Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010072 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010072.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného A. A.Č. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1T/12/2016-930 z 21. decembra 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., L. XX, t.č. vo výkone väzby od 03.11.2015 u z n á v a v i n n ý m, ž e od 09.04.2015 do dňa 31.10.2015 v byte č. XX bytového domu L. XX v I. - Z., najmä pod vplyvom alkoholu týral svoju družku a matku ich dvoch spoločných detí X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, I., a to tým spôsobom, že poškodenú neustále pod vplyvom alkoholu častoval vulgárnymi nadávkami, fyzicky ju napádal tým spôsobom, že ju päsťami udieral do oblasti brucha, chrbta, ramena, hlavy a nôh, s kuchynským nožom v ruke sa poškodenej vyhrážal zabitím jej aj ich spoločných maloletých detí so slovami „keď už mám ísť sedieť, nech to neni zadarmo“, a okrem vulgárnych nadávok a úderov päsťou, v nočných hodinách kričal, čím bezdôvodne poškodenej odopieral spánok, taktiež sa poškodenej vyhrážal, že ju obesí na šnúre od detskej hojdačky a týmto konaním spôsobil poškodenej X. D. fyzické a psychické utrpenie, pričom sa jeho konanie voči poškodenej stupňovalo od obdobia 19.10.2015, kedy bol Okresným úradom Bratislava uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, t e d a týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku, č í m s p á c h a l zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 208 ods. 1, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/12/2016 z 21.12.2016 bol obžalovaný A. A. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že od 09.04.2015 do dňa 31.10.2015 v byte č. 38 bytového domu L. č. XX v I.-Z., najmä pod vplyvom alkoholu týral svoju družku a matku ich dvoch spoločných detí X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom L. č. XX, I., a to tým spôsobom, že poškodenú neustále pod vplyvom alkoholu častoval vulgárnymi nadávkami, fyzicky ju napádal tým spôsobom, že ju päsťami udieral do oblasti brucha, chrbta, ramena, hlavy a nôh,; vrátane incidentu zo dňa 04.10.2015. kedy pod vplyvom alkoholu poškodenú viackrát päsťou udrel do hlavy a ľavého ramena a s kuchynským nožom v ruke sa poškodenej vyhrážal zabitím jej aj ich spoločných maloletých detí so slovami „keď už mám ísť sedieť, nech to neni zadarmo“, za ktorý bol dňa 19.10.2015 Okresným úradom Bratislava uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch, od toho momentu sa jeho konanie Jen stupňovalo a okrem vulgárnych nadávok a úderov päsťou, v nočných hodinách kričal, čím bezdôvodne poškodenej odopieral spánok, taktiež sa poškodenej vyhrážal, že ju obesí na šnúre od detskej hojdačky, pričom týmto konaním ^pôsobil poškodenej X. D. fyzické a psychické utrpenie, Okresný súd obžalovanému podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/, ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný, ktoré samostatne písomne zdôvodnil obžalovaný a aj obhajca. Obžalovaný v dôvodoch odvolania uviedol, že toto podáva do výroku o vine, treste a tiež i voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pretože rozhodnutie vyplynulo z chýb a neprávd, skreslených skutočností, udalostí a fabulácie na podklade výpovede poškodenej X. D.. V. konštatoval, že žalovaná doba (od 09.04.2015 do 31.10.2015) je umelo vykonštruovaná a vyplýva z výpovede poškodenej X. D. a svedka - jej otca J. D., ktorý ale zopakoval len to, čo mu povedala poškodená. Dal do pozornosti výpovede svedkov, ktorí v danej dobe sa stretávali nielen s poškodenou, ale aj s ním, ktorí ich denne v danej dobe navštevovali, alebo s nimi pracovali a aj v nadväznosti na výpovede týchto svedkov je presvedčený, že žalovaná doba je nesprávne určená, reálne ničím a nikým relevantne preukázaná, pretože je to len fikcia poškodenej, čo podľa obžalovaného preukazujú tvrdenia D. A., S. K., O. M., Z.. A. G., A.. B. B. a Z.. U. K.. Teda podľa obžalovaného je žalovaná doba nesprávna a odporuje logickému mysleniu, pretože v spolužití obžalovaného a poškodenej sa od 09.04.2015 do augusta 2015 nič nedialo, ľúbili sa, starali sa o domácnosť a spolu vychovávali deti. V ďalšej argumentácii vytkol, že nikým nebolo zisťované, čo sa stalo (v ich spoločnom žití) a prečo, od kedy do kedy, motív, príčiny a dôsledky a v naznačenom smere jeho obhajobné tvrdenia boli odignorované. Ozrejmil, že mali v spolužití problémy, avšak počas prvých štyroch mesiacov žalovanej doby sa nič nedialo a ani nestalo, ale zároveň pripustil, že vážnejšie problémy nastali posledné tri mesiace žalovanej doby (august, september a október 2015) avšak na zhoršení spolužitia mal podiel nielen on, ale aj partnerka. Je presvedčený, že poškodená problémy celého spolužitia ôsmich rokov „skomolila a nasúkala“ do siedmich mesiacov žalovanej doby, pričom popisované udalosti a skutočnosti sú zo strany poškodenej výrazne skreslené a dokreslené v jej prospech, v snahe celú vinu a zodpovednosť preniesť na obžalovaného. Obžalovaný namieta aj skutkovú vetu obžaloby, pretože v tejto je obsiahnutý aj priestupok zo dňa 04.10.2015, pre ktorý bol už uznaný vinným a sankcionovaný v priestupkovom konaní, avšak nikdy sa nestal tak ako ho popisuje prokurátorka v obžalobe, čomu nasvedčuje aj samotné rozhodnutie