Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224755 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514224755.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci žalobkyne: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, F., zast.: Zahoráková & Partners, s.r.o., IČO: 47 232 412, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti žalovaným: X. T. L. s.r.o., IČO: 46 839 313, so sídlom Sklenárska 6, Bratislava, zast.: verita s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, X. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. X, F., o určenie neplatnosti právneho úkonu a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7C 483/2014-424 zo dňa 18. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C 483/2014-424 zo dňa 18. októbra 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 7C 483/2014-424 zo dňa 18.10.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na Š. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na F. ul. č. X v F., vrátane podielu XXX/ XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie T. a podielu XXX/XX XXX na pozemku parc. reg. "Z." č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na pozemku parc. reg. "Z." č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na pozemku parc. reg. "Z." č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetky pozemky zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie Petržalka, do právoplatného skončenia veci samej. 2. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 27.10.2014 domáhala, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa 12.08.2014 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na F. ulici č. X v F. vrátane k bytu patriacemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku, je neplatná. Návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2016 žalobkyňa žiadala pripustiť do konania R. Q., ako žalovaného v 2. rade a súčasne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že napriek tomu, že dňa 27.10.2014 žiadala Okresný úrad o zápis poznámky na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre k. ú. T. o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a túto skutočnosť opätovne verifikovala podaním zo dňa 3.12.2014 a žiadosťou zo dňa 18.6.2015, spočiatku poznámka bola zapísaná, následne z neznámych dôvodov bola vymazaná, a to v čase, kedy vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam prebiehalo exekučné konanie súdnou exekútorkou JUDr. Evou Falisovou, došlo ku zmene vlastníka zo strany žalovaného 1 na žalovaného 2. Ďalej napriek rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 7C 483/2014-245 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 408/2015-257, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie voči žalovanému 1 a bola mu uložená povinnosť zdržať sa prevodu predmetných nehnuteľností, došlo ku zmene vlastníka nehnuteľnosti na žalovaného 2. Žalovaný v 2. rade jej oznámil, že dňa 27.05.2016 došlo k výmene zámku na nehnuteľnosti žalovaným 2 a zároveň vyzval žalobkyňu, aby si do 1.6.2016 vyzdvihla svoje veci z nehnuteľnosti. Poukázala na to, že žalovaný v 2. rade svojím konaním vykonáva úkony smerujúce jednoznačne k tomu, aby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že súd je povinný skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. Súd po preskúmaní dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh je dôvodný, nakoľko existuje v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je ohrozený výkon rozhodnutia ako tvrdí žalobkyňa, ktorá sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na F. ulici č. X v F. vrátane podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/ XXXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k parcele registra "Z." č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z predložených listín mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade sa svojpomocne domáha obsadenia nehnuteľností a bráni jej v užívaní, o čom svedčí aj navrhovateľkou podané trestné oznámenie zo dňa 30.05.2016, a preto podľa názoru súdu je dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný v 2. rade sa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2016 stal novým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že stále prebieha konanie o neplatnosť prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a bola vyznačená poznámka na LV č. XXXX a XXXX o začatí súdneho konania vo veci sp.zn. 7C 483/2014 a následne Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade nariadil predbežné opatrenie zdržať sa prevodu predmetných nehnuteľností. a tak žalobkyňa pre účely neodkladného opatrenia osvedčila danosť nároku, a preto jej súd vyhovel. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade, ktorý žiadal, aby odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. V odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaný v 2. rade poukázal na to, že ako kupujúci uzatvoril dňa 11.2.2016 Kúpnu zmluvu s K.. E.. T. Č. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V čase prevodu nehnuteľností bol ako vlastník nehnuteľností uvedený K.. E.. T. Č.. Titulom nadobudnutia bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 62Er/314/2015-43, EX 26/2015 o schválení exekučného príklepu zo dňa 08.09.2015, vykonateľné dňom 25.09.2015 a právoplatné dňom 25.09.2015, Z-18793/15. Žalovaný poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne a bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení (s výnimkou zákonného záložného práva) od predávajúceho ako vydražiteľa nehnuteľností, ktorý na žalovaného v 2. rade previedol predmetné nehnuteľnosti ako vlastník, na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy a za predmetné nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Poukázal na to, že jeho právny predchodca vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol formou príklepu, ktorý bol schválený uvedeným uznesením, a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2015. Žalovaný v 2. rade v tej súvislosti zdôraznil, že predaj v dražbe v rámci exekučného konania je verejnoprávnym úkonom a na vydražiteľa prejde vlastníctvo k vydraženej veci aj v prípade, že nebola predmetom vlastníctva povinného. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe súdov je nadobudnutie nehnuteľnosti na dražbe podľa Exekučného poriadku považované za originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom platí, že tretia osoba sa už nemôže od vydražiteľa domáhať samotného vydania exekvovanej veci, keďže ten sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu). Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa považuje za „privilegovaný", teda prioritný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý má prednosť pred nadobudnutím vlastníckeho práva iným, zákonom predvídaným spôsobom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 5. novembra 2008, č. II. ÚS 289/08. Z uvedeného vyplýva, že v exekučnom konaní navrátenie do predošlého stavu je vylúčené a platí zásada ochrany dobromyseľnej osoby, teda vydražiteľa nehnuteľných vecí. 5. Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní poukázal na to, že i napriek existencii vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, túto neužíva, ale doposiaľ bez právneho titulu užíva nehnuteľnosť žalobkyňa s ďalšími osobami, ktoré taktiež užívajú nehnuteľnosť bez právneho titulu a takýmto konaním žalobkyne vznikla žalovanému v 2. rade škoda, ktorá neustále narastá i napriek tomu, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy a za predmetné nehnuteľnosti riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu, nemôže realizovať svoje vlastnícke právo. Preto dňa 31.05.2016 podal príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona na žalobkyňu. V prípade vyhovenia návrhu žalobkyne, má nariadené neodkladné opatrenie za následok vážny zásah do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade, pričom súd je povinný posudzovať a prihliadnuť na zásadu proporcionality, pokiaľ ide o rovnováhu záujmu žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného opatrenia so záujmami toho, proti komu nariadené neodkladné opatrenie smeruje. V návrhu na nariadené neodkladné opatrenie je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný určito a jednoznačne uviesť konanie povinného, ktoré by osvedčovalo, že nariadenie neodkladného je nevyhnutné a v tomto prípade navrhovateľka neodkladného opatrenia neuvádza konanie, ktorého sa sama dopúšťa voči žalovanému v 2. rade. V súvislosti s ustanovením § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa neosvedčila, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa fakticky žalovanému v 2. rade bráni realizovať jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný v 2. rade robil doposiaľ akékoľvek úkony, ktoré by smerovali k prevodu predmetnej nehnuteľnosti v úmysle znemožniť výkon potenciálnej budúcej exekúcie, a preto nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť neponúka na predaj, a ani zo žiadneho jeho konania nemožno vyvodiť záver, že má záujem vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Predmetom konania do právoplatnosti ktorého má nariadené neodkladné opatrenie trvať je neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a žalovaný v 2. rade nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy, súd sa mal zaoberať okolnosťami a náležitosťami uzavretej kúpnej zmluvy s cieľom určiť, či bola uzavretá platne alebo ide o zmluvu neplatnú. Žalobkyňa vo svojich podaniach poukazuje len na skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia a vo svojich podaniach uvádza skutočnosti, ktoré neboli dané v čase uzavretia kúpnej zmluvy, a preto návrh na nariadenia neodkladného opatrenia ako podanie nesúvisí s meritom veci, v ktorej má súd rozhodnúť. Z uvedených dôvodov žalovaný v 2. rade žiada, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. V zmysle ustanovenia § 325 C.s.p. nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu. 12. S prihliadnutím na záver súdu prvej inštancie, ktorý vyplýva z obsahu spisu a predložených dôkazov, odvolací súd zastáva názor, zhodný so súdom prvej inštancie, že návrh je dôvodný, nakoľko existuje v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je ohrozený výkon rozhodnutia ako tvrdí žalobkyňa, ktorá sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na F. ulici č. X v F. vrátane podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k parcele registra "Z." č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z predložených listín mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade sa svojpomocne domáha obsadenia nehnuteľností a bráni jej v užívaní, o čom svedčí aj navrhovateľkou podané trestné oznámenie zo dňa 30.05.2016, a preto je dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2016 stal novým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že stále prebieha konanie o neplatnosť prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a bola vyznačená poznámka na LV č. XXXX a XXXX o začatí súdneho konania vo veci sp.zn. 7C 483/2014 a následne Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade nariadil predbežné opatrenie zdržať sa prevodu predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa tak pre účely neodkladného opatrenia osvedčila danosť nároku, a preto jej súd vyhovel. 13. Podľa článku 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. 14. Podľa článku 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkového zistenia z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má iba dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností. 16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2, 3 C.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia a neodôvodňujú zmenu uznesenia okresného súdu. Skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaný v 2. rade, že žalobkyňa býva naďalej v predmetnom byte, že vymenila zámok na dverách, že neplatí za užívanie bytu terajšiemu vlastníkovi, ako aj ostatné námietky žalovaného v 2. rade nemajú podstatný význam pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti zdržať sa prevodu vlastníctva bytu. Pokiaľ má žalovaný v 2. rade problém s nakladaním so svojim vlastníctvom, túto otázku nie je možné riešiť v tomto konaní. Predmetom tohto konania je neplatnosť prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, a pokiaľ súd obmedzil žalovaného v 2. rade aby sa zdržal prevodu nehnuteľnosti bytu, nie je obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťou iným spôsobom. Do rozhodnutia súdu vo veci je žalovaný v 2. rade obmedzený len tým, že sa musí zdržať prevodu nehnuteľnosti. 17. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie. 19. Pokiaľ odvolateľ zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, uplatnil odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Polemika o nesprávnosti okresným súdom vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenie o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne arbitrárnosti). V danom prípade súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodne podaný. 20. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že strana sporu nedisponuje právom, podľa ktorého by bol súd povinný zdôvodniť rozhodnutie podľa jeho predstáv. V danom prípade zákonná podmienka, týkajúca sa odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu splnená bola. Súd prvej inštancie dostatočne objasnil, z akých skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. 21. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, ohľadne potreby dočasnej a predbežnej úpravy, ktorým zároveň osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa osvedčila právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto návrhu vyhovel. 22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).