Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212863 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514212863.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. G., L.. XX.XX.XXXX S. K. G., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - I. V., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. X, XXX XX J., P. Č. J. G. XX, XXX XX D. I., zastúpená JUDr. Armínom Tenczerom, advokátom, so sídlom Furdekova 8, 851 01 Bratislava, a otec - E. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. Q. XXX, XXX XX L. J., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletých deťom a úpravu styku otca s maloletými deťmi a návrhu otca na schválenie rodičovskej dohody, na odvolanie matky a otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/166/2014-285 zo dňa 13.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletými deťmi K. G. S. K. G. m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. G., L.. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne od 16.05.2014 do 31.08.2017 a od 01.09.2017 zvýšeným výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. G., L.. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne od 16.05.2014 do 31.08.2017 a od 01.09.2017 zvýšeným výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú K. G. za obdobie od 16.05.2014 do 31.10.2017 vo výške XXX eur súd povoľuje otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške XX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci popri bežnom výživnom do rúk matky, počnúc dňom 01.12.2017. Zročné výživné na maloletú K. G. za obdobie od 16.05.2014 do 31.10.2017 vo výške XXX eur súd povoľuje otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške XX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci popri bežnom výživnom do rúk matky, počnúc dňom 01.12.2017. Otec má právo styku s maloletou K. G., L.. XX.XX.XXXX a K. G., L.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý kalendárny rok dňa 26.12. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v čase určenom v mieste bydliska matky a matke odovzdá maloleté deti v čase určenom v mieste jej bydliska. Matka maloleté deti na styk riadne pripraví. Vo zvyšku, vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, v určení, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a vo zvyšku zamietajúcej časti návrhu matky na určenie výživného vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa a na priznanie výživného spätne sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Súd n e s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. G., L.. XX.XX.XXXX a maloletej K. G., L.. XX.XX.XXXX uzavretú dňa 22.01.2016. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o zamietajúcej časti návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi odovzdať matke rodinné prídavky na maloleté deti vo výške XXX eur mesačne a zaplatenie X.XXX eur z r u š u je a v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti K. G., L.. XX.XX.XXX a K. G., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné od 16.05.2014 na maloletú K. v sume XXX eur mesačne a na maloletú K. v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú K. za obdobie od 16.05.2014 do 30.09.2015 v celkovej sume XXX,XX eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zročné výživné na maloletú K. za obdobie od 16.05.2014 do 30.09.2015 v celkovej sume XXX,XX eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Otca oprávnil stýkať sa s maloletými deťmi od 01.11.2015 každý piatok od 17.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky v byte matky, každú stredu v nepárnom týždni od 17.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky v byte matky a každú párnu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky v byte matky a od 01.02.2016 v rovnakom rozsahu bez prítomnosti matky s tým, že od 01.02.2016 si otec maloleté deti vyzdvihne pred bytom matky a matke ich po ukončení styku na rovnakom mieste odovzdá. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 64, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 162 ods. 1, 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Súd prvej inštancie maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky majúc za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa nedohodli, osobnú starostlivosť o maloletých vykonáva matka, v jej starostlivosti o deti neboli zistené žiadne závady alebo nedostatky. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, s čím súhlasili obaja rodičia, kolízny opatrovník i zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V.. Pri rozhodovaní o výživnom poukázal na odôvodnené potreby maloletých detí a možnosti a schopnosti rodičov. Matke nepriznal výživné spätne z dôvodu nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa. Konštatoval, že matka bola nečinná vo vzťahu k určeniu otcovstva k maloletým deťom, toto bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na základe testov DNA a otec bol zapísaný v rodnom liste maloletých až dňa 20.01.2014, čo nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby bolo výživné priznané spätne v zmysle návrhu matky. Výživné na maloleté deti určil sumou po XXX eur mesačne na každé dieťa považujúc takto určené výživné na dolnej hranici, keďže sa jedná o dvojičky a matka musí všetky veci kupovať obom naraz. Mal preukázané, že odôvodnené náklady detí predstavujú náklady súvisiace s ich predškolskou činnosťou, voľnočasovými aktivitami, zabezpečením výživy a ošatenia, vrátane nákladov na bývanie. Dal do pozornosti, že vyživovaciu povinnosť na maloleté deti má i matka, ktorá jej značnú časť kompenzuje, vzhľadom na ich vek svojou osobnou starostlivosťou o maloleté spočívajúcou aj v poskytovaní vecných plnení (bývanie, nákup a príprava stravy, nákup ošatenia, pranie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, sprievod k lekárovi, výchovná rola a pod.), na ktorej sa otec nepodieľa a čo musí otec vyvážiť finančným plnením. Pri určení výšky výživného vychádzal z reálnych potrieb detí, ale aj z možností a schopností rodičov, ako aj ich majetkových pomerov. Prihliadal na