Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516200324 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516200324.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX U., zastúpená JUDr. Alexandrou Michalovičovou, advokátkou, so sídlom Údernícka 11, 851 01 Bratislava, a otec - Z.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.11.2016, č.k. 22P/8/2016-220, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 03.11.2016, č.k. 22P/8/2016-220, zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým H. S., nar. XX.XX.XXXX a zastavil konanie vo veci zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 121 a § 29 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) majúc za preukázané, že neexistuje dôvod pre tak závažný zásah do rodičovských práv otca, akým je zákaz styku s maloletým dieťaťom. Skonštatoval, že právo otca plnohodnotne sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa je obmedzené už zverením maloletého Jakuba do osobnej starostlivosti matky. Deklaroval, že vyhovieť návrhu matky by vzhľadom na súdnoznaleckým dokazovaním preukázanú motiváciu otca k nevhodnému správaniu vedenú nevedomosťou, nezodpovedalo spravodlivému rozhodnutiu a najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dieťaťom za rešpektovania odporúčaní súdneho znalca a ďalšieho odborného poradenstva považoval za záujem maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a svojim verbálnym i neverbálnym prejavom ho vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program dieťaťa so zreteľom na jeho záujem stretávať sa s otcom. Zároveň matku upozornil, že dieťa nepredstavuje aspekt jej života, s ktorým môže neobmedzene disponovať v súlade s jej individuálnou predstavou o tom, čo je dobré a správne či už pre ňu alebo dieťa. Matka si musí uvedomiť, že dieťa nie je vlastníctvom ani jedného z rodičov a za jeho zdravý fyzický a psychický vývoj sú zodpovední obidvaja rodičia. Vykonané dokazovanie považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie v danej veci bez vykonania ďalších, matkou navrhovaných dôkazov. Napriek neexistencií podmienok na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, neponechal bez povšimnutia momentálne traumatizujúci vplyv prístupu otca k maloletému dieťaťu a hrozbu rizika ohrozenia jeho duševného stavu a vývinu v prípade, že by v ňom otec pokračoval. V súvislosti s tým pristúpil z úradnej povinnosti aj za odporúčania súdnej znalkyne a kolízneho opatrovníka k začatiu konania o zmene úpravy styku. Konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že styk otca s maloletým H. zakáže. Uviedla, že otec prehral svoje rodičovstvo vyjadrením syna, že sa s ním nechce stretávať a bojí sa ho. Z celkovej situácie je zrejmé, že ak by otcovi záležalo na zdravom vývoji vlastného dieťaťa, nemohol by sa za každých okolností dožadovať styku s ním. Zo znaleckého posudku citovala, že správanie sa otca k maloletému H. je hrozbou pre osobnostný a fyzický vývoj maloletého a v prípade, ak otec bude pokračovať vo svojom konaní vo vzťahu k maloletému, existuje riziko ohrozenia duševného stavu maloletého a jeho vývinu. Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie vychádzať zo znaleckého posudku a lekárskych vyšetrení preukazujúcich psychický stav maloletého H.. V doplnení odvolania prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že otec napriek oboznámeniu sa s diagnózou maloletého trvá na tom, že H. je úplne normálny chalan, ktorý má iba príliš slabú benevolentnú výchovu. Podľa otca H. nemá žiaden G. syndróm a žiadnu inú deviáciu či psychickú poruchu. Poukázala na osobnosť otca súdnou znalkyňou definovanú ako extrovertnú, nezrelú, emocionálne labilnú a iritabilnú, ktorá sa vyznačuje nízkou úrovňou sebapoznania s neadekvátnym sebahodnotením, majúcu opozičné tendencie so situačnou výbušnosťou v správaní a sklonom ku globalizácii agresivity, kedy sa agresivita objavuje priamo v správaní. Otec podľa znaleckého posudku vnímané sociálne javy spracováva subjektívne v súlade s jeho očakávaniami a je spokojný napriek tomu, že objektívna realita je iná. Otec tiež vytesňuje skutočnosť, že ho maloletý H. vnútorne bytostne odmieta a neuvedomuje si, že svojim prístupom vo vzťahu k nemu ho traumatizuje. Upozornila na správu zo psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia maloletého H. v G. centre G., n.o. z ktorej vyplýva, že v správaní maloletého H. sú manifestované prejavy nasvedčujúce na možný autistický vývin. Zdôraznila, že v danom prípade ide o maloleté dieťa so špeciálnymi potrebami, diagnostikovaným G. syndrómom a fóbickou úzkostnou poruchou. Maloletý pred návštevami otca trpí panickými stavmi, často sa pomočuje či pošpiní, pričom takéto správanie trvá aj po skončení návštev a počas spánku máva nočné mory. Je toho názoru, že boli naplnené všetky skutočnosti odôvodňujúce zákaz styku otca s maloletým potvrdené aj znaleckým posudkom. Vyslovila, že maloletý je dieťaťom so špeciálnymi potrebami, na ktoré jeho otec nereaguje a jeho správanie naň má negatívny vplyv s možnými následkami na jeho osobnosť v budúcnosti. V konaní súdu prvej inštancie nepovažovala za preukázané, že by maloletého z dôvodu nového partnerstva ovplyvňovala vo vzťahu k otcovi. Súdu prvej inštancie vytkla opomenutie prvoradého záujmu a práva maloletého dieťaťa. Tvrdila, že si uvedomuje nezastupiteľnú úlohu biologického otca v živote maloletého H., preto sa nesnaží odstrániť otca z jeho