávajúceho a kupujúceho. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 29.10.2010, v rovnakom čase bola vypracovaná výrobná dokumentácia, avšak nie spoločnosťou EXICA, s. r. o., ale inou firmou a to v rôznych termínoch, projektová dokumentácia bola podvodom po stránke obsahu, bola vypracovaná od roku 2004 do 2007 alebo neskôr, ale aj vecne, pretože výrobná dokumentácia je určená pre výrobu a je duševným vlastníctvom výrobcu, predávajúci ale nebol výrobcom. Tzv. technologický projekt bol obyčajnou kópiou nesúvisiacich textov a technických podkladov firme možných reálnych výrobcov, prípadne dodávateľov, technická špecifikácia gazifikácie je materiálom firmy Y. X., s. r. o. bez jediného slova o L. a tam plánovanej stavbe. Výsledná hodnota posudzovanej technológie bez DPH je 109.350,- euro. Prokurátor vyslovil názor, že okresný súd nezmyselne konštatoval, že znalecké závery znalca K.. T. boli vyvrátené výpoveďou svedka Surého. Prokurátor dodal, že svedok L. bol priamo zainteresovaný na realizácii projektu bioplynovej stanice, resp. mal vlastniť patent na takúto technológiu a bol na realizáciu obchodu a spustení linky finančne zainteresovaný. Svedok L. v tomto konaní nikdy nevystupoval ako znalec a preto takéto tvrdenia prvostupňového súdu sú absurdné. Pre prípad, že by mal konajúci súd pochybnosť o znaleckom posudku znalca Ing. T. mal pribrať iného znalca, resp. znalecký ústav. V priebehu výsluchu znalca nebola zo strany súdu ničím spochybnená jeho odbornosť a neznalosť problematiky. Je všeobecne známe, že znalecký posudok môže podať aj znalec z odboru príbuzného, ktorú príbuznosť znalec Ing. T. aj dôsledne zrozumiteľne vysvetlil. Odvolateľ pripomenul, že súd sa mýlil aj v argumentácii, že nebol obžalobou špecifikovaný rozsah rozdielu medzi uplatnenou DPH a skutočne existujúcim zdaniteľným plnením. Toto vyplýva priamo zo skutkovej vety obžaloby na základe znaleckého posudku Ing. T., kde technológia (fakticky nefunkčný šrot) v hodnote 109.350,- euro bez DPH bola na účely daňového konania a uplatnenia nároku na vrátenie DPH vydávaná za energetické zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla s príslušenstvom v hodnote 5.950.000,- euro. Samotný znalec uviedol, že ohľadom bioplynových staníc vykonal do desať znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, pričom uviedol, že „v strojárstve nie je na každé jedno zariadenie určené špeciálne odvetvie. Tieto zariadenia a zariaďovacie techniky, majú najbližšie k odvetviu klimatizácia a vzduchotechnika“. Odvolateľ v ďalšom rade vyslovil názor, že v posudzovanej veci jednoznačne došlo k naplneniu subjektívnej stránky trestnej zodpovednosti obžalovanej V. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Podstata a náplň funkcie konateľa ako orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nachádza svoj legislatívny rámec v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zodpovedá za správnosť a úplnosť vedenia účtovníctva spoločnosti a všetkých právnych úkonov spojených s jeho vedením. Obžalovaná ako konateľka spoločnosti J. s. r. o., podala na daňovom úrade daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ktoré vychádzalo z účtovných údajov založených na dokladoch z fiktívneho zdaniteľného plnenia (fiktívnosť spočívajúca vo vydávaní fakticky bezcennej veci za fungujúcu bioplynovú stanicu), pričom za tento nesprávny stav ako konateľka zo zákona zodpovedá. Obžalovaná sa nemôže vyviniť zo spáchania skutku, ktorý jej bol kladený za vinu tým, že tvrdí, že nemala dostatočné vzdelanie a spoľahla sa na iné osoby, ktoré obchod sprostredkovali či garantovali. Obžalovaná V. preberala technológiu, podpísala preberací protokol a podľa vlastného tvrdenia aj kontrolovala výrobné štítky. Uvedené konanie je typickým príkladom tzv. jednoosobových obchodných spoločností (s. r. o.), ktoré