Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/133/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010118 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010118.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného X. Z., stíhaného pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.5.2016, sp.zn. 5T/19/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 2. mája 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému X. Z.. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a § 44 Trestného zákona sa u obžalovaného X. Z., E.. XX.XX.XXXX K. I., I. I., D. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci, u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/54/2011 zo dňa 19.07.2011, keďže súd pokladá trest uložený týmto trestným rozkazom na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.5.2016, sp.zn. 5T/19/2015, bol obžalovaný X. Z. (v spoločnom konaní s obžalovanými A. I. a A. D.) uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona („Tr.zák.“) k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 4.7.2011 v čase okolo 18.25 hod. v I. na C. ceste č. XX v OC W. po vzájomnej dohode z predajne F. odcudzili mobilný telefón zn. S. C. U8 K. Z., čiernej farby, U.: XXX XXX XXX XXX XXX, ktorý bol vyložený vo vitríne pri vchode do predajne a to tak, že X. Z. vytlačil plexisklo vitríny, v ktorej bol mobilný telefón umiestnený a následne z nej uvedený mobilný telefón vytiahol, pričom A. I. a A. D. boli v jeho blízkosti a dávali pozor, následne spoločne odišli na parkovisko pred predajňu J. na O. ceste v I., kde X. Z. dal A. I. a A. D. po XX,- €, pričom mobilný telefón si nechal, čím spôsobili poškodenej spoločnosti G. A., s.r.o. so sídlom I., Y. č. XXX škodu krádežou vyššie uvedeného mobilného telefónu v celkovej výške 221,- €, pričom sa tohto skutku dopustili, hoci A. I. bol už za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 6T/68/2010 zo dňa 11.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2011 za prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., A. D. bol už za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený pre trestné činy krádeže, a to rozhodnutím Zemského súdu vo K. pod č. XXX HV 35/2011 I zo dňa 21.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2011 a Richard Pokorný bol už za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 6T/106/2010 zo dňa 29.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2011, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.zák. Za to bol obžalovanému X. Z. uložený podľa 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm. h) m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, 2 Tr.zák. súhrnný trest (vo výroku nebolo výslovne uvedené, že ide o trest odňatia slobody) v trvaní 1 rok, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/54/2011 zo dňa 19.7.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) bola obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenému G. A., s.r.o., vo výške 221 € a obžalovaný A. D. poškodenej A. O., škodu vo výške 2.500 € (vo vzťahu ku skutku v bode 2 rozsudku týkajúceho sa iba tohto obžalovaného), pričom podľa § 288 ods. 2 Tr.por. bol poškodený G. A., s.r.o., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. obžalovaný priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia proti výroku o treste, ktoré zdôvodnil jednak jeho obhajca O.. A. T., jednak samotný obžalovaný X. Z. písomnými podaniami doručenými na prvostupňový súd dňa 10.5.2016 a 19.5.2016. Obhajca v odôvodnení odvolania uviedol, že súhrnný trest uložený napadnutým rozsudkom je neprimerane prísny a účel trestu by v rámci individuálnej a generálnej prevencie splnilo aj upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko obžalovaný je v súčasnosti vo výkone trestu spolu cca 6 rokov a akékoľvek navýšenie už uloženého niektorého z trestov, ktorý vykonáva, by nesplnilo žiadny účel, nakoľko považuje všetky uložené tresty sa dostatočné. Uvedené odôvodňuje všetkými poľahčujúcimi okolnosťami, a to že sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a svojou výpoveďou napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a aj s poukazom na odstup času od spáchania trestného činu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a sám rozhodol rozsudkom o upustení od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že výrok o treste v napadnutom rozsudku je neprimerane prísny, neproporcionálny a nezákonný. Poukázal, že skutok sa stal v roku 2011, obžalovaný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody takmer 4 roky bez prerušenia a teda má opodstatnenú pochybnosť o zákonnosti uloženého trestu, keďže súd nemal k dispozícii trestné spisy iných odsúdení obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým pripadalo do úvahy uloženie súhrnného trestu alebo či by nepripadalo do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. V jeho prípadoch, za ktoré bol právoplatne odsúdený, ide o pokračovací trestný čin podľa § 12 ods. 10 Tr.zák. a ďalší čin podľa § 122 ods. 13 Tr.zák. vo