Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/29/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515207561 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515207561.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu STROJSERVIS SK spol. s r.o., Šulekovská 1460, Sereď, IČO: 46 472 495, práv. zast. Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému OTNAVA VENDO PARK Galanta s.r.o., Zadunajská cesta 12, Bratislava, IČO: 47 324 147, práv. zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.608,03 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 23Cb/154/2015-77 zo dňa 10.5.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 23Cb/154/2015-77 zo dňa 10.5.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny p o t v r d z u j e a v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.608,03 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 7.8.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-EUR a trovy konania žalobcu pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 96,-EUR a trov právneho zastúpenia v sume 479,24EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednávkou č. 58/010714 zo dňa 1.7.2014 objednal prácu strojom CAT 432E na stavbe Vendo Park Galanta, pričom cena za zemné práce bola dojednaná na sumu 31,53EUR/hodinu. Žalobca si uplatňoval nárok za práce vykonané v dňoch 1.7.2014 až 4.7.2014 v rozsahu 42,5 hodiny vyfakturované faktúrou č. 2014/0151 zo dňa 10.7.2014, splatnou dňa 31.7.2014 na sumu 1.675,93 EUR s DPH. Súd v konaní vydal platobný rozkaz, proti ktorému však žalovaný podal odpor s odôvodnením, že neoddeliteľnou súčasťou fakturácie mal byť súpis vykonaných prác a dodávok podpísaný oprávneným zástupcom objednávateľa a keďže faktúra žalobcu neobsahovala žiadne obligatórne prílohy, bola mu zo strany žalovaného niekoľkokrát vrátená, pretože žalobca niekoľkokrát za sebou zaslal žalovanému takto nesprávne vystavenú faktúru bez požadovaných príloh. Podľa názoru žalovaného žalobca svoje vykonané práce žalovanému riadne nevyfakturoval a nemá tak voči nemu žiadne splatné pohľadávky. Žalovaný uviedol, že žalobca mal podpísaný súpis vykonaných prác a dodávok až dňa 15.1.2015, a preto bol oprávnený vystaviť faktúru až po tomto dni, avšak dňa 4.2.2015 bola žalovanému opätovne doručená faktúra z júla 2014, pričom súčasne žalobca zaslal aj nesprávne vyhotovený dobropis na sumu 67,90 EUR. Túto faktúru ale žalovaný opäť žalobcovi vrátil. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol počas celej doby vykonávania prác informovaný o vykonaných prácach a ich dĺžke, a to za každý deň od 1.7. do 4.7.2014, čo preukázal aj podpísanými záznamami o prevádzke stroja, ktoré potvrdil aj žalovaný svojim podpisom, čím uznal a potvrdil vykonané práce. Žalobca uviedol, že faktúru vystavil v súlade s § 73 písm. a/ zákona č. 222/2014 Z. z. o dani z pridanej hodnoty do 15 dní odo dňa dodania služby. Dodal, že sa v dobrej viere aj napriek správne vystavenej faktúre vzdal práva na úhradu ceny za prepravu stroja a žalovanému osobne dňa 28.11.2014 doručil žalobcom podpísaný a žalovaným pripravený dokument ,,súpis vykonaných prác a dodávok“, ktorý však konateľ žalobcu podpísal až 15.1.2015. Žalobca zastával názor, že postupom, ktorého sa dovolával žalovaný, by sa dopustil porušenia ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko práce boli ukončené ešte v júli 2014. 3. Žalovaný v konaní predložil súdu e-mail zo dňa 1.7.2014 koncipovaný Ing. C. B., ktorým chcel preukázať, že súčasťou objednávky boli aj prílohy, a to súpis vykonaných prác a dodávok a všeobecné obchodné podmienky, avšak žalobca spochybnil doručenie akýchkoľvek príloh. Na odstránenie rozporu v tvrdeniach strán žalovaný navrhol, aby súd vypočul Ing. C. B., ktorá by sa vyjadrila ku skutočnostiam, akým spôsobom sa zasielajú objednávky a prílohy žalovaného e-mailom a aby žalobcovi uložil povinnosť predložiť počítač alebo iný nosič, z ktorého by bolo možné ustáliť doručenie e-mailu žalobcovi tak, ako tvrdil žalovaný. K uvedenému však súd prvej inštancie uviedol, že žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko zastával názor, že preukazovanie obchodných zvyklostí žalovaného a preukazovanie doručenia formulára súpisu vykonaných prác a dodávok a všeobecných obchodných podmienok žalobcovi, by bolo v konaní nehospodárne a nemalo by vplyv na právne posúdenie veci. Žalobca podľa názoru súdu nemá povinnosť zálohovať elektronickú korešpondenciu a dôkazné bremeno o doručení príloh, na ktoré sa odvoláva objednávka zaťažuje žalovaného, pričom z e-mailu predloženého žalovaným skutočnosť odoslania všeobecných obchodných podmienok žalobcovi nevyplývala. