Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/94/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010728 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515010728.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného Z. N., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 ods. 3 Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 03.05.2017 sp. zn. 1T/98/2015, na neverejnom zasadnutí konanom 27. marca 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 03.05.2017 sp. zn. 1T/98/2015 bol obžalovaný Z. N. uznaný za vinného pre obzvlášť zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Z., s.r.o., so sídlom G. - T., U. XXX/XX, ktorý ako jediný bol oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami, prevzal finančné prostriedky patriace spoločnosti Z., s.r.o, a to dňa 17. 01. 2012 v P. na území T. republiky pri prevode obchodného podielu proti podpisu prevzal z pokladne spoločnosti finančnú hotovosť v sume 346 714,- Kč, dňa 18. 01. 2012 v P. na území T. republiky prevzal proti podpisu od predchádzajúceho konateľa spoločnosti finančnú hotovosť v sume XXXXX,- Kč, dňa XX. XX. XXXX v G. na území T. republiky prevzal proti podpisu finančnú hotovosť v sume XXX XXX,- Kč za postúpenie pohľadávky spoločnosti Z., s.r.o. spoločnosti S. SK, s.r.o., N. 7, XXX XX N., T. republika a dňa XX. XX. XXXX na bližšie nezistenom mieste v pohraničí medzi T. republikou a Z. republikou prevzal proti podpisu finančnú hotovosť vo výške XX XXX,- Kč, pričom prevzatú finančnú hotovosť v celkovej výške XXX XXX,- Kč nepoužil v prospech spoločnosti na jej činnosť a na úhradu jej záväzkov, ale pre svoju potrebu, čím takto spôsobil spoločnosti Z., s.r.o. G. - T., škodu vo výške XX XXX,XX €. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu. Podľa § 51 ods. 4 písm. g, písm. j/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ako aj zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenej organizácii Z., s. r. o., G., T., zastúpenej opatrovníkom, L.. A. G., Y.., S. XX, T. - O., vo výške XX XXX,XX €. Naproti tomu tým istým rozsudkom bol obžalovaný Z. N. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo 14.12.2015 sp. zn. 4 Pv 630/11/1105, pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe že dňa 29. 11. 2010 v N. na S. XX na W. úrade N. V ako štatutárny zástupca daňového subjektu RM Y., s.r.o., v tom čase so sídlom G. XX, N., L.: XX XXX XXX, podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, ktorým uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške XXX XXX,- € na základe faktúry č. XXXXXXXX, zo dňa XX. XX. XXXX za nákup „Zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla z biomasy EB XXX/C a stacionárneho drviča biologických odpadov Y. N. XXX“ od spoločnosti I., s.r.o., napriek tomu, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v deklarovanom rozsahu nedošlo, podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca W.. L.. P. U., Y.., jednotlivé konštrukčné celky netvoria deklarovaný systém, ktorý by bol schopný prevádzky, pričom ide o zásoby strojného charakteru s výslednou hodnotou posudzovanej technológie bez DPH v sume 21 XXX,-€, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku k jeho odsudzujúcej časti podal odvolanie obžalovaný Z. N., pričom išlo o odvolanie podané v zákonnej lehote. Proti tomuto rozsudku k jeho odsudzujúcej i oslobodzujúcej časti v neprospech obžalovaného podal odvolanie aj prokurátor. Toto odvolanie prokurátora bolo rovnako podané v zákonnej lehote. Obžalovaný Z. N. podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V tomto podaní zo dňa 16.05.2017 uviedol nasledovné: „. proti podpisu finančné prostriedky v celkovej výške 755.714 Kč, ktoré nepoužil v prospech spoločnosti a na jej činnosť a na úhradu jej záväzkov, ale pre svoju potrebu čím mal spôsobiť spoločnosti SKALIMO, s.r.o. škodu vo výške 30.127,33 Eur. S takto zistením skutkovým stavom nesúhlasíme, a z toho dôvodu mám za to, že výrok Rozsudku zo dňa 03.05.2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona je nesprávny. Dovolím si poukázať na skutočnosť, že celý prevod obchodného podielu v spoločnosti Z., s.r.o. bol od počiatku značne neštandardný. Obžalovanému ponúkol jeho známy S. G. V. na odkúpenie spoločnosť Z., s.r.o., za čo dostal obžalovaný XX.XXX Kč. Ako aj predchádzajúci konateľ spoločnosti pán U. M. uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 10.08.2011, obžalovanému pred prevodom ukázal spoločnosť, pričom ho uviedol do omylu keď mu uviedol, že ide o prosperujúcu a nezadlženú spoločnosť. Ako bolo počas konania preukázané, išlo o nepravdivé zavádzanie zo strany pána Jakšu, ktorého cieľom bolo zbaviť sa zadlženej spoločnosti, čo potvrdil aj Ing. A. G., Y.., opatrovník spoločnosti Z., s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci likvidácie spoločnosti reagovalo na jeho výzvy celkom 47 .veriteľov spoločnosti Z., s.r.o. s celkovou výškou pohľadávok 1.586.619,83 Kč, a tiež uviedol, že Finančný úrad v G. mu oznámil nedoplatky spoločnosti vo výške 143.061 Eur. Nie je pravdivým ani tvrdenie pána M., že mu mal obžalovaný odovzdať za predaj spoločnosti sumu 200.000 Sk. Zároveň obžalovaný neprevzal ani pokladňu spoločnosti, v ktorej sa údajne mala nachádzať finančná hotovosť vo výške 346.714 Kč. V tejto súvislosti si dovolím poukázať na skutočnosť, že pokiaľ Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi v podanej obžalobe uvádza, že spáchanie skutku malo byť preukázané predovšetkým výpoveďami svedkov, najmä z výpovede bývalého konateľa spoločnosti Z., s.r.o. pána U. M. je zrejmé, že jeho konanie bolo od počiatku účelové za cieľom zbavenia sa zadlženej spoločnosti. Okrem toho, že pán M. preukázateľne uviedol obžalovaného do omylu keď mu tvrdil, že spoločnosť Z., s.r.o. je prosperujúca a nezadlžená spoločnosť, zavádzal aj pri tvrdení, že po dohode s obžalovaným zrušil účet spoločnosti, nakoľko na takýto úkon nemal ako bývalý konateľ spoločnosti dispozičné právo. Zároveň ako celkom zrejme zavádzajúce, a nelogické pôsobí aj tvrdenie pána M., kedy mal s údajným súhlasom obžalovaného previesť z účtov spoločnosti Z., s.r.o. v Y. N. finančné prostriedky XX.XXX,XX Kč, XX.XX A. a X,XX I., na účet svojej priateľky I. A., ktoré potom vybral a mal údajne odovzdať detektívnej spoločnosti W. Y. Andreas C. aby ich doručil obžalovanému. P. skutočnosti, že po prevode spoločnosti už nemohol disponovať s účtami spoločnosti SKALIMO, s.r.o., je nepochopiteľné prečo by peniaze presúval najskôr na účet svojej priateľky pani A., aby následne tieto vybral a dal spoločnosti W. Y. V. C., ktorá ich mala údajne odovzdať obžalovanému. Obžalovaný trvá na skutočnosti, že žiadne finančné prostriedky okrem vyššie spomínaných 20.000 Kč od pána V. v súvislosti s prevodom obchodného podielu neprevzal, a zároveň trvá na tom, že na pokladničných dokladoch, ktoré majú prevzatie finančných prostriedkov jeho osobou preukazovať je jeho podpis sfalšovaný, nakoľko žiadne takéto doklady nepodpisoval. V tejto súvislosti poukazujem aj na pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 15.02.2017, na ktorom predchádzajúci právny zástupca obžalovaného navrhol pribrať do konania znalca z odboru grafológia na preukázanie skutočnosti, že obžalovaný predmetné písomnosti nepodpísal. Súd sa však s týmto návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zároveň považujem za nepochopiteľné, že konajúci súd odmietol náš návrh na vyžiadanie peňažného denníka spoločnosti Z., s.r.o. od opatrovníka spoločnosti pána L.. A. G., Y.., z ktorého by bolo nepochybne preukázané, že tvrdenia pána M. sú celkom nepravdivé a zavádzajúce. Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že v konaní obžalovaného absentuje úmyselné konanie nakoľko sám bol konaním pána M. uvedený do omylu t. j. nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3, a navrhujem odvolaciemu súdu aby rozhodol o oslobodený obžalovaného z pod obžaloby. Zároveň sa pridržiavame námietky nedostatku miestnej a vecnej príslušnosti konajúceho súdu vznesenej na pojednávaní dňa 03.05.2017, nakoľko skutok sa stal na území T. republiky, v ktorej má zároveň aj sídlo poškodená spoločnosť. S. na skutočnosť, že mi do dnešného dňa nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, t. j. nemohol som sa relevantne oboznámiť s jeho odôvodnením, ponechávam si možnosť doplnenia odvolania potom, čo mi bude vyhotovenie rozsudku doručené.“ Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ďalším podaním zo dňa 01.06.2017 doplnil odvolanie takto: „Ako súd v odôvodnení rozsudku uviedol, pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal najmä z výpovedí svedkov L. M., D. A. C., V. K. V., S. L., K. Z. a opatrovníka poškodenej spoločnosti Z., s.r.o. L.. A. G., ktorým mali pridať punc vierohodnosti nespochybniteľný obsah listinných dôkazov. Mám za to, že súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že ako obžalovaný viac krát počas trestného konania uviedol, okrem čiastky 20.000 Kč, ktoré obdržal od pána V., žiadne finančné prostriedky v súvislosti s prevodom spoločnosti Z., s.r.o. neprevzal, a žiadne dokumenty, ktoré majú preukazovať prevzatie finančných prostriedkov: - dňa XX.XX.XXXX pokladňu spoločnosti s hotovosťou XXX.XXX Kč, - dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX Kč od pána M., - dňa 23.02.2012 sumu 69.000 Kč od pána M. (údajne doručených spoločnosťou W. Y. V. C.), - dňa 18.01.2012 sumu 300.000 Sk za postúpenie pohľadávky spoločnosti S. SK, s.r.o. jeho osobou nepodpísal a jeho podpis na týchto dokumentoch je sfalšovaný, z čoho dôvodu nemohol spôsobiť spoločnosti Z., s.r.o. škodu t. j. absentuje objektívna stránka trestného činu sprenevery podľa § 213 H. zákona. Skutočnosť, že obžalovaný nemohol prevziať finančné prostriedky vo výške ako je uvedené v odôvodnení rozsudku potvrdzuje aj skutočnosť, že od 17.01.2012 v Českej republike nebol a zdržiaval sa výhradne na území Slovenskej republiky. Ani tejto skutočnosti sa však súd v odôvodnení rozsudku nevenoval. Zároveň mám za to, že sa súd nevysporiadal pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní ani s podvodným konaním pána U. M., ktorý úmyselne uviedol obžalovaného do omylu, keď mu tvrdil, že prevádzaná spoločnosť Z., s.r.o. je zdravá prosperujúca spoločnosť. V ostatnom sa pridržiavam podaného odvolania zo dňa 16.05.2017, a zároveň navrhujem odvolaciemu súdu aby oslobodil obžalovaného aj zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.“ Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie písomným podaním zo dňa 27.06.2017 a to nasledovným spôsobom: „Dňa 03.05.2017 sa pod č. k. 1T 98/2015 konalo hlavné pojednávanie, na ktorom Okresný súd Bratislava V obžalovaného Z. N., nar. XX.XX.XXXX, uznal vinným na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. lPv 635/13/8810 z 18.12.2015, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky spolu s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v priebehu plynutia skúšobnej doby, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu, ako aj zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a súčasne podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby tunajšej prokuratúry sp. zn. 4Pv 630/11/1105 zo dňa 14.12.2015 podanej pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona oslobodil. S uvedeným postupom súdu, oslobodzujúcim výrokom ohľadom skutku právne kvalifikovanom ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a napokon uloženým trestom sa nie je možné stotožniť. Podané odvolanie smeruje v neprospech obžalovaného, pričom čo do výroku o vine proti oslobodzujúceho výroku ohľadom skutku právne kvalifikovanom ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, a čo do výroku o vine vo vzťahu k odsudzujúcej časti rozsudku. Vychádzajúc z odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku Okresný súd Bratislava V dospel k záveru, že obchod, podrobne špecifikovaný v skutkovej vete obžaloby podanej na obžalovaného pod sp. zn. 4Pv 630/11/1105 dňa 14.12.2015 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona riadne prebehol a obžalovaný následne na jeho podklade zákonným spôsobom požiadal o vrátenie dane z pridanej hodnoty. Uvedené mal potvrdiť samotný obžalovaný, svedkovia O. S. a M. Z.. Súčasne tak zariadenie, ktoré bolo predmetom uvedeného obchodu, malo byť zariadenie odlišné od toho, ktorého súčasti boli dohľadané v skladoch v H. nad N., a ktoré obhliadal vo veci pribratý znalec. Najmä na základe vyššie uvedeného potom dospel k záveru, že predmetný obchod prebehol riadne a v deklarovanom rozsahu, čiže skutok tak ako bol kladený obžalovanému za vinu sa nestal, v dôsledku čoho obžalovaného v tejto časti spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil. Som však toho názoru, že s týmto záverom súdu sa nie je možné v žiadnom prípade stotožniť a je priamo vyvracaný celou radou vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré však súd evidentne vôbec neprihliadal, a to napriek tomu, že boli vykonané zákonným spôsobom a s týmito sa oboznámil. Tunajšia prokuratúra obžalovanému kladie za vinu, že dňa 29.11.2010 v N. na S. ul. č. XX na W. úrade N. V ako štatutárny zástupca daňového subjektu RM Y., s. r. o., v tom čase so sídlom G. XX, N., L.: XX XXX XXX, podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, ktorým uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 975.080,- Eur na základe faktúry č. 60106006 zo dňa 29.10.2010 za nákup „Zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla z biomasy EB XXX/ C a stacionárneho drviča biologických odpadov Y. N. XXX“ od spoločnosti I., s. r. o., napriek tomu, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v deklarovanom rozsahu nedošlo, podľa znaleckého posudku č. 9/2012 znalca doc. L.. P. U., Y.. jednotlivé konštrukčné celky netvoria deklarovaný systém, ktorý by bol schopný prevádzky, pričom ide o zásoby strojného charakteru s výslednou hodnotou posudzovanej technológie bez DPH v sume 21.436,- Eur. Konajúci súd po vykonaní hlavného pojednávania dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané v obžalobe tunajšej prokuratúry sa nezakladajú na pravde, nakoľko špecifikovaný obchod mal prebehnúť v celom rozsahu. Uvedený záver je však podľa vykonaného dokazovania jednoznačne nesprávny a v celom rozsahu vyvrátený. V priebehu konania totiž celkom jednoznačne vyplynulo, že „Zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla z biomasy EB 960/C“ a „stacionárny drvič biologických odpadov Y. N. XXX“ (ďalej obe spolu aj ako „zariadenie“), ktoré mali byť predmetom nákupu spoločnosťou obžalovaného od spoločnosti I., s. r. o., nebolo kompletné a ani funkčné, a to ani v čase predmetného predaja, ale ani nikdy predtým a tiež ani nikdy potom. Predmetné zariadenie potom logicky nebolo (a ani nemohlo byť) nikdy sprevádzkované. Vykonaným dokazovaním bola zistená celá genéza vzniku zariadenia, ako následné prevody vlastníckeho práva k zariadeniu až po moment predaja spoločnosťou EXICA, s. r. o., spoločnosti obžalovaného. Z výsluchu svedkyne Ivany B. vyplynulo, že zariadenie, ktoré mala od nej kúpiť spoločnosť I., s. r. o., zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX malo byť to isté zariadenie, aké mala ona nadobudnúť od spoločnosti O. I., s. r. o., kúpnou zmluvou zo dňa 18.04.2008 (preberací protokol zo dňa 21.04.2008). Celú vec inicioval svedok O. S., ktorý jej ponúkol obchod ohľadom energobloku, ktorý má ona nakúpiť a následne vlastne predať jeho spoločnosti. Obe spomínané zmluvy podpísala na naliehanie S., avšak v dobrej viere (poznali sa súkromne). Obe zmluvy podpísala v jeden deň, resp. naraz, avšak už vtedy upozorňovala na to, že je to nezmysel (mala predať ďalej zariadenie skôr, ako ho vôbec vlastnila). Viackrát uviedla, že kúpna cena nebola uhradená a nedošlo ani k realizácii obchodu. K veci ako zástupca spoločnosti MWG I., s. r. o., vypovedal svedok L. N., ktorý uviedol, že predmetnú spoločnosť založil výlučne na realizáciu jedného obchodu, ktorý inicioval jeho spolužiak zo strednej školy - svedok O. S.. Tento mu navrhol obchod so zariadeniami na výrobu elektriny z biomasy. Obchod mal spočívať v nákupe zariadenia a jeho predaja Gergeľovej. Pokiaľ si pamätá, zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny z tepla a biomasy EB XXX nadobudli od nejakého pána z T., na jeho mená si nepamätá. S ním sa zoznámil vo firme I. v A. prostredníctvom S.. Stretli sa asi 2-3-krát za účasti S.. Za dovozom zariadenia stál S. a celé zariadenie doviezol k sebe do areálu firmy. Zdá sa mu, že časť zariadenia tam už bola pred uzatvorením obchodu a časť sa dovážala postupne v čase ako sa obchod uzatvoril. Po jej predložení uviedol, že zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 18.04.2008 medzi spol. O. I., s. r. o., a M. Z. podpísal, rovnako ako podpísal aj odovzdávací a preberací protokol z toho dňa. Pravdepodobne však na mieste - v areáli firmy I.- neboli všetky zariadenia, ktorých prevzatie podpísal. Zariadenie bolo v areáli len zložené, nebolo skompletizované. Nekontroloval, či je to zariadenie kompletné. Či bol súčasťou aj stacionárny drvič, nevedel. Do času, kým bolo zariadenie odpredané B., bolo stále vo firme I.. R. S. bol taký, že zariadenie sa cez jeho spoločnosť predá Gergeľovej. S ňou ho zoznámil S., do uskutočnenia obchodu ju vôbec nepoznal. Obchod inicioval S.. Podľa dokladov, ktoré mu boli predložené, spoločnosť v ten istý deň zariadenie nakúpila aj predala, ale k rokovaniam sa nevedel bližšie vyjadriť, asi prebiehali súbežne. S B. sa stretol asi 2-3-krát vo firme I., kde mu S. povedal, že to je tá, čo odkúpi to zariadenie. Zariadenie ostalo vo firme I.. Oni zariadenie dodali, Gergeľová podpísala odovzdávací a preberací protokol, ale faktúra B. nebola vyplatená. Zariadenie ostalo v I., kde si ho mala prevziať po dohode s S.. T. č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola vyhotovená vo firme I. za jeho prítomnosti, tu faktúru podpísal, opečiatkoval a odovzdal B.. Zariadenie bolo v zadnej časti areálu za budovou. B. urgovali, že ako to bude s peniazmi, toto riešil S.. W. S., komunikoval s ním. Nakoľko firma bola založená len na tento jeden obchod, ktorý sa neuskutočnil, odišiel do S. zbierať ovocie. Zástupcom spoločnosti O. I., s.r.o., bol rovnako i svedok O.. O. S., ktorý k veci uviedol, že mala vlastniť elektráreň ešte pred jeho vstupom do spoločnosti. Ako však so zariadením spoločnosť naložila nevie. Či bol súčasťou zariadenia aj stacionárny drvič biologických odpadov Y. N. XXX, nevedel uviesť. O zmluve s B. sa dozvedel až následne, v čase keď mala byť uzatváraná, o tejto nebol informovaný. Bližšie o údajnom obchode nevie nič, túto časť agendy mal na starosti svedok N.. Som toho názoru, že z uvedeného je zrejmé, že zariadenie už v tomto štádiu nebolo kompletné a na spoločnosť I., s. r. o., bolo prevedené len „papierovo“. Následne o inkriminované zariadenie (už v tom čase nekompletné) prejavila záujem spoločnosť A., s. r. o., so sídlom v A., ktorú vo veci zastupoval - a rovnako i k veci vypovedal - svedok A. Z.. V roku 2008 prišiel majiteľ spoločnosti H. s nápadom prevádzkovať zariadenie na výrobu energie z biomasy. Mali na tento účel vhodné priestory. H. mal kontakt na pánov C. a S. zo spoločnosti I., s. r. o. K nákupu zariadenia spoločnosťou A., s. r. o., od spoločnosti I., s. r. o., malo následne dôjsť prostredníctvom leasingu cez S. leasing, a. s., k čomu svedok Z. po predložení kópie U. zmluvy č. 13544 zo dňá 16.09.2008 uviedol, že podpis na zmluve je jeho. Zaplatili akontáciu 19.095.216,- Sk spoločnosti I., s. r. o., a až potom podpísal leasingovú zmluvu. Po podpise leasingovej zmluvy dodala spol. I., s. r. o., časť zariadenia, ktoré bolo uložené v spol. A., s. r. o., v A.. H. zariadenie nebolo kompletné. Nachádzali sa tu viaceré komponenty, ale zariadenie ako také nebolo zmontované a sprevádzkované. Po nahliadnutí do špecifikácie energetického zariadenia I. EB-XXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podpis na listine je jeho, ale toto zariadenie nebolo kompletné. N. tam aj pracovník leasingovej spoločnosti, ktorý to kontroloval, ale nevie uviesť, či sa v tom vyznal alebo nie. D. nebolo dodané kompletné zariadenie