skutočnosť, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a matka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mal preukázané, že otec na výživu detí od podania návrhu prispieval za mesiace máj a jún 2014 po XX eur mesačne na každé dieťa, od júla 2014 do júna 2015 platil po XXX eur mesačne na každé dieťa a od júla 2015 si vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil. Konštatoval, že otec tvrdil, že matka od neho dostala XXX eur ako preddavok na výživné v marci 2013 na rok 2015 aj na rok 2016 a túto sumu žiadal započítať do zročného výživného. Tiež tvrdil, že z rodinných prídavkov, ktoré mal z O. vyplatené, dal matke X.XXX eur a zvyšok peňazí je na účtoch detí. Tieto prídavky boli naposledy vyplatené za máj 2014, odvtedy je ich vyplácanie pozastavené. Zročné výživné za obdobie od 16.05.2014 do 30.09.2015 vyčíslil v celkovej sume XXX,XX eur na každé dieťa ( 16 mesiacov a 16 dní x XXX eur =. X.XXX,XX eur - otec mal zaplatiť; 12 mesiacov a 16 dní x XXX eur + XXX eur = X.XXX,XX eur - výživné, ktoré otec zaplatil; X.XXX,XX eur - X.XXX,XX = XXX,XX eur) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Otec navrhoval započítať do zročného výživného sumu XXX eur, ktorú už na deti zaplatil vopred, čomu súd nevyhovel a to s poukazom na ust. § 64 Zákona o rodine. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadol na skutočnosť, že otec sa doteraz stretával s deťmi len v prítomnosti matky a asi štyri mesiace v styku s nimi nebol. O rozsahu úpravy styku rozhodol za súhlasu všetkých účastníkov konania, keď takto upravený styk považoval jednoznačne v záujme maloletých, za primeraný veku a dennému režimu detí, dochádzke otca do zamestnania, ako aj skutočnosti, že otec sa s deťmi štyri mesiace nekontaktoval. Dospel k záveru, že po počiatočnom upokojení vzťahov medzi rodičmi, obnovení konštruktívnej komunikácie medzi nimi, postupnom opätovnom zvyknutí si detí na otca a upevnení ich vzájomného vzťahu sa bude styk otca s maloletými deťmi od 01.02.2016 realizovať bez prítomnosti matky a až následne v prípade záujmu detí, sa môžu rodičia dohodnúť na prespávaní detí u otca. Otca poučil, že v prípade, ak k dohode nedôjde, má možnosť v tejto veci podať návrh na súd. Apeloval na oboch rodičov, aby odstránili svoje konfrontačné správanie, ktoré nie je na prospech detí a apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, aby nadradili záujmy detí nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu detí, korelujúcu s ich právom na starostlivosť obidvoch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec, ktorý žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch. Namietal, že súd prvej inštancie prijal návrh na začatie konanie s vadami, ktoré neodstraňoval. Žiadal schváliť dohodu rodičov, ktorej súčasťou je i určenie výživného na deti po XXX eur mesačne na každé dieťa. Nesúhlasil s určenou výškou výživného na maloleté deti z dôvodu, že trvale žije v O., kde je zákonom určené životné minimum vo výške XXX eur mesačne na osobu. Zdôraznil, že výšku svojho príjmu riadne preukázal, v roku 2013 dosahoval priemerný mesačný príjem XXX,XX eur a v roku 2014 sumu XXX,XX eur mesačne. Poukázal na to, že doposiaľ platil výživné na deti k rukám matky, niekoľko mesiacov bankovým prevodom, po zrušení účtu matkou sa mu poukázané čiastky vracali späť. Dal do pozornosti celkový systém financovania detí skladajúci sa z dvoch položiek z 10-15 percent z príjmu povinného, pričom sa nesmie siahnuť na životné minimum a prídavkov na deti, ktoré činia do veku 10 rokov XXX eur mesačne na dieťa za splnenia podmienok, že je druhý rodičov zamestnaný alebo preukáže, že sa uchádza o prácu. Uviedol, že po uznaní otcovstva, rakúske orgány vyhoveli jeho žiadosti na vyplatenie prídavkov na deti, ktoré peniaze patria maloletým deťom. Považuje sa za zodpovedného rodiča, ktorý dohliadal na zabezpečenie potrieb detí a prispel aj na výdavky súvisiace s pôrodom. Poukázal na nezamestnanosť matky, jej neukončené základné vzdelanie, žiadnu prax a pracovné návyky, nezáujem o zabezpečenie príjmu, jej dlhy a exekúcie a vysoký štandard, keď žije v prenajatom byte za XXX eur mesačne a z príspevkov jej rodičov. Dal do pozornosti dĺžku svojej praxe XX rokov, jeho skromný život a skutočnosť, že nemá nezdanené príjmy. Navrhol do zročného výživného započítať čiastku XXX eur. Poukázal na to, že matka mu neumožňovala styk s deťmi, odmietala si zriadiť účet a odsťahovala sa bez udania adresy. Za nesprávne považoval vyhodnotenie vyjadrenia maloletých detí, ktoré v čase zisťovania ich názoru boli vo veku 5 a pol roka, nevedeli samostatne posudzovať situáciu, pričom podľa jeho názoru, preberajú inštruktáže matky. Nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že nemá podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti z dôvodu, že kolíznym opatrovníkom nebolo vykonané šetrenie pomerov v jeho domácnosti. Poukázal na protiprávne konanie matky, ktorá po uzavretí dohody a obdržaní sumy X.XXX eur ako prostriedkov určených na výchovu a výživu detí, tieto použila pre seba. Zároveň žiadal, aby bola matka vyzvaná na vydanie tohto majetkového prospechu na zvláštne konto, z ktorého sa budú vykrývať potreby detí. Zdôraznil, že matka nepožiadala slovenské orgány o vyplácanie prídavkov na deti a nepracuje. Žiadal prešetriť zdravotný stav matky znalcom z odboru psychiatria, vykonať dôkaz k otázke, čo je príčinou narušenia jeho vzťahov s deťmi, uložiť matke povinnosť spracovať jednoduchý projekt financovania detí, vyvodiť osobnú zodpovednosť matke z nezákonnej transakcie sociálnych dávok vo výške X.XXX eur, uložiť povinnosť obom rodičom zriadiť správcovské konto financií pre deti, matke uložiť povinnosť prestať viesť deti k nenávisti k otcovi. Navrhol upraviť styk s deťmi na každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., umožniť mu vycestovať s deťmi do Rakúskej republiky a realizovať styk s deťmi celý druhý augustový týždeň a tri dni medzi vianočnými sviatkami Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že deti nenavštevuje, a súčasne potvrdil, že deti po dobu troch mesiacov nevidel. Vyslovil pochybnosti o tom, ako a kto chodí pre deti do škôlky. Mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby sa mohol podieľať na ich výchove, aby sa deti stretávali aj s jeho rodinou, aby sa nastavili také pravidlá do budúcna, aby nedochádzalo ku kolíziám všetkých zúčastnených, aby sa deti presvedčili, že otec nechce a nevedie s ich matkou rivalitu, ale chce s ňou spolupracovať. Nesúhlasil s postupom sudkyne v konaní na súde prvej inštancie, namietal neúplne zápisnice z pojednávania a v prípade, ak súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, navrhol, aby bola vec pridelená inej sudkyni na prejednanie. 