Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515223046 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515223046.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7a, Bratislava, dieťa matky: H. U., trvale bytom X., R. X, otcovstvo neurčené, v konaní ex offo o zrušenie ústavnej starostlivosti a na návrh starej matky Q. U., trvale bytom X., W. XX, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. apríla 2016 č.k. 17P/283/2015-40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. apríla 2016 č.k. 17P/283/2015-40 v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil matke povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa v každom mesiaci vždy do 15. dňa starej matke maloletej počnúc nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v časti náhradnej osobnej starostlivosti, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 18.04.2016 č.k. 17P/283/2015-40, zveril maloletú J. U., narodenú dňa XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. U., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom X., W. XX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jej výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj a zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. V prípade predpokladu, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletej v podstatnej veci, nie je v súlade s jej záujmom, môže sa domáhať pri konkrétnom rozhodnutí preskúmania súladu prostredníctvom súdu. Druhým výrokom súd prvej inštancie uložil matke povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa v každom mesiaci vždy do 15. dňa starej matke maloletej počnúc nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v časti náhradnej osobnej starostlivosti. V treťom výroku súd prvej inštancie uložil starej matke povinnosť predkladať príslušnému súdu správu o výkone náhradnej osobnej starostlivosti vždy k 1. novembru a 1. máju v každom kalendárnom roku. Súčasne súd prvej inštancie zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletou nariadenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 09.10.2013, č.k. 17P/288/2013 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podaný dňa 26.11.2015 súdu prvej inštancie začal súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.02.2016, č.k. 17P/283/2015, konať vo veci zrušenia ústavnej starostlivosti nad maloletou J. U., narodenou dňa XX.XX.XXXX. Návrhom podaným dňa 10.02.2016 na súde prvej inštancie požiadala stará matka o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Ako dôvod uviedla, že o vnučku má dlhodobejší záujem, je s ňou v stálom kontakte, cez prázdniny a sviatky maloletá chodí do jej domácnosti, tiež aj cez určené víkendy. Maloletá je na ňu citovo naviazaná a aj vedenie detského domova sa vyjadrilo, že by pre ňu bolo vhodné, aby ústavná starostlivosť bola zrušená. Na pojednávaní stará matka zotrvala na svojom návrhu. Kolízny opatrovník žiadal zrušiť ústavnú starostlivosť maloletej z dôvodu, že od jej umiestnenia do ústavu sa jej zdravotný stav stabilizoval, má veľmi kladné hodnotenie, dokončuje povinnú školskú dochádzku a so starou matkou je v pravidelnom kontakte. Zároveň odporučil zveriť maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a výživné na ňu určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s ohľadom na nepriaznivý zdravotný stav matky, ktorá preň nemôže pracovať. Matka nesúhlasila so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Ako dôvod uviedla, že maloletej u starej matky nadávajú do sprostej všetci, koľko ich tam je, kričia tam po nej a ona sa bojí, aby sa maloletej „to“ nevrátilo. Starú matku označila za primitívnu, sprostú a negramotnú ženu, ktorá jej zakázala priblížiť sa k dcére. Tiež uviedla, že stará matka stále pokračuje s drogami, roznáša drogy po celej Kopčianskej. Podľa jej názoru by maloletej bolo stopercentne lepšie v detskom domove než u starej matky. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 09.10.2013, č.k. 17P/288/2013, bola nad maloletou nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove v Seredi, Andreja Hlinku 1139/11, matke určená povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 30,-€ mesačne a zároveň bolo zastavené konanie o návrhu o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. U.. Zverenie maloletej v tej dobe do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, resp. ani inej osobe z rodinného prostredia neprichádzalo do úvahy z dôvodu vážneho psychického ochorenia maloletej, ktoré si vyžadovalo špeciálny liečebný režim a individuálny výchovný prístup, ktorý nebolo možné zabezpečiť uvedenou formou náhradnej starostlivosti. Zo správy Detského domova Sereď zo dňa 14.04.2016 bolo zistené, že maloletá prišla do zariadenia dňa 13.03.2014, veľmi dobre sa tam adaptovala, je umiestnená v špecializovanej skupine pre deti s duševnými poruchami, jej stav je stabilizovaný, pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Je žiačkou deviateho ročníka ŠZŠ v Seredi, triedna učiteľka ju hodnotí ako pokojnú a dobrú žiačku, je síce pomalá, v škole však dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Počas pobytu v zariadení maloletú navštevuje len stará matka, biologická matka ju nekontaktuje. Stará matka si maloletú bráva pravidelne na víkendové a prázdninové pobyty, zaujíma sa o ňu tiež telefonicky. Maloletá má so starou matkou veľmi dobrý vzťah, je na ňu citovo naviazaná, na pobyty k starej matke chodí rada, vracia sa vždy spokojná, o starej matke sa vyjadruje vždy pozitívne, pri pobyte u nej je niekedy v kontakte aj s matkou. Detský domov odporučil zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Kolízny opatrovník prešetril podmienky u starej matky - navrhovateľky a zistil, že má vytvorené vhodné bytové podmienky, je majiteľkou 3-izbového bytu, v ktorom býva s dospelými dcérami. Byt je kompletne zariadený, udržiavaný na dobrej hygienickej úrovni. Maloletá má u starej matky vytvorené dobré podmienky pre ďalší vývoj a prípravu na povolanie. Stará matka má skúsenosti so starostlivosťou o vnúčatá, od narodenia do piatich rokov mala zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti dcéru svojho syna, o ktorú sa príkladne starala, táto náhradná osobná starostlivosť bola zrušená po príchode matky maloletého dieťaťa z výkonu trestu. Čo sa týka maloletej J., počas jej umiestnenia v detskom domove sa stará matka opakovane dožadovala jej prevzatia do svojej trvalej starostlivosti, pretože matka maloletej podmienky vytvorené nemala. Matka maloletej je po vážnej onkologickej operácii, starostlivosť jej zabezpečovala jej matka (navrhovateľka), ku ktorej sa presťahovala počas absolvovania opakovaných chemoterapií. Podľa potvrdenia Špeciálnej základnej školy s materskou školou na Žehrianskej 9 v Bratislave, bude maloletá v tomto školskom roku do ich školy prijatá. Stará matka - navrhovateľka je rozvedená, poberateľka dôchodku vo výške 142,70 € mesačne (rok 2015). Záznam v registri trestov nemá, podľa potvrdenia lekára je zdravotne spôsobilá starať sa o svoju vnučku. Je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu, ktorý obýva spoločne s dvomi slobodnými a bezdetnými dcérami vo veku 37 a 38 rokov, ktoré jej pomáhajú finančne, ako aj so starostlivosťou o maloletú. Matka maloletej je slobodná, iné vyživovacie povinnosti nemá. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 14.03.2016 jej bola zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok - nedostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi od apríla 2015 doposiaľ. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 55 ods. 3 a § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 9 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená, zanikli. Tieto v minulosti spočívali v nepriaznivom psychickom stave maloletej, ktorý si vyžadoval špeciálny liečebný režim a individuálny výchovný prístup, čo nebolo možné dosiahnuť v jej prirodzenom rodinnom prostredí. Aktuálne je jej stav, ako to vyplýva zo správy detského domova, stabilizovaný a maloletá je spôsobilá zaradiť sa do bežného spôsobu života v domácom prostredí. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je opodstatnené, nakoľko je v súčasnosti po zdravotnej stránke stabilizovaná a schopná existencie v domácom prostredí, čo je nesporne v jej záujme. Matka maloletej je onkologickým pacientom a jej opatera maloletej neprichádza do úvahy. Stará matka maloletej spĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Matka nevyprodukovala žiadne konkrétne dôkazy ku svojmu tvrdeniu o údajnom dílerstve drog starou matkou. Stará matka nemá záznam v registri trestov. Kolízny opatrovník nedisponuje žiadnymi indíciami vedúcimi k pochybnostiam o osobe starej matky a podľa jeho referencii v minulosti bezproblémovo zvládla výkon náhradnej osobnej starostlivosti maloletej dcéry svojho syna. Po zdravotnej stránke je stará matka taktiež spôsobilá pre opateru maloletej. Keďže náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou a u maloletej pominuli dôvody jej nariadenia, keď na strane navrhovateľky sú predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie rozhodol o zrušení ústavnej starostlivosti a o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Rozsah práv a povinností starej matky k maloletému dieťaťu bol vymedzený v rozsudku v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Výživné na maloletú bolo určené v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka s ohľadom na celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ktoré neumožňujú rozhodnúť inak, než o tzv. minimálnom výživnom. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletej bol stanovený od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase vydania rozsudku). 4. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala zníženie výživného z dôvodu, že ona sama nemá z čoho žiť, nakoľko spláca po 100,- € invalidný dôchodok, takže jej na život nezostane ani cent. 5. K odvolaniu matky podala vyjadrenie stará matka maloletej, ktorá uviedla, že od H. U. nežiada žiadne výživné, nakoľko má vedomosť o tom, že je ťažko chorá a jej životné minimum je malé. Uviedla, že jej ide iba o vnučku, aby bola doma. 6. K odvolaniu matky podal vyjadrenie aj procesný opatrovník, ktorý namietal, že súd prvej inštancie určil matke maloletej minimálne výživné, ktoré zďaleka nepostačuje na riadne zabezpečenie a pokrytie potrieb dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.05.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, navrhovateľka (stará matka maloletej) a procesný opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 9. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie, čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho riadne zistil skutočný stav veci. V danom prípade ide o špecifickú situáciu, nakoľko maloletá J. je právoplatne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. U., pričom stará matka sama nepožaduje výživné od matky, nakoľko matka má osobné, ako aj zdravotné problémy, na základe ktorých nie schopná výživné riadne platiť. V tejto situácii však odvolací súd zdôrazňuje, že výživné v rámci takéhoto zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti je obligatórnou náležitosťou rozsudku a súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd ho určiť musí. V danom prípade je treba uviesť, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vyšiel v ústrety hlavne matke, a určil výživné na najnižšej možnej zákonnej hranici, t.j. 30 % sumy životného minima. Táto suma predstavuje nízku sumu a je nepochybné, že nebude pokrývať skutočné výdavky na výživu maloletej, ktoré musí zabezpečovať prioritne stará matka maloletej. Avšak vzhľadom na zložitú životnú situáciu matky odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvej inštancie, s poukazom na zistený skutočný stav, ako aj názor starej matky potvrdil. Matka v rámci odvolania neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie (uvedené v tomto prípade ani nie je možné) v predmetnej veci. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti, ako vecne a právne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 11. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).