Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/248/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204428 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514204428.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom Rusovská cesta č. 4, Bratislava, IČO: 36 838 209, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovaným: X/ A. S., X.. XX. X. XXXX, V. L. C. XX, L., X/ C. S., X.. X. X. XXXX, V. L. C. XX, L., o zaplatenie 942,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 09. februára 2015, č.k. 41C/347/2014-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 942,19 eur s príslušenstvom, titulom neuhradených zálohových platieb za byt žalovaných a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za ich byt za rok 2012; a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 56,50 eur. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome v L. na C. N.. Č.. XX, ktorého správcom je žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca žalovaným vystavil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním ich bytu za čas od 1.1.2012 do 31.12.2012, z ktorého vyplýva, že do tohto bytu boli v označenom období dodané služby spolu v skutočnej cene 3.356,53 eur, ktorá o 681,09 eur prevýšila prepísané zálohové platby v sume 2.675,44 eur. Mal tiež preukázané, že z mesačných zálohových predpisov boli žalovaní v čase od februára do júla 2013 povinní platiť zálohovú platbu do fondu služieb v sume 186,85 eur a do fondu opráv v sume 60,86 eur, v čase od augusta 2013 do septembra 2013 do fondu služieb sumu 260,20 eur a do fondu opráv sumu 60,86 eur, v čase od októbra 2013 boli povinní platiť do fondu služieb 266,55 eur a do fondu opráv 60,86 eur, avšak svoju platobnú disciplínu vo vzťahu k fondu služieb v mesiacoch máj až september 2013 čiastočne nedodržali a k času splatnosti nezaplatili ani nedoplatok z vyúčtovania nákladov na služby dodané im do bytu v roku 2012. Vo vzťahu k platobnej disciplíne žalovaných v označenom období zhrnul, že k 15.4.2013 mali vyrovnané na fonde služieb všetky záväzky, k 15.5.2013 mali na účte fondu služieb predpísanú platbu 186,85 eur, dňa 15.5.2013 zaplatili sumu 146,50 eur, teda o 40,35 eur menej, k 15 6.2013 mali na účte fondu služieb predpísanú platbu 186,85 eur, avšak dňa 14.6.2013 zaplatili 146,50 eur, teda o 40,35 eur menej. K 15.7.2013 mali na účte fondu služieb predpísanú platbu 186,85 eur, pričom dňa 15.7.2013 zaplatili sumu 146,50 eur, teda opätovne o 40,35 eur menej. Napokon, k 15.8.2013 mali žalovaní na účte fondu služieb predpísanú platbu 260,20 eur, dňa 15. 8. 2013 zaplatili 146,50 eur, teda o 113,70 eur menej a k 15.9.2013 mali na účte fondu služieb predpísanú platbu 260,20 eur, avšak dňa 13.9.2013 zaplatili 146,50 eur, teda o 113,70 eur menej, z ktorej sumy však žalobca v spore uplatnil len časť vo výške 26,35 eur. Opísal tiež podrobne na platobnú disciplínu žalovaných v období od 15.10.2013 do 15.1.2015. Dokazovaním ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 10 ods. 1, 3 ,4, 5, 6 zák. č. 182/1993 Z. z., a dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že k 15.1.2015 (posledný evidenčný stav navrhovateľa pred vyhlásením rozsudku) vyčíslil žalobca dlh žalovaných; ktorí boli povinní mesačné zálohové platby uhrádzať na dva samostatné účty; na účte fondu služieb spolu na sumu 1.337,88 eur, vypočítanú tak, že ak žalovaní preplatili zálohovú platbu, znížil o výšku preplatku ich celkový dlh existujúci ku dňu preplatenej úhrady, a ak zálohovú platbu nezaplatili, vyúčtoval im tento dlh tak, že ho pripočítal ku dňu splatnosti k celkovému dlhu. Konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní majú na účte fondu opráv k 15.1.2015 preplatok vo výške 688,09 eur, ako i to, že k januáru 2015 majú nedoplatok na fonde služieb, pričom však k 15.4.2013 mali vyrovnané na účte fondu služieb všetky záväzky, a preto, keď predmetom sporu boli nároky žalobcu z vyúčtovania za rok 2012 a tiež nedoplatky na zálohových platbách za obdobie do septembra 2013, pričom žalovaní dôvodne vzniesli v spore kompenzačnú námietku, pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom sporu započítaním zanikla a podanej žalobe tak nebolo možné vyhovieť. Napokon, pokiaľ ide o žalobou uplatnené úroky z omeškania, dospel k záveru, že ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca neposkytol žalovaným súčinnosť potrebnú na to, aby napravili ich omyl, v dôsledku ktorého opakovane v prípade zálohových platieb nesprávne poukázali na (samostatne vedený) fond údržby a opráv vyššiu, než predpísanú sumu, a za daných okolností by priznanie úrokov z omeškania malo za následok neprimeranú výhodu pre žalobcu a založenie nerovnováhy na úkor žalovaných. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že napadnutý rozsudok nie je možné považovať za správny a zákonný, nakoľko súd jednotlivé skutkové zistenia interpretuje svojvoľným spôsobom, nemajúcich oporu v právnej úprave, ako ani v samotných skutkových okolnostiach prípadu. Poukázal na to, že prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu zániku uplatneného nároku v dôsledku opodstatnene vznesenej kompenzačnej námietky žalovaných, avšak prednes žalovaných na pojednávaní, konanom dňa 9.2.2015, za kompenzačnú námietku, ktorá by ako prejav vôle majúci všetky zákonom vyžadované náležitosti, ktorý má za následok zánik dlhu v dôsledku započítania, považovať nemožno, keďže na predmetnom pojednávaní bol prítomný len právny zástupca žalobcu, ktorý však nemá oprávnenie na zastupovanie žalobcu pri hmotnoprávnych úkonoch. Namietal tiež, že napadnutý rozsudok je vecne nesprávny aj z dôvodu nesprávnosti výpočtu nedoplatkov a preplatkov žalovaných uskutočneného zo strany súdu prvej inštancie, nakoľko na úhradu žalovaných platieb boli započítané platby za mesiace október, november a december 2013 a január 2014, hoci žalobou uplatnil dlh žalovaných iba ku dňu 17.01.2014, celkovo v sume 942,19 eur. Poukázal zároveň na to, že napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru nutné považovať za svojvoľné aj v časti úrokov z omeškania, keď zo strany súdu prvej inštancie došlo k aplikácii ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka na posudzovanie prípustnosti úrokov z omeškania bezprostredne odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej platby, čo však nie je prípustné a nemá oporu platnej v právnej úprave, nakoľko deň splatnosti jednotlivých mesačných platieb je zmluvou o výkone správy výslovne stanovený na 15.deň predchádzajúceho mesiaca, a teda splatnosť je stanovená presným, konkrétnym dátumom a nemá charakter lehoty. Napokon namietal, že napadnutý rozsudok je objektívne nepreskúmateľný vzhľadom k jeho nedostatočnému odôvodneniu, s prihliadnutím na nesprávny výpočet a nesprávne označenie platieb, ktoré mali byť použité na započítanie dlhu vymáhaného v tomto spore, vecne nesprávny a zmätočný, a je nutné ho považovať za nezákonný. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vecne nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci žalobca podanou žalobou uplatnil viaceré nároky, keď žalobou uplatnená suma v celkovej výške 942,19 eur s príslušenstvom pozostáva z neuhradených zálohových platieb za byt žalovaných v roku 2013 a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za ich byt za rok 2012. Súd prvej inštancie podanú žalobu v časti istiny zamietol z dôvodu zániku žalobcom uplatneného nároku v dôsledku jeho započítania s nárokom žalovaných na vyplatenie preplatku, ktorý im vznikol na fonde opráv tým, že omylom poukazovali zálohové platby nad rámec platieb predpísaných správcom. K zisteniu o zániku predmetných nárokov v dôsledku započítania dospel na základe započítacej námietky vznesenej žalovanými na pojednávaní konanom dňa 9.2.2015. 6. Odvolací súd však dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o zániku žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za správny, a to z viacerých dôvodov. 7. V preskúmavanej veci ide o spor, v ktorom sa správca bytového domu; v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov daného domu; domáha splnenia záväzku žalovaných uhradiť náklady za plnenia spojené s užívaním ich bytu a tiež so spoločnými časťami a zriadeniami daného bytového domu, ako aj splnenia všetkých ostatných peňažných povinností, ktoré sú spojené s ich vlastníctvom bytu. 8. Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., v znení účinnom do 30.09.2014, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. 9. Podľa ust. § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., v znení účinnom do 30.09.2014, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. 10. Podľa § 8a zák. č. 182/1993 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2015, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. 