života natrvalo. Nemôže však zostať ľahostajná voči prejavom dieťaťa po otcových návštevách. Nechce ubližovať otcovi, ale iba ochrániť duševné zdravie svojho dieťaťa a zistiť dôvod jeho neštandardného správania. Jej jedinou snahou je dosiahnuť u maloletého stav, v ktorom by bol schopný styku s otcom bez pretrvávajúcej traumatizácie a aby ich styk prebiehal v pokojnej atmosfére. V súčasnej dobe je jedinou možnosťou, ako upraviť narušený vzťah otca s maloletým, zákaz styku po určitú dobu. 4. Otec sa k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny po vecnej i právnej stránke a vydaný na základe riadne vykonaného dokazovania. Odvolanie matky označil ako nedôvodné a účelové, bez skutočností, ktoré by už neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že aj keď závery znaleckého posudku sú negatívne postavené proti jeho osobe, napriek tomu súdna znalkyňa v žiadnom prípade neodporučila zákaz jeho styku s maloletým H.. Zdôraznil, že jeho agresivita voči maloletému dieťaťu nielenže nebola potvrdená, ale podľa súdnej znalkyne maloletý ani nerozumie slovu „bitie“ s ohľadom na svoju diagnózu a môže zaň považovať aj štípanie a šteklenie. Až do momentu doručenia znaleckého posudku nemal vedomosť o diagnóze svojho syna, nakoľko ho matka dlhodobo ignoruje a o dieťati neinformuje. Tvrdil, že pokiaľ by matka maloletého riadne pripravila na styk s ním na neutrálnej pôde, aj ich vzájomný vzťah by sa radikálne zmenil. V súčasnosti je jedinou možnosťou realizácia styku na prahu dverí, nakoľko maloletý s ním nemôže ísť mimo matkinho bytu a zároveň on povolenie na vstup do tohto bytu nemá. 5. Kolízny opatrovník odvolaciemu súdu odporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s poukazom na skutočnosť, že súdny znalec zákaz styku otca s maloletým dieťaťom neodporúča. 6. Matka sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k vyjadreniu otca vyjadrila tak, že tvrdenia v ňom obsiahnuté sa nezakladajú na pravde. Stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom „na prahu dverí“ jej bytu označila za svoju dobrú vôľu a snahu umožniť otcovi aspoň aký-taký styk s maloletým, ktorý sám otca odmieta. Maloletého nie je možné pripraviť na pobyt vonku v rámci styku, nakoľko jeho správanie je po informácii o stretnutí s otcom absolútne nezvládnuteľné. Uviedla, že objektívne nemôže niesť zodpovednosť za vzťah otca so synom, ani za správanie otca k synovi, keď otec nie je spôsobilý spolupracovať s ňou na zlepšení psychického vývinu maloletého a práve naopak, svojim správaním spôsobuje deštrukciu psychického vývinu dieťaťa. Tvrdila, že otec nepochopil svoju úlohu vo vzťahu ku špecifickému vývinu maloletého, keď jeho správanie využíva len ako prostriedok proti nej, namiesto snahy zblížiť sa s maloletým. Zopakovala, že sú naplnené všetky skutočnosti odôvodňujúce zákaz styku otca s maloletým. 7. Otec sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k vyjadreniu matky k jeho vyjadreniu k odvolaniu vyjadril, že nesúhlasí s matkiným tvrdením o tom, že aktuálny stav je spôsobený jeho správaním k maloletému. Odmietol tvrdenie matky o preukázaní jeho agresívneho správania. Zdôraznil, že súdna znalkyňa považuje jeho styk s maloletým za nevyhnutný. Oznámil, že pravidelne navštevuje rodičovský kurz v centre G., zameriavajúci sa na zdokonaľovanie komunikačných a psychologických zručností v komunikácii s deťmi s G. syndrómom. Hoci dodnes nebola u maloletého potvrdená diagnóza G. syndróm, postavil sa k tomu tak, že táto diagnóza je reálna, pretože nechce riskovať u maloletého žiadnu traumu. Zdôraznil, že je milujúcim rodičom zúfalo sa snažiacim o akýkoľvek styk so synom. Nechce prísť o vzťah som svojim jediným dieťaťom len kvôli tomu, že už nie je v partnerskom zväzku s jeho matkou. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, podaný pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.m.p. účinný od 1.7.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním matky. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 11. Odvolací súd v odolaní matky nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by opodstatňovali jej návrhu vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 14. Aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, musí mať možnosť s maloletým dieťaťom sa stýkať a výchovne naň pôsobiť. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv a predstavuje tak závažný zásah do ich výkonu, že pred jeho vyslovením je nevyhnutné podrobne preskúmať všetky podstatné okolnosti daného prípadu. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho vyhodnotením dôkazov v neprospech návrhu matky. Zároveň pozitívne hodnotí aktivitu súdu prvej inštancie, ktorý aj pri absencii podmienok pre vyslovenie zákazu styku otca s maloletým dieťaťom, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, pristúpil z úradnej povinnosti k začatiu konania o zmene úpravy styku. V uvedenom konaní bude jeho úlohou vyhodnotiť aj prístup otca k odporúčaniam súdnej znalkyne o absolvovaní poradenskej psychologickej intervencie. V prípade, že súd prvej inštancie nezistí na strane otca dostatočný pozitívny posun v prístupe k maloletému H. ako dieťaťu s určitými vývinovými špecifikami, bude namieste, aby v najlepšom záujme maloletého dieťaťa rozhodol o redukovanejšom rozsahu styku, prípadne o asistovanej forme styku a v krajnom prípade aj o zákaze styku. 15. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).