o priestupku, ktoré je súčasťou spisového materiálu. V súvislosti s vyššie konštatovaným uviedol, že poškodená ho krivo obvinila z týrania a popisovala aj skutok (už priestupkovo riešený), ale sa tak stalo mesiac po tom ako sa skutok stal a to len preto, aby mu čo najviac uškodila. Dodal, že v tomto smere opakovane žiadal dozorovú prokurátorku, aby túto nezákonnosť napravila, čo neurobila a ani v konaní pred súdom jeho námietky neakceptovala a v konečnom dôsledku tak neurobil ani prvostupňový súd. V nadväznosti na uvedené dal obžalovaný do pozornosti zásadu ne bis in idem a zároveň požiadal odvolací súd o nápravu v naznačenom smere. V ďalšej časti odvolania popísal spolužitie s poškodenou, v priebehu ktorého sa im narodili dve dcéry a keď sa vyskytli problémy, tieto spoločne vyriešili. Pripustil, že vážnejšie problémy nastali posledné tri mesiace (august, september, október 2015- kedy poškodená si našla známosť a bola mu neverná), čo mala byť podľa obžalovaného skutočne žalovaná doba, pričom počas celého vyšetrovania a ani v konaní pred súdom neboli objektívne a nestranne zistené príčiny zhoršenia spolužitia. Bolo ignorované aj správanie sa poškodenej voči obžalovanému. Zároveň však obžalovaný v dôvodoch odvolania (čl. 973) potvrdil, že je pravdou, čo všetko spravil za posledné tri mesiace, ale rovnako sa k nemu chovala aj poškodená a táto mala veľku časť na všetkom. Poprel však, že by partnerku počas doby 8 rokov bil alebo týral, nikdy jej neodopieral stravu a ani spánok. Nespochybnil, že poškodená posledné tri mesiace zažívala psychické utrpenie, že mala strach, stres, že mohla mať ohrozené psychické zdravie, ale všetky tieto krivdy, poníženie atď. pociťoval z jej strany aj obžalovaný a na túto skutočnosť nikto neprihliadal. V odvolaní vytkol aj to, že znalcovi, ktorý posudzoval poškodenú X. D. boli položené iné otázky ako znalcovi, ktorý posudzoval jeho osobu a preto v tomto smere celé vyšetrovanie považuje za maximálne nespravodlivé. Záverom obžalovaný doplnil, že v celej trestnej veci nebolo riadne vyšetrené, kto koho v spolužití vlastne týral a kto komu ubližoval, a celá vec bola výlučne vedená len proti jeho osobe a ostané veci neboli skúmané. Namietol aj priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., čo považuje za neprimerane prísne, pretože posledný násilný trestný čin „spáchal v minulom storočí, skoro pred 20-timi rokmi“. Odvolanie podal i voči odôvodneniu rozsudku, pretože súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, a v odvolaní rozobral výpovede jednotlivých svedkov so záverom, že výpovede týchto boli vyhodnotené v jeho neprospech, pričom súd prvého stupňa neakceptoval jeho návrh na opätovné vypočutie svedkov S. K., Mgr. B. a vypočutie svedkyne C. G.. Rozobral aj znalecké posudky vypracované k osobe poškodenej, ako aj k svojej osobe a tiež sms správy zdokumentované v spise. V mene obžalovaného zdôvodnil odvolanie aj obhajca, ktorý v plnej argumentačnej zhode s odôvodnením obžalovaného konštatujúc, že vykonané dôkazy nepreukazujú, že by obžalovaný poškodenej spôsoboval fyzické alebo psychické trpenie, že by spôsobil stav, ktorý by bolo možné označiť za spôsobilý vyvolať telesnú alebo duševnú bolesť, navrhol, aby nadriadený súd odvolaniu obžalovaného vyhovel a tohto spod obžaloby pre žalovaný trestný čin oslobodil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa pridržiavam písomných dôvodov odvolania, ktoré boli dourčené 13.01.2017 Navrhujem, aby sú rozhodol v súlade s naším petitom, teda aby môjho klienta spod obžaloby oslobodil. A v prípade, že by sa súd s týmto návrhom nestotožnil a dospel k záveru, že môj klient naplnil znaky žalovaného trestného činu, považujem trest za neprimerane prísny. Mám za to, že je tu rad poľahčujúcich okolností aj s poukazom na § 119 Tr. por. je nutné skúmať príčiny a motív konania a tu poukazujem na náš rozbor v písomnom odôvodnení odvolania. Dodávam, že môj klient vzťah s poškodenou skončil má vzťah nový už 16 mesiacov je vo väzbe a tu musím uviesť, že trest ktorý mu bol uložený je trestom neprimerane prísnym a navrhujem, aby bol tento trest preskúmaný aj z pohľadu dĺžky väzby, výšky trestu a hlavne účelu trestu, kde sa domnievam že na prevýchovu postačí aj uloženie trestu kratšieho trvania.“ Zástupca krajskej prokuratúry majúc za to, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s dôkazmi ako aj s vyhodnotením osoby obžalovaného, navrhol jeho odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný A. A. záverom predniesol: „Ja trvám na všetkých svojich písomných podaniach a prednesoch ktoré som v tejto veci uviedol a dodávam: chcem povedať že na OS sa celé dokazovanie proti mne viedlo tendenčne a neobjektívne. Neboli vypočutí svedkovia k novým skutočnostiam, tak ako som to navrhoval. O týchto skutočnostiach som sa dozvedel z korešpondencie vo väzbe. Pripomínam a vyplýva to aj z môjho podania, že pani K., ktorú som navrhol opätovne vypočuť táto na pojednávanie aj prišla, vypovedať chcela a tento návrh nebol akceptovaný. Ja chcem ešte dodať, že nie je pravdou ani to, čo je konštatované v zápisnici, že som neustále vyrušoval. Stalo sa to len raz a to v tej súvislosti, keď sudca odmietol vypočuť ako svedkyňu moju susedu C. G., ktorá sama na súd prišla a chcela vypovedať. Táto skutočnosť nie je uvedená ani v