Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222658 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515222658.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Y. M. - N. E., Y. F.. Č.. XX, K., zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava proti žalovaným: 1/ C. R., G.. XX.XX.XXXX, K. Y. F.. Č.. X, K., 2/ V. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. F.. Č.. XXX, K., 3/ O. E.E., G.. XX.XX.XXXX, K. P. F.. Č.. XX, K., všetci zast. advokátkou JUDr. Tatianou Madajovou, Heydukova 16, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 18. júla 2016, č. k. 47Cpr 39/2015- 427, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 806,40 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 864,96 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 880,63 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaným 1/, 2/, 3/ uložil ďalej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške po 63,50 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy spoločne a nerozdielne právneho zastúpenia žalobcu vo výške 755,46 eur. Napokon súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie zastavil proti žalovanému 1/ v časti týkajúcej sa sumy 222,29 eur, proti žalovanému 2/ v časti týkajúcej sa sumy 221,- eur a proti žalovanému 3/ v časti týkajúcej sa sumy 229,68 eur. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že všetci žalovaní pracovali u žalobcu a všetci mali so žalobcom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný 1/ pracoval ako vodič motorového vozidla a skladník, žalovaní 2/, 3/ pracovali ako skladníci a všetci mali miesto výkonu práce v sídle žalobcu. V sklade, v ktorom pracovali, bola v dňoch 06.01. - 25.01.2015 vykonaná inventarizácia za inventarizačné obdobie od 08.01.2014 do 25.01.2015. Na základe inventarizácie bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 8.497,23 eur. Žalobca predložil zoznam chýbajúceho tovaru, z ktorého vyplývalo, ktorý tovar chýba. V priebehu konania z tohto chýbajúceho tovaru vylúčil jednu vec pod označením Q. T. X XXX W. X, keď tvrdil, že táto položka nemôže byť predmetom schodku. Žalovaní sa bránili tým, že žalobca im nevytvoril také pracovné podmienky, aby mohli riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a poukazovali na list žalovaného 2/, v ktorom uvádza, že z časového hľadiska sa nedajú kontrolovať všetky doklady prichádzajúce do skladu. Ďalej poukazovali na nezrovnalosti pokiaľ ide o počty chýbajúceho tovaru, konkrétne išlo o tovar označený ako Q. X. A. K. a tovar označený ako I. XXXKX H. N.. Ďalej namietali, že do chýbajúceho tovaru nemôže byť zahrnutý tovar označený ako O. U. N. XXX a že inventúra nebola vykonaná v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z., keď inventúrny súpis neobsahoval všetky náležitosti podľa tohto zákona. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaní navrhli, aby súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Žalovaní ďalej namietli, že ak došlo k vzniku škody, nemožno pri stanovení jej výšky vychádzať z hodnoty tovaru s DPH, pretože nie všetky tovary boli nakúpené s DPH. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že vznikol rozdiel medzi skutočným a účtovným stavom hodnôt a že teda vznikol schodok na zverených hodnotách. Inventúra bola vykonaná za prítomnosti konkrétneho skladníka a ani jeden zo žalovaných - skladníkov nenamietal, že by inventúra nebola vykonaná správne. Žalovaní mali so žalobcom uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a svojej zodpovednosti za schodok sa nezbavili. Žalovaných nezbavuje zodpovednosti za schodok list žalovaného 2/, v ktorom konštatuje, že nie je dostatočný časový priestor na kontrolu účtovných dokladov. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o organizovanie si práce a ako neopodstatnenú túto námietku vyhodnotil aj svedok B. - Z. J.. K námietke žalovaných, že inventúra nebola vykonaná v súlade so zák. č. 431/2002 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že „v prípade inventarizácie je potrebné zistiť, či tovar chýba alebo nie, v danom prípade mal súd preukázané, že tovar chýbal a preto zodpovednosť odporcov daná je.