Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203956 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516203956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: IMMO PROJECT MANAGEMENT, s. r. o., Pod Bôrikom 8, Bratislava, IČO: 31 388 485, zast.: SELTON legal s.r.o., Medená 24, Bratislava, IČO: 50 001 019 proti žalovanému 1/: O.. D. D., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/ X, T., proti žalovanému 2/: Ľ. D., nar. X.X.XXXX, S. XXXX/X, H., proti žalovanému 3/: Trnava Building s.r.o., Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 44 783 884 a proti žalovanému 4/: O.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, T., žalovaní 1/ - 4/ zastúpení: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 36 865 192 o zaplatenie sumy 405.998,38 eur s príslušenstvom a odmenou 1.353,33 eur zo zmenky, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 58/2016-83 zo dňa 14.11.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 58/2016-83 zo dňa 14.11.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2016 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd v jeho prospech zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/, a to na - pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere 55.239 m2, orná pôda, nachádzajúca sa v katastrálnom území I., obec I., okres F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a - spoluvlastnícky podiel vo výške 1/81 k pozemku parcelné č. XXX/XXX, parcela registra „C“, o výmere 2.299 m2, ostatné plochy, nachádzajúca sa v katastrálnom území F. P.I., obec C. A., okres J., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. 2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že v čase vzniku zmenkovej pohľadávky vlastnil žalovaný 3/ nehnuteľnosti, ale tie zmluvou zo dňa 8.12.2014 previedol do vlastníctva obchodnej spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. Prevodom nehnuteľnosti bola zmarená jeho možnosť uspokojiť pohľadávku formou exekúcie z majetku žalovaného 3/. Žalobca sa domnieval, že žalovaný 3/ za prevod nehnuteľnosti neobdržal kúpnu cenu, aj keď bola dojednaná a keďže obe obchodné spoločnosti sú prepojené v osobe žalovaného 4/, ktorý je v oboch spoločníkom a zároveň štatutárnym zástupcom s právom konať v mene spoločnosti samostatne, išlo podľa neho o jeho účelové konanie s cieľom vyhnúť sa splneniu zmenkového záväzku. Je preto presvedčený, že vymožiteľnosť pohľadávky môže byť zabezpečená len z majetku žalovaného 4/, ktorý sa priamo podieľal na účelovom zbavení sa majetku dlžníka. Žalovaný 4/ vlastní ním označené nehnuteľnosti, iným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť, podľa dostupných informácií nedisponuje. Z doterajších úkonov žalovaného 4/ žalobca vyvodil, že sa snaží účelovo zbavovať akéhokoľvek majetku, preto považuje za nevyhnutné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a tým zamedziť, aby sa právna situácia ďalej zhoršovala. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalobca okrem personálneho prepojenia oboch obchodných spoločností, zúčastnených na prevode nehnuteľnosti, neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by aspoň naznačovali, že sa žalovaný 4/ mieni zbaviť majetku, ktorý on samotný vlastní. Obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, teda nevyplýva priamo z konania žalovaného 4/ ako samostatného zmenkového dlžníka a subjektu samostatného procesného spoločenstva na strane žalovaných, ale z konania žalovaného 3/. Prvoinštančný súd mal za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný 4/ svoj vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou, prevádza alebo mieni previesť na iné osoby, resp. s ním nakladá spôsobom, ktorým jeho hodnotu znižuje. Žalobcom tvrdenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, nespôsobujú podľa názoru súdu prvej inštancie okolnosti na strane žalovaného 4/, ale súvisí s tým, že jeden zo štyroch dlžníkov pred začatím súdneho konania previedol svoj majetok do vlastníctva inej osoby. Ani skutočnosť, že práve žalovaný 4/ je spoločníkom a konateľom oboch zúčastnených spoločností, nie je podľa mienky konajúceho súdu možné hodnotiť ako dôvod, pre ktorý by bolo namieste zriadenie záložné práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že predloženými dôkazmi dostatočne preukázal skutočnosti, že exekúcia na majetok žalovaného 4/ bude ohrozená. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.12.2014 žalobca podľa jeho názoru preukázal, že exekúcia, ktorú mohol realizovať voči zmenkovému dlžníkovi, už bola zmarená, a preto si vymožiteľnosť svoje pohľadávky môže zabezpečiť jedine exekúciou na majetok žalovaného 4/. Žalobca ďalej uviedol, že obava, že exekúcia na majetok žalovaného 4/ bude ohrozená, vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný 4/ bol o zbavení sa majetku spoločnosťou Trnava Building s.r.o. nielen informovaný, ale sa na uvedenom úkone aj priamo podieľal. Zo vzájomných súvislostí je podľa názoru žalobcu zrejmé, že úmyslom konania spoločnosti Trnava Building s.r.o. a žalovaného 4/ bolo vyhnúť sa plneniu záväzku zmenky a zbaviť sa majetku, z ktorého by bolo možné realizovať exekúciu. Žalobca má za to, že na základe uvedeného úmyselného konania sa zvyšuje pravdepodobnosť, že žalovaný 4/ bude konať rovnako aj v prípade svojho vlastníctva a reálne tak vzniká obava, že exekúcia bude na majetok žalovaného 4/ ohrozená. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázať, že dlžník nakladá so svojím majetkom. Zopakoval, že z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný 4/ sa aktívne podieľa na zbavovaní sa majetku spoločnosťou Trnava Building s.r.o. a skutočnosť, že žalovaný 4/ ako konateľ spoločnosti Trnava Building s.r.o. a zároveň konateľ spoločnosti, ktorá nadobudla uvedený majetok, znamená pravdepodobnosť rovnakého konania. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v požadovanom znení. 5. Žalovaný 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.3.2017 uviedol, že tvrdenia žalobcu uvedené v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatreniam žiadnym spôsobom neosvedčujú existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Prezentoval názor, v zmysle ktorého na osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, nemôže postačovať žalobcom vykonštruovaný úmysel žalovaného 4/ (ako fyzickej osoby) odvodený od úkonov žalovaného 4/ ako konateľa spoločnosti Trnava Building s.r.o. (t.j. žalovaného 3/). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca neosvedčil, že žalovaný 4/ ako fyzická osoba vykonáva úkony, ktoré by čo i len naznačovali snahu žalovaného 4/ previesť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve alebo iným spôsobom znížiť hodnotu týchto nehnuteľností. Žalovaný 4/ súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97, v zmysle ktorého „samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. Ďalej žalovaný 4/ uviedol, že žalobca neosvedčil, že žalovaný 1/, 2/ a 3/ nevlastnia žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný 4/ považuje konanie žalobcu za účelové, keďže tento podal na Okresný súd Bratislava I dňa 1.12.2016 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorého súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.12.2016, č.k. 28Cb 56/2016-107 zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. Za daných okolností je zrejmé, že tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že „vymožiteľnosť svoje pohľadávky si môže zabezpečiť jedine exekúciou na majetok žalovaného 4/“, je nepravdivé, zavádzajúce a účelové s cieľom dosiahnuť zriadenie záložného práva na majetok žalovaného 4/. Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný 4/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 8. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP) môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 9. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. 10. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v posudzovanom prípade neosvedčil obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že žalovaný 4/ podnikne právne kroky, ktorými sa bude zbavovať svojho majetku s cieľom zmarenia uspokojenia veriteľa, pretože toto tvrdenie nepreukázal a toto bolo iba v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu. 11. Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalobca neodvodzuje obavu, že exekúcia bude ohrozená, priamo z konania žalovaného 4/ ako samostatného zmenkového dlžníka a subjektu samostatného procesného spoločenstva na strane žalovaných, ale z konania žalovaného 3/. V súvislosti s konaním žalovaného 4/ žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný 4/ svoj vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou, prevádza alebo mieni previesť na iné osoby, resp. s ním nakladá spôsobom, ktorým jeho hodnotu znižuje. Je nutné tiež zdôrazniť, že k prevodu majetku žalovaného 3/ na tretiu osobu došlo pred začatím súdneho konania a aj z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodiť úmysel žalovaného 4/ zbaviť sa svojho majetku. Okrem uvedeného žalobca neosvedčil, že žalovaný 1/, 2/ a 3/ nevlastnia žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. 12. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že nebolo osvedčené splnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v podobe ohrozenia výkonu exekúcie. Žalobca nepreukázal, že žalovaný 4/ nakladá so svojím majetkom s cieľom zbavovať sa ho a túto námietku vyhodnotil ako žalobcom nepreukázanú. Na domnienky žalobcu z objektívneho hľadiska ako domnienky bez reálneho základu, ktoré bez ďalšieho nemôžu zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho nariadenia, nemohol ani odvolací súd prihliadnuť. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a obsahu podstatných odvolacích tvrdení žalobcu, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia žalobcu ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania o návrhu na zabezpečovacie opatrenie odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).