a spol. I., s. r. o., dodanie a sprevádzkovanie stále odkladala, odstúpili od leasingovej zmluvy. Zariadenie si potom odviezla leasingová spoločnosť, ale nevie kam. Po čase sa dozvedel, že leasingová spoločnosť údajne znova predala zariadenie formou leasingu ďalšej spoločnosti so sídlom na východe. K veci vypovedal ako zástupca spol. S. U., a. s., svedok F. B., ktorý k veci uviedol, že v súvislosti so spoločnosťou I. a A. išlo o štandardný obchodný prípad. Oslovila ich spoločnosť A., že chce prefmancovať tento obchod, prípad sa štandardným spôsobom spracoval, došlo k podpísaniu zmlúv. V tomto prípade spoločnosť I. zastupoval pán S. a pán C. a spoločnosť A. zastupoval pán H.. Bola spracovaná ekonomická analýza, na základe podkladov, ktoré spoločnosť A. predložila, prebehlo to nejakým interným schvaľovacím procesom. Následne bola uzavretá zmluva. Spomenul si, že tam nastali nejaké problémy s termínom dodania zariadenia, až postupne sa nejakou analýzou zistilo, že tá spoločnosť I. to nie je schopná dodať, tak zmluvný vzťah ukončili a žiadali vrátiť peniaze naspäť. Predmet leasingu, videl v sídle spoločnosti A. v A.. Časť bola zložená a časť bola v krabiciach, časť ešte chýbala. Robil tam také priebežné kontroly dodávalo a montovalo sa to na etapy. K odstúpeniu od zmluvy pristúpila spoločnosť S. U. a len predpokladám, že to bolo z dôvodu nedodržania dodacích lehôt, takže to nemali ako splácať, keďže zariadenie nezačalo vyrábať. O. S., konateľa spoločnosti I. pozná z tohto prípadu. Vychádzajúc z uvedeného, opätovne možno konštatovať, že zariadenie, ktoré malo byť predmetom kúpy spoločnosťou RM-Y., s. r. o., od spol. I., s. r. o., nebolo ani v tomto štádiu kompletné. G. však ani nemohlo byť, keďže nebolo kompletné ani pri predošlom prevode vlastníckeho práva. Následný osud inkriminovaného zariadenia vyplýva z výpovedí zástupcov spol. Z. O., s. r. o. - svedkov W. F. a F. T., ktorí mali záujem o kúpu zariadenia - v čase kedy ešte nevedeli, že toto nie je kompletné. Svedok W. F. k veci uviedol, že je konateľom spol. Z. O., s. r. o., ktorá sa zaoberá spracovaním drevnej štiepky. Zámerom ich spoločnosti v rokoch 2008-2009 bolo vybudovanie zariadenia na splynovanie drevnej štiepky. Poznal sa s A. Z. z firmy A. a ten mu ponúkol, že by mal takého zariadenie. Dodávateľom mala byť spol. I., s. r. o., ktorú zastupoval O. S.. Po prezretí zariadenia mal oň záujem. Zariadenie pozostávalo z nejakých kotlov, ale funkčné nebolo. Chýbali motory, elektroinštalácia. Toto zariadenie malo byť pôvodne inštalované v Prešove. Vajda ho poprosil, či by nemohol zabezpečiť dočasné uskladnenie zariadenia, preto požiadal známeho M. O. zo spol. F. a ten svojou kamiónovou dopravou previezol toto zariadenie do skladu svojej firmy do H. nad N., kde je uložené doteraz. O. sa dohodol s S. na nájomnom. Keď mal záujem o to zariadenie, žiadal S. o predloženie projektovej dokumentácie, čo sa doposiaľ nestalo. Čo sa týka leasingu, podpísal leasingovú zmluvu, avšak žiadne splátky nezaplatil, pretože žiadne zariadenie im nikdy dodané, nainštalované a sfunkčnené nebolo. Všetky veci ohľadom zariadenia riešil s S.. V tom čase nemal dostatočné odborné znalosti nato, aby vedel posúdiť funkčnosť toho zariadenia, ale už v tom čase vedel, že nie je kompletné. Nakoľko v súčasnej dobe takéto zariadenie (ale dodané iným dodávateľom) vlastní, vie posúdiť, že zariadenie v Prešove nemohlo byť nikdy sfunkčnené. Obdobné skutočnosti uviedol i svedok F. T., ktorý taktiež potvrdil, že S. s C. im nikdy nedodali potrebnú projektovú dokumentáciu alebo iné podklady k technológii. Žiadne zariadenie im nikdy dodané, nainštalované a sfunkčnené nebolo. Vychádzajúc z uvedeného, je zrejmé, že nekompletné zariadenie (časť dodaná spoločnosťou I., s. r. o., do firmy A., s. r. o.) bolo priamo z Prešova (v čase, kedy nevyšiel zámer spoločnosti A., s. r. o., a súčasne prejavila záujem spoločnosť Z. O., s. r. o.) uskladnené v Turni nad Bodvou v skladoch podnikateľského subjektu M. O. - F., ktorý ho tam (resp. jeho jedinú existujúcu časť) doviezol vlastnou dopravou. Svedok M. O. k veci následne uviedol, že s W. F. sa pozná, nakoľko sú z rovnakého regiónu. Čo sa týka technológie na výrobu elektrickej energie z biomasy, ktorá je u neho uskladnená, k tomu vie uviesť to, že túto technológiu mal záujem kúpiť W. F., ale nevie od koho, ani nevie podrobnosti. Túto technológiu previezol sám, nakoľko podniká v kamiónovej doprave a to z Prešova k sebe do Turne nad Bodvou, kde je uskladnená doteraz. Ohľadom tejto technológie na začiatku jednal iba s F., ktorý mal záujem ojej kúpu a požiadal ojej dočasné uskladnenie. Po čase prestal mať o ňu záujem, lebo nebola kompletná. Presne si už nespomína kedy, ale zavolal mu S. zo spol. I., s. r. o., ktorý povedal, že sú vlastníkom technológie. Požiadal ojej uskladnenie. Poslal mu návrh zmluvy o skladovaní, kde je ako skladovateľ uvedený Ján O. - F. a ako ukladateľ spol. RM Y., s. r. o., pričom údaje o spol. RM Y. mu poskytol O. S., tiež mu povedal, že časť nákladov bude hradiť spol. I., s. r. o. a časť spol. RM Y., s. r. o. Návrh zmluvy mu zaslal do A. N., kde mali mať kanceláriu. Druhý návrh zmluvy o skladovaní sa im zo spol. I., s. r. o., nevrátil späť, takže ho nemajú k dispozícii. Za uskladnenie technológie však žiadna z firiem nezaplatila. V priebehu uskladnenia technológie sa bol S. na technológiu viackrát pozrieť s potenciálnymi kupcami, bol tam aj s českými obchodníkmi. On im iba otvoril sklad, čo tam ďalej robili o to sa nestaral, niečo si tam zapisovali. Meno obvineného mu nič nehovorí, nestretol sa s ním nikdy, ani sa na zariadenie nebol nikdy pozrieť. Bol v kontakte len p S.. Stal sa obeťou podvodu v tom zmysle, že nedostane zaplatené za uskladnenie. Technológia mu len zavadzia, snažil sa viackrát skontaktovať s Vajdom, ale nedarí sa mu to, lebo je často v zahraničí. Svedok poskytol i písomné vyjadrenie (č. 1. 