Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515212419 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515212419.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Y. E., X.. XX.XX.XXXX, L. L. N.. Č.. XX, L. proti žalovanému: SOLVEX s.r.o., Šustekova ul. č. 13-15, Bratislava, IČO: 35 809 728, zast. advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom, Jesenského ul. č. 2, Bratislava, o uloženie povinnosti upraviť pracovný posudok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 13. februára 2017, č. k. 47Cpr/18/2015- 129, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému upraviť jeho pracovný posudok. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie zamietajúci výrok napadnutého rozsudku odôvodnil nasledovne: „Žalobca na pojednávaní dňa 13.02.2017 uviedol, že trvá na oprave dokumentu, ktorý označil žalovaný ako pracovný posudok. Je potrebné skonštatovať, že skutočnosť, že sám žalobca nazval dokument, ktorý mu bol daný, ako pracovný posudok, pričom neobsahuje informácie, ktoré na obsah pracovného posudku kladie Zákonník práce, môže vyvolať pochybnosti, či samotný žalobca nepochybuje o tom, že tento dokument je pracovným posudkom. Pracovný posudok hodnotí prácu zamestnanca, jeho vzťah k vykonanej práci a plnenie zadaných úloh, kvalifikácie, prípadne ďalšie získané zručnosti, schopnosti, znalosti a ďalšie skutočnosti, avšak potvrdenie o zamestnaní obsahuje už konkrétne uvedenie, aká bola pracovná náplň zamestnanca, odkedy dokedy trval pracovný pomer a ďalšie. Súd však zastáva názor, že ak je v popredí riešenie otázky samotného predmetu sporu, je nevyhnutné poznamenať, že túto neistotu a nezrovnalosť spôsobil sám žalovaný, keďže žalobca požiadal žalovaného ako svojho zamestnávateľa o vydanie pracovného posudku a doručený mu bol dokument, ktorý bol ako pracovný posudok označený, ale obsah tomu nezodpovedá. Súd konštatuje, že v tomto prípade nemôže byť objektívne daná táto skutočnosť za vinu žalobcovi, keďže on tento stav nespôsobil. Hoci môže ľahko dôjsť k zámene týchto dvoch inštitútov, ich odlišnosti treba rešpektovať, pričom súd zastáva názor, že žalobcovi nebol predložený pracovný posudok, ale potvrdenie o zamestnaní, preto z tohto dôvodu nie je možné vyhodnotiť namietané body v dokumente označenom ako pracovný posudok. Vychádzajúc z tohto zistenia nemožno dokument označený ako pracovný posudok používať vo vzťahu k tretím osobám z hľadiska pracovnoprávneho, keď pracovný posudok v skutočnosti doteraz vypracovaný nebol.“ 3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Súd je toho názoru, že žalobcovi nemôže byť skutočnosť zámeny žalovaného ohľadom inštitútov pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní na ujmu žalobcovi, keď tento sa bránil formou, ktorú pripúšťa Zákonník práce, pretože on sám to vyhodnotiť nemohol z hľadiska účinkov vo vzťahu k tretej osobe. Súd zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že dokument označený ako pracovný posudok nebol pracovným posudkom a súd potom nemal o čom po tomto zistení rozhodovať, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá.“ 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania. Uviedol, že žaloba bola zamietnutá a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Ak by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prvej inštancie prípadne nemusel priznať náhradu trov konania žiadnej sporovej strane. Takého dôvody však v konaní neboli zistené. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku nie je vecne správny. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný mal teda v konaní plný úspech a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Náhradu trov konania by žalovanému nebolo možné priznať iba v prípade, ak by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali použite ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. V takom prípade by výrok o trovách konania znel tak, že žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Ust. § 257 C.s.p. (bývalé ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) však súdu nedovoľuje, aby priznal náhradu trov konania strane, ktorá v spore podľahla, voči strane, ktorá mala v konaní úspech (Z IV, s. 737), ako to nesprávne urobil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Inými slovami, strane, ktorá bola v spore neúspešná, nemožno priznať náhradu trov konania voči strane, ktorá mala v spore úspech, úspešnej strane možno iba nepriznať náhradu trov konania za použitia ust. § 257 C.s.p. 7. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny v napadnutom výroku o trovách konania. Preto odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom súd prvej inštancie buď žalovanému prizná náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., alebo bude postupovať podľa § 257 C.s.p. a náhradu trov konania žalovanému neprizná, ak zistí, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 9. V novom rozhodnutí o trovách prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: roti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).