obchodujú mimo rámec svojej bežnej činnosti, často účelovo a práve len na jeden obchod, bez zamestnancov, adekvátneho vzdelaného personálu zabezpečujúceho realizáciu uvádzaných zámerov na základe deklarovaných obchodov a zdaniteľných plnení, končiacich poväčšine uplatnením nároku na vrátenie DPH. V ostatnom rade prokurátor namietal nedostatočné vysporiadanie sa súdu s vykonanými výsluchmi svedkov a s listinnými dôkazmi preukazujúcimi spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Prokurátor vytýkal tiež súdu, že opomenul vysporiadať sa s vykonaným dôkazom - svedectvom R. V., ktorý bol v kontakte so spoločnosťou J., s. r. o. ohľadom zámeru výstavby bioplynových staníc, ktorý uviedol po nahliadnutí do špecifikácie technológie, že určite to nie sú komponenty, čo sa týka bioplynovej stanice, nič z toho nie je súčasťou bioplynovej stanice, skôr to vypadá na zariadenie na spracovanie drevoštiepky. Rovnako ide o výsluch svedka V. M., ktorý taktiež od svedka V. obdržal zoznam technológie s ponukou od T. C. (za spol. GLOBALcom, s. r. o.), či to nechcú kúpiť, svedok na to pozrel a zistil, že toto s bioplynovou stanicou nemalo nič spoločné, mohlo to byť zariadenie na spaľovanie drevoštiepky. Prokurátor poukázal aj na svedeckú výpoveď K.. E. U., ktorá uviedla, že pri kontrole technológie v areáli Technického skla, kde bola osobne prítomná, zistila, že časti technológie vykazovali vysoký stupeň korózie, boli odstránené štítky, pričom aj prevoz, ktorý bol deklarovaný spoločnosťou S., bol vymyslený, čo uviedli samotní svedkovia - zamestnanci tejto spoločnosti. Menovaná svedkyňa tiež uviedla podozrivé okolnosti celého obchodu medzi spoločnosťou X. s. r. o. a spoločnosťou J. s. r. o., spočívajúce v skutočnosti, že následne za spoločnosť X. s.r.o., podával daňové priznanie jej konateľ X. R., hoci v tomto čase bol už nebohý. Zároveň táto svedkyňa poprela, že by daňový úrad nariadil premiestnenie technológie, tento úrad sa iba dopytoval od obžalovanej, kde je možné túto technológiu vidieť a ona sama povedala, že v Bratislave, kde sa nakoniec aj prehliadka uskutočnila. Prokurátor tiež zdôraznil, že samotná technológia bola tak podľa vyjadrenia znalca K.. T., ako aj podľa svedka L. nevyhovujúco uskladnená, sčasti mimo budov skladu na voľnom vzduchu, kde na ňu pôsobili bez adekvátneho zakrytia meteorologické a atmosférické vplyvy zimného počasia, rovnako aj na pozemku svedka T. C., čo nesvedčí o tom, že by vlastníci mali potrebu chrániť majetok v hodnote 5.950.000,- euro s citlivými technológiami, ale skôr svedčí o tom, že sa jednalo iba o šrot v hodnote okolo 100.000,- euro. Napokon odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu aj samotné odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku, ktoré nezodpovedalo ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por. Toto odôvodnenie bolo nezrozumiteľné, nepresvedčivé a tým aj nepreskúmateľné. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila aj obžalovaná M. V. a to osobitným podaním, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava V dňa 13.10.2016. Toto vyjadrenie bolo koncipované jej obhajcom. V ňom obhajca uviedol, že s odvolaním prokurátora sa nemôže stotožniť, nakoľko odvolateľ vyhodnotil skutkový stav nesprávne a neprihliadol na všetky vykonané dôkazy. K prvému bodu odvolania konštatoval, že obhajoba od samého začiatku spochybňovala znalecký posudok K.. T.. Znalec sa zaoberal vo väčšej miere postrannými otázkami, ktorých hodnotenie mu ako znalcovi neprislúchalo. V prvom rade sa zameral na nevyhovujúce uskladnenie technológie a hodnotil značné skorodovanie tejto technológie. Po opakovanom priznaní, že technológiu v značnom rozsahu ani nerozbaľoval, svoj znalecký postoj „korunoval“ odhadom: „Riadiace mikroprocesorové jednotky pravdepodobne ak boli vôbec v sklade, tak pravdepodobne boli vytopené a ich prípadné sprevádzkovanie je sporné.