vzťahu k súdenej veci. Došlo u neho k porušeniu základných zásad ukladania trestov a dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr.por. nečinnosťou F., resp. ich liknavým postupom a zároveň nepoužívaním napr. § 18 ods. 1 Tr.por. a § 21 ods. 1 Tr.por. V kontexte s uvedeným uložený trest nezodpovedá požiadavke proporcionality, primeranosti a spravodlivosti trestu a v tejto súvislosti poukazuje na § 34 ods. 4 Tr.zák., ktorý citoval. Súd nevzal do úvahy to, že pri ukladaní trestu treba vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. Súd by mal skúmať pri ukladaní trestu aj to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Tr.zák. s poukazom na § 43 Tr.zák., teda či trest uložený skorším rozsudkom možno pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný (poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 3To/57/2014 zo dňa 24.6.2014). Na základe uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol rozsudkom o upustení od potrestania podľa § 44 Tr.zák., uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr.zák. alebo ďalšieho trestu podľa § 43 Tr.zák. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/113/2012 zo dňa 9.11.2012, prípadne po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 14.12.2016. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že odvolanie obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania. Poukazuje na to, že obžalovaný priznal spáchanie skutku a ten aj oľutoval. Sedí spolu 6-ročný trest a aj z tohto dôvodu sa domáha upustenia od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k uloženému trestu vo veci sp.zn. 1T/113/2012, ktorým vykonáva 3 - ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, tiež poukazuje na odsúdenie sp.zn. 1T/113/2012 a na rozhodnutie v prejednávanej veci vo vzťahu k obžalovanému I., u ktorého bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k dvojročnému trestu a nevidí dôvod, prečo tak nebolo rozhodnuté u neho. Pridržiavam sa toho, čo uviedol obhajca. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 44 Tr.zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252343'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr.zák. rovnako ako v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523212'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním. Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr.zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523212'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523212'&ucin-k-dni='30.12.9999'> hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a poškodenému bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom tieto osoby a prokurátor boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania po podanom odpore proti trestnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný X. Z. po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Rovnako prvostupňový súd postupoval aj ohľadom oboch spoluobžalovaných. Následne boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy týkajúce sa ukladaného trestu a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je to uvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané dôkazy a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania. Odvolací súd k odvolaním napadnutému výroku o treste uvádza, že prvostupňovým súdom uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok v napadnutom rozsudku bol podľa odvolacieho súdu trestom neprimeraným, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Tieto okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, sčasti resp. v určitej miere zdôvodnil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd k nim uvádza nasledujúce skutočnosti. Prvostupňový súd obžalovanému správne priznal poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a to - poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), keďže obžalovaný od počiatku trestného stíhania prejednávanú trestnú činnosť priznáva a vyjadril nad svojim konaním aj ľútosť, - poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný tým, že k obžalobe vyhlásil, že je vinný a súd vyhlásenie obžalovaného prijal, umožnil prevziať dokazovanie vykonané v prípravnom konaní bez toho, aby sa k otázke zisťovania viny alebo neviny muselo vykonávať dokazovanie na hlavnom pojednávaní a umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je nepochybne potrebné považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, - priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.zák. (spáchal viac trestných činov), keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy (čo podľa tohto ustanovenia napĺňa pojem viac trestných činov) vzhľadom k tomu, že z pohľadu ukladaného trestu bola posudzovaná zbiehajúca sa trestná činnosť, v danom prípade dva skutky (viacčinný súbeh), - priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák. (bol už za trestný čin odsúdený), keďže obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním skutku opakovane odsúdený za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr.zák., keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť resp. ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, pričom obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku (vlastníctva veci). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 212 ods. 3 Tr.zák. je 6 mesiacov až 3 roky), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný). Na druhej strane v osobe obžalovaného ide o osobu opakovane v minulosti odsúdenú za spáchanie úmyselnej majetkovej trestnej činnosti, konkrétne pred spáchaním skutku spolu päťkrát odhliadnuc od prvého odsúdenia, v prípade ktorého sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Prejednávaná trestná činnosť bola pritom spáchaná v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.7.2011, sp.zn. 0T/118/2011, právoplatným dňa 3.7.2011, kedy mu v čase skutku plynula skúšobná doba v trvaní 5 rokov a v takom prípade podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody. Navyše prejednávaná trestná činnosť bola spáchaná v súbehu s inou trestnou činnosťou obžalovaného, za ktorú bol už právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.7.2011, sp.zn. 0T/54/2011, právoplatným dňa 19.7.2011, ktorým bol uznaný vinným pre spáchanie prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. k § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom skutok bol spáchaný dňa 17.7.2011. Vzhľadom na rozdielny spôsob spáchania skutku vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/54/2011 nemohlo byť konanie obžalovaného posúdené ako pokračovací trestný čin - podstata skutku spočívala v tom, že obžalovaný spoločným konaním s ďalšou osobou, rozdielnou od spoluobžalovaných v prejednávanej veci, odcudzili mobilný telefón tak, že jeden z nich mobilný telefón vzal spoza poškodenej osoby, ktorý mala táto položený pri ruke na stole v spoločenskej miestnosti hostela a rozbehol sa z hostela von, pričom mobilný telefón podal spolupáchateľovi, ktorý ho ukryl do mikrovlnnej rúry v hosteli, kde bol následne nájdený a vrátený poškodenej osobe. Vzhľadom na uvedené bolo nutné v prejednávanej veci buď ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. (prejednávaný skutok obžalovaný spáchal skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin resp. ako prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.7.2011, sp.zn. 0T/54/2011), ktorý nesmel byť miernejší než trest uložený skorším rozhodnutím (čo urobil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd), alebo rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu, ako to žiadal obžalovaný v odvolaní. Hoci vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný mal spoločným protiprávnym konaním odcudziť mobilný telefón, ktorý bol vyložený vo vitríne pri vchode do predajne tým spôsobom, že vytlačil plexisklo vitríny, v ktorej bol mobilný telefón umiestnený a vzal z nej mobilný telefón. Zo zistených, už vyššie rozvedených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyplýva, že tieto boli v rovnováhe, preto bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe v § 212 ods. 3 Tr.zák. t. j. v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky (oba dotknuté skutky boli posudzované z pohľadu závažnosti resp. z pohľadu hroziaceho trestu podľa rovnakého ustanovenia Trestného zákona). Odvolací súd po posúdení celej veci rozhodol, že s poukázaním na priznanie a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti obžalovaným, menšiu výšku spôsobenej škody (221 eur) a predovšetkým odstup času od spáchania skutku, ktorý bol spáchaný ešte dňa 4.7.2011, je trest uložený skorším rozhodnutím (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.7.2011, sp.zn. 0T/54/2011, právoplatným dňa 19.7.2011), a to nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov dostatočným trestom na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, a preto bolo možné rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák. Takto uložený trest predmetným skorším rozhodnutím je trestom zákonným, spravodlivým a primeraným aj z pohľadu celej posudzovanej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a v plnej miere zodpovedá účelu trestu ustanoveného v § 34 ods. 1 Tr.zák. K dôvodom odvolania obžalovaného, ku ktorým sa nevyjadril už vyššie, odvolací súd uvádza, že poukazovanie v odvolaní na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.11.2012, sp.zn. 1T/113/2012, je nenáležité, keďže podľa uvedeného rozsudku bol skutok spáchaný dňa 29.4.2012, t. j. až po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/54/2011, a teda posudzovaný skutok v prejednávanej veci nemôže byť v žiadnej forme súbehu s uvedeným odsúdením, pričom nemohlo byť vo vzťahu k uvedenému odsúdeniu rozhodnuté ani o upustení od uloženia ďalšieho trestu, keďže ním uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky už obžalovaný vykonal (dňa 2.5.2015). Záverom odvolací súd uvádza, že pochybenie prvostupňového súdu pri ukladaní trestu malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom odvolacím súdom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.