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca práce v uvedenom rozsahu vykonal, pričom táto skutočnosť vyplývala zo zhodných tvrdení strán sporu a zo súpisu vykonaných prác a dodávok za mesiac 7/2014. Žalovaný nenamietal žiadne skutočnosti ohľadne rozsahu a ceny prác, namietal výlučne skutočnosť, že splatnosť ceny mohla nastať až po potvrdení súpisu vykonaných prác a dodávok jeho štatutárnym zástupcom Ing. Ľ. Y. v časovej následnosti po 15.1.2015. Žalovaný potvrdil vykonanie prác na zázname o prevádzke stroja dňa 1.7.2014, 2.7.2014, 3.7.2014 aj 4.7.2014 prostredníctvom pána Y. a dňa 15.1.2015 prostredníctvom Ing. Y.. V poznámkach a pripomienkach objednávky č. 58/010714 boli uvedené kontaktné osoby objednávateľa - pán Y. a pán Y., bez bližšej špecifikácie rozsahu poverenia, preto súd zastával názor, že aj samotné konanie p. Y. bolo v súlade s § 15 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) konaním zaväzujúcim žalovaného, pričom navyše, súpis dodávok bol potvrdený, i keď v časovej nadväznosti (dňa 15.1.2015) aj samotným štatutárnym zástupcom žalovaného p. Ing. Y.. Rozsah prác realizovaných žalobcom v mesiaci 7/2014 v trvaní 42,5 hod. bol teda preukázaný záznamami o prevádzke stroja a súpisom vykonaných prác a dodávok. Rovnako aj cena prác bola preukázaná súpisom vykonaných prác a dodávok, na ktorom bola uvedená jednotková cena zhodná s objednávkou č. 58/010714 (31,53 EUR/hod. za práce strojom CAT432E). Dojednanie ohľadne úhrady ceny diela vyplývalo súdu z objednávky č. 58/010714 a bolo výlučne o spôsobe platby na účet zhotoviteľa v lehote 21 dní od doručenia faktúry. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnenie žalobcu vystaviť faktúru vzniklo ukončením, odovzdaním a prevzatím diela žalovaným prostredníctvom p. Y. dňa 1.7.2014 až 4.7.2014. Žalobca osvedčil doručenie faktúry č. 2014/0151 žalovanému predložením listu žalovaného koncipovaného dňa 31.7.2014. S poukazom na tento dôkaz bol podľa súdu samotným žalobcom upravený deň omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného od 7.8.2014. Splatnosť faktúry bola dohodnutá 21 dní od doručenia faktúry, pričom táto dohoda vyplýva z objednávky č. 58/010714. 21 dní od 14.7.2014 uplynulo dňa 6.8.2014, preto za prvý deň omeškania bol súdom ustálený deň 7.8.2014. Strany sporu nemali pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku dojednaný úrok z omeškania, preto súd pri úvahách o výške úroku z omeškania vychádzal z § 369 ods. 1 Obch. zák. s použitím Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. O výške paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rozhodol súd v súlade s § 369c ods. 1 Obch. zák. s použitím Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“). 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu, pričom súčasne neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V úvode svojho odvolania len opísal obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúci sa nesprávnosti a neoprávnenosti fakturácie vykonaných prác žalobcom. Následne ku skutočnostiam tvrdených súdom uviedol, že zmluvné strany si v písomnej objednávke nedohodli podpisovanie žiadneho záznamu o prevádzke stroja a záznamy predložené žalobcom neboli podpísané oprávneným zástupcom žalovaného, Ing. Y., a teda na ne nemožno prihliadať. Zároveň žalovaný zdôraznil, že Ing. Y. je jedinou osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, pravidelne bol prítomný na predmetnej stavbe, no žalobca ho nikdy neoslovil za účelom podpisu nejakých dokumentov a obracal sa len na neoprávnené osoby (napr. p. Y., ktorý bol kontaktnou osobou za účelom vydania vstupenky na stavenisko). K obrane žalobcu, na ktorú poukázal súd v odôvodnení rozsudku žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že nemá alebo nemal záujem na uhradení ceny