“ Pokiaľ žalovaní spochybňovali výsledok inventúry z hľadiska počtu kusov tovaru, ktorý mal chýbať, súd prvej inštancie sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že rozhodujúci je stav v čase zistenia schodku a ak niektorý tovar chýbal, tento chýbajúci tovar predstavuje schodok. Čo sa týka chýbajúceho tovaru O. Z. XX P. súd prvej inštancie uveril tvrdeniu žalobcu, že tento tovar sa skladal z 3 komponentov, pričom chýbal jeden komponent a to zosilovač a preto bol vykázaný schodok len pokiaľ ide o tento zosilovač. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nevyhovel návrhu žalovaných na nariadenie znaleckého dokazovania, pretože vznik a výšku schodku mal preukázanú vykonaným dokazovaním. S námietkou žalovaných týkajúcou sa DPH sa súd prvej inštancie vysporiadal nasledovne: „Rovnako súd nevyhovel námietke z hľadiska výšky škody v súvislosti s DPH, keď súd zastáva názor, že keď tovar je zakupovaný s DPH, pokiaľ ide o nákup tovaru z tuzemska, predáva sa s DPH a preto ak škoda vznikne na chýbajúcom tovare, tak je to s DPH, v prípade tovaru dovezeného zo zahraničia sa DPH platí pri predaji tovaru v prípade, že tovar chýba, nemohol byť predaný s DPH a preto sa účtuje vo výške ako je vedený v účtovníctve.“ V prípade zlúčenia skladov nebolo potrené vykonať inventarizáciu, pretože išlo iba o presun tovaru, ktorým sa nič okrem zvýšenia stavu zásob nemení. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich podiely na schodku vo výške priemerného mesačného zárobku. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v tejto časti vzal žalobca žalobu späť a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. O povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní a napadli ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby ho v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietli, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázaný vznik schodku na zverených hodnotách a jeho výšku. Súd prvej inštancie si osvojil argumentáciu žalobcu, ale s tvrdeniami žalovaných sa nevysporiadal. Inventarizácia je podľa žalovaných nepreukázateľná, pretože inventúrne súpisy neboli opravované postupom podľa zák. č. 431/2002 Z.z., údaje v nich sú zaznamenané nezrozumiteľným spôsobom a je v nich chybný podpis svedka Š.. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/3263/2010. Žalovaní majú za to, že nedostatky inventarizácie a inventúrnych súpisov by preverilo znalecké dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie odmietol nariadiť s tým, že vznik schodku a jeho výšku považoval za preukázanú inými dôkazmi. Žalovaní sú presvedčení, že schodok nevznikol vo výške a na tovare, ako ho uplatnil žalobca v žalobe. K záveru súdu prvej inštancie, že dôkazom, že tovar chýbal, je Príloha č. 3 inventúrneho zápisu z 31.01.2015, žalovaní v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie opomenul fakt, že žalobca túto prílohu v priebehu konania zmenil. Výška údajného schodku mala podľa tejto prílohy predstavovať 8.497,23 eur a následne po námietkach žalovaných bola upravená na sumu 9.570,89 eur. S takýmto zmeneným znením Prílohy č. 3 sa žalovaní oboznámili až v priebehu konania a výška tohto inventarizačného rozdielu nebola zistená ani fyzickou inventarizáciou tovaru. Čiastky v stĺpci „veľkoobchodná cena za kus bez DPH“ prípadne „cena za kus“ pôvodnej Prílohy č. 3 pri jednotlivých kusoch tovaru nezodpovedajú sumám uvedeným v skladových kartách a ani vo faktúrach predložených žalobcom. Ako potvrdili svedkovia tovar chýbajúci v inventúrnych súpisoch následne skladníci „dohľadávali“ počas celého inventúrneho obdobia a výsledkom bola Príloha č. 3 ako zoznam vypracovaný už po odpočítaní dohľadaného tovaru. Žalovaní Prílohu č. 3 a ani inventúrny súpis z 31.01.2015 nepodpísali. Ako vyplýva zo skladových kariet a príjemiek predložených žalobcom, žalobca eviduje tovar v účtovníctve v hodnote bez DPH a preto neobstojí názor žalobcu a súdu prvej inštancie, že tovar bol vedený v účtovníctve s DPH. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, žalovaní v odvolaní namietli, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nevyhodnotil procesnú zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania v tejto časti. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutom výroku vecne správny. 7. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je zvláštnym druhom pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za túto škodu vzniká, keď zamestnávateľ preukáže, že uzavrel so zamestnancom platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných hodnotách, ktoré zamestnancovi zveril na vyúčtovanie, vznikol schodok. Zavinenie zamestnanca na vzniku škody zamestnávateľ nie je povinný preukazovať; zamestnanec sa však v zmysle § 182 ods. 3 Zák. práce zodpovednosti za schodok zbaví celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dohodou o hmotnej zodpovednosti zamestnanec preberá zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou a v akomkoľvek kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, kam bude kedykoľvek neskôr prevedený, zaradený alebo preradený (§ 183 ods. 1 Zák. práce v znení platnom ku dňu 18.02.2003). Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách trvá zásadne od uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti až do skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde k odstúpeniu od dohody - § 183 ods. 2 Zák. práce). Schodok ako jeden z predpokladov zodpovednosti zamestnanca podľa § 182 a nasl. Zák. práce vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré sa hmotne zodpovedný zamestnanec zaviazal vyúčtovať. Spravidla býva zisťovaný inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku a záväzkov v účtovníctve. Pri majetku hmotnej a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Ak nie je schodok zistený (preukázaný) inventarizáciou, neznamená to bez ďalšieho, že by zamestnávateľ nemal proti zodpovednému zamestnancovi nárok na náhradu škody podľa § 182 ods. 1 Zák. práce; v takom prípade však zamestnávateľ musí, ak má byť jeho žaloba úspešná, inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal na vyúčtovanie a skutočnosť, že vznikol schodok na zverených hodnotách. 8. V konaní bolo preukázané, že žalovaní pracovali počas inventúrneho obdobia u žalobcu, s ktorým mali uzavreté platné dohody o hmotnej zodpovednosti. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné. Žalovaní však v priebehu prvoinštančného konania namietli správnosť vyčíslenia výšky schodku a správnosť inventarizácie, na základe ktorej bol schodok zistený a vyčíslený. Na týchto námietkach žalovaní zotrvali aj v odvolaní. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaných týkajúcimi sa samotnej existencie a výšky schodku presvedčivo nevysporiadal. Vzhľadom na spornosť existencie a výšky schodku mal súd prvej inštancie nariadiť znalecké dokazovanie tak, ako to navrhovali žalovaní. Znalcovi mal súd prvej inštancie zadať úlohu posúdiť, či predmetná inventarizácia bola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či na jej základe bol správne zistený a vyčíslený schodok na zverených hodnotách. V súčasnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku by bolo vhodné vyžiadať si odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby v zmysle § 206 ods. 1 C.s.p., keďže právna úprava odborné vyjadrenie priorizuje v porovnaní so znaleckým dokazovaním (viď Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.BECK, 2016, str. 761 - 763). Odborné vyjadrenie si žalovaní môžu zadovážiť aj sami. Až na základe odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého dokazovania (ak by pre zložitosť posudzovaných odborných otázok nepostačovalo odborné vyjadrenie) bude možné posúdiť, či je splnená zákonná podmienka vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktorým je existencia samotného schodku. Odvolací súd poznamenáva, že nie je vylúčená možnosť zistiť schodok iným spôsobom ako inventarizáciou. V takom prípade by bolo na žalobcovi, aby existenciu schodku preukázal iným spôsobom. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V súvislosti so zrušením napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie musel odvolací súd zrušiť aj výrok, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia. K trovám konania odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie bude musieť samostatným výrokom rozhodnúť aj o trovách konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo konanie zastavené. Je nepochybné, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca čiastočným späťvzatím žaloby a preto žalovaným v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Samostatným výrokom súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania vo vzťahu k veci samej a to podľa pomeru úspechu strán vo veci (§ 255 C.s.p.). 10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).