zápisnici. Z pohľadu rovnosti zbraní sa mi javí nespravodlivým aj to, že po roku a pol pani poškodená navrhla vypočuť svedkov svoje kamarátky a sestru a čo bolo akceptované, to sa mi javí nespravodlivým. OS vôbec neskúmal vierohodnosť týchto svedkov. Tiež poukazujme na to, že súd sa nezaoberal žalovanou dobou. Tak isto mám výhrady k tomu, že neboli prečítané listy zo strany pani B., ktoré sa týkali aj skutku a okolností skutku. V mojom prípade vôbec nebol skúmaný priamy úmysel. Ja nepopieram, že to mohla poškodená zažiť a vnímať ale ja som žiaden priamy úmysel nemal ani som nevedel čo je to syndróm týranej ženy. 20 rokov som nespáchal žiaden násilný trestný čin a už vonkoncom nie pod vplyvom alkoholu. Chcem pripomenúť, že to naše spolužitie bolo riešené len jednostranne len z pohľadu poškodenej, ale v tom vzťahu som žila aj ja, čo nebolo akceptované. Nikto neskúmal ako som to spolužitie s poškodenou pociťoval ja z pohľadu z môjho zdravotného stavu. Ja som sa liečil a liečim sa aj teraz počas väzby. V nadväznosti na vyjadrenie môjho obhajcu, ak mám teda znášať následky len sám, chcem požiadať o prehodnotenie výšky trestu aj s poukazom na to, že mám uloženú podmienku ako aj na to, že mám vonku dve maloleté deti a keď sa to tak vezme som dostal 7 rokov, pričom si myslím, že nie len výlučne ja som zodpovedný za spolužitie, ktoré bolo medzi nami, ale aj poškodená. Tiež mám problém akceptovať priťažujúcu okolnosť ktorá mi bola priznaná a som presvedčený, že by bolo možné ustáliť aj poľahčujúce okolnosti, ktoré zistené neboli. Ja som si vedomý toho, čo spôsobuje alkohol, ja som vyjadril súhlas podrobiť sa liečbe aj z pohľadu tohto sa mi javí uložený trest vysoký.“ Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, avšak nie v celom rozsahu a smere v akom sa domáhal. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. poriadku, práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. K výroku o vine Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu, zastáva názor, že rozsudok trpí vadami, nakoľko okresný súd dostatočným spôsobom nereagoval na námietky a výhrady uvádzané obžalovaným ohľadne porušenia zásady ne bis in idem a nepristúpil v naznačenom smere a v dostatočne miere k prevereniu skutkovej vety obžaloby. Zo strany okresného súdu bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., poškodenej X. D., svedkov J. D., S. K., A. G., A.. B. B., X. X., Dr. U. K., O. M., P. E., D. K., A. T., D. A. a znalcov X.. A.. B. D. Z.. - z odboru psychológia, A.. A. I. - z odboru psychológia, a prečítaním znaleckého posudku A.. B. Hunákovej T.. a A.. P. Y. Z.. - z odboru zdravotníctva a farmácie- odvetvia psychiatria, oboznámením listinných dôkazov, hodnoteniami na obžalovaného ako aj odpisu registra trestov obžalovaného. Krajský súd považuje za potrebné pripomenúť, že obžalovaný A. A. v prípravnom konaní a nemenne aj na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení, že sa necíti byť vinným, spáchanie skutku poprel a na svoju obhajobu uviedol, že poškodenú X. D. - svoju družku netýral ani fyzicky, ani psychicky, len keď sa pohádali, jej vulgárne vynadal a všetko čo je uvedené v obžalobe si poškodená vymyslela s motívom dostať ho do výkonu trestu a zmocniť sa jeho bytu. Doplnil, že po príchode na slobodu z väzby v apríli 2015 ako aj následné obdobie roku 2015 žili spolu úplne normálne, chodili sa aj s deťmi kúpať aj so svedkyňou S. K. a všetko bolo v poriadku, bez hádok, až do augusta 2015, kedy na svadbe svedkyne A.. B. B. sa poškodená zoznámila s pánom K., zmenila sa, nebývala často doma, chodila domov opitá, nestarala sa o deti a v októbri 2015 mu navrhla, aby prepísal na ňu byt, ktorý vlastnil a v ktorom spoločne žili a to kvôli deťom, s čím však nesúhlasil. Priznal, že jediný krát poškodenú fyzicky napadol a to dňa 4.10.2015, čo ľutuje a bol za to priestupkovo postihnutý. Priznal tiež, že keď boli medzi nimi tieto problémy veľa pil, ale to robil z dôvodu, že ho poškodená podvádzala a klamala, pričom sama mu kupovala a nosila alkoholické nápoje. Rozhodne uviedol, že nikdy sa poškodenej nevyhrážal zabitím, alebo že by jej hrozil za použitia noža, nebránil jej v spánku, nikdy ju päsťami nenapadol a poškodená nikdy nebola u lekára a ani k nim nebola privolaná polícia, aby riešila konflikt medzi nimi. Poškodená X. D. zhodne jak v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní podrobne a nemenne popisovala spolužitie s obžalovaným počas žalovanej doby (od 09.04.2015 do 31.10.2015 a potvrdila, že všetky skutočnosti v obžalobe uvedené vrátane popisu incidentu, ktorý sa stal v deň po prepustení obžalovaného z väzby, kedy prišiel opitý, rozbil balkón a sklenený stôl v obývačke, pri ktorom spala staršia dcéra, ktorú tým zobudil, čo maloletá vnímala negatívne. Výstupy mal obžalovaný každú noc, bol stále opitý, fyzicky ju napádal, bil päsťami, kopal na zemi, ťahal za vlasy, bil do nôh, hlavy, rúk, brucha i chrbta a doslova sa v tom vyžíval, pričom ju bil tak, aby to nebolo vidieť. Poškodená potvrdila, že obžalovaný chodil na brigády, čo však zarobil, prepil. Neustále jej nadával, stále hľadal niečo, za čo by ju ponižoval, pýtal sa s kým ho podvádzala a podobne. Toto všetko poškodená cítila ako krivdu. V noci ju nenechával spávať, dokonca ju postavil na balkón, kde musela byť celú noc, nemohla