za služby žalobcu. Zdôraznil, že keby žalobca fakturoval správne v súlade s dohodnutými podmienkami podpísanými oboma zmluvnými stranami na objednávke, mal by predmetnú istinu už dávno uhradenú, avšak neplnením svojich povinností zbytočne zaťažuje aj žalovaného. Žalovaný dodal, že žalobca si fakturoval viac, než na čo mal podľa súpisu podpísaného dňa 15.1.2015 nárok a k tvrdeniam žalobcu o jeho daňovej povinnosti uviedol, že daňová povinnosť vzniká dňom preukázaného dodania a nie vykonania, pričom pri dodaní stavby alebo jej časti je dňom dodania deň odovzdania, a teda žalobca bol v tomto prípade oprávnený fakturovať až po 15.1.2015. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že žalobca sa v dobrej viere aj napriek správne vystavenej faktúre vzdal práva na úhradu ceny za prepravu stroja a osobne doručil žalovanému faktúru dňa 28.11.2014, nakoľko žalobca faktúru nevystavil správne a nikdy sa nedohodli na úhrade ceny za prepravu stroja, a teda sa nemal čoho vzdávať. Žalovanému zároveň nebolo zrejmé, z čoho vyplýva žalobcom uvádzaný dátum 28.11.2014. K otázke e- mailu obsahujúceho objednávku a k nemu uvádzaným skutočnostiam v napadnutom rozsudku žalovaný uviedol, že je bežnou obchodnou praxou, že do mailu sa napíše len stručne, čo je predmetom objednávky a priloží sa k tomu príloha, ktorú žalovaný súdu aj vytlačil a predložil, ale súd na ňu neprihliadal s odkazom na obranu žalobcu, ktorý súdu predložil podľa žalovaného len zberný e-mail bez príloh, čo znamená, že žalobca súdu zatajil doručenie predmetných príloh. K odmietnutiu vykonania navrhovaného dôkazu žalovaný uviedol, že týmto dôkazom chcel odstrániť rozpory a zavádzajúce tvrdenia žalobcu ohľadom (ne)doručenia príloh mailu. Zároveň sa žalovaný taktiež nestotožnil s tvrdením súdu, že dôkazné bremeno o doručení príloh zaťažuje žalovaného, nakoľko pokiaľ žalobca opiera svoje stanovisko o určité skutočnosti, je jeho povinnosťou ich aj dostatočne preukázať. Tiež žalovaný namietal aj záver súdu, že nenamietal cenu ale splatnosť ceny, pričom uviedol, že už v odpore uvádzal presný výpočet ceny podľa objednávky, ktorá sa nestotožňovala s cenou v nesprávne a predčasne vystavenej faktúre. Navyše zdôraznil, že nenamietal splatnosť ceny, ale spôsob fakturácie. Žalovaný uviedol, že objednávka bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, z čoho je zrejmé, že obe strany súhlasili okre iného aj so spôsobom fakturácie. V objednávke, v časti pripomienky bolo navyše podľa žalovaného jasne uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou fakturácie je súpis vykonaných prác a dodávok podpísaný oprávneným zástupcom objednávateľa a že všetky ostatné ustanovenia sa riadia VOP. V tomto smere sa žalovaný nestotožnil ani s tvrdením súdu, že z objednávky nevyplývala skutočnosť, že by prílohou faktúry mal byť predmetný súpis, nakoľko táto skutočnosť jasne vyplývala z uvedenej časti mailu „poznámky /pripomienky/. Na základe uvedeného žalovaný opätovne uviedol, že žalobca v danom prípade nepostupoval správne. Žalovaný poukázal na to, že v súlade so zákonom mal žalobca najskôr dobropisovať celú neprávne a neoprávnene vystavenú faktúru z júla 2014 na sumu 1.675,93 EUR a až následne po podpísaní súpisu dňa 15.1.2015 mal vystaviť faktúru s novým dátumom vyhotovenia ako aj so správnym dátumom preukázaného dodania. Tento postup je pritom podľa žalovaného v súlade aj s § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty s poukazom na § 8 tohto zákona. Žalovaný považoval za nevyhnutné poznamenať, že si nemožno zamieňať pojem kontaktná osoba (ktorou bol v tomto prípade p. Y.) s pojmom oprávnený zástupca (Ing. Y.). Žalovaný dodal že všeobecné obchodné podmienky ako i dôkaz o ich doručení predložil súdu za účelom vyvrátenia tvrdení žalobcu, že o nich nevedel, nakoľko ich doručenie zámerne zamlčal. Vzhľadom na vedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci a zároveň si uplatnil aj trovy konania. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zastával názor, že odvolanie žalovaného neobsahuje všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti, pretože z neho nevyplýva, ktorý z výrokov a v akom rozsahu, resp. výške žalovaný napáda, nakoľko rozsudok obsahoval jednak rozhodnutie vo veci samej a jednak rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Vychádzajúc z obsahu odvolania možno podľa žalobcu dospieť k záveru, že žalovaný odvolaním napáda len skutkové zistenia a právne závery súdu obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, pričom nepopiera výšku ani právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), podľa ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného spĺňa všetky náležitosti, vyjadril sa žalobca i k námietkam žalovaného. Uviedol, že náležitosti fakturácie ako aj obsah a lehotu vystavenia faktúr upravuje zákon o dani z pridanej hodnoty, pričom vykonávané zemné práce sa v zmysle § 9 tohto zákona považujú za dodanie služby a nie za dodanie tovaru a už vôbec nie za dodanie stavby ako uvádzal žalovaný. V predmetnom prípade preto dňom dodania služby bol posledný deň vykonávania zemných prác, teda 4.7.2014. Na základe uvedeného aj faktúra bola žalobcom vystavená v lehote stanovenej v § 73 písm. a/ uvedeného zákona dňa 10.7.2014. S poukazom na tvrdenia žalovaného ohľadom fakturácie žalobca vyjadril názor, že lehotu na vystavenie faktúry si strany nemôžu upraviť odchylne od zákona o dani z pridanej hodnoty, resp. nemôžu vystavenie faktúry podmieňovať podpisom súpisu o vykonanej službe. V súvislosti s údajmi o nedoručení vykonaných prác žalobca poukázal na § 15 ods. 1, Obch. zák., v súlade s ktorým aj naďalej trval na tom, že žalovaný bol počas celej doby poskytovania služieb informovaný prostredníctvom povereného zamestnanca o vykonávaných prácach a ich dĺžke, a to za každý jednotlivý deň, čo je zrejmé aj z podpísaných záznamov o prevádzke stroja, ktoré svojim podpisom potvrdil aj žalovaný, čím uznal a potvrdil vykonané práce. V tomto smere sa žalobca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, že konanie p. Y. je v súlade s § 15 Obch. zák. konaním zaväzujúcim žalovaného. V súvislosti s uvedeným, sa preto podľa názoru žalobcu nezakladá na pravde ani tvrdenie žalovaného, že žalobca si dával podpisovať dokumenty neoprávneným osobám, pretože aj zo samotnej objednávky zo dňa 1.7.2014 vyplývalo, že kontaktnou osobou bol p. Y. a objednávka neobsahovala informáciu o tom, kto bol oprávnený podpisovať predmetný súpis. Preto súd podľa žalobcu správne vyhodnotil skutkový stav veci a dal zároveň za pravdu žalobcovi, ktorý poukazoval na skutočnosť, že v prípade rozporov sa má objednávka vykladať v neprospech toho, kto ju vyhotovil. To, že súpis vykonaných prác bol dodatočne podpísaný dňa 15.1.2015 aj Ing. Y. podľa žalobcu len potvrdzuje správnosť vyhodnotenia dôkazov súdom. Žalobca zdôraznil, že prílohou faktúry boli záznamy o prevádzke stroja, ktoré svojim obsahom potvrdzujú rozsah vykonaných prác a výkonov, a preto tvrdenia žalovaného považoval v tomto smere za zavádzajúce, nakoľko zastával názor, že nie je rozhodujúce, ako bol dokument pomenovaný, ale podstatný bol jeho obsah. Žalobca zároveň uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaný do dnešného dňa ani len čiastočne neuhradil žalovanú pohľadávku keď tvrdil, že má záujem na uhradení ceny za poskytnuté služby. Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že súpis vykonaných prác a dodávok žalovaný podpísal už v rámci záznamov o prevádzke stroja, na základe čoho žalobca správne a oprávnene vystavil predmetnú faktúru. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. V prvom rade uviedol, že jeho odvolanie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. K tvrdeniu žalobcu, že v odvolaní nepoprel výšku ani právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky žalovaný uviedol, že od samého začiatku tvrdil, že predmetná pohľadávka ešte nie je splatná, keďže faktúra bola žalobcom vystavená neoprávnene a predčasne, v rozpore so zákonom a dohodnutými podmienkami. K odkazu žalobcu na ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že obe strany podpisom objednávky súhlasili okrem iného aj s VOP, so spôsobom aj podmienkami fakturácie a povinnosťou priložiť k faktúre aj oprávneným zástupcom objednávateľa podpísaný súpis vykonaných prác a dodávok. Žalovaný dodal, že predmetné zmluvné dojednanie rešpektuje i zákonné ustanovenia a je na ochranu objednávateľa, aby si zhotoviteľ nemohol