4. Proti rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení zastupovania a spravovania majetku, vo výroku o styku otca s deťmi, vo výroku o výživnom tak, že súd určí, že matka bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk sa bude realizovať v prítomnosti matky, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou po XXX eur mesačne na každé dieťa. Zároveň žiadala uložiť otcovi povinnosť odovzdať jej rodinné prídavky, ktoré sú mu vyplácané vo výške XXX eur vždy do 25 dňa v mesiaci, zameškané platby rodinných prídavkov od mesiaca apríl 2014 navrhla otca zaviazať uhradiť jednorázovo spolu s prvými rodinnými prídavkami po právoplatnosti rozsudku, uložiť povinnosť otcovi odovzdať jej zbytok vyplatených dávok rodinných prídavkov vo výške X.XXX eur jednorázovo spolu s prvými rodinnými prídavkami po právoplatnosti rozsudku, uložiť povinnosť otcovi uhradiť jej výživné spätne za tri roky vo výške XXX eur mesačne na každé z detí naraz spolu s platbou prvého výživného po právoplatnosti rozsudku, uhradiť zročné výživné a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur. Poukázala na to, že otec v čase podania návrhu pracoval v O., má dostatok finančných prostriedkov na úhradu požadovaného výživného, s deťmi si nevytvoril vzťah, nejavil záujem o uzavretie dohody, za primerané považoval výživné vo výške XX eur mesačne na každé dieťa. Nesúhlasila s určenou výškou výživného, považovala ju za neprimeranú a nezodpovedajúcu životnej úrovni otca. Namietala, že otec nepreukázal riadne svoj príjem, keď preukázal len výšku príjmu bez vypočítania daňového preplatku. Poukázala na vyjadrenie otca, že vykonáva závislú činnosť a pracuje na voľnej nohe, na otcom vyčíslené príjmy, ktoré nezodpovedajú jeho životnej úrovni. Mala za to, že otec je podnikateľ a daňové priznanie mal podávať ako samostatne zárobkovo činná osoba. Namietala nedostatočné zistenie príjmu otca a potrebu postupu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Za neprijateľný považovala argument, že otec žije z úspor a dotuje ho manželka, ktorá však nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale od 15.12.1998 vykonáva funkciu prokuristky v spoločnosti K., s.r.o. a jej príjmové pomery je možné zistiť zo Sociálnej poisťovne. Vyslovila názor, že povinnosťou súdu bolo do výživného zohľadniť aj otcom poberanú sumu rodinných prídavkov. Zároveň namietala, že v konaní nebolo preukázané pozastavenie vyplácania týchto rodinných prídavkov od mája 2014. K spravovaniu majetku detí a ich zastupovaniu uviedla, že konanie otca vzhľadom na nevyplácanie rodinných prídavkov z dôvodu spravovania majetku detí by aj v budúcnosti viedlo k tomu, že by si tieto štátne sociálne dávky ponechal a maloletým deťom naďalej spôsoboval materiálnu ujmu. Poprela, že by otcovi bránila v styku s deťmi a zároveň uviedla, že po dobu štyroch mesiacov od rozhodnutia súdu otec deti nenavštívil, nemá s nimi vytvorený citový vzťah, nejaví o ne záujem. Výrok rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi bez prítomnosti matky považovala za unáhlený z dôvodu, že deti sú na ňu naviazané. Uviedla, že za týmto účelom navštevuje s deťmi psychológa. Namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej nároku na vyplatenie rodinných prídavkov, čím dochádza zo strany otca k bezdôvodnému obohateniu. Nesúhlasila s nepriznaním výživného spätne po dobu troch rokov z dôvodu, že otec neprispieval na výživu detí riadne od narodenia. Konštatovala, že jej nečinnosť vo vzťahu k určeniu otcovstva súvisí s nedostatočným právnym vedomím. Žiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia z dôvodu, že otec predlžoval konanie, nepredkladal dôkazy, pričom počet pojednávaní a rokovaní s protistranou mal podstatný vplyv na výšku trov právneho zastúpenia. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol preskúmať dodržanie zákonnej lehoty na podanie odvolania matkou. Poukázal na to, že v konaní zdokladoval svoj príjem. Nesúhlasil s návrhom matky na priznanie výživného spätne z dôvodu, že výživné na deti platil na základe dohody rodičov. Poukázal na konanie matky a jeho zápis ako otca do rodných listov maloletých detí. Prehlásil, že nepoberá žiadne sociálne dávky, nesúhlasil s uplatnením nároku na trovy právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a namietal tvrdenie, že spôsobil predlžovanie súdneho konania. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení. Podaním zo dňa 20.09.2017 otec oznámil, že na výživnom nemá dlhy, s deťmi mal kontakty, prispieval im aj naturálne podľa potreby. Poukázal na ochorenie maloletej K., spochybnil starostlivosť matky o deti, avšak dal do pozornosti, že deti neabsolvovali predškolskú prípravu, majú logopedické defekty, vybavil im logopéda, ktorého matka s deťmi navštívila len raz, deti ponecháva na ulici v prítomnosti cudzích osôb. Uviedol, že nemá prístup k deťom, deti trpia odlúčenosťou od neho, matka bezočivo tvrdí v škole, ktorú deti navštevujú, že len ona je nositeľkou rodičovských práv, a vylúčila ho z výkonu týchto práv. Umožňuje mu styk s deťmi len na pár minút v jej prítomnosti a dôslednej kontrole. Poukázal na to, že deti sa nevedia správať, nevedia pozdraviť, rozprávajú hlasno, klamú, čo považuje za vážne výchovné nedostatky. Žiadal, aby bola matka súdom usmernená a aby bolo výchovne na ňu pôsobené a vysvetlené jej rodičovské práva otca. 6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na rozdielne ponímanie životného minima v O. a na území Slovenskej republiky. Podľa jej názoru argument otca o vyplácaní rodinných prídavkov len v prípade zamestnania sa matky, neobstojí. 7. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že vo veci prebehlo riadne dokazovanie, ktorým neboli zistené dôvody na to, aby bolo zmenené výchovné prostredie maloletých detí. Konštatoval, že starostlivosť o deti zabezpečuje matka od ich narodenia, aktuálne žije s deťmi v podnájmu, finančne jej prispieva rodina. Poukázal na súhlas otca so zverením detí do starostlivosti matky. Podľa jeho názoru, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým deťmi v konaní bolo preukázané, že aktuálne nie je možné upraviť styk otca s deťmi bez prítomnosti matky s prihliadnutím na vyjadrenie detí, ich nízky vek a citovú väzbu na matku. Styk navrhovaný matkou považoval za nedostatočný. Dal do pozornosti, že súd upravil styk v rozsahu s akým otec súhlasil. Konštatoval, že počas pojednávania nebola zaznamenaná žiadna neprofesionalita zákonnej sudkyne. 8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam otca a matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na šetrenie pomerov v domácnosti matky a vykonaný pohovor s maloletými deťmi. Rozhodnutie považoval za súladné so záujmami maloletých detí. 9. V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 29.01.2016 žiadal otec o schválenie rodičovskej dohody uzavretej medzi rodičmi dňa 22.01.2016, ktorou sa rodičia dohodli, že starostlivosť o maloleté deti K. S. K. G. bude zabezpečovať matka, otec sa zaviazal prispievať na maloleté deti na každé dieťa sumou po XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Súčasťou dohody je úprava styku otca s maloletými deťmi na každý nepárny víkend od soboty od 8.30 hod. do nedele do 17.30 hod. a s možnosťou deti navštíviť vždy podľa dohody s matkou krátko na jeden a pol hodiny, styk medzi vianočnými sviatkami dňa 26.januára o 8.30 hod. počínajúc na tri dni končiac o 17.30 hod., v mesiaci august po dobu 10 dní nepretržite počnúc 1. augustom od 8.30 hod. do 10.8. do 17.30 hod., pričom matka môže stanoviť aj iný termín. Podľa dohody otec môže s deťmi vycestovať do zahraničia, Dohoda vstupuje do platnosti 01.03.2016. Dohoda je opatrená podpisom rodičov a starých rodičov R. V. S. V. (nečitateľný podpis). 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 27.06.2017 vyplýva, že dňa 21.06.2017 bolo vykonané šetrenie pomerov v domácnosti matky a zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzickým, psychický a sociálny vývoj maloletých detí. Matka býva deťmi a svojou matkou v 3- izbovom byte, ktorý je kompletne zariadený, na veľmi dobrej hygienickej úrovni. Náklady na bývanie po dobu jedného roka platila rodine relácia Modré z neba. V rámci vykonaného pohovoru s maloletou K. S. K. bez prítomnosti matky, deti zhodne uviedli, že s otcom sa pravidelne stretávajú cca každý druhý týždeň, niekedy aj každý týždeň, občas im prinesie nejaký nákup a hračky. S otcom nikam nechodia. Hnevá ich, že otec sa s matkou dohodne na stretnutí spravidla v piatok o 13.00 hod., no nikdy nepríde včas, vždy mešká dve až tri hodiny, dlho ho čakajú a nudia sa. Ak náhodou odídu z domu, otec je nahnevaný, zotrvá s nimi hodinu a pokračuje v ceste do svojho bydliska. 11. Na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 07.11.201 právny zástupca matky poukázal na náklady vynaložené na deti v septembri a októbri 2017 spočívajúce v úhrade poplatku za stravu v škole vo výške XX eur na obedy, poplatku za školský klub vo výške XXX eur ročne, za anglicky jazyk vo výške XX eur, za poistka v sume XX eur, za výlet XX eur, divadlo XX eur a pobyt v nemocnici XXX eur. Upozornil na zmenu pomerov na strane otca, keď v predchádzajúcom období uvádzal otec zárobok vo výške XXX eur a aktuálne má z takéhoto príjmu dôchodok vo výške XXX eur. Navrhol posudzovať náklady otca na nehnuteľnosť v O. ako nie nevyhnuté, keďže otec má rodinný dom a chatu na Slovensku, kde môže poberať dôchodok. Potvrdil, že pokiaľ ide o rodinné prídavky, tieto sa vyplácajú tým spôsobom, že sa dorovnávajú prídavky na Slovensku. Matka vo svojom vyjadrení pred odvolacím súdom uviedla, že nepracuje, od apríla 2017 je opatrovateľka, poberá príspevok vo výške XXX eur mesačne. Potvrdila, že otec prispieva na výživu detí výživným vo výške XXX eur a zročné výživné bolo doplatené. Uviedla, že rodinné prídavky nemá na Slovenku vyplácané, uvedené nezariaďovala. Poukázala na výšku svojich nákladov na bývanie v sume XXX eur mesačne (nájom a energie), na to, že nečerpala žiadne pôžičky a je nemajetná. Maloleté deti nastúpili od 01.09.2017 do základnej školy, nenavštevujú žiadne krúžky, ku psychológovi nechodia, maloletá K. nemá žiadne zdravotné problémy, na maloletú K. má výdavky na nákup krémov na pokožku, v hodnote XX eur mesačne. Potvrdila, že otec prispel na pobyt v nemocnici sumou XXX eur. Uviedla, že otec sa s deťmi stretáva málo, chodí za nimi asi dvakrát do mesiaca, stretávajú sa vonku, deti s nim ísť nechcú a ona ich nútiť, vzhľadom na to čo prežili, nebude. Naposledy sa zrealizovalo stretnutie deň pred pojednávaním, stretli sa vonku na chvíľu, pretože deti sa museli učiť. Matka poukázala na to, že otec sa pred deťmi nevhodne vyjadroval. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť v jej prítomnosti raz týždenne v nedeľu v trvaní jednej hodiny. K uzavretej rodičovskej dohode uviedla, že ju podpísala zo zúfalstva, s podmienkami otca, že v prípade, ak dohodu nepodpíše, nedá jej polovicu rodinných prídavkov. 12. Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom poukázal na pozastavenie výplaty rodinných prídavkov v máji 2014 z dôvodu, že matka vykradla X.XXX eur a nechce zdokladovať, na čo peniaze použila. Uviedol, že po dobu dvoch rokov poberá starobný dôchodok. Spochybnil zdravotný stav maloletej K., ktorá je chodiaca, nevidí dôvod, aby matka poberala kompenzačné dávky. Dal do pozornosti, že matka mu odmieta umožňovať styk s deťmi, stretnutia sú nedôstojné, trvajú päť až desať minút pred krčmou alebo v aute, tento stav trvá od augusta 2017, kedy chcela matka zvýšiť výživné o XXX eur, v školskom zariadení mu odmietli dať informácie o deťoch na pokyn matky, ktorá deti vychováva v nevraživosti voči nemu. Uviedol, že má záujem o stretnutia s deťmi, je poriadny rodič, rád by sa s deťmi stretával dvakrát do týždňa na hodinu, žiadal o schválenie rodičovskej dohody. Ďalej uviedol, že nemá podmienky na stretávanie sa s deťmi, žije sám v O. v jednoizbovom sociálnom byte, za nájom platí XXX eur mesačne. Poukázal na to, že styk sa môže realizovať v chate v L. J., ktorá je prispôsobená na bývanie alebo v rodinnom dome. Zároveň uviedol, že v chate by s deťmi nemohol byť, rodinný dom vlastnia a užívajú s manželkou spoločne podľa potreby, občas sa pohádajú. Zdôraznil, že chce mať také práva ako sa s matkou dohodli. Potvrdil, že niekedy sa stalo, že na stretnutie s deťmi meškal, teraz by už deti asi s ním ani nešli, pretože sú infikované matkou. Náklady na deti vyčíslené matkou považoval za nadhodnotené, namietal platbu za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie v nemocnici s maloletou K. vo výške XXX eur. Uviedol, že pokiaľ matka podala na neho trestné oznámenie pre neplatenie výživného, toto platil na vkladnú knižku, nemal z toho absolútne žiaden prospech, výživné bolo vyplatené, na výživnom má preplatok vo výške XXX eur. Potvrdil, že nemá žiadny úver. 13. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 14. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V. navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v čase vstupu prokuratúra do konania ešte nebola intervencia vo vzťahu k výške výživného, ktorá suma bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie primeraná a styk bol upravovaný vzhľadom na aktuálny stav. Poukázal na zmenu pomerov na všetkých stranách od rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebráni sa zmene rozsudku v tomto smere. 15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca a odvolanie matky je čiastočne dôvodné je. 16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 18. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.11.2015, č.k. 20P/166/2014-285 zveril maloleté K., L.. XX.XX.XXXX S. K., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej K. sumu XXX eur mesačne a maloletej K. sumou XXX eur mesačne počnúc dňom 16.05.2014 vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky vopred. Zročné výživné na maloletú K. a maloletú K. za obdobie od 16.05.2014 do 30.09.2015 v sume na každé dieťa XXX,XX eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletými deťmi. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 19. Odvolací súd námietku otca o oneskorene podanom odvolaní matky vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca matky prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.11.2015. Odvolanie matky bolo doručené Okresnému súdu Bratislava V dňa 04.12.2015 a podané na pošte dňa 03.12.2015, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehote. Rovnako je nedôvodná námietka spočívajúca v neodstránení vád podania. S poukazom na predmet konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd poznamenáva, že takéto konanie môže začať súd aj z úradnej povinnosti, t.j. bez návrhu. V prejednávanej veci je však potrebné konštatovať, že z návrhu podaného matkou je zrejmé, čoho sa domáhala a tento nezakladá žiaden dôvod na odstránenie vád a nemožnosť pokračovať v konaní. Pokiaľ sa otec odvoláva na postup zákonnej sudkyne v konaní a nesúhlas s obsahom zápisníc z pojednávania, odvolací súd poukazuje na ust. § 52 C.s.p. a možnosť účastníka konania podať námietku voči zákonnému sudcovi, ktorú otec neuplatnil. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že otec na pojednávaniach konaných v predmetnej veci, súhlasil s protokoláciou. 20. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je potrebné primárne prihliadať na najvyšší záujem detí a ich ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu, vykonaní a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania, dospel k záveru, že je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletými deťmi. 21. Pokiaľ ide o zverenie maloletej K. a K. do osobnej starostlivosti matky, súd prvej inštancie správne postupoval pri vykonaní dokazovania a správne zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka od ich narodenia. Rovnako pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdu bolo preukázané, že matka má vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o deti, o čom svedčí správa o vykonanom šetrení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok v domácnosti matky. Pokiaľ otec v odvolacom konaní namietal zanedbávanie maloletých detí, uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na ním udelený súhlas so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, ktorý je napokon otcom prezentovaný aj v rámci dohody rodičov zo dňa 22.01.2016, ktorej schválenia sa v priebehu odvolacieho konania domáhal. Tiež odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca v zápisnici z pojednávania konaného na súde prvej inštancie, v ktorej jednoznačne uviedol, že nemá možnosť sa o maloleté deti postarať, nakoľko nemá pre ne vytvorené podmienky. Súd prvej inštancie správne prihliadal na vek a záujem maloletých detí, ktoré sú zastabilizované v domácnosti matky a na matku citovo naviazané. Odvolacie námietky otca v tomto smere odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako považoval odvolací súd za neopodstatnené, nehospodárne a zbytočne predlžujúce konanie námietky otca jeho návrhy na nariadenie znaleckého dokazovania na prešetrenie zdravotného stavu matky, maloletej K. a zisťovanie príčin narušenia jeho vzťahu s deťmi, keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania je možné vo veci rozhodnúť. 22. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ sa matka odvoláva na poberanie rodinných prídavkov otcom v O., a z toho vyvodzuje záver, že otec koná v rozpore so záujmami maloletých detí, odvolací súd zastáva názor, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala taký nezodpovedný prístup otca maloletých detí, ktorý by zakladal dôvod na vyhovenie jej návrhu v tejto časti. V prípade, ak otec poberá, resp. poberal prídavky na deti v O., vyplácanie týchto prídavkov je vecou O. orgánov a následnej dohody rodičov. 23. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o zverení a určení zastupovania detí a spravovania majetku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 24. K odvolaniu oboch rodičov k výške výživného je potrebné uviesť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. 25. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej K. a maloletej K. správne súd prvej inštancie posúdil výšku výživného s prihliadnutím na vek maloletých detí, nutnosť kupovať im veci duplicitne, keďže ide o dvojičky, a potrebu hradiť okrem bežných plnení aj výdavky súvisiace s návštevou materskej škôlky. V konaní bolo preukázané, že maloleté deti nastúpili do materskej škôlky od 02.09.2015, náklady na škôlku predstavovali platby za stravu vo výške 2x XX eur, polročný príspevok do fondu rodičov XX eur a XX eur, polročný príspevok na čistiareň vo výške 2x XX eur, pracovné zošity a hygienické potreby spolu vo výške 2x X,XX eur. Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletých detí treba rozumieť zabezpečenie všetkých bežných potrieb, teda aj zabezpečenie bývania, stravovania, ošatenia, voľnočasových aktivít, programu pre deti a pod. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak po zohľadnení veku detí, je nesporná určitá spotreba výdavkov na tieto bežné potreby. Odvolací súd konštatuje, že ďalšími nákladmi na zabezpečenie potrieb detí sú, v prípade ochorenia detí, náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, nákup liekov a doprava k lekárovi. Pokiaľ otec namieta, že dochádzka maloletých detí do predškolského zariadenia nebola riadna, odvolací súd akceptuje jeho námietku poukazujúc na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 07.10.2015, z ktorej vyplýva, že deti nenavštevujú škôlku riadne pre častú chorobnosť. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom spochybňujúcim výšku nákladov na deti a potrebu úhrady výdavkov na zabezpečenie ich odôvodnených bežných potrieb. Súd prvej inštancie správne určil výživné na maloleté deti na každé dieťa po XXX eur mesačne, avšak vzhľadom k tomu, že v priebehu odvolacieho konania došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí ich nástupom na základnú školu, bolo potrebné na túto významnú okolnosť prihliadať a výšku výživného upraviť po zohľadnení narastajúcich nákladov súvisiacich s prirodzeným rastom oboch detí a zabezpečením výdavkov spojených so zakúpením školských pomôcok a so zabezpečením trávenia voľného času maloletých počas školských prázdnin. Aktuálne náklady na zabezpečenie potrieb detí, okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie a pod. predstavujú aj výdavky na poplatky za stravu v škole vo výške spolu na obe deti XX eur, školský klub vo výške XX eur mesačne, anglický jazyk XX eur na tri mesiace, poistka XX eur. V neposlednom rade treba podotknúť, že výdavkami maloletých detí je i pomerný podiel nákladov na bývanie. Rovnako je potrebné zohľadniť i zdravotný stav maloletej K., ktorá bola uznaná zdravotne ťažko postihnutou, a na ktorú matka poberá kompenzačný a opatrovateľský príspevok, pričom náklady na dieťa boli spojené i s jej hospitalizáciou. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade je potrebné zohľadniť i skutočnosť, že v období, kedy matka bola nútená zabezpečiť dennú opateru K., nemala možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, aj pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov. V konaní bol preukázaný príjem oboch rodičov za celé sporné obdobie. Odvolací súd akceptuje námietku otca vo vzťahu k nezamestnanosti matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Z obsahu spisu vyplýva, že matka bola od 26.05.2014 do 04.09.2014 vyradená z úradu práce pre nespoluprácu, podporu v nezamestnanosti poberala od 01.01.2009 a rodičovský príspevok v roku 2013, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.03.2017 a 24.03.2017 jej bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,7 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 01.04.2016 a peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na maloletú K. G. vo výške XXX,XX eur mesačne počnúc dňom 01.04.2016 a od 01.01.2017 zvýšený na sumu XXX,XX eur mesačne. Pokiaľ sa otec odvoláva na nezamestnanosť matky, odvolací súd konštatuje, že nemožno spochybňovať situáciu, keď bola matka nútená vzhľadom na zdravotný stav K. zabezpečovať jej celodennú starostlivosť a ošetrovať ju. Aktuálne, však nástupom oboch detí na základnú školu, sa matke vytvoril priestor na zabezpečenie si aspoň čiastočného príjmu (výkon práce v čase, kedy sa deti nachádzajú v školskom zariadení) tak, aby sa dokázala podieľať na zabezpečení potrieb maloletých detí. K odvolacím námietkam otca vzťahujúcim sa k posúdeniu výšky výživného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne určil výšku výživného na maloleté deti, keď mal v konaní preukázané otcom dosahované príjmy v roku 2010 až 2014, konkrétne v roku 2014 vo výške XXX,XX eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 02.07.2015, v rámci ktorého uviedol, že nie je schopný predložiť iný doklad o príjme, keďže pracuje „na voľnej nohe“ a nemôže si prácu vyberať, je vyučený ako drevársky technik. Odvolací súd konštatuje, že v rámci odvolacieho konania otec preukázal poberanie dôchodku vo výške XXX,XX eur mesačne. V prejednávanej veci je nesporné, že príjem otca mu dovoľuje prispievať výškou určeného výživného na maloleté deti a zvýšenou sumou od 01.09.2017 na XXX eur mesačne na každé dieťa, napriek tomu, že poberá starobný dôchodok. Tu odvolací súd poukazuje na otcom vyčíslené náklady na bývanie, stravu, domácnosť, darčeky, bankové poplatky a výživné na deti, spolu vo výške X.XXX eur, ktorá suma presahuje ním vyčíslený a preukázaný príjem. Je potrebné zdôrazniť, že výživné na maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou pohľadávkou a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami rodiča. Prihliadajúc na majetkové pomery otca, ktorý je spoluvlastníkom nehnuteľností, rodinného domu a chatky s pozemkom nachádzajúcej sa v L. J., vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré využíva, pričom si v O. prenajíma nehnuteľnosť, jednoizbový byt, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že náklady otca presahujú výšku jeho príjmu. Pokiaľ otec vlastní nehnuteľnosti, nepochybne mu vznikajú náklady na úhrady poplatkov súvisiacich s ich užívaním, minimálne vo výške jeho podielu. Rovnako nemožno akceptovať výdavok otca súvisiaci s úhradou sumy XXX eur mesačne za byt v O., v ktorom býva, keďže je dôchodca, nepracuje a má možnosť bývania na Slovensku. Jeho výdavok na náklady na bývanie v O. sa preto javí ako nie nevyhnutný. V prípade, ak otec alebo jeho manželka neužívajú niektorú z nehnuteľností, majú možnosť túto prenajať a získať z prenájmu určitý príjem. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že porovnaním majetkových pomerov rodičov bolo zistené, že matka je nemajetná a otec je vlastníkom nehnuteľností a motorových vozidiel. Tak ako otec, aj matka má náklady na zabezpečenie bývania. Naviac, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolací súd akceptuje námietku otca o nečinnosti matky vo vzťahu k vybaveniu si nároku na vyplácanie prídavkov na deti na území Slovenskej republiky. Nečinnosť matky v tomto smere je neakceptovateľná. Odvolací súd po preskúmaní spisu a z neho vyplývajúceho vykonaného dokazovania a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že výška výživného určená súdom prvej inštancie po XXX eur mesačne na každé dieťa je primeraná veku a zabezpečeniu odôvodnených potrieb maloletých detí, zohľadňujúca príjem a majetkové pomery otca a možnosti na strane matky (možnosť zamestnať sa) a súčasne určenie výživného od 01.09.2017 zohľadňuje zmenu pomerov na strane detí, zdravotný stav maloletej K., príspevky matky súvisiace so zabezpečením potrieb maloletej K. a príjem a majetkové pomery otca s dôrazom na povinnosť matky zabezpečiť si príjem. Výšku výživného navrhovanú matkou po XXX eur mesačne na každé dieťa považuje odvolací súd za nadhodnotenú a neprimeranú veku a potrebám oboch detí. 26. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd sa stotožnil s výškou výživného určenou na maloleté deti a s prihliadnutím na zmenu pomerov, nástup maloletých detí na základnú školu, pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Odvolací súd zároveň v napadnutej časti vo zvyšku výroku o výživnom, v jeho zamietajúcej časti, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p., ako správne. 27. Správne súd prvej inštancie určil zročné výživné za obdobie od 16.05.2014 do 30.09.2015 v celkovej výške XXX,XX eur na každé dieťa pri odpočítaní otcom hradeného výživného vo výške po XXX eur mesačne na každé dieťa. S prihliadnutím na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a určenie výživného od 01.09.2017 vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa, vznikla potreba prepočítať zročné výživné za obdobie od 16.05.2014 do 31.10.2017. Keďže matka pred odvolacím súdom potvrdila, že zročné výživné určené súdom prvej inštancie bolo otcom uhradené, aktuálna výška zročného výživného činí XXX eur na každé dieťa. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným v sume XXX eur mesačne a medzi výživným uhrádzaným vo výške XXX eur mesačne na jedno dieťa, t.j. XX eur x 23 mesiacov (október, november, december 2015, 12 mesiacov za rok 2016 a od januára do augusta 2017), teda spolu XXX eur + rozdiel medzi výživným určeným vo výške XXX eur mesačne a výživným hradeným vo výške XXX eur mesačne, t.j. XX eur x 2 mesiace (september a október 2017), spolu XXX eur. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť uhrádzať zročné výživné formou mesačných splátok po XX eur na každé dieťa mesačne v súlade s ust. § 232 ods. 4 C.s.p. prihliadajúc na výšku pravidelného mesačného príjmu otca. V prípade, ak otec poukazuje na preplatok na výživnom vo výške XXX eur a jeho započítanie do výživného, odvolací súd akceptoval stanovisko matky, že platba bola zrealizovaná otcom a určená ako príspevok na náklady súvisiace s hospitalizáciou maloletej K.. Rovnako odvolací súd nezapočítal do zročného výživného sumu XXX eur, ktorú otec uhradil v roku 2013, teda v čase, kedy nebol v rodnom liste maloletých detí uvedený ako otec. 28. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh matky na určenie výživného tri roky spätne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti výroku dospejúc k záveru, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného tri roky spätne, keďže žiadne závažné okolnosti jej nebránili podať návrh na určenie výživného skôr. Z obsahu spisu nevyplýva, že by matka bola dlhodobo hospitalizovaná alebo vycestovaná, alebo mala iné vážne dôvody, v dôsledku ktorých by nemala možnosť podať návrh skôr. Nečinnosť matky vo vzťahu k uznaniu otcovstva a vybavenia rodného listu maloletým deťom s údajmi aj druhého rodiča, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na vyhovenie jej návrhu. Takýmto dôvodom nie je ani právna nevedomosť matky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného spätne ako správne potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 29. V časti úpravy styku otca s maloletými deťmi odvolací súd nevyhovel odvolaniu otca, ani odvolaniu matky. Odvolací súd nespochybňuje právo otca podieľať sa na výchove maloletých detí, právo stretávať sa s maloletými deťmi, tráviť s nimi čas, organizovať si spoločný program a budovať si spoločné väzby. Toto právo majú nielen obaja rodiča, ale aj maloleté deti. Je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa odvíjajú od ich pravidelného kontaktu a ich vzájomnej komunikácie. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak, že styk otca s deťmi upravil diferencovane po dobu tri a pol mesiaca v prítomnosti matky a následne bez jej prítomnosti v rozsahu stretnutí každý piatok v roku, každú stredu v párnom týždni v trvaní jednej hodiny a každú nedeľu v nepárnom týždni v trvaní troch hodín, takýto výrok je nesprávny, nevychádzajúci výhradne zo stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci v časti o úprave styku otca s maloletou K. S. K. vykonal potrebné dokazovanie, ktoré odvolací súd doplnil za účelom zisťovania, akým spôsobom sa realizoval styk otca s maloletými deťmi po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Prihliadajúc na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ktorej obsahom je i vyjadrenie maloletých detí, mal za nesporne preukázané, že styk otca s deťmi sa realizoval každý piatok v mesiaci, prípadne každý druhý piatok tak, že otec navštívil maloleté deti v domácnosti matky, kde určitú dobu zotrval. Z vyjadrení oboch detí je rovnako zrejmé, že príchody otca na stretnutia neboli vždy v riadne dohodnutom čase, deti na otca čakali. Na názor detí, ktoré, dovŕšili vek sedem rokov, je potrebné prihliadať, keďže maloleté sú rozumovo vyspelé natoľko, že dokážu vyjadriť svoje pocity a postoje. V prípade, ak sa otec odvoláva na znenie rodičovskej dohody z januára 2016, odvolací súd konštatuje, že predmetná dohoda, pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi sa nerealizovala. Odvolací súd nespochybňuje rodičovské práva otca, jeho vzťah k maloletým deťom, záujem o stretnutia s nimi a jeho snahu urobiť deťom program. Odvolací súd rovnako vyslovuje názor, že deti potrebujú oboch rodičov, avšak za situácie, keď k stretnutiam dochádzalo sporadicky, v domácom prostredí, v prítomnosti matky, a posledné tri mesiace sa nerealizovali, je potrebné uvedené zohľadniť a styk maloletých detí s otcom nastaviť tak, aby sa stretnutia realizovali bez negatívnych emócií, čomu nie je možné predísť inak ako bez prítomnosti matky. Bude na oboch rodičoch, aby deťom vytvorili priaznivé prostredie pri ich odovzdávaní druhému rodičovi s tým, že deti budú matkou pripravené nielen materiálne (teda primerane oblečené), ale aj po psychickej stránke. Povinnosťou otca bude dostaviť sa na termín stretnutia včas a deťom pripraviť taký program, aby sa na nasledujúce stretnutie tešili a očakávali ho s radosťou. Vzhľadom k tomu, že deti dovŕšili vek sedem rokov, odvolací súd konštatuje, že sú schopné, sa stretnutí s otcom zúčastniť bez prítomnosti matky. Prítomnosť matky taktiež nie je nevyhnutná s prihliadnutím na vyjadrenie detí pred kolíznym opatrovníkom, z ktorého je zrejmé, že deti otca vnímajú, očakávali ho. Odvolací súd považuje za aktuálne najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletými v rozsahu jedenkrát týždenne, t.j. každú nedeľu v mesiaci v trvaní troch hodín a v čase Vianočných sviatkov. Takýmto rozsahom styku je sledovaný záujem detí a ich zdravý psychický a fyzický vývin. V prípade, že sa styk bude realizovať pravidelne, že nebude dochádzať ku komunikačným problémom medzi rodičmi, ktorých povinnosťou je samozrejme vynaložiť maximálne úsilie, aby sa styk realizoval bezproblémovo, budú deti spokojné a následne bude možné rozšíriť rozsah stretnutí s otcom, či už na základe dohody rodičov alebo súdnou cestou. Za súčasnej situácie je však potrebné prihliadnuť na aktuálny stav. Odvolací súd dáva do pozornosti vyjadrenie otca, ktorý sám potvrdil, že deti s ním nechcú tráviť dlhší čas. Podľa názoru odvolacieho súdu nastavený rozsah styku v zmysle daného rozhodnutia zabezpečí vytvorenie priestoru pre otca a maloleté deti a v prípade pozitívneho ladenia detí, bude možné styk rozšíriť. Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky a odvolací návrh matky na realizáciu styku otca s maloletými deťmi za jej prítomnosti z dôvodu, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala neschopnosť otca, resp. že otec nemá predpoklady zabezpečiť deťom program v rozsahu úpravy styku s nimi. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ deti navštevujú školu, školskú družinu, trávia čas na detskom ihrisku aj v prítomnosti iných osôb, nie je dôvod, aby otcovi nebolo umožnené deťom sa venovať v nastavenom rozsahu styku. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s maloletými deťmi je dohoda rodičov, ktorí najlepšie poznajú svoje deti a vedia vystihnúť ich potreby tak, aby bol styk pre deti komfortný a aby bol v ich záujme. Na odvolacie námietky otca, ktorými žiadal o umožnenie vycestovať s maloletými deťmi do O., odvolací súd neprihliadal, poukazujúc na rozsah úpravy styku v trvaní troch hodín a skutočnosť, že otca sa sám vyjadril, že v O.T.A. nemá vytvorené podmienky pre deti. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi podľa § 388 C.s.p.. 30. Vzhľadom na predloženú dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a otcom navrhované schválenie dohody, odvolací súd preskúmal rodičovskú dohodu a dospel k záveru, že táto, pokiaľ ide o výšku výživného a úpravu styku otca s maloletými deťmi, nie je v súlade so záujmom maloletých detí. Odvolací súd považuje výšku výživného na maloleté deti v sume XXX eur mesačne na každé dieťa za neprimeranú, nezohľadňujúcu vek a potreby detí a rozsah styku otca s maloletými deťmi za nezodpovedajúci aktuálnemu stavu a záujmu detí. Tu odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody v bode 25 a 29 tohto rozhodnutia. 31. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči zamietajúcemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi odovzdať matke rodinné prídavky na maloleté deti vo výške XXX eur mesačne a zaplatenie X.XXX eur, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné, nedostatočné, resp. absolútne neodôvodnené, nemožno z neho vyvodiť žiaden záver. 32. Výrok rozsudku o zamietajúcej časti návrhu na uloženie povinnosti otcovi odovzdať matke rodinné prídavky na maloleté deti vo výške XXX eur mesačne a zaplatenie X.XXX eur pre jeho nepreskúmateľnosť a odvolacie námietky matky podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie znovu rozhodnúť o návrhu matky na uloženie povinnosti odovzdať jej rodinné prídavky vo výške XXX eur mesačne a návrh na zaplatenie sumy X.XXX eur, rozhodnutie náležite odôvodniť podľa § 220 C.s.p.. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu posúdenia, či návrh uplatnený na vyplatenie sumy X.XXX eur je nárokom v zmysle Zákona o rodine a či pri rozhodovaní bude aplikovaný postup podľa príslušných ustanovení C.s.p.. 34. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách konania. 35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).