Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222658 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515222658.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: František Majtán - Euronics TPD, Farského ul. č. 26, Bratislava, IČO: 11 790 547, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ C. R., G.. XX.XX.XXXX, K. Y. F.. Č.. X, K., 2/ V. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. F.. Č.. XXX, K., 3/ O. E., G.. XX.XX.XXXX, K. P. F.. Č.. XX, K., všetci zast. advokátkou JUDr. Tatianou Madajovou, Heydukova ul. č. 16, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 6. novembra 2017, č. k. 47Cpr/39/2015- 536, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovaným vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a vo výroku, ktorým bola žalovaným 1/, 2/, 3/ uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V 603,44 eur z titulu náhrady trov štátu. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým nebola žiadnej zo sporových strán priznaná náhrada trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, sa m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ sa v tejto časti priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 806,40 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 864,96 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 880,63 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaným 1/, 2/, 3/ ďalej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V spoločne a nerozdielne 603,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že všetci žalovaní pracovali u žalobcu a všetci mali so žalobcom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný 1/ pracoval ako Z. M. Z. Q. A., žalovaní 2/, 3/ pracovali ako A. a všetci mali miesto výkonu práce v sídle žalobcu. V sklade, v ktorom pracovali, bola v dňoch 06.01. - 25.01.2015 vykonaná inventarizácia za inventarizačné obdobie od 08.01.2014 do 25.01.2015. Na základe inventarizácie bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 8.497,23 eur. Žalobca predložil zoznam chýbajúceho tovaru, z ktorého vyplývalo, ktorý tovar chýba. V priebehu konania z tohto chýbajúceho tovaru vylúčil jednu vec pod označením Q. T. X XXX W. X, keď tvrdil, že táto položka nemôže byť predmetom schodku. Žalovaní sa bránili tým, že žalobca im nevytvoril také pracovné podmienky, aby mohli riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a poukazovali na list žalovaného 2/, v ktorom uvádza, že z časového hľadiska sa nedajú kontrolovať všetky doklady prichádzajúce do skladu. Ďalej poukazovali na nezrovnalosti pokiaľ ide o počty chýbajúceho tovaru, konkrétne išlo o tovar označený ako Q. X. A. K. a tovar označený ako I. XXXKX H. N.. Ďalej namietali, že do chýbajúceho tovaru nemôže byť zahrnutý tovar označený ako O. U. N. XXX a že inventúra nebola vykonaná v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z., keď inventúrny súpis neobsahoval všetky náležitosti podľa tohto zákona. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaní navrhli, aby súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Žalovaní ďalej namietli, že ak došlo k vzniku škody, nemožno pri stanovení jej výšky vychádzať z hodnoty tovaru s DPH, pretože nie všetky tovary boli nakúpené s DPH. Vzhľadom na obranu žalovaných súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa doc. Ing. Anna Harumová, PhD. v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedla, že pri inventarizácii neboli vyhotovené také záznamy, ktoré by obsahovali úplne všetky náležitosti podľa zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ale zistené formálne nedostatky inventúrnych súpisov nemajú vplyv na vyčíslenie manko na zásobách. Ďalej znalkyňa v posudku konštatuje, že zoznam tovaru je správny, ale ceny sú uvedené s DPH, čo správne nie je. Na sklade teda chýbal tovar v cene bez DPH. V znaleckom posudku je ďalej uvedené, že výpočet manka na zásobách pri vedení jednoduchého účtovníctva musí vychádzať z ocenenia tovaru v cene bez DPH z dodávateľských faktúr, pretože skladová evidencia nie je účtovaná tak, ako pri podvojnom účtovníctve, teda manko na zásobách predstavuje sumu 7.977, 29 eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že vznikol rozdiel medzi skutočným a účtovným stavom hodnôt a že teda vznikol schodok na zverených hodnotách. Inventúra bola vykonaná za prítomnosti konkrétneho skladníka a ani jeden zo žalovaných - skladníkov nenamietal, že by inventúra nebola vykonaná správne. Žalovaní mali so žalobcom uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a svojej zodpovednosti za schodok sa nezbavili. Žalovaných nezbavuje zodpovednosti za schodok list žalovaného 2/, v ktorom konštatuje, že nie je dostatočný časový priestor na kontrolu účtovných dokladov. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o organizovanie si práce a ako neopodstatnenú túto námietku vyhodnotil aj svedok B. - Z. J.. K námietke žalovaných, že inventúra nebola vykonaná v súlade so zák. č. 431/2002 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že „v prípade inventarizácie je potrebné zistiť, či tovar chýba alebo nie, v danom prípade mal súd preukázané, že tovar chýbal a preto zodpovednosť odporcov daná je.“ Pokiaľ žalovaní spochybňovali výsledok inventúry z hľadiska počtu kusov tovaru, ktorý mal chýbať, súd prvej inštancie sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že rozhodujúci je stav v čase zistenia schodku a ak niektorý tovar chýbal, tento chýbajúci tovar predstavuje schodok. Čo sa týka chýbajúceho tovaru O. Z. XX P. súd prvej inštancie uveril tvrdeniu žalobcu, že tento tovar sa skladal z 3 komponentov, pričom chýbal jeden komponent a to zosilovač a preto bol vykázaný schodok len pokiaľ ide o tento zosilovač. Výšku schodku mal súd prvej inštancie preukázanú znaleckým posudkom. V prípade zlúčenia skladov nebolo podľa súdu prvej inštancie potrebné vykonať inventarizáciu, pretože išlo iba o presun tovaru, ktorým sa nič okrem zvýšenia stavu zásob nemení. V konaní tiež nebolo preukázané, že by kľúče od skladu mal aj niekto iní ako skladníci. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie citujúc ust. §§ 182 ods. 1, 2, 3, 189 ods. 1, 2, 3 žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich podiely na schodku vo výške priemerného mesačného zárobku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že zmena výšky schodku v zmysle znaleckého posudku nemá vplyv na výšku podielov jednotlivých žalovaných na schodku, pretože schodok je stále vyšší ako podiely jednotlivých žalovaných. O povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. výrok o trovách konania vo vzťahu k tej časti žaloby, v ktorej bolo konanie zastavené, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že späťvzatie žaloby mu bolo doručené pre prvým pojednávaním vo veci samej a trovy konania v tejto súvislosti nevznikli. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tej časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie napokon uložil žalovaným aj povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázali na to, že žalovaní 1/, 2/ uzavreli so žalobcom dohody o hmotnej zodpovednosti dňa 22.04.2014, žalovaný 3/ dňa 07.05.2014. Inventarizácia bola vykonaná za inventúrne obdobie od 08.01.2014 do 25.01.2015. Preto bolo podľa žalovaných pre posúdenie veci podstatné preukázanie počiatočného stavu hodnôt zverených na vyúčtovanie, resp. východiskový bod, ktorým sa začína hmotná zodpovednosť žalovaných. Znalkyňa na pojednávaní dňa 09.10.2017 nevedela odpovedať na otázku, akým spôsobom určila počiatočný stav hodnôt prevzatých žalovanými. Ďalej znalkyňa uviedla, že skladové karty mali formálny nedostatok spočívajúci v tom, že nie je v nich uvedený počiatočný stav inventúrneho obdobia, je tam uvedený iba údaj o dodaní tovaru v priebehu inventúrneho obdobia. Vzhľadom na to sú žalovaní toho názoru, že dodávateľské faktúry, dodacie listy a skladové karty s uvedenými nedostatkami nemôžu predstavovať východiskový bod, ktorým sa začína hmotná zodpovednosť žalovaných a rovnako nepredstavujú počiatočný stav ku dňu 08.01.2015, t. j. ku dňu začiatku inventúrneho obdobia. Ďalej žalovaní v odvolaní poukázali na to, že podľa znalkyne dokladom o príjme tovaru na sklad pri jednoduchom účtovníctve je príjemka podpísaná zodpovednou osobou. Žalobca však predložil príjemky a výdajky, ktoré neboli prevedené z technickej do písomnej podoby a ktoré neboli podpísané žalovanými, prípadne inými spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami. Rovnaká situácia je aj v prípade príjmu tovaru presunom z iného skladu. Z dokladov predložených žalobcom nie je možné zistiť, či žalovaní tovar prevzali na sklad a „tým by začala ich hmotná zodpovednosť v zmysle predmetných dohôd o hmotnej zodpovednosti.“ K záveru súdu prvej inštancie, že dôkazom, že tovar chýbal, je Príloha č. 3 inventúrneho zápisu z 31.01.2015, žalovaní v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie opomenul fakt, že žalobca túto prílohu v priebehu konania zmenil. Výška údajného schodku mala podľa tejto prílohy predstavovať 8.497,23 eur a následne po námietkach žalovaných bola upravená na sumu 9.570,89 eur. S takýmto zmeneným znením Prílohy č. 3 sa žalovaní oboznámili až v priebehu konania a výška tohto inventarizačného rozdielu nebola zistená ani fyzickou inventarizáciou tovaru. Napokon žalovaní v odvolaní uviedli: „Máme za to, že názor súdu prvej inštancie vyslovený v odseku č. 44 rozsudku je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o účtovníctve, ktorý okrem nevyhnutnosti preukázateľnosti účtovníctva hovorí aj o zaznamenávaní skutočného stavu rozdielu majetku v inventúrnych súpisoch, ktoré musia byť podpísané osobou zodpovednou za zistenie skutočného stavu majetku. Táto osoba zodpovedná