fakturovať čokoľvek, resp. to, čo nevykonal ako to bolo aj v tomto prípade. V poukazom na § 19 v spojení s § 8 zákona o dani z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo jednoznačne o dodanie stavby alebo jej časti. Na podporu týchto tvrdení žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý sám skonštatoval, že realizoval zemné a výkopové práce v rámci stavby Vendo Park Galanta, na ktoré je potrebné stavebné povolenie, a preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o dodaní služby. Zhodne s odvolaním sa žalovaný opätovne vyjadril k otázke, kto bol oprávnený za neho podpisovať dokumenty, v súvislosti s čím považoval tvrdenia žalobcu za nepravdivé, čo podľa neho jednoznačne preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie. K tvrdeniu žalobcu, že prílohou faktúry bol záznam o prevádzke stroja, pričom nie je rozhodujúce ako je dokument pomenovaný ale aký má obsah žalovaný uviedol, že súpis vykonaných prác a dodávok je vzorové tlačivo, ktoré nemožno nahradiť iným tlačivom a ešte k tomu podpísaným neoprávnenou osobou. Na uvedené záznamy teda podľa žalovaného vôbec nemožno prihliadať. Žalovaný dodal, že nárok uplatnený žalobcom za daných okolností nemôže požívať súdnu ochranu a práve z dôvodu nesprávneho a nezákonného postupu žalobcu mu doposiaľ nebola uplatnená pohľadávka ani len čiastočne uhradená. Preto žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci, pričom si uplatnil aj trovy konania. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zastával názor, že splnomocnenie udelené žalovaným jeho právnej zástupkyni je absolútne neplatné, na základe čoho aj samotné odvolanie a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu považoval za podané zjavne neoprávnenou osobou, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012 ako i na § 20 ods. 1 a § 39 Obč. zák. Podľa žalobcu udelenie generálneho plnomocenstva právnickou osobou fyzickej osobe bez obmedzenia rozsahu alebo doby oprávnenia, teda udelenie oprávnenia fyzickej osobe konať v rovnakom rozsahu ako štatutárny orgán, je obchádzaním zákona, konkrétne inštitútu štatutárneho orgánu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, vyjadril sa žalobca aj k skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaného. Okrem skutočností už uvedených v predchádzajúcom vyjadrení zdôraznil, že so žalovaným si nikde a nikdy nedohodli formu dokumentu obsahujúceho súpis vykonaných prác a dodávok a zastával názor, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s konaním v mene žalovaného žalobca poukázal na § 13 ods. 1 a § 15 Obch. zák. Uviedol, že štatutárny orgán nie je zástupcom právnickej osoby, ale jeho konanie je konaním priamo právnickej osoby od čoho treba odlišovať konanie zástupcu, ktoré je konaním za právnickú osobu. Na základe toho žalobca zastával názor, že nakoľko p. R. a p. Y. boli v zmysle objednávky oprávnení komunikovať za žalovaného v súvislosti s touto objednávkou, dochádza pri takejto komunikácii aj k potvrdzovaniu vykonaných prác. Vzhľadom na uvedené žalobca uviedol, že ak p. Y. konal za žalovaného a potvrdil súpis žalobcom vykonaných zemných prác podpísaním záznamov o prevádzke stroja, na základe čoho bola vystavená faktúra, konal tak ako oprávnený zákonný zástupca žalovaného, ktorého konanie ho priamo zaväzuje. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že v danom prípade išlo o dodanie stavby alebo jej časti žalobca poukázal na § 43 prvú vetu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a uviedol, že vykonané práce boli terénnymi úpravami pozemku pod stavbou a na účel zákona o dani z pridanej hodnoty sa považujú za službu, ktorá sa považuje za dodanú jej vykonaním. Na základe uvedeného žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30.6.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.6. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti istiny vecne správny ale v časti v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a trov konania je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 389 ods. 1, písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 1, až 3, C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že v časti žalobcovi priznanej istiny je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, v súlade so zisteným skutkovým stavom a vykonanými dôkazmi. V konaní nebola sporná žalobcom uplatnená suma istiny, súd mal preukázané, že žalobca objednané práce v dohodnutom rozsahu a za dohodnutú odplatu riadne vykonal. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako ani v samotnom odvolaní sumu istiny nenamietal a z jeho tvrdení vyplývalo, že keby žalobca fakturoval správne v súlade s dohodnutými podmienkami podpísanými oboma zmluvnými stranami na objednávke, mal by predmetnú istinu už dávno uhradenú. Preto odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v časti žalobcovi priznanej istiny potvrdil. 11. Žalovaný však v priebehu konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní namietal spôsob fakturácie a s tým súvisiacu splatnosť uplatnenej pohľadávky žalobcu. Na základe skutočností zistených z obsahu spisu a tvrdení strán sporu dospel odvolací súd k záveru, že v tomto smere je odvolanie žalovaného dôvodné. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu za účelom posúdenia týchto sporných skutočností nedostatočne zistil skutkový stav, zistený skutkový stav nesprávne posúdil, na základe čoho sa nemožno stotožniť s jeho rozhodnutím v časti žalobcovi priznaných úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o doručení príloh e-mailovej objednávky, konkrétne VOP a že z objednávky č. 58/010714 ako ani zo žiadneho iného listinného dokladu predloženého žalovaným taktiež nevyplývala skutočnosť, že prílohou faktúry vystavenej žalobcom mal byť súpis vykonaných prác a dodávok. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že e-mailová objednávka (podpísaná oboma zmluvnými stranami) obsahovala tak osobitnú dohodu strán o splatnosti faktúry a taktiež údaj o tom, že neoddeliteľnou súčasťou faktúry je súpis vykonaných prác a dodávok podpísaný oprávneným zástupcom žalovaného (žiadny iný doklad, ako napr. záznam o prevádzke stroja sa tu nespomínal), pričom všetky ostatné ustanovenia sa riadia VOP žalovaného. To, že p. R. a p. Y. neboli oprávnení na podpísanie tohto súpisu je podľa odvolacieho súdu zrejmé z objednávky, kde bolo jasne uvedené, že p. Y. mal na starosti záležitosti týkajúce sa reklamácii a p. R. záležitosti týkajúce sa stavby ako takej. To, že tlačivo ,,súpis vykonaných prác a dodávok“ bol prílohou objednávky, podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný preukázal, avšak nie je zrejmé, či súčasťou objednávky boli aj VOP. Vo všeobecnosti platí, že s VOP vypracovanými jednou zo zmluvných strán musí byť druhá zmluvná strana oboznámená tak, že musia byť priložené k zmluve. Ak by táto podmienka nebola splnená, na VOP sa nebude prihliadať a otázky, ktoré nie sú upravené v zmluve sa budú spravovať Obch. zák., prípadne inými právnymi predpismi. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prípade ak aj žalobca nebol oboznámený s VOP, zo samotnej objednávky (zmluvy) mu vyplývala povinnosť k faktúre priložiť oprávneným zástupcom žalovaného podpísaný súpis vykonaných prác a dodávok. Keďže samotná objednávka v poznámke odkazuje na VOP žalovaného bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou žalovaného oboznámiť žalobcu so znením platných VOP. V prípade že žalovaný neoboznámil žalobcu s VOP bol žalovaný povinný tieto VOP od žalovaného žiadať a to najmä preto aby žalobcove postavenie ohľadne jeho práv a povinností bolo jasné a zrozumiteľné. Práve na absencii tohto dokladu žalovaný založil svoju obranu a dôvod, pre ktorý nezaplatil úhradu za žalobcom vykonané práce. Podľa odvolacieho súdu sa tak žalobca nemôže odvolávať na to, že mal podpísané záznamy o prevádzke stroja p. Y., ktoré priložil k faktúre, nakoľko spôsob fakturácie a obligatórne prílohy k faktúre mu vyplývali priamo z e-mailovej objednávky. Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní zopakuje, resp. doplní dokazovanie za účelom posúdenia zistených skutočností a to, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením ceny za vykonaní dielo, posúdiť, kedy nastalo omeškanie žalovaného a teda určiť začiatok plynutia omeškania a výšku úrokov z meškania. V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3, C.s.p.). 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).