Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010108 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010108.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci obžalovanej J. D., pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/22/2016 zo dňa 11.01.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovanej J. D., nar. XX.XX.XXXX v Z. I. z am i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/22/2016 zo dňa 11.01.2017 bola obžalovaná J. D. uznaná za vinnú z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že obvinená J. D. ako zamestnávateľka - živnostníčka v oblasti kaderníckych služieb zamestnala na základe pracovnej zmluvy do pracovného pomeru na dobu určitú poškodené A. S. a K. K., a to na dobu od 11.05.2011 do 29.07.2011 na vykonávanie práce: pánska, dámska a detská kaderníčka, s miestom výkonu práce Kaderníctvo P., so sídlom K. ulica č. X I., s vopred dohodnutou mesačnou mzdou za prácu každej menovanej vo výške 300,- Eur, pričom za odpracované obdobie im nevyplatila mzdu za prácu, aj keď v deň ich splatnosti, t.j. 30.07.2011 mala peňažné prostriedky na ich výplatu, čím spôsobia poškodenej A. S. škodu vo výške 581,97,- Eur a poškodenej K. K. takisto škodu vo výške 581,97,- Eur. Podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obvinená povinná poškodenej A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I.-X., D. č. XX uhradiť škodu vo výške 581,97,- a K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I., W. 2, škodu vo výške 581,97,- Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú K. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie občiansko-súdne. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásila odvolanie obžalovaná. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých bodoch. Poukázala na hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a konštatovala, že nie je zjavné prečo súd výpoveď svedkyne K. ako aj výpoveď jej ako obžalovanej hodnotil nevieryhodne a účelovo. V dôvodoch tiež uviedla, že súd hodnotil obe poškodené ako jednoduché dievčatá, ktoré nemali dôvod vypovedať nepravdivo, pričom toto hodnotenie sa jej osobne dotklo, pretože poškodené majú rovnaké vzdelanie ako ona. Vo vzťahu k grafologickému posudku poukázala v odvolaní na záver záverečnej reči a nesúhlasila s hodnotením znaleckého posudku tak, ako to uviedol súd prvého stupňa, keď konštatoval, že tento posudok je absolútne objektívnym nálezom. S poukazom na rozporné vyjadrenia znalca a ďalšie dôkazy navrhla, aby súd postupoval v zmysle zásady in dubio pro reo a oslobodil ju spod obžaloby. Alternatívne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadrila dňa 08.02.2017 poškodená A. S., ktorá v tomto potvrdení uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi, obžalovaný ich nevyplatila a podpisy sú sfalšované. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaná spolu s obhajcom sa pridržiavali písomne podaného odvolania a navrhli tomuto vyhovieť a oslobodiť ju spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné a s poukazom na aktualizovaný odpis registra trestov navrhla obžalovanej uložiť súhrnný trest. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. V intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods. 1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozhodoval rozsudkom, ktorým obžalovanú J. D. uznal vinnú v zmysle obžaloby z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. V rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa samosudca vypočul obžalovanú, ako aj ostatných svedkov a podrobne sa k samotnému skutku vyjadril pred súdom aj znalec A.. A. D.. Obžalovaná poprela spáchanie skutku, pričom uviedla, že obom poškodeným riadne mzdu vyplatila na ruku a poškodené podpísali príjmové pokladničné doklady, ktoré následne v rámci trestného konania predložila. S jej výpoveďou čiastočne korešponduje aj výpoveď dcéry O. K.. Oproti výpovediam obžalovanej a svedkyne K. stoja výpovede oboch poškodených A. S. a K. K.. Tieto svedkyne zhodne popísali prácu u obžalovanej a popreli, že by im táto vyplatila dohodnutú mzdu. Taktiež uviedli, že žiadne doklady okrem pracovných zmlúv u obžalovanej nepodpisovali. V rámci preukázania vieryhodnosti predložených pokladničných dokladov bol do konania prijatý znalec z odboru grafológie A.. A. D.. Znalec na hlavnom pojednávaní sa pridržal záverov svojho posudku, vysvetlil priepisy dokladov, ktoré mu boli predložené a konštatoval, že vo vzťahu k poškodenej A. S. treba konštatovať, že rozdiely v znakoch podpisu sú takého charakteru, že nemožno uznať podpis na príjmových dokladoch za pravý. Vo vzťahu k podpisom poškodenej K. K. konštatoval, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, či sa jedná o podpis pravý, resp. vyslovil tvrdenie, že tieto podpisy sú pravdepodobne pravé. Na druhej strane však uviedol, že sa jedná o pokladničné doklady z dvoch dátumov (24.06.2011, 26.07.2011), na ktorých ale sú identické podpisy a tieto vznikli v jednom momente a naraz v tom istom čase. K dôkaznej situácii aj keď nepriamych dôkazov súd vypočul matku poškodenej A. S., A. S. st., ktorá potvrdila tú skutočnosť, že jej dcéra počas práce u obžalovanej nedostávala mzdu, nakoľko jej v tom čase ani neplatila za nájom. S obžalovanou sa aj telefonicky skontaktovala a táto jej uviedla, že určite „dievčatá“ vyplatí, v súčasnosti však mala výdavky. O tom, že obžalovaná nevyplácala poškodené mala vedomosť od poškodených aj svedkyňa O. S., ktorá pracovala vo vedľajšej miestnosti kozmetického salónu. Potvrdila, že poškodené jej hovorili o tom, že obžalovaná ich nevypláca, hoci mali veľa zákazníkov. Z výpovede svedkyne O.. P. D. vyplynulo, že obžalovaná jej ako majiteľke priestorov nevyplácala nájom, a preto s obžalovanou ukončila nájomnú zmluvu. Krajský súd zhodnotil výpovede svedkov, celú dôkaznú situáciu a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôkazy vyhodnotil objektívne, zákonne a správne konanie obžalovanej podriadil pod skutkovú podstatu prečinu podľa § 214 ods.1 Tr. zák. Vo vzťahu k výroku o treste treba konštatovať, že obžalovanej bol uložený trest vo výmere šesť mesiacov, ktorý trest je pri spodnej hranici zákonnej sadzby prečinu podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., ktorá je určená hranicou 0 až 3 roky. Postupoval súd v zmysle § 38 ods. 2 tr. zák. bez použitia poľahčujúcich, resp. priťažujúcich okolností. Uvedený trest bol uložený ako trest výchovný s tým, že súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na dobu dvoch rokov. Krajský súd si zadovážil aktuálny odpis registra trestov, z ktorého je zrejmé, že už v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola obžalovaná odsúdená právoplatne trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/34/2016 zo dňa 04.03.2016, právoplatného dňa 24.03.2016 pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 14 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustila skôr ako bola právoplatne odsúdená vyššie uvedeným trestným rozkazom. Je nutné konštatovať, že bolo na mieste uloženie trestu súhrnného v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. už v čase konania na súde prvého stupňa, pretože predmetný trestný rozkaz bol právoplatný. V tomto smere došlo k pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa, ktoré však odvolací súd nemohol napraviť z dôvodu zásady reformácia in peius a absencie prokurátorského odvolania. Vychádzajúc preto z § 34 Tr. zák. posudzoval preto trest uložený súdom prvého stupňa iba na podklade odvolania obžalovanej a dospel k záveru, že takto uložený trest a jeho výška je v súlade so zákonom, pričom nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by viedli uloženiu miernejšieho trestu, resp. trestu iného charakteru. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožnil aj s výrokom o náhrade škody a s dôvodmi napadnutého rozsudku v zmysle § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovanej zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.