ísť na záchod, mal doslova prednášku vo vzťahu k nej. O tomto správaní obžalovaného informovala svedkyňu S. K.. Mala z obžalovaného obavu a nebola si istá, či ju obžalovaný nezabije, nakoľko sa jej vyhrážal zabitím a tiež zabitím detí, ohrozoval ju nožom s vyjadrením, že ju rozporcuje, a ak má ísť sedieť, tak nech existuje dôvod. Počas celej tej doby bývala doma, a to aj po večeroch a nociach, len raz bola so S. K. vonku, za čo dostala bitku päsťami, kopancami a obžalovaný doslova na ňu psychopaticky útočil, čo videla aj ich staršia dcéra a šticoval ju za vlasy, čo dňa 04.10.2015 ohlásila na polícii. Potvrdila, že v júni 2015, boli spolu s obžalovaným na svadbe, kde sa obžalovaný opil, pričom bol opitý každý deň. Potvrdila, že viackrát ju obžalovaný vyhadzoval z bytu, vždy sa však vrátila, lebo tam mala deti, pričom raz bola nútená s deťmi odísť k svedkyni S. K. a následne vybavovali aj krízové centrum, kde od novembra 2015 istú dobu žila. Poškodená vo svojich výpovediach priznala, že po lete 2015 sa zoznámila s pánom S., ale to bolo až po tom, čo sa s obžalovaným rozišla a dodala, že v súčasnosti s pánom K. žije v spoločnej domácnosti, avšak nie v byte obžalovaného. Výpoveď poškodenej je podporovaná aj svedeckými výpoveďami svedkov: X.. J. D. - otca poškodenej a P. E. - sestry poškodenej ako aj S. K. a X. X., ktorým sa poškodená nielen zdôverovala a popisovala spolužitie s obžalovaným, ale boli priamymi svedkami správania sa obžalovaného voči poškodenej. Je pravdou, že svedkovia X.. J. D. a P. E. mali informácie len sprostredkovane, avšak priamo od poškodenej, pričom potvrdili alkoholizmus obžalovaného a čo sa týka svedkov S. K. a X. X. tak je potrebné pripomenúť, že obaja boli priamymi svedkami správania sa obžalovaného, kedy zachytili jeho vyhrážky, nadávky a vulgarizmy voči poškodenej počas telefonického rozhovoru (S. K.) ako aj počas pobytu v byte obžalovaného (X. X.), ktorý správanie obžalovaného popísal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (čl. 619). Tvrdenia poškodenej preukazujú aj svedkyne D. K., A. T. a D. A.. Ucelený obraz konania a správania sa obžalovaného, ktorý súd prvého stupňa správne posúdil a vyhodnotil dotvárajú aj znalecké posudky vypracované znalcami X.. A.. B. D. Z.., A.. A. I., A.. B. G. T.. a A.. P. Y.. Je pravdou, že čiastočne v prospech obžalovaného vyznievajú svedecké tvrdenia A.. B. B. a Dr. U. K.. Na podklade vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa konanie obžalovaného ustálil v skutkovej vete, ktorú však nekriticky celú prevzal z obžaloby, neprihliadajúc a argumentačne sa nevysporiadajúc s námietkou obžalovaného v tom, že skutková veta obsahuje aj popis konania obžalovaného dňa 04.10.2015, ktoré bolo predmetom priestupkového konania a bolo o ňom rozhodnuté Okresným úradom Bratislava, odborom všeobecnej vnútornej správy (č.k. OU-BA-OVVS2-2015/088556, Pr-2689/2015-PG/P44) dňa 19.10.2015, ktorým bol obžalovaný „uznaný vinným zo spáchania priestupku ,Proti občianskemu spolunažívaniu´ podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 04.10.2015 v čase okolo 09.30 hod. v I., na L. ul. č. XX, v kuchyni bytu čXX na treťom nadzemnom podlaží bytového domu verbálne a fyzicky napadol X. D. tak, že ju viac krát udrel do oblasti hlavy a ľavého ramena pričom jej nadával slovami: „kurva, štetka“, čím jej spôsobil podľa lekárskej správy zranenie a to pohmoždenie hlavy, ľavého ramena a povrchové poranenie vlasatej časti hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 3 - 5 dní bez práceneschopnosti, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním, za spáchanie ktorého mu bolo podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložené pokarhanie. V zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) je zásada nie dvakrát v tej istej veci vymedzená ustanovením § 2 ods. 8. Uvedené znamená, že o jednom skutku, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, sa musí viesť iba jedno konanie. Zásada ne bis in idem je rovnako upravená aj v čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 40 ods. 5 Listina základných práv a slobôd. Predmetná zásada je upravená nie len v príslušných zákonoch Slovenskej republiky, ale vyplýva aj z článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.11.1950) (ďalej len „Dohovor'). Výklad Dohovoru poskytuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Európsky súd“ alebo „ESĽP“) prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti. Deliktuálne konanie páchateľa môže v určitých prípadoch napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale zároveň aj správneho deliktu, následkom čoho je, že za jeden skutok sa páchateľovi uloží popri sankcii v správnom konaní aj trest v trestnom konaní. Žiada sa dodať, že primárnym je, že právne posúdenie sa vzťahuje na ten istý skutok (čin), tj. rozhodujúcim kritériom je totožnosť skutku, pričom právo nebyť potrestaný dvakrát má širší význam, keďže zaručuje aj právo nebyť dvakrát súdený. V súčasnosti aktuálna a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu 7 k Dohovoru dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky a opäť z uplatnenia tejto zásady označuje za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie. V konkrétnej prejednávanej veci je odvolací súd presvedčený, že i keď skutok už priestupkovo