11. Úhrada nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom a užívaním bytov a nebytových priestorov v bytových domoch je v súlade s právnou úpravou Zákona o vlastníctve bytov koncipovaná tak, že každý z vlastníkov je povinný v priebehu kalendárneho roka priebežne uhrádzať zálohové platby, ktoré sa raz ročne, v lehote do 31. mája nasledujúceho roka, za obdobie celého kalendárneho roka zúčtujú so skutočnými nákladmi, resp. záväzkami daného vlastníka. Z každého vyúčtovania za konkrétny byt, vykonaného za obdobie kalendárneho roka musí vyplývať, v akej výške boli v danom roku zo strany vlastníka vykonané zálohové úhrady a aké boli za to isté obdobie náklady na tento byt, pričom výsledkom porovnania týchto dvoch základných hodnôt je nedoplatok, alebo preplatok z daného vyúčtovania, zohľadňujúci skutočný objem vlastníkom spotrebovaných plnení a jeho ďalších záväzkov za dané obdobie. Tento nárok potom môže byť predmetom ďalšej dispozície, vrátane prípadného započítania pohľadávok. 12. V súvislosti s otázkou splatnosti záväzkov vlastníkov bytov a ich omeškaním je tiež potrebné poukázať na to, že ak vlastník bytu, ktorý je povinný v lehote vyplývajúcej spravidla zo zmluvy o výkone správy (prípadne založení spoločenstva) uhrádzať správcovi bytového domu (prípadne spoločenstvu vlastníkov) pravidelné mesačné zálohové platby na plnenia spojené s užívaním bytu, ako i spoločných častí a zriadení daného bytového domu, no tiež na splnenie ostatných peňažných povinností spojených s vlastníctvom bytu, túto povinnosť riadne a včas nesplní, dostáva sa do omeškania s plnením peňažnej povinnosti, a v takomto prípade je správca bytového domu (alebo spoločenstvo) v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený od vlastníka požadovať okrem istiny tiež úroky z omeškania. Zákon o vlastníctve bytov však ako základný časový rámec, v rámci ktorého prebieha zúčtovanie zálohových platieb so skutočnými nákladmi, definuje kalendárny rok (od 1.1. do 31.12.), a preto, ak sa vlastník dostane do omeškania s platením predpísaných (vlastníkmi bytov odsúhlasených) zálohových úhrad za určitý kalendárny rok, avšak už bolo za daný rok spracované vyúčtovanie, nie je správca bytového domu (prípadne spoločenstvo vlastníkov) oprávnený od neho požadovať; a teda ani uplatniť žalobou sa súde; peňažnú sumu vo výške zodpovedajúcej súčtu neuhradených zálohových platieb, avšak iba prípadný nedoplatok z vyúčtovania za daný kalendárny rok. 13. Súd prvej inštancie pre účely ustálenia výšky celkového nedoplatku žalovaných v prvom rade vychádzal z výsledku vyúčtovania za kalendárny rok 2012 (nedoplatok v sume 681,09 eur). Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej peňažnej sumy však existenciu a výšku nedoplatku žalovaných vypočítal ako rozdiel medzi výškou predpísaných a výškou uhradených zálohových platieb žalovaných, a to napriek tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.) už muselo byť vykonané vyúčtovanie za obdobie kalendárneho roka 2013, ktoré bolo predmetom tohto sporu. Je síce pravdou, že žalobca žiadal v tejto časti podanej žalobe vyhovieť tvrdiac, že žalobou uplatnený dlh žalovaných predstavuje rozdiel medzi predpísanými a nimi skutočne uhradenými zálohovými platbami, avšak za daného stavu, po spracovaní vyúčtovania za kalendárny rok (2013), nemožno takto vypočítaný nedoplatok; tvoriaci základ pre posúdenie započítacej námietky prednesenej žalovanými na pojednávaní dňa 9.2.2015; bez ďalšieho považovať za správny. Nezohľadňuje totiž skutočné náklady, ktoré žalovaným v roku 2013 vznikli za plnenia spotrebované v ich byte. 14. Odvolací súd tiež považuje za opodstatnenú obranu žalovaného v podanom odvolaní, že prednes žalovaných na pojednávaní dňa 9.2.2015 nemohol mať pred vyhlásením napadnutého rozsudku za následok zánik jeho pohľadávky v dôsledku jej započítania s pohľadávkou žalovaných. Je totiž pravou, že; ako vyplýva z plnej moci, ktorá je obsahom spisu; právny zástupca žalovaného nebol výslovne splnomocnený na zastupovanie pri takomto hmotnoprávnom úkone, a teda započítací prejav, s ktorého obsahom sa oboznámil iba tento právny zástupca, nemohol v danom čase vyvolať právne následky spočívajúce v dôjdení jednostranného prejavu vôle žalovaných; smerujúceho k započítaniu; žalobcovi. Z uvedeného dôvodu preto v čase do vyhlásenia rozsudku nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky uplatnenej podanou žalobou, a preto je záver súdu prvej inštancie o zániku uplatneného nároku v čase vyhlásenia rozsudku potrebné považovať za vecne nesprávny. Pre úplnosť však odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že okolnosti preskúmavanej veci nasvedčujú tomu, že neskôr sa predmetný jednostranný prejav vôle žalovaných dostal do sféry jeho adresáta (žalobcu) a preto, pokiaľ ide o účinný prejav vôle žalovaných voči žalobcovi, boli náležitosti právneho úkonu jednostranného započítania už medzičasom (dodatočne) splnené; teda z uvedeného hľadiska zostáva posúdiť už len ostatné náležitosti tohto úkonu, vrátane otázky, či existovali vzájomné pohľadávky sporových strán spôsobilé na započítanie. 