“ Obhajoba pritom poukázala na to, že túto technológiu znalec hodnotil rok po tom, ako došlo k tomuto obchodnému prípadu, pričom technológia sa takmer rok nenachádzala v týchto zlých podmienkach vinou spoločnosti GLOBALcom s. r. o., ale vinou daňového úradu, ktorý nariadil jej zaistenie v týchto podmienkach pre účely daňového konania a tým aj nemožnosť odvezenia technológie kupujúcim a jej ďalšie sprevádzkovanie. Obhajca dodal, že tento znalecký posudok je nutné považovať za neobjektívny, znalec hodnotil technológiu v značnom časovom odstupe poznačenú poveternostnými podmienkami, forma tohto posudku poukazuje na neodbornosť tohto znalca, ktorý je znalcom mimo odboru „Energetika“. Obhajoba tento posudok vyhodnotila ako nelogický, s absenciou úplností zistení znalca k zadanej úlohe. Na hlavnom pojednávaní sa len prehĺbili pochybnosti o odbornej spôsobilosti znalca. Na hlavnom pojednávaní bolo evidentne vidieť, že tento znalec prišiel v sprievode svojej dcéry a priebeh hlavného pojednávania evidentne dobre nepočul. Otázky na neho kladené sa museli viackrát opakovať, jeho dcéra stála pri ňom a po položení otázok mu viackrát našepkávala, ako má odpovedať. Znalec mal v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní viac ako 80 rokov. Na druhej obhajoba poukázala na výpoveď svedka R. L., ktorý síce v súdnom konaní nevystupoval ako znalec, ale erudovane a podrobne vykreslil funkčnosť a prevratnosť tohto zariadenia, pričom potvrdil hodnotu tohto zariadenia uvedenú v kúpnej zmluve medzi predávajúcim X. s. r. o. a kupujúcim J. s. r. o. Erudovanosť tohto svedka v problematike energetiky potvrdzuje niekoľko jeho patentov v tejto oblasti, ktorý eviduje príslušný úrad v Českej republike, ktoré obhajoba predložila súdu. Obhajoba považuje poukazovanie prokurátora počas celého hlavného pojednávania na údajné nezrovnalosti ohľadom prevodu obchodného podielu spoločnosti X. s. r. o. na Eduarda R. a jeho následné úmrtie za špekulatívne, pričom obdobné špekulatívne vyjadrenie sa už objavilo v rozhodnutí daňového úradu. Takéto konštrukcie obhajoba považuje za zavádzajúce, nakoľko v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, zaplatenie tovaru nemusí byť v prípade dodania tovaru podmienkou vzniku daňovej povinnosti a teda ani uplatnenia si nároku na vrátenie DPH spoločnosťou GLOBALcom s. r. o., pričom obžalovaná na neskoršie úmrtie X. R. nemala žiadny vplyv. K druhému bodu odvolania obhajca uviedol, že doterajším dokazovaním nebolo obžalovanej preukázané, že by v čase podania daňového priznania za mesiac október 2010 a uplatnenia nadmerného odpočtu DPH za spoločnosť J. s. r. o., mala vedomosť o tom, že by nemalo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v obžalobe charakterizovaného znalcom „v deklarovanom dosahu“. Zo všetkých dôkazov je zrejmé, že to bol dlhotrvajúci pripravovaný projekt, ktorého úspechu velili všetci zainteresovaní. Predmetnému projektu verili aj poprední predstavitelia banky, resp. leasingovej spoločnosti - VUB leasing, ktorá po odbornom posúdení reálnosti uskutočnenia projektu uvoľnila nemalé finančné prostriedky na financovanie projektu vo forme leasingu. Daňový úrad jednostranne zaistením celej technológie znemožnil uskutočnenie celého projektu a následne núteným dlhodobým skladovaním v nevyhovujúcich podmienkach spôsobil znehodnotenie celej technológie. Obžalovanej nebol preukázaný úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a teda predmetného trestného činu sa nemohla dopustiť. K tretiemu bodu odvolania obhajca zvýraznil, že odvolateľ spomína, že súd sa nevysporiadal s výpoveďami svedkov R. V. a V. M., ktorí tvrdili, že pracujú v oblasti výstavby biostaníc, ale svedka L. nepoznajú, ani jeho patenty. Takisto odvolateľ spomenul výpoveď svedkyne K.. E. U., ktorá mala