prejednaný (dňa 04.10.2015 v čase okolo 09.30 hod. v Bratislave, na L. ul. č. XX, v kuchyni bytu čXX na treťom nadzemnom podlaží bytového domu verbálne a fyzicky napadol X. D. tak, že ju viac krát udrel do oblasti hlavy a ľavého ramena pričom jej nadával slovami: „kurva, štetka“, čím jej spôsobil podľa lekárskej správy zranenie a to pohmoždenie hlavy, ľavého ramena a povrchové poranenie vlasatej časti hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 3 - 5 dní bez práceneschopnosti) je v skutkovej vete obžaloby zakomponovaný len na dokreslenie a dotvorenie si obrazu správania sa a konania obžalovaného v rozsahu žalovanej doby ( od 09.04.2015 do 31.10.2015), nebolo nevyhnutné ho v tejto v plnej miere uvádzať, zvlášť keď skutok bol spáchaný pred účinnosťou zákona č. 397/2015 Z.z. účinného od 01.01.2016, ktorým došlo aj k zmene znenia trestného činu uvedeného v ustanovení § 208 Trestného zákona. V nadväznosti na uvedené potom krajský súd uzatvára, že samotné uvedenie aj skutku, už v priestupkovom konaní prejednaného a sankcionovaného, v obžalobe vo svojej podstate nemalo zásadný vplyv na posúdenie konania obžalovaného v celej žalovanej dobe, vlastne sa do tohto konania len začleňuje, nakoľko vykonanými dôkazmi, odhliadnuc od skutku zo dňa 04.10.2015, bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný počas celej žalovanej doby tj. od 09.04.2015 do 31.10.2015 - po dobu cca šesť mesiacov týral svoju družku - matku spoločných maloletých detí - X. D. tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, čím ohrozil jej fyzické alebo psychické zdravie aj bezdôvodným odpieraním spánku. Vzhľadom na vyššie rozvedené potom odvolací súd pristúpil k úprave skutkovej vety pri zachovaní totožnosti skutku a uznal obžalovaného vinného na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Okrem vyššie rozobratého, v ostatnom vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je nutné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov, ktoré výsluchy boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali v kontexte aj s výpoveďami znalcov a písomne vyhotovenými znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania - prepočutím svedkyne A.. B. B. a C. G.) a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku. I napriek skorigovaniu skutkovej vety odvolací súd za správne považuje aj právne posúdenie konania obžalovaného a následne aj právnu kvalifikáciu, podľa ktorej konanie posúdil tj. podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. K námietkam uvádzaným v odvolaní obhajcu a zároveň obžalovaného A. A. krajský súd uvádza nasledovné: K žalovanej dobe od 09.04.2015 do 31.10.2015, ktorá podľa obžalovaného vyvstala len z výpovede poškodenej a nie je ničím podložená ako aj vyjadrenie, že poškodenú rozhodne netýral a tejto neubližoval, je potrebné uviesť, že dobu počas ktorej vnímala konanie obžalovaného pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťovala ako ťažké príkorie (viď ZSP 44/2007) a toto obdobie poškodená ohraničila od času - apríl 2015, kedy sa obžalovaný vrátil z výkonu väzby až do októbra 2015, kedy s deťmi odišla do krízového centra, toto obdobie označila ako náročné v dôsledku zhoršenia spolužitia, kedy obžalovaný vo zvýšenej miere konzumoval alkohol, v dôsledku jeho požívania vo zvýšenej miere sa zintenzívnili jeho vyhrážky, nadávky a aj fyzické ataky. Poškodená vo všetkých svojich výpovediach jak v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na ustálení tohto obdobia. Potvrdila, že s obžalovaným sa rozišla v auguste 2015, ale aj naďalej kvôli deťom viedli spoločnú domácnosť. Konflikty medzi nimi pramenili práve z tohto rozchodu, ktorú skutočnosť obžalovaný nechcel akceptovať. Obdobie, ktoré je predmetom obžaloby je zrejmé aj z výpovede svedka X.. J. D. (otca poškodenej), ktorý mal informácie síce sprostredkovane od poškodenej, ale aj podľa neho k zhoršeniu spolužitia medzi poškodenou a obžalovaným dochádzalo od apríla 2015 do októbra 2015. Je pravdou, že on osobne nebol svedkom verbálneho, alebo fyzického násilia zo strany obžalovaného voči poškodenej. O nepriaznivej situácii v rodine vypovedala aj svedkyňa S. K., ktorá uviedla, že informácie mala len od poškodenej, ale niekedy v septembri - októbri 2015 počula telefonický rozhovor obžalovaného s poškodenou a potvrdila, že obžalovaný kričal, vulgárne nadával a v nadväznosti na to sa jej poškodená sťažovala, že obžalovaný jej nedovolí v noci spať, kričí na ňu, stále sa hádajú a poškodená do práce chodila unavená a tiež na tvári poškodenej videla modrinu. Výpoveď poškodenej je podporená aj vyjadrením jej sestry P. E., ktorá potvrdila, že jej sestra s obžalovaným „rok- dva predtým ako bol vzatý do väzby“ nežili dobre a podľa svedkyne odkedy obžalovaného pozná, tento pije. Informácie o spolužití mala sprostredkovane od poškodenej, ktorá ju priebežne telefonicky informovala o atakoch zo strany obžalovaného. Svedkyňa D. K. (kolegyňa poškodenej) vypovedala, že posledného polroka mávala poškodená na rukách modriny od pliec dole a preto nosila dlhé rukávy, a obdobne aj svedkyňa A. T. potvrdila, že v septembri 2015 bola u nej poškodená na návšteve so psom a vtedy poškodenej telefonoval obžalovaný, ktorý sa jej vyhrážal, že ju zabije, že ju hľadá niekde pri kanáli s nožom v ruke, a keď s ním svedkyňa