za zistenie skutočného stavu majetku svojím podpisom na predmetných inventúrnych súpisoch deklaruje, že v prípade jednotlivých inventúrnych položiek príslušného inventúrneho súpisu je skutočne fyzicky zistený ich stav prepočítaním a súčasne potvrdzuje, aký je výsledok inventarizácie. V prípade, ak sa dodatočne dohľadá tovar, resp. opakovane sa fyzicky zisťuje stav jednotlivých položiek, čo má za následok opravu inventúrnych súpisov, sme presvedčení, že je nevyhnutné z dôvodu preukázateľnosti vyhotoviť nový inventúrny súpis, ktorý osoby zodpovedné za zistenie skutočného stavu majetku opäť podpíšu. Ak nie je vyhotovený nový inventúrny súpis podpísaný osobou zodpovednou za zistenie skutočného stavu majetku, ako to bolo v prípade inventúry vykonávanej u žalobcu, je možné uzavrieť, že je nepreukázateľná celá inventarizácia. Podpisy osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v inventúrnom zázname zo dňa 31.01.2015 ako listiny vyhodnocujúcej uskutočnenie inventarizácie uvedený nedostatok nemôžu odstrániť.“ Odvolanie, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, žalovaní odôvodnili tým, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení z 28.04.2017, č. k. 6CoPr/12/2016- 478. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia totiž súd prvej inštancie uviedol, že žalovaným v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalovaní odôvodnili nasledovne: „U žalobcu by išlo o plný úspech vo veci vtedy, ak by sa výrok rozsudku zhodoval so žalobným petitom, t.j. ak by sa jeho návrhu na začatie konania zo dňa 13.11.2015 vyhovelo v plnom rozsahu. Pri určení pomeru úspechu žalobcu v tomto konaní vychádzame z čiastočného zastavenia konania uznesením na pojednávaní konanom dňa 08.02.2016 (v tejto časti považujeme zásadu zodpovednosti za zavinenie u žalobcu za nepochybnú) a z meritórneho rozhodnutia vo veci samej rozsudkom (v tejto časti je možné aplikovať zásadu úspechu žalobcu). Napríklad v prípade žalovaného v 1. rade zavinenie za zastavenie konania v časti týkajúcej sa sumy 255,75 eur (222,29 eur čiastočné späťvzatie zo dňa 08.02.2016 + 33,46 eur zmena návrhu zo dňa 07.03.2016) je potrebné pripočítať žalobcovi, nakoľko žalobca zobral v tejto časti návrh späť až po prepočítaní výšky priemerného mesačného zárobku žalovaného v 1. rade. V súlade so súdnou praxou máme za to, že žalobca má právo na náhradu trov konania v prípade žalovaného v 1. rade maximálne v pomere 52 %.“ 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba čiastočne. 7. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je zvláštnym druhom pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za túto škodu vzniká, keď zamestnávateľ preukáže, že uzavrel so zamestnancom platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných hodnotách, ktoré zamestnancovi zveril na vyúčtovanie, vznikol schodok. Zavinenie zamestnanca na vzniku škody zamestnávateľ nie je povinný preukazovať; zamestnanec sa však v zmysle § 182 ods. 3 Zák. práce zodpovednosti za schodok zbaví celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dohodou o hmotnej zodpovednosti zamestnanec preberá zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou a v akomkoľvek kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, kam bude kedykoľvek neskôr prevedený, zaradený alebo preradený (§ 183 ods. 1 Zák. práce v znení platnom ku dňu 18.02.2003). Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách trvá zásadne od uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti až do skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde k odstúpeniu od dohody - § 183 ods. 2 Zák. práce). Schodok ako jeden z predpokladov zodpovednosti zamestnanca podľa § 182 a nasl. Zák. práce vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré sa hmotne zodpovedný zamestnanec zaviazal vyúčtovať. Spravidla býva zisťovaný inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku a záväzkov v účtovníctve. Pri majetku hmotnej a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Ak nie je schodok zistený (preukázaný) inventarizáciou, neznamená to bez ďalšieho, že by zamestnávateľ nemal proti zodpovednému zamestnancovi nárok na náhradu škody podľa § 182 ods. 1 Zák. práce; v takom prípade však zamestnávateľ musí, ak má byť jeho žaloba úspešná, inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal na vyúčtovanie a skutočnosť, že vznikol schodok na zverených hodnotách. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní boli preukázané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách v zmysle § 182 a nasl. Zák. práce, ktorými sú existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, písomné dohody o hmotnej zodpovednosti uzavreté medzi žalobcom a jednotlivými žalovanými a existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách. Odvolanie žalovaných sa týka predovšetkým vzniku samotného schodku, keď žalovaní v odvolaní tvrdia, že žalobca vznik schodku v konaní nepreukázal. Odvolací súd však poukazuje na to, že práve vzhľadom na námietky žalovaných týkajúcich sa existencie schodku na zverených hodnotách súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bola existencia schodku na zverených hodnotách preukázaná. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných treba zdôrazniť, že znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že zistené formálne nedostatky inventúrnych súpisov podľa zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve nemajú vplyv na zistené manko na zásobách, ktoré je v tomto posudku vyčíslené. Súd prvej inštancie nemal žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by nemohol vychádzať zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Harumovej, PhD., resp. nebol tu žiadny dôvod, ktorý by správnosť tohto znaleckého posudku zásadne spochybnil. Toho si zrejme boli vedomí aj samotní žalovaní, ktorí v odvolaní výslovne správnosť znaleckého posudku nespochybnili. Odvolací súd dodáva, že žalovaní v konaní nepredložili súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 C.s.p. a ani nenavrhli, aby súd prvej inštancie vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie (§ 207 C.s.p.). Takýto návrh neobsahuje ani ich odvolanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že za účinnosti Civilného sporového poriadku môže súd nariadiť znalecké dokazovanie iba na návrh sporovej strany, nemôže ho teda nariadiť z úradnej povinnosti iba preto, že je sám toho názoru, že na zistenie skutkového stavu veci je to nevyhnutné. Žalovaných nezbavuje zodpovednosti za schodok samotná tá skutočnosť, že dohody o hmotnej zodpovednosti so žalobcom uzavreli až v priebehu inventúrneho obdobia, t.j. že na predmetnom pracovisku nepracovali od začiatku inventúrneho obdobia. Pri nástupe na predmetné pracovisko totiž žalovaní mali možnosť požiadať o vykonanie inventarizácie. Keďže tak neurobili, zodpovedajú za schodok zistený predmetnou inventarizáciou (§ 184 ods. 4 Zák. práce). Žalovaní v konaní nepreukázali existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia a existenciu takýchto skutočností netvrdili ani v odvolaní (§ 182 ods. 3 Zák. práce). 9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny a preto ho odvolací súd vo veci samej (t.j. vo výrokoch, ktorými bola žalovaným 1/, 2/, 3/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ich podiely na schodku s príslušenstvom) potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd dodáva, že nepreskúmaval správnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, pretože žalovaní v odvolaní správnosť tohto výroku nespochybnili a odvolací súd bol obsahom ich odvolania viazaný. 10. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď mu napadnutým rozsudkom v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ide tu o trovy konania v súvislosti s výrokom vo veci samej, t. j. s výrokom, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ich podiely na schodku s príslušenstvom). Žalobca mal totiž v konaní plný úspech a preto mu podľa zásady úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z rovnakých dôvodov odvolací súd potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 603,44 eur. 11. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 28.04.2017, č.k. 6CoPr/12/2016- 478 uviedol: „K trovám konania odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie bude musieť samostatným výrokom rozhodnúť aj o trovách konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo konanie zastavené. Je nepochybné, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca čiastočným späťvzatím žaloby a preto žalovaným v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.“ Súd prvej inštancie sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu neriadil a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, tak, že žalovaným v tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. To znamená, že súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.) prizná samostatným výrokom žalobcovi náhradu trov konania v súvislosti s výrokom vo veci samej a samostatným výrokom prizná žalovaným náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (základom pre výpočet trov právneho zastúpenia žalovaných tu bude rozsah späťvzatia žaloby). 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 90 %. Žalobca mal totiž v odvolacom konaní iba čiastočný úspech, pretože výrok napadnutého rozsudku vo veci samej síce odvolací súd potvrdil, ale na druhej strane žalovaní mali v odvolacom konaní úspech pokiaľ ide o trovy konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Pomer úspech a neúspechu žalobcu odvolací súd stanovil v rozsahu 90:10. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nepozná nepatrný neúspech vo veci. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).