poukázať na podozrivý prevoz technológie do Bratislavy. Obhajoba k tomu uvádza, že samotný prevoz tejto technológie do Bratislavy je pre posúdenie konania obžalovanej a jej oprávnenosti podania daňového priznania k dani z pridanej hodnoty absolútne nepodstatný a poukazovanie na jeho rozpornosť je účelové, zavádzajúce a mimo merita veci. Naproti tomu prokurátor opomenul vo svojom odvolaní uviesť množstvo vypočutých svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili pravdivosť výpovede obžalovanej. Záverom obhajca zopakoval, že skutok popísaný v obžalobe nebol obžalovanej preukázaný, nakoľko nebolo hodnoverným spôsobom dokázané, že by malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v „deklarovanom rozsahu“ a nakoľko u obžalovanej absentuje subjektívna stránka žalovaného trestného činu, pričom je zrejmé, že ako konateľka spoločnosti postupovala striktne podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie považuje obhajoba za vecne správny. Na prejednanie odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnila obžalovaná Ľubomíra V., jej obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného subjektu - Daňového úradu Bratislava, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby znovu konal a rozhodol. Zopakovala, že sa pridržiava všetkých argumentov uvedených v podanom odvolaní, pričom prvostupňový rozsudok považuje za nepreskúmateľný. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Stotožnil sa s oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu. Podľa jeho názoru obžalovaná nenaplnila všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, vrátane subjektívnej stránky. Obžalovaná ako daňový subjekt si splnila všetky povinnosti a dodržala každú literu zákona. Obžalovaná na verejnom zasadnutí sa pripojila k prednesu svojho obhajcu a zdôraznila, že sa necíti byť vinná. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je iba čiastočne dôvodné. V prvom rade treba konštatovať, že pred súdom I. stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. za rešpektovania zásady, že s rovnakou starostlivosťou sa objasňovali okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jej prospech, pričom tieto dôkazy boli vykonané stranami, resp. súdom v dostatočnom rozsahu tak, aby sa mohlo o podanej obžalobe rozhodnúť. Neoprávnenosť nárokovaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vyvodzoval prokurátor len na základe znaleckého posudku znalca Ing. X. T.. Žiadne iné dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní nebolo možné označiť za usvedčujúce. Vzhľadom k tomu, že predmetný znalecký posudok bol jediným usvedčujúcim dôkazom na základe ktorého vyvodzoval prokurátor vinu obžalovanej, musel byť takýto dôkaz jasný, logický, presvedčivý a zároveň nesmel byť iným dôkazom relevantne spochybnený. V kontexte naznačenej problematiky odvolací súd pripomína, že kľúčovou úlohou okresného súdu malo byť skúmanie a hodnotenie toho, či znaleckým posudkom ktorý zabezpečili orgány činné v trestnom konaní, došlo k naplneniu jeho materiálnej stránky (§ 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). K tomuto účelu mal slúžiť aj osobný výsluch znalca na hlavnom pojednávaní, zvlášť, ak vznikli pochybnosti o spoľahlivosti a úplnosti tohto znaleckého posudku. Materiálna stránka znaleckého posudku je totiž jeho podstatou. Vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 1 Tr. por. je ním objasnenie istej skutočnosti dôležitej pre trestné konanie pri využití odborných znalostí znalca. Naplnenie materiálnej stránky závisí od splnenia troch podstatných požiadaviek, ktorými sú: 1/ kvalita súboru znalcovi položených otázok, 2/ dostatok zákonne získaných podkladov a 3/ kvalita znalca a ním použitej metódy. Napokon treba konštatovať, že postupy použité znalcom musia byť v posudku dostatočne jasne vyjadrené, musia byť preskúmateľné a mali by z nich logicky, bez vnútorných rozporov, vyplývať závery posudku. V posudzovanej veci vyššie uvedené kritériá ohľadom tohto znaleckého posudku splnené neboli. Ostala stále nevyriešená základná otázka, či predmetné zariadenie bolo iba „kopou šrotu“, prípadne išlo o zariadenie na spracovanie drevoštiepky, resp. o zariadenie s obdobným účelom, alebo skutočne išlo o komponenty, z ktorých sa dalo vytvoriť energetické zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny, plynu a tepla. Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené alebo naopak o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov (R 40/1972). Aj krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa musel konštatovať chyby znaleckého posudku znalca K.. X. T., ktoré neboli odstránené ani jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní. Závery tohto znaleckého posudku sa zakladajú na skutočnostiach, ktoré neboli dostatočne overené a preukázané. V prvom rade išlo o výslednú hodnotu posudzovanej technológie, ktorú znalec vyčíslil na sumu 109.350,- euro. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, táto znalcom vyčíslená hodnota technológie zostala sporná. Na jednej strane znalec na hlavnom pojednávaní tvrdil, že túto hodnotu stanovil ako hodnotu funkčného zariadenia, ak by fungovalo, pričom hodnotu jednotlivých častí zariadenia nemohol presne stanoviť. Na strane druhej vo vypracovanom znaleckom posudku vyslovil, že je to hodnota šrotu. V ďalšom rade znalec pri ohliadke zariadenia úplne všetky jeho komponenty nepodrobil skúmaniu, keďže niektoré ani nerozbalil. Z tohto pohľadu ostala nezodpovedaná otázka, o aké zariadenie skutočne išlo, či sa jednalo o funkčné zariadenie a akú malo reálnu hodnotu. V neposlednom rade sa znalec vyjadroval aj k právnym otázkam, ktoré znalcovi neprináležia, ale tieto prináležia výlučne súdu (napríklad tvrdil, že ide o podvod). Naproti tomu je tu výpoveď obžalovanej M. V. a svedka R. L., ktorý spochybnil znalecký posudok. Navyše je tu existencia listinných dôkazov, ktoré svedčia v prospech obžalovanej (kúpna zmluva uzatvorená dňa 29.10.2010 medzi spoločnosťou X. s.r.o. a spoločnosťou J. s.r.o. s prílohou - špecifikáciou predmetu zmluvy, program dodávky a faktúra č. 60106005 vystavená spoločnosťou X. s.r.o. zo dňa 29.10.2010, s dátumom splatnosti dňa 29.01.2011, daňové priznania obchodných spoločností J. s.r.o. a X. s.r.o., zápisnica o miestnom zisťovaní, harmonogram prác a iné). Napokon aj svedkyňa K.. E. U. vo svojej výpovedi uviedla, že zamestnanci správcu dane nedisponovali odbornými technickými znalosťami a nedokázali posúdiť, či išlo skutočne o zariadenie určené na kombinovanú výrobu elektriny, tepla a vody. Senát krajského súdu sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že pokiaľ mal okresný súd pochybnosť o znaleckom posudku znalca K.. X. T., mal si nechať vyhotoviť nový posudok, resp. do konania pribrať iného znalca alebo znalecký ústav. Odvolateľ si zrejme neuvedomil, že unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora. Súd totiž nie je pomocníkom prokurátora a preto nemá za úlohu, aby prokurátora upozorňoval na možné slabiny obžaloby, alebo na nedostatočnosť niektorých dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, či vlastnou iniciatívou zabezpečoval dôkazy a tým vlastne prokurátorovi pomáhal v dokazovaní viny obžalovanej. Požiadavka odvolateľa, aby súd I. stupňa vylepšoval dôkaznú situáciu obžaloby je neprijateľná, pretože by išlo o porušenie rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.). Na strane druhej je legitímne, ak obžalovaná, jej obhajca, resp. svedok obhajoby spochybňujú dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, vrátane znaleckého posudku. Je potom na zrelej úvahe súdu, ako sa s týmito námietkami vysporiada, ako vyhodnotí predložené dôkazy