626), z ktorého je rovnako zrejmé, že so zariadením sa od jeho presunu z Prešova do Turne nad Bodvou nehýbalo a stále je uskladnená v areáli firmy M. O. - F.. Dodávam len, že presne toto zariadenie bolo následne i obhliadnuté do konania pribratým znalcom, ktorý potvrdil skutočnosti špecifikované v skutkovej vete obžaloby, t.j. zariadenie ani v tomto čase nebolo kompletné, tak ako to následne deklaroval obžalovaný. V konaní pred súdom vypovedal k veci ako svedok M. Z., ktorý okrem iného uviedol, že spoločnosť I., s. r. o., ním upravené zariadenie predala firme obžalovaného, ktorý to potom predal firme V. na dokončenie a za V. to po dokončení išlo firme Y.. Odvtedy zariadenia nikto nevidel. Neskôr vo svojej výpovedi opätovne zopakoval, že v čase, keď predmetné zariadenia kupoval od obžalovaného neboli kompletné a bolo ich potrebné dokončiť. Ich firma firme obžalovaného nezaplatila nič, rovnako tak nezaplatila im firma Clarus. Celá doprava bola organizovaná zo slovenskej strany. Myslí si, že zariadenia išli do Čiech z A.. Uvedená výpoveď, okrem toho, že je vyvracaná výpoveďou svedka O. - kde bolo zariadenie (jeho jediná existujúca časť) a pravdepodobne i doposiaľ je uložené, je rozporná v podstatných okolnostiach i s výpoveďou obžalovaného, ktorý úplne opačne tvrdí, že dopravu zariadenia do T. republiky zabezpečovala firma svedka Z. - V.. Prirodzene však stále platí, že so zariadením nebolo hýbané a stále sa nachádzalo v H. nad N.. Akokoľvek, sám svedok Z. viackrát potvrdil, že zariadenie nebolo kompletné - čo ako vyplynulo z prípravného konania, on vykonal zámerne, aby nebolo možné bez jeho zásahu zariadenie sprevádzkovať. Záverom je tiež nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zariadenie nikdy nebolo kompletné, v priebehu prevodu vlastníckeho práva k nemu za neho žiaden subjekt nikdy predávajúcemu nezaplatil kúpnu cenu, takýmito finančnými prostriedkami ani nedisponoval, nikto zaplatenie kúpnej ceny nikdy nevymáhal, nikto kompletnosť zariadenia nekontroloval, zariadenie nikdy nebolo sprevádzkované a celý obchod bol len fiktívny, s jediným cieľom uplatniť následne nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorú však príslušný správca dane nevyplatil, nakoľko zistil skutočnosti uvedené v skutkovej vete obžaloby, čo potvrdila i jeho zástupkyňa v trestnom konaní - svedkyňa poškodená Ing. C. U.. D. i sám obžalovaný uviedol, že celý obchod prebehol len papierovo, t.j. nešlo o riadny obchod v deklarovanom rozsahu, z ktorého by vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, resp. jej vrátenia. Fiktívnosť celého obchodu napokon potvrdil i svedok O., ktorý mal z pozície (v tom čase) prokuristu spoločnosti RM Y., s. r. o., podpísať inkriminovanú kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťou RM Y., s. r. o., a spoločnosťou I., s. r. o., predmetom ktorej bol nákup R. na kombinovanú výrobu elektriny a tepla z biomasy EB XXX/C a stacionárneho drviča biologických odpadov Y. N. XXX“ od spoločnosti I., s. r. o. X. svedok k veci vypovedal, že obvineného nepozná, iba mu predal spoločnosť RM Y., s. r. o. D. však povedať, ako sa k nemu pri predaji firmy dopracoval. Vo firme RM Y., s. r. o., bol spoločníkom a prokuristom. A. predaji spoločnosti skončila aj jeho funkcia. O uvedenom obchode nič nevie, meno spoločnosti I., s. r. o., nepozná a ani meno I. M. mu nič nehovorí. R. obchod s touto spoločnosťou on neriešil. D. ani vedomosť, že by spol. RM Y., s. r. o., kúpila zariadenia na výrobu elektriny a tepla z biomasy. D., kto takýto obchod dojednal. D. so spoločnosťou I., s. r. o., ani s M.. P. kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX uviedol, že túto zmluvu nikdy nevidel, podpis na zmluve nie je jeho a ani sa na neho nepodobá. D. sa vôbec k tejto zmluve vyjadriť. Nevie ani, či došlo k plneniu zo zmluvy, bol by rád, ak by v čase jeho pôsobenia spoločnosť disponovala sumou vo výške 6.107.080,- Eur. Odmieta tvrdenie, že by po ukončení funkcie prokuristu akýmkoľvek spôsobom vystupoval v mene spoločnosti. Po predložení faktúry č. 60106006 zo dňa 29.10.2010 uviedol, že túto v živote nevidel, odtlačok pečiatky však zodpovedá odtlačku pečiatky, ktorú odovzdal obvinenému pri predaji spoločnosti. K predloženej zmluve o skladovaní so subjektom M. O. F. uviedol, že túto nepodpisoval, ani názov obchodného partnera mu nie je známy a nikdy s ním nejednal. K predloženú daňovému priznaniu uviedol, že toto nevypĺňal, nepodpisoval, ani nepodával. Dodal, že obvinenému odovzdal pri predaji kompletné účtovníctvo v papierovej podobe vrátane dvoch pečiatok spoločnosti. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, som toho názoru, že konajúci súd dospel k nesprávnemu záveru, nakoľko je podľa môjho názoru bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený sa stal, má znaky žalovaného zločinu a spáchal ho práve obžalovaný. Odvolanie tunajšia prokuratúra súčasne podala i čo do výroku o treste, nakoľko od uvedeného nesprávneho výroku o vine, resp. oslobodení obžalovaného spod obžaloby tunajšej prokuratúry ohľadom skutku právne kvalifikovaného ako zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona sa následne odvíja i nesprávne určený výrok o uloženom treste, ktorý by pri uznaní viny obžalovaného aj za uvedený žalovaný zločin musel byť trestom úhrnným uloženým za oba spáchané trestné činy, pričom tento by musel byť ďaleko vyšší, a najmä do úvahy by vôbec neprichádzalo uloženie trestu podmienečného, nakoľko len spodná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je v prípade zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona zákonom stanovená na 7 (sedem) rokov, pričom v posudzovanom prípade je obžalovaný súdený pre dva skutky, ktoré sú oba zločinmi a vzhľadom na rozsah činu pri stíhanom zločine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona by podľa môjho názoru adekvátnym a zákonným bol i trest uložený v dolnej polovici trestnej sadby, avšak nie samej spodnej hranici. S prihliadnutím na uvedené navrhujem, aby nadriadený Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 321 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 98/2015 zo dňa 03.05.2017 zrušil v časti výroku ovine, v ktorej obžalovaného spod obžaloby tunajšej prokuratúry sp. zn. 4Pv XXX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2015 podanej pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona oslobodil a súčasne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému po uznaní jeho viny za spáchanie zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a tomuto vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.