telefonovala potvrdzujúc, že poškodená je skutočne na návšteve, obžalovaný si ju pomýlil a do telefónu naďalej opakoval, že ju (poškodenú) zabije. Nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným potvrdila aj svedkyňa D. A., ktorá nebola prítomná pri vyhrážaní sa resp. fyzickom ataku zo strany obžalovaného. V nadväznosti na uvedené je tiež významnou aj výpoveď svedka X. X., ktorý potvrdil, že poškodenú aj obžalovaného poznal v čase, keď bývali spolu a ešte nemali deti a už vtedy ich vzťah hodnotil ako „talianske manželstvo“ a opäť sa do bytu obžalovaného nasťahoval koncom októbra 2015 a zároveň potvrdil, že posledný deň októbra 2015 s obžalovaným popíjal a neskôr ho zobudila poškodená aj s deťmi, boli vyplašení s tým, že obžalovaný robí „cirkus“. V ďalšom svedok potvrdil, že obžalovaný sa mu zdôveril, že poškodená má známosť, ale on ju má „zavretú ako vtáčika v klietke, že ju týra, nedá jej spať do rána do štvrtej a robí jej zle“. V kontexte s uvedeným je nutné prihliadnuť na znalecký posudok znalca X.. A.. B. D., z ktorého je zrejmé, že poškodená X. D. vnímala a pociťovala správanie obžalovaného A. A. ako príkorie, v dôsledku čoho emočná bilancia mala negatívny charakter, v jej prežívaní dominovali dlhodobo strach z obžalovaného a z jeho konania, zvýšená úzkosť spojená so stavmi neistoty, z predpokladania násilného psychického a fyzického konania voči nej, pričom vychádzala z predchádzajúcej skúsenosti s ním. Táto skúsenosť sa spájala hlavne so stavmi jeho ovplyvnenia návykovými látkami, hlavne alkoholom. U poškodenej neboli zistené sklony ku klamstvu, fantázii vo vzťahu k vyšetrovanému trestnému činu, nemá sklony k vedomému skresľovaniu udalostí. Zľahčovanie priebehu udalostí je psychologicky zrozumiteľné ako obranný mechanizmus podporujúci aktuálnu schopnosť pre zvládanie. Poškodená pociťovala správanie obžalovaného ako ťažké príkorie, vyvolávalo u nej strach a stres, ohrozovalo jej duševné zdravie a spôsobilo jej psychické utrpenie. Poškodená utrpela psychickú ujmu, charakteristickú príznakmi pre akútnu, resp. následne posttraumatickú stresovú poruchu. U poškodenej sa prejavuje syndróm týranej ženy v rozsahu príznakov typických pre posttraumatickú poruchu prehlbujúcou sa bezmocnosťou a sebazničujúcim zotrvávaním vo vzťahu generujúcom nevhodné prostredie pre vývoj detí, ktoré má negatívny dopad na jej emočné prežívanie ako matky. Významným je tiež posudok A.. A. I. vypracovaný na obžalovaného a podľa jeho záverov bolo u obžalovaného zistené, že „z jeho strany ide o nepresné, skreslené a účelové interpretácie prežitých udalostí“, pričom zistil zníženú kvalitu jeho všeobecnej vierohodnosti. Podstatným sa javí aj konštatovanie znalca, že tvrdenia obžalovaného ohľadne osoby poškodenej sú v rozpore s výsledkami testu, verbálne (obžalovaný) potvrdil provokácie zo strany poškodenej, čo vyvolalo u neho zvýšenú podozrievavosť, nepriateľské až agresívne správanie, pričom výsledkom testu obžalovaného bol opak, kedy obžalovaný poškodenú hodnotil ako nedominantnú, priateľskú, prispôsobivú, neagresívnu. Nadväzujúce na uvedené sú aj závery posudku vypracovaného znalcami z odboru psychiatrie (A.. B. G. T.. a A.. P. Y.), podľa ktorých u obžalovaného diagnostikovali poruchu psychiky a správania, zapríčinenú užitím alkoholu, poruchu psychiky a správania zapríčinené užitím opiátov, aktuálne v štádiu abstinencie (z dôvodu väzby obžalovaného) a zmiešanú poruchu osobnosti s konštatovaním, že obžalovaný trpel a trpí duševnou poruchou a to syndrómom závislosti od alkoholu a zmiešanou poruchou osobnosti s impulzívnymi a disociálnymi rysmi a anamnesticky bol prítomný syndróm závislosti od opiátov - heroínu (v čase vypracovania posudku) v štádiu vynútenej abstinencie, pričom ustálili pokročilú formu závislosti. Čo sa týka svedkov, na ktorých výpovede obžalovaný poukazuje a ktoré podľa jeho názoru vyznievajú v jeho prospech- a to výpovede svedkov A.. B. B. a čiastočne aj Dr. U. K. je potrebné pripomenúť a to predovšetkým ku svedkyni A.. B. B., že menovaná bola riadne aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypočutá, pričom jej výpovede boli odlišné a na pojednávaní vypovedala v prospech obžalovaného, ktorý podľa svedkyne sa riadne staral o deti, zarábal peniaze, prerábal byt a keď si vypil tak prepil len 5,-€ a poškodená bola na neho nahnevaná. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by obžalovaný býval opitý, pričom odlišne v prípravnom konaní uvádzala, že v spolužití obžalovaného a poškodenej bolo aj horšie obdobie a k svojmu vyjadreniu, že v prípade požitia alkoholu obžalovaný sa stáva konfliktným, dodala, že toto slovné spojenie jej navrhli použiť policajti, čo sa premietlo aj do zápisnice. Výpoveď svedkyne nesie znaky snahy napomôcť svojimi vyjadreniami obžalovanému a vykresliť ho v lepšom svetle, pričom aj obsah výpovede je v zásadnom rozpore s priznaním sa obžalovaného, ktorý uviedol, že „v tom čase už v jednom kuse pil, a to z dôvodu, že ho poškodená podvádzala a klamala“ a tiež priznal, že poškodenú fyzicky napadol, ktoré konanie bolo prejednané ako priestupok a bola mu zaň uložená sankcia. Z pohľadu naznačeného potom nemožno vyššie menovanú svedkyňu v kontexte s už vyššie rozvedenými dôkazmi považovať za objektívnu a vierohodnú, pretože jej tvrdenia nekorešpondujú s obhajobnými