v prospech alebo neprospech obžalovanej a napokon k akým skutkovým a právnym záverom v danej veci dospeje. Súd však nesmie opomenúť tú požiadavku, aby pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. t. j. hodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové a právne závery. Nadriadený súd znovu opakuje a uzatvára, že ohľadom znaleckého posudku znalca Ing. X. T. vznikli oprávnené pochybnosti o správnosti tohto posudku a preto možno konštatovať, že tento znalecký posudok zostal nejasný a neúplný. Pochybnosti o správnosti tohto znaleckého posudku sa opierajú predovšetkým o neúplnosti posudku, vnútornú rozpornosť a nedostatky v odôvodnení, pričom k odstráneniu týchto pochybností nedošlo ani osobným výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní. Ak odvolateľ vytýkal sudu I. stupňa, že pri hodnotení vykonaných dôkazov neprihliadol na výpovede svedkov R. V. a V. M. z prípravného konania, tak zrejme prehliadol, že tieto dôkazy neboli do súdneho konania „prenesené“, či už čítaním týchto svedeckých výpovedí za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1 Tr. por., prípadne osobným výsluchom menovaných svedkov na hlavnom pojednávaní (eventuálne aj postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por.), alebo takým spôsobom, že by sa okresný súd obrátil na príslušný súd v Českej republike o právnu pomoc a požiadal by o osobné výsluchy týchto svedkov. Tu treba zvýrazniť ustanovenie § 278 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Pre úplnosť treba vysloviť, že prokurátor v podanej obžalobe navrhol predvolať a vypočuť svedkov R. V. a V. M., následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2014 pri jeho odročení, prokurátor navrhol vypočuť všetkých svedkov uvedených v obžalobe, okrem svedkov z Českej republiky - M., V. i C. a taktiež okrem svedkyne Ing. Q., ďalej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 prokurátor súhlasil s čítaním všetkých doposiaľ nevypočutých svedkov (obhajoba sa k tomu bližšie nevyjadrila, netrvala iba na osobných výsluchoch svedkýň T. a F.), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2015 prokurátor trval len na osobných výsluchoch svedkov F. a Y.. U. a napokon v záverečnej fáze hlavného pojednávania (dňa 07.06.2016) pred samotným oznámením súdu, že dokazovanie vyhlasuje za skončené, prokurátor ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesol. K prečítaniu výpovedi svedkov Jána V. a V. M. z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní teda reálne nedošlo. V tomto smere treba znovu zopakovať a zvýrazniť, že dôkazné bremeno ťaží iba prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom povinnosťou súdu je len spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno. Súd by mal využiť svoje oprávnenie na aktívny vstup do dokazovania len v nevyhnutných prípadoch, zdržanlivo a len na objasnenie určitých dielčich otázok, či len na určité spresnenie skutkových okolností. Celkom určite by však nemal aktívne vstupovať do dokazovania a z vlastnej iniciatívy navrhovať procesným stranám eventuálny postup podľa § 263 ods. 1 Tr. por. k tým svedkom, ktorí boli v prípravnom konaní vypočutí. Ak prokurátor v záverečnej fáze hlavného pojednávania ohľadom svedkov R. V. a V. M. nenavrhol ich osobné výsluchy, resp. nenavrhol prečítať ich výpovede z prípravného konania (za súčasného splnenia všetkých zákonných podmienok na takýto postup), tak z tohto možno vyvodiť, že prokurátor modifikoval svoj pôvodný zámer „preniesť“ tieto dôkazy do konania pred súdom a týchto dôkazov sa už nedožadoval. Pokiaľ prokurátor v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že posudzovanej veci obžalovaná M. V. naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, vrátane subjektívnej stránky, tak krajský súd už nad rámec ustáleného oslobodzujúceho dôvodu podľa § 285 