“ Obžalovaný Z. N. sa písomne vyjadril aj k odvolaniu prokurátora. Išlo o osobitné podanie zo dňa 12.07.2017, kde obžalovaný uviedol nasledovné: „K znaleckému posudku znalca W.. L.. P. U., Y.. uvádzam, že jeho znalecký posudok bol vyhotovený jeden a pol roka po zrealizovaní obchodu, tým pádom nie je možné aby bol urobený na predmetnej technológii EB/XXX. Čo sa týka svedeckých výpovedí predstaviteľov firiem O. I., s. r. o. a A., s. r. o. uvádzam že takých zariadení firma I., s. r. o. podľa mojich informácii zobchodovala päť až šesť krát, jedno dokonca identické zariadenie EB/XXX bolo prejednávané na Okresnom súde Bratislava V, ktorej firma I. predala firme, ktorá dané zariadenie vyviezla do Veľkej Británie. Preto sa predmetné zariadenie nemusí ani nezhoduje so zariadením uvádzaným v ich výpovediach. Svedok pán M. Z. netvrdí, že zariadenie nebolo kompletné, on tvrdí, že zariadenie vo svojej firme V. uvádzal do prevádzkyschopného stavu, čo sa aj udialo v jeho priestoroch na O.. Ja ako obžalovaný som netvrdil, že obchod prebehol len papierovo, ale že neprebehol finančne, aj vinou Daňového úradu a svedok O. vypracoval a podal daňové priznanie, lebo v tom čase bol ešte štatutárnym zástupcom RM Y. s. r. o., a v čase podania priznania mal aj dispozičné právo k bankovým účtom. Čo ja obžalovaný som nemal. Obžaloba sa zakladá len na subjektívnom pocite pani U. a znaleckom posudku znalca pána U., ktorý ho urobil dávno po zrealizovanom obchode na mne neznámom a bližšie nešpecifikovanom zariadení. Z. O. S. jednoznačne tvrdí, že pred uzavretím obchodu sa daná technológia nachádzala v skladoch firmy I., po uzavretí a zrealizovaní obchodu už nie, pretože ju pán M. predal. Z. M. Z. vypovedal, že obchod prebehol aj fyzicky, nielen administratívne. Preto som toho názoru, že nielen obžaloba, ale aj odvolanie voči rozsudku bolo neopodstatnené a ako konštatoval aj pán sudca, prokurátor neuniesol ťarchu dôkazov.“ Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania obžalovaného i prokurátora (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obaja odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré nebolo odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovalo podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k týmto záverom: Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania tak obžalovaného, ako aj prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), boli zistené chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), navyše napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) a napokon rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom (§ 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por.). Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Krajský súd konštatuje, že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je preto výrok napadnutého rozsudku tak v jeho odsudzujúcej, ako aj v oslobodzujúcej časti, zatiaľ predčasný. Čo sa týka odsudzujúcej časti rozsudku (išlo o obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves), tak revíznym postupom krajský súd zistil, že pred senátom okresného súdu neboli riadne vykonané v súlade s ustanovením § 2 ods. 18, ods. 19 Tr. por. a následne súdom I. stupňa neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z požiadavky zásady bezprostrednosti a ústnosti (§ 2 ods. 18, ods. 19 Tr. por.) vyplývajú najmä tieto procesné pravidlá: a) pravidlo nezmeniteľnosti zloženia senátu, podľa ktorého môže rozhodovať len ten senát, ktorý sa zúčastnil na konaní od začiatku až do konca (s výnimkou uvedenou v § 277 ods. 5 a § 328 ods. 2 Tr. por.), b) pravidlo neprerušiteľnosti súdneho konania, ktorého účelom je, aby súd rozhodoval na základe bezprostredného dojmu z konania vykonaného pred nim a v čase, keď tento dojem ešte nezotrel časový odstup, c) súd rozhoduje na základe ústneho prednesu strán a ústnych dôkazov (quod non est in foro, non est in mundo). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní sa však dá zistiť, že pred senátom okresného súdu sa dôsledne nepostupovalo v zmysle vyššie uvedených procesných pravidiel (hlavne pod písmenom c/), čím došlo k porušeniu zásady ústnosti a bezprostrednosti trestného konania (§ 2 ods. 18, ods. 19 Tr. por.) Súd prvého stupňa v prvom rade pochybil, keď na hlavnom pojednávaní nepokladal osobné výsluchy svedkov Libora M., W. V. C., S. G. V., Z. L., G. S. a L.. A. G., Y.. za potrebné a to napriek danej dôkaznej situácii, povahe a význame zhromaždených dôkazov, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného. Dôkazná situácia si totiž vyžadovala dôsledné vyčerpanie všetkých dosažiteľných dôkazných prostriedkov. Odvolací súd dospel po zhodnotení obsahu výpovedí vyššie menovaných svedkov k záveru, že v žiadnom prípade sa nejedná o tvrdenia a údaje vo výpovediach týchto svedkov za menej významné dokazované skutočnosti, jedná sa totiž o kľúčových svedkov, ktorí môžu vniesť svetlo do posudzovanej veci. Preto bolo v záujme náležitého objasnenia veci vykonať osobné výsluchy týchto svedkov na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ okresný súd podľa ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal výpovede vyššie uvedených svedkov z prípravného konania (výsluchy boli realizované cestou medzinárodnej právnej pomoci v roku 2015), tak postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Z predloženého spisu totiž nič nenasvedčuje tomu, že by tieto osoby zomreli, stali sa nezvestnými, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste boli nedosiahnuteľnými, alebo by ochoreli na chorobu, ktorá na trvalo alebo na dlhší čas znemožňuje ich výsluch. Nie je bez významu ani to, že prokurátor pri odročení hlavného pojednávania (na č. l. 1257) sa domáhal, aby boli nariadené osobné výsluchy tých svedkov, ktorých navrhoval vypočuť už v obžalobe (išlo o skutok právne posúdený ako trestný čin sprenevery). Z obsahu spisu vyplýva, že svedkovia Libor M., W. V. C., S. G. V., Z. L., G. S. a L.. A. G., Y.. majú trvalé bydlisko v T. republike a jedná sa tiež o občanov T. republiky, okrem svedka S. G. V., ktorý je občanom N. republiky. V prípade, že sa menovaní svedkovia nedostavia na hlavnom pojednávanie ani po zrušení napadnutého rozsudku, bude potrebné v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprav niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, obrátiť sa na príslušný súd v Českej republike o právnu pomoc a požiadať o výsluch menovaných svedkov. V tomto smere krajský súd dáva do pozornosti aj Článok 28 ods. 6 citovanej zmluvy, aby Okresný súd Bratislava V mal možnosť o úkone dožiadania upovedomiť procesné strany na území Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa sa na hlavom pojednávaní ani nevysporiadal s návrhom prokurátora obsiahnutom v obžalobe, aby boli podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítané zápisnice o výsluchoch svedkov V. Z., M. A., M. H., O. B., A. G., W. S., I. A., A. A., O. W., A. G. a O.. W. W. (tu treba poukázať na ustanovenie § 528 ods. 3 Tr. por.). Krajský súd ďalej poukazuje aj na pochybenie prvostupňového súdu v tom, keď na hlavnom pojednávaní pri čítaní listinných dôkazov nebol dôsledný a neprečítal všetky relevantné listinné dôkazy zadokumentované v trestnom spise. Vo vyšetrovací spise pod T.: P.