15. Opodstatnene žalobca v podanom odvolaní namieta i to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď žalobu v časti požadovaných úrokov z omeškania zamietol z dôvodu, že priznanie úrokov z omeškania by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko neposkytol žalovaným súčinnosť potrebnú na nápravu ich omylu, v ktorého dôsledku opakovane v rámci zálohových platieb nesprávne poukázali na (samostatne vedený) fond údržby a opráv vyššiu, než predpísanú sumu, a za daných okolností by priznanie úrokov z omeškania založilo jeho neprimeranú výhodu a nerovnováhu na úkor žalovaných. Takýto záver súdu prvej inštancie je totiž neúplný, nesprávny a predčasný, keď; okrem toho, že (bez bližšieho vysvetlenia) vôbec nezohľadňuje omeškania žalovaných so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania za kalendárny rok 2012; nie je založený na dôslednom posúdení otázky omeškania žalovaných so zaplatením zálohových platieb na jednotlivé samostatné účty - účet fondu prevádzky a účet fondu údržby a opráv. Za stavu, keď sa žalovaní existenciou ich nároku na vrátenie preplatku na fonde údržby a opráv a započítacou námietkou bránili až v priebehu tohto sporu, nemožno považovať za neprimerané, ak od nich žalobca požaduje zaplatenie úrokov z omeškania v súvislosti s omeškaním so zaplatením zálohových platieb, ktoré nesprávne uhradili na iný jeho účet. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že k omeškaniu žalovaných malo dôjsť neúmyselne, len v dôsledku omylu. Zodpovednosť za omeškanie so zaplatením peňažnej sumy, ktorej dôsledkom je vznik práva požadovať popri istine aj úroky z omeškania, je totiž zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie. 16. Napokon, námietkam odvolateľa je potrebné prisvedčiť i v tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za dostatočné a správne, keď spôsob výpočtu nedoplatku žalovaných zo strany súdu prvej inštancie je značne neprehľadný, no najmä vnútorne rozporný. Prvoinštančný súd totiž na jednej strane opakovane zdôrazňuje, že bol viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktorý v spore uplatnil nedoplatky na zálohových platbách za rok 2013, avšak na strane druhej pri jeho výpočte nedoplatku žalovaných zohľadňuje stav na začiatku kalendárneho roka 2014, ako aj skutočnosť, že dlh žalovaných na istine k 23.1.2015 predstavoval sumu 497,17 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak celkom jednoznačne nevyplýva, aké obdobie vlastne súd prvej inštancie posudzoval pre účely ustálenia výšky nedoplatkov a preplatkov žalovaných, ktoré mali zaniknúť započítaním. Nedostatočné, nejasné a vnútorne rozporné odôvodnenie rozsudku, z ktorého nie je možné zistiť, ako súd vyhodnotil viaceré čiastkové (predbežné) otázky právne významné pre rozhodnutie v spore, má pritom za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré nie je možné napraviť v odvolacom konaní, a zakladá tak dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej inštancie odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačenom smere, spor riadne prejedná, zohľadní všetky skutočnosti významné pre posúdenie výšky nedoplatku žalovaných; najmä za kalendárny rok 2013; vychádzajúc z toho, že skutočnú výšku nedoplatku za tento rok je nevyhnutné ustáliť i so zreteľom na výsledok vyúčtovania, dôsledne po právnej stránke posúdi všetky doterajšie jednostranné prejavy vôle oboch strán sporu, ktorý mohli smerovať k započítaniu vzájomných nárokov, ako aj otázku omeškania žalovaných s úhradou jednotlivých zálohových platieb do fondu prevádzky. Na základe vykonaného dokazovania opätovne ustáli skutkový stav veci, rozhodne vo veci samej, a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby vyhovovalo požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, a aby bolo z neho zrejmé, ktoré záväzky týkajúce sa zálohových platieb, prípadne z vyúčtovaní za sporné obdobie, žalovaní nesplnili, či, kedy a v akom rozsahu im voči žalobcovi vznikol nárok na úhradu preplatku, a zároveň, k započítaniu akých vzájomných nárokov sporových strán došlo a aké to má dôsledky pre účely dôvodnosti podanej žaloby. Súčasne sa však, vychádzajúc z objektívnej povahy zodpovednosti za omeškanie so zaplatením peňažného dlhu, dôsledne vysporiada s otázkou, či a kedy sa žalovaní v období, ktoré je predmetom sporu, dostali do omeškania so zaplatením jednotlivých zálohových platieb (prípadne z vyúčtovania za kalendárny rok), po akú dobu toto omeškanie trvalo, a za aké obdobie tak má žalobca v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).