písm. a/ Tr. por. vo všeobecnej rovine pripomína, že úmyselné zavinenie v zmysle § 15 Tr. zák. musí byť v súdnom konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Bez zavinenia niet trestného činu. Treba zdôrazniť aj to, že v trestnom konaní nie je nevyhnutné potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovanej, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom jej obhajobu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. Ak prokurátor konštatuje, že obžalovaná podala na daňovom úrade daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, o ktorom vedela, že vychádza z účtovných údajov založených na dokladoch z fiktívneho zdaniteľného plnenia (fiktívnosť mala spočívať vo vydávaní fakticky bezcennej veci za fungujúcu bioplynovú stanicu), tak toto sa nepodarilo vykonanými dôkazmi v konaní pred súdom potvrdiť a zároveň tým vyvrátiť obhajobné tvrdenia obžalovanej, že ona ako daňový subjekt si splnila všetky povinnosti a nedopustila sa žiadneho podvodného konania so zámerom uplatniť si neoprávnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti bolo nutné obžalovanej preukázať, že táto chcela, resp. vedela, alebo minimálne bola uzrozumená s tým, že si neoprávnene uplatňuje nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a týmto sebe, resp. iným osobám zadovažuje neoprávnený prospech. Odvolací súd konštatuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Pre úplnosť treba vysloviť, že sú tu isté indície o nekalých obchodných aktivitách smerujúcich k tzv. karuselovému podvodu ohľadom dane z pridanej hodnoty, na ktorom sa zrejme podieľal značný počet doposiaľ neustálených osôb. Do tohto okruhu podozrivých osôb by bolo možné zaradiť i Y. U., K. F., nebohého X. R. a napokon aj M. V., resp. T. C.. Rovnako sú tu isté podozrenia, že obžalovaná M. V. svojou naivitou (sama vyhlásila, že doteraz vo všetkom verí T. C.) sa dala vmanévrovať do pozície tzv. bieleho koňa, ktorý na seba berie úlohou vykonávateľa protiprávnej činnosti, ale finančný profit zvyčajne putuje do rúk inej osoby, resp. skupiny osôb. Výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na takýchto indíciách, domnienkach, alebo len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou na hlavnom pojednávaní bol odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok (resp. tá časť skutku, z ktorej možno vyvodiť trestnú zodpovednosť obžalovanej) a pre ktorý bola obžalovaná stíhaná, sa skutočne stal, t. j. išlo o predstieraný nákup energetického zariadenia s cieľom uplatniť si neoprávnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, na základe čoho bolo nevyhnutné obžalovanú podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V oslobodiť. V posudzovanej veci bolo nevyhnutné použiť zásadu „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia 2 ods. 4 Tr. por., keďže aj po vykonaní dôkazov v súdnom konaní a ich následnom zhodnotení, stále zostali pochybnosti o dokazovaných skutočnostiach (porovnaj R 28/1998). Vzhľadom na vyššie rozvedené skutočnosti a právne závery, bolo nevyhnutné zo strany krajského súdu sčasti akceptovať napadnutý rozsudok, t. j. oslobodenie obžalovanej Ľubomíry V. spod obžaloby. Odvolací súd pritom vyslovuje, že okresný súd sa dopustil pochybenia v tom, keď pri výroku o oslobodení obžalovanej spod obžaloby, neaplikoval v súlade so stavom veci oslobodzujúci dôvod podľa § 285 písm. a/ Tr. por., ale v rozpore so zákonom použil ustanovenie § 285 ods. 1 písm. b/ Tr. por., navyše v skutkovej vete uviedol, že išlo o Daňový úrad Bratislava V, hoci išlo o Daňový úrad Bratislava IV. Takéto pochybenia (ako aj ďalšie formálne nedostatky) napravil nadriadený súd svojím vlastným rozhodnutím. Z týchto dôvodov preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal dostatok pokladov pre vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.