-XXX/OEK-SN-XXXX boli zadokumentované listinné dôkazy v značnom rozsahu, ktoré však na hlavnom pojednávaní neboli vôbec oboznámené, o čom svedčí aj zápisnica o hlavnom pojednávaní. Pre úplnosť krajský súd pripomína aj to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves v obžalobe zo dňa 18.12.2015 pod sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX navrhol v zmysle ustanovenia § 269 Tr. por. prečítať ako listinné dôkazy - záznam o prevzatí trestnej veci z cudziny Generálnej prokuratúry SR č. I. 2, žiadosť Okresného štátneho zastupiteľstva Karviná č. l. 3-7, objednávku č. I. 13, emailovú komunikáciu č. I. 14-20, faktúry a dodacie listy č. l. 21 - 26, knihu vystavených faktúr č. l. 27-31, notársku zápisnicu sp. zn. Nz 27/2012, N 28/2012 č. I. 59-61, zmluva o prevode obchodného podielu č. l. 62 - 65, protokol o prevzatí s prílohami č. l. 66 - 77, kópie príjmových dokladov č. I. 80, pracovnú zmluvu č. I. 87 - 90, rozviazanie pracovného pomeru č. I. 91, generálnu plná moc č. I. 92,188, zmluvu o postúpení pohľadávky č. I. 103-106; plnú moc č. I. 107, protokol o odovzdaní hotovosti č. I. 108-109, príjmový pokladničný doklad č. I. 110, správu Úradu práce ČR Ostrava č. I. 113 - 114, správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Karviná č. I. 115 - 117, rozviazanie pracovného pomeru č. I. 127, 141, kúpnu zmluvu č. l. 157-161. zákaznícku kartu č. I. 162, výpis z obchodného registry č. I. 163-164, oznámenie č. I. 165-166, zmluvu o zriadení bežného účtu č. I. 167-168, faktúry č. I. 169-171, prehľad dodávok č. 172, upomienky a stav pohľadávok č. I. 173 - 177, živnostenský list č. I. 179 osvedčenie o registrácii č. l. 180, plnú moc č. I. 187, výpis z obchodného registra č. I. 193 - 195, insolvenčný návrh č. 196, vyhlášku KS Ostrava č. I. 197, uznesenie KS Ostrava č. l. 198-200, správu Finančného úradu Karviná a daňové priznanie č. I. 201-259, správu Českej sporiteľne a. s. č. l. 262 - 263, správu Citibank č. I. 266 - 268, 287 - 288, správu ČSOB a. s. č. l. 275 - 184, faktúry č. I. 84 - 86, žiadosť o ukončenie mandátnej zmluvy č. l. 95, generálnu plnú moc č. l. 96, mandátnu zmluvu č. l. 97-100, plnú moc VITOŠA SK s. r. o. č. I. 107, 121, protokol o odovzdaní hotovosti č. l. 108 - 109, príjmový pokladničný doklad č. I. 110, notársku zápisnicu sp. zn. Nz 27/2012, N 28/2012 č. l. 11 - 112, príjmový pokladničný doklad č. l. 114, výpisy z obchodného registra č. l. 115 - 116, zmluvu o postúpení pohľadávky č. I. 117 - 120, doklady GAŠPO č. I. 131 - 180, generálnu plnú moc č. I. 182/20, protokol o prevzatí s prílohami č. I. 182/40 - 50, notársku zápisnicu sp. zn. Nz 27/2012, N 28/2012 č. I. 182/52 - 55, zmluvu o prevode obchodného podielu č. I. 182/56 - 60, rozviazanie pracovného pomeru č. l. 61, výpisy z účtu ČSOB č. I. 182/62-66, kópie príjmových dokladov č. I. 182/67, listiny Úradu práce ČR Ostrava č. I. 182/98-115, výpis z obchodného registra č. I. 191-193, uznesenie Krajského súdu Ostrava č. I. 206-207, správu a listiny Finančného úradu Karviná č. I. 208 - 214, zoznam veriteľov č. I. 217, výpis z evidencie priestupkov č. l. 218-220, správu MÚ Spišská Nová Ves č. I. 221, správy MÚ Považská Bystrica č. l. 222, zmluvu o postúpení pohľadávky č. I. 254 - 257, plnú moc č. I. 258, protokol o odovzdaní hotovosti č. I. 259, príjmový pokladničný doklad č. I. 260, príjmové pokladničné doklady č. I. 261/25, výpis ČSOB č. l. 261/26, pokladňu č. I. 261/27, uznesenie Krajského súdu Ostrava č. I. 261/51 - 52, konečnú správu o priebehu likvidácie č. I. 261/53-54, 283-284, uznesenie Krajského súdu Ostrava č. I. 261/55, zmluvu o prevode obchodného podielu č. l. 261/61 - 64, notársku zápisnicu sp. zn. Nz 27/2012, N 28/2012 č. l. 261/65-67, protokol o prevzatí s prílohami č. I. 261/68-79, plnú moc č. I. 261/80, príjmové pokladničné doklady č. I. 261/81-82, žiadosť o ukončenie mandátnej zmluvy č. I. 261/83, generálnu plnú č. l. 261/84, mandátnu zmluvu č. I. 261/85 - 88, zmluvu o postúpení pohľadávky č. I. 261/89 - 92, plnú moc VITOŠA SK s. r. o. č. l. 261/93, protokol o odovzdaní hotovosti č. l. 261/94, príjmový pokladničný doklad č. I. 261/95, výpis z obchodného registra č. l. 262-264, rozvahu č. I. 285-288, výpis z evidencie priestupkov č. I. 303/1 - 2, odpis z registra trestov č. I. 303/3, ako aj postupovať podľa § 270 ods. 2 Tr. por. a napokon oboznámiť CD nosič s výpismi z účtov. V súvislosti s týmito listinnými dôkazmi treba znovu zdôrazniť a pripomenúť, že išlo o prevzaté trestné stíhanie obžalovaného Stanislava Bajtoša od českých justičných orgánov v zmysle § 528 Tr. por., pričom podľa § 528 ods. 3 Tr. por. úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v dožadujúcom štáte. Z uvedeného vyplýva, že doterajším konaním pred senátom okresného súdu nebol náležite zistený skutkový stav veci, a preto nebol ani zabezpečený potrebný podklad pre správne zistenie rozsahu trestnej činnosti obžalovaného a tým i pre zodpovedné posúdenie konania obžalovaného po právnej stránke. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní nariadiť dokazovanie v naznačenom smere, vrátane nariadenia výsluchov svedkov U. M., W. V. C., S. G. V., Z. L., G. S. a L.. A. G., Y.., vysporiadať sa s návrhom prokurátora na prečítanie výpovedí svedkov V. Z., M. A., M. H., O. B., A. G., W. S., I. A., A. A., Michala W., A. G. a O.. W. W., oboznámiť všetky relevantné listinné dôkazy, nariadiť ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie môžu navrhnúť strany. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné všetky vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom. Neuniklo tiež pozornosti odvolaciemu súdu, že svedok L.. A. G., Y.. vypovedal, že ako bývalý likvidátor spoločnosti Z. s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom U. XXX/XX, T., sa nepripojuje k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody. Táto obchodná spoločnosť už bola vymazaná z obchodného registra a jeho funkcia likvidátora tým zanikla. Nasvedčuje tomu aj uznesenie Krajského súdu v Ostrave (na č. l. 55), ktoré svedok predložil v rámci svojho výsluchu. Vzhľadom na uvedené sa už teraz javí, že výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku neodpovedá stavu veci a zákonu, čo bolo kasačným dôvodom odvolacieho súdu na zrušenie aj tohto výroku. Čo sa týka oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku (išlo o obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V), podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd v posudzovanej trestnej veci nepostupoval dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a následne dospel k nesprávnym záverom, keď obžalovaného Stanislava N. oslobodil spod obžaloby podľa § 258 písm. a/ Tr. por. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu, ktoré boli uvádzané v odôvodnení oslobodzujúcej časti rozsudku, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že predmetný skutok sa nestal, nakoľko nebolo pravdivé tvrdenie, že „napriek tomu, že k uskutočnenému zdaniteľného obchodu v dokladovanom rozsahu, na základe faktúry č. 60106006, zo dňa 29.10.2010 nedošlo.