tvrdeniami a aj čiastočným priznaním samotného obžalovaného. Ak sa obžalovaný aj v konaní pred prvostupňovým súdom domáhal opätovného výsluchu menovanej svedkyne k „novým“ skutočnostiam, ktoré podľa neho vyplynuli z listov, ktoré mu boli od nej doručované do ústavu na výkon väzby, treba dodať, že pri niektorých listoch, ktorými pisateľkou s obsahom nových skutočností mala byť svedkyňa A.. B. B., sama spochybnila, že je ich autorkou. Čo sa týka svedkyne Dr. U. K. (susedy obžalovaného), ktorá si nič mimoriadne v spolužití obžalovaného a poškodenej nevšimla, je potrebné prihliadnuť aj na jej vyjadrenie, že počas žalovanej doby na návštevy k obžalovanému nechodila a teda tohto opitého nevidela, čo však je v rozpore s vyjadrením obžalovaného, ktoré už bolo vyššie naznačené a rozvedené. V kontexte s rozobratým krajský súd uzatvára, stotožniac sa s argumentáciou prvostupňového súdu, že rozhodnutie v otázke viny tj. v závere, že dôkazmi vykonanými v konaní pred súdom vyhodnotením ich jednotlivo aj v súhrne bolo bez pochýb preukázané, že obžalovaný A. A. týral blízku osobu - poškodenú X. D., ktorá je podľa § 127 ods. X Tr. poriadku považovaná ako matka spoločných detí, za blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku, za správne a súladné s vykonanými dôkazmi, nakoľko tieto vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností vylučujú prijať iný záver. Dôkazmi zhromaždenými v spise a vykonanými na hlavnom pojednávaní neboli potvrdené ani vyjadrenia obžalovaného o motíve podania trestného oznámenia poškodenou, ktorá tak mala konať jednoznačne z dôvodu získať byt, ktorého bol výlučným vlastníkom. K výroku o treste Vo vzťahu k trestu, ktorý bol obžalovanému ukladaný súdom prvého stupňa tento súd uviedol: „Obžalovaný M. A. bol doposiaľ 5 krát priestupkovo postihnutý, súdne trestaný bol 4 krát, z toho 3 krát pre násilnú trestnú činnosť. Súd pri úvahe o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a majúc na zreteli ustanovenie § 34 Tr. zák. dospel k záveru, že závažnosti konania obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy, zodpovedá uloženie 6-ročného trestu odňatia slobody, ktorý podľa názoru súdu splní aj účel generálnej aj individuálnej prevencie. Z poľahčujúcich okolností súd nezistil u obžalovaného žiadnu, z priťažujúcich jednu a to predchádzajúce odsúdenia, pričom z posledného výkonu trestu odňatia slobody pre násilný trestný čin (lúpež) sa vrátil 20.12.2006 (§ 37 písm. m/). Preto súd trest ukladal v trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., keď pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica základnej trestnej sadzby (3 až 8 rokov odňatia slobody) zvyšuje o jednu tretinu. Okrem toho súd obžalovaného hodnotí ako druhového recidivistu vo vzťahu k násilným trestným činom a bral do úvahy i fakt, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre prečin krádeže. Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.“ Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaný namietal, že mu bola priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a následne trestná sadzba upravená podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), čo považuje za neprimerane prísne, pretože „posledný násilný trestný čin spáchal v minulom storočí, skoro pred 20-timi rokmi“ je potrebné uviesť nasledovné: Čo sa týka ustálenej a priznanej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. tj. bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, odvolací súd konštatuje správnosť tohto postupu súdom prvého stupňa, pretože z odpisu registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný má doposiaľ štyri záznamy o odsúdení pre rôznu trestnú činnosť, v dvoch prípadoch bol odsúdený pre majetkovú a v dvoch prípadoch pre násilnú trestnú činnosť, konkrétne pre trestný čin lúpeže a to v roku 1998 a v roku 1999 (v oboch prípadoch podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005), kedy mu bol, v druhom prípade - z roku 1999, uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, ktorý vykonal dňa 20.12.2006 a v ostatnom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/216/2013, právoplatným dňa 30.08.2013 uznaný za vinného pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a bol mu uložený trest vo výmere 1 rok, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky (do 31.08.2016), jednalo sa o úmyselné trestné činy a teda správne bola prvostupňovým súdom ustálená a priznaná táto priťažujúca okolnosť. V kontexte s uvedeným však krajský súd konštatuje nedôslednosť prvostupňového súdu ako aj okresnej prokuratúry siahajúcu do štádia podania obžaloby pri skúmaní predchádzajúcej trestnej činnosti, pre ktorú už bol obžalovaný A. A. v minulosti odsúdený, ktorá nedôslednosť spôsobila uloženie výmery trestu v rozpore s ustanovením § 38 ods. 5 Tr. zákona. Teda aplikácia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. pri určený výmery trestu bola použitá v rozpore so zákonom v prospech obžalovaného. Správne mal byť totiž ukladaný trest použitím ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. Tento záver krajský súd vyvodzuje z nasledovných úvah: Z § 38 ods. 5 Tr. zák. vyplýva: Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005: Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody na dva roky až desať rokov. Podľa § 437 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 01.01.2006: Ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že podľa odpisu z registra trestov mal byť obžalovaný A. A. v minulosti päťkrát súdne trestaný, ktorý záznam však nie je správny a v nadväznosti na uvedené nie je správnym ani konštatovanie v napadnutom rozsudku v tom, že „bol doposiaľ 5 krát priestupkovo postihnutý, súdne trestaný bol 4 krát, z toho 3 krát pre násilnú trestnú činnosť“, pretože preverením zápisu pod bodom 3. a 4. odpisu registra trestov (zápisy týkajúce sa vecí vedených pod rovnakou spisovou značkou- 2T/209/99) na vnútornom oddelení ústavu na výkon trestu, bolo zistené, že obžalovaný A. A. bol vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/209/99 odsúdený na trest vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov so zaradením do III. NVS (tretej nápravno-výchovnej skupiny), ktorý vykonal od 20.04.1999 do 20.12.2006 a teda zápis v registri trestov pod bodom 4 je nesprávnym zápisom. K tomuto bolo zistené, že odvolací súd zmenil pôvodne uložený trest na výmeru 5 rokov, avšak podanou sťažnosťou pre porušenie zákona bolo rozhodnutie krajského súdu zrušené a bol uložený pôvodný trest vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov). Teda v súlade s ustanovením § 437 ods. 1 Tr. zák. je možné trestné činy lúpeže, pre ktoré už bol odsúdený pod sp. zn. 2T/61/97 a sp. zn. 2T/209/99 posúdiť ako zločin a preto prichádzalo do úvahy uloženie trestu za aplikácie § 38 ods. 5 Tr. zák., v dôsledku ktorého by v takom prípade došlo k úprave trestnej sadzby, pri žalovanom trestnom čine, ktorý je tiež zločinom tj. týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, je to rozpätie od troch rokov do osem rokov s tým, že by došlo k zvýšeniu dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu (podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.) a upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody by bola päť rokov a šesť mesiacov až osem rokov. Odvolací súd vyššie naznačený postup použitím ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona nemohol realizovať a aplikovať, pretože absentovalo odvolanie podané okresnou prokuratúrou v neprospech obžalovaného. V odvolacom konaní totiž platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. Teda zo strany okresnej prokuratúry nebolo podané odvolanie v neprospech obžalovaného a práve uloženie trestu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. (v rozpätí upravenej trestnej sadzby od päť rokov a šesť mesiacov do osem rokov) by bolo v neprospech obžalovaného A. A. a teda v rozpore s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. druhá veta - podľa ktorej: „V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného ...(zásada zákaz reformatio in peius). Konajúci senát nadriadeného súdu je nútený reagovať aj na v napadnutom rozsudku nesprávne uvedenom konštatovaní, že obžalovaný A. A. bol doposiaľ „5 krát priestupkovo postihnutý“, pretože uvedené nie je pravdou, nakoľko lustráciou v registri priestupkov súd zistil, že bol postihnutý za priestupky spáchané v dňoch 26.09.20112, 17.05.2014, 28.09.2015 a 04.10.2015, pretože priestupok zo 14.02.2013 bol odložený a preto je namieste zodpovedne skonštatovať, že bol štyrikrát prejednaný a postihnutý za priestupok. Odvolací súd, odhliadnuc od vyššie uvedeného, s prihliadnutím na zistenie chybného zápisu v registri trestov v neprospech obžalovaného (dvakrát uvádzané to isté odsúdenie), nesprávne zohľadnených záznam v registri priestupkov a už v tomto rozhodnutí vytýkaných nedostatkov ohľadne skutkovej vety, pristúpil k úprave výroku o treste reagujúc práve na tieto skutočnosti, pričom dospel k záveru, že z pohľadu naznačeného sa potom uložený trest vo výmere šesť rokov, javí trestom neprimerane prísnym. V správaní obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a preto bolo nutné v jeho prípade konštatovať prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi a tým aj pri ukladaní trestu zákonom stanovenú trestnú sadzbu pre zločin, pre ktorý bol uznaný vinným (3 roky až 8 rokov) postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upraviť, teda zvýšiť dolnú hranicu o jednu tretinu a potom ukladať trest v rámci rozpätia 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného A. A., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade pri prevahe jednej priťažujúcej okolnosti nad nezistenou žiadnou z poľahčujúcich okolností, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému zločinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vzhľadom na vyššie citované uložil obžalovanému A. A. trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona), pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, je trestom, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. Uložený trest je trestom primeraným, zákonným a predovšetkým takým, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu. V súlade so zistením znalcov - psychiatrov a ich odporúčaní, za splnenia zákonných podmienok § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. S poukazom na vyššie zdôvodnené odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku rozsudku v prospech obžalovaného Martina Mikulenčáka na podklade jeho odvolania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.