“ Práve naopak. Podľa názoru súdu I. stupňa, z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že obchod riadne prebehol. Pokiaľ kúpno-predajná cena nebola zaplatená, to nebolo dôvodom a prekážkou uplatnenia vratky DPH. Okresný súd tiež vyslovil, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a preto bolo nevyhnutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Prvostupňový súd tiež konštatoval, že pokiaľ by boli skutočnosti uvádzané v obžalobe pravdivé, zo strany obžalovaného zjavne chýbal úmysel, teda nebola by naplnená subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Obžalovaný celý „obchod“ vykonal papierovo, tovar ktorý bol predmetom obchodu nekontroloval, neskúmal, spoľahol sa na to, že predáva zariadenie EB 960 a drvič tak, ako mu to bolo povedané, o čom nemal žiadny dôvod pochybovať, ako to vyplynulo z okolností, za ktorých tento obchod prebiehal a urobil tak v dobrej viere. Za takéhoto stavu nebolo možné obžalovanému preukázať ani úmysel spáchať trestný čin, čo by bolo potom oslobodzujúcim dôvodom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. Napokon okresný súd dodal, že obžalovaný vystupoval ako tzv. biely kôň, nakoľko sa o obchod prakticky nezaujímal, kúpno-predajnú zmluvu za tovar nevymáhal, len si zaplatil vratku DPH. Na strane druhej senát odvolacieho súdu sa stotožnil z odvolacími argumentmi prokurátora v tom smere, že vykonaním dokazovaním bola zistená celá genéza vzniku zariadenia, ako následné prevody vlastníckeho práva k zariadeniu až po moment predaja spoločnosťou EXICA s. r. o. Bratislava. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že „Zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla z biomasy EB 960/C a stacionárneho drviča biologických odpadov Y. N. XXX“, ktoré malo byť predmetom nákupu spoločnosťou obžalovaného od spoločnosti I. s. r. o., nebolo kompletné ani funkčné, a to ani v čase predmetného predaja, ale ani nikdy predtým a ani nikdy potom. A. zariadenie logicky nemohlo byť nikdy sprevádzkované. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na výstižné i dostatočné odôvodnenie odvolania prokurátorom, ktoré si v plnej miere osvojuje, pričom nepovažuje za potrebné, toto ďalej podrobnejšie rozvádzať. Odvolací súd v zhode s názorom prokurátora opakuje a uzatvára, že predmetné zariadenie nikdy nebolo kompletné, v priebehu prevodu vlastníckeho práva k nemu za neho žiadny subjekt nikdy predávajúcemu nezaplatil kúpnu cenu, takýmito finančnými prostriedkami ani nedisponoval, nikto zaplatenie kúpnej ceny nikdy nevymáhal, nikto kompletnosť zariadenia nekontroloval, zariadenie nikdy nebolo sprevádzkované a celý obchod bol len fiktívny s jeho jediným cieľom, uplatniť následne nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorú však príslušný správca dane nevyplatil, nakoľko zistil skutočnosti, ktoré sú uvádzané aj v skutkovej vete obžaloby. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa L.. C. U.. Napokon i sám obžalovaný uviedol, že celý obchod prebehol len „papierovo“ t. j. nešlo o riadny obchod v deklarovanom rozsahu, z ktorého by vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, resp. jej vrátenia. Fiktívnosť celého obchodu tiež potvrdil aj svedok Peter O.. V neposlednom rade treba poukázať aj na závery znaleckého posudku znalca W.. L.. P. U., Y.. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento znalecký posudok dal z určitých relevantných dôvodov spochybniť, prípadne, že by sa mohla namietať osoba znalca (pre úplnosť sa žiada dodať, že dôkazná situácia v posudzovanom prípade nie je identická s inou trestnou vecou vedenou na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/18//2014 - išlo o rozsudok zo 07.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 07.09.2017 sp. zn. 4To/124/2016, hoci ide o podobný „modus operandi“, ako aj zhodnosť tých istých osôb, vystupujúcich v procesnom postavení svedkov). Aj pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (R 62/1973). Ak súd I. stupňa v oslobodzujúcej časti rozsudku poukázal, že obžalovaný bol v pozícii tzv. bieleho koňa, tak táto skutočnosť automaticky nevylučuje jeho úmyselné zavinenie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že deklarované zdaniteľné plnenie sa reálne neuskutočnilo, pričom obžalovaný ako konateľ daňového subjektu nezisťoval, či skutočne došlo k realizovaniu deklarovaného zdaniteľného plnenia a preto nie je vylúčené, že bol uzrozumený aj s takouto možnosťou, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia vôbec nedošlo a celý obchod bol vykonaný len „papierovo“. V takomto prípade by išlo o nepriamy úmysel (15 písm. b/ Tr. zák.). Z tohto naznačeného pohľadu sú závery okresného súdu nepresvedčivé a predčasné. Vykonané dôkazy bude musieť prvostupňový súd vyhodnotiť aj v zmysle uvedených skutočností. Krajský súd pripomína okresnému súdu, aby pri svojom rozhodovaní rešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a tieto hodnotil nielen izolovane, ale aj v ich súhrne po starostlivom uvážení všetkých okolnosti. Úlohou okresného súdu bude znovu všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a potom rozhodnúť so skutkovými zisteniami a zákonom o obžalobe (ide o obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V), ktorá na obžalovaného Z. N. bola podaná. Odvolací súd napokon vyslovuje požiadavku, aby v ďalšom konaní po zrušení rozsudku okresný súd zabezpečil aj doplňujúce dôkazy k osobe obžalovaného, aby si vyžiadal aktuálny odpis z registra trestov a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky zistil, či bol obžalovaný v poslednom období postihnutý za priestupok. Nemožno totiž akceptovať, aby prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2016 oboznamoval odpis z registra trestov na obžalovaného, ktorý bol vyžiadaný orgánmi prípravného konania ešte dňa 06.08.2015. Tento dôkaz overuje stav od okamihu jeho podania. Postupom času však stráca svoju výpovednú hodnotu, stáva sa neaktuálnym a v dôsledku toho nemôže byť použitý v neobmedzenom časovom rozsahu. Vzhľadom na jeho časovo ohraničenú použiteľnosť je potrebné tento dôkaz aktualizovať tak, aby aspoň primerane dokumentoval aktuálne správanie obžalovaného v čase rozhodovania súdu (odpis registra trestov by nemal byť starší ako tri mesiace). Zistenie reálneho obrazu o správaní sa obžalovaného po čine má mimoriadny význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Pokiaľ sa týka odvolacích námietok prokurátora ohľadom výroku o treste, so zreteľom na príčiny zrušenia napadnutého rozsudku v jeho odsudzujúcej i oslobodzujúcej časti, bolo by predčasné zaujať v tomto smere stanovisko. Z uvedených dôvodov preto krajský súd o odvolaniach obžalovaného Stanislava Bajtoša a prokurátora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uznesenie sťažnosť nie je prípustná