Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/330/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516206617 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516206617.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkýň: 1/ S.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, 2/ G.. X. P., nar. XX.X.XXXX, obe bytom v V., N. XXX, obe zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej: S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., Z. XXXX/X, zast. Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, o zaplatenie 20.000 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 28. júna 2017 č.k. 10C/66/2016-101 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť im sumu 20.000 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku kúpnej ceny za nehnuteľnosť (V. O., N.. Č.. XXX, postavený v V. na K.. Č.. XXX/X a pozemky zapísané pod K.. Č.. XXX/X,XXX/X I. Q. V., zapísané na X. Č.. XXXX, ktoré patrili do podielového spoluvlastníctva žalobkýň v podiele 1), súčasne žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/Vychádzal zo zistenia, že strany sporu (žalobkyne ako predávajúce, žalovaná ako kupujúca) uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 27.2.2015, v ktorej Č.X.. F.. dojednali kúpnu cenu a jej úhradu tak, že celková dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy uvedený v článku II. ods. 1 písm. a) až písm. c) tejto Zmluvy predstavuje sumu 220 000 Eur, kupujúca sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za nehnuteľnosť kúpnu cenu v celej výške 220 000 Eur nasledovným spôsobom: a) kúpnu cenu vo výške 20 000 Eur uhradila kupujúca v hotovosti predávajúcemu v deň podpisu rezervačnej zmluvy, b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 200 000 Eur sa kupujúca zaväzuje zaplatiť prevodom na bankový účet SBERBANK Slovensko a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava a to v súlade s obsahom súhlasu záložného veriteľa s prevodom zálohu na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, I. XXXXXX nasledovným spôsobom: - suma 196 200 Eur bude uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru z VÚB a.s., - suma 3 800 Eur bude uhradená predávajúcim hotovostným prevodom. 3/Žalobkyne 1/ a 2/ žalobu odôvodnili tým, že žalovaná napriek zmluvnému dojednaniu o kúpnej cene a jej úhrade podľa Č.. F., podľa, ktorej mala zaplatiť celkovú dohodnutú kúpnu cenu v sume 220 000 Eur, zaplatila iba sumu 196 200 Eur prostredníctvom hypotekárneho úveru a sumu 3 800 Eur bezhotovostným prevodom a sumu 20 000 Eur nezaplatila. Poukázali na to, že v Dodatku č. 2 k zmluve si dohodli zaplatenie sumy 20.000 Eur najneskôr do 30.11.2015, pričom žalovaná ani do tej doby žalovanú sumu nezaplatila. Žalobkyne svoj nárok opierali o ústnu dohodu o cene, ktorá bola dohodnutá v sume 242.000 Eur a nakoľko z takto dohodnutej ceny žalovaná zaplatila iba sumu 222.000 Eur, žiadali žalobe vyhovieť. Žalobkyňa 1/ uviedla tiež, že kúpnu zmluvu vypracovala žalovaná, nakoľko ona nie je právnik a preto ju nevypracovala, žalobkyňa 2/ žije v zahraničí. 4/Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že titulom kúpnej ceny nehnuteľnosti v dohodnutej cene 220 000 Eur nielenže zaplatila ale zaplatila i viac. Uviedla, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy za účelom preukázania vážneho záujmu o nehnuteľnosť a na žiadosť žalobkyne 1/ zaplatila dňa 15.9.2014 sumu 10.000 Eur, dňa 17.10.2014 sumu 8.000 Eur, dňa 19.11.2014 sumu 4.000 Eur a 21.4.2015 sumu 2.000 Eur. Uvedené sumy poukázala na účet, ktorý jej dala žalobkyňa 1/. Okrem toho v hotovosti vyplatila žalobkyni 1/ vo februári 2015 sumu 6.000 Eur, 4.000 Eur a dňa 13.3.2015 sumu 1.000 Eur, ktorú žiadala žalobkyňa 1/ na zariadenie, zo dňa 13.3.2015 v sume 1.000 Eur s textom za zariadenie 3/3. Žalovaná uviedla, že Kúpnu zmluvu ako i dodatky k nej vypracovala žalobkyňa 1/ a nepravdivosť tvrdenia opaku žalobkyne 1/ preukázala výpisom z internetovej stránky, podľa ktorých informácií žalobkyňa 1/ vystupovala ako realitná maklérka pri predajoch nehnuteľností. Žalovaná ako prostriedky procesnej obrany preukázala vkladové lístky VÚB banky a.s. na sumu 2.000 Eur zo dňa 21.4.2015 s textom pôžička na auto, zo dňa 19.11.2014 na sumu 4.000 Eur s poznámkou záloha na dom, zo dňa 15.9.2014 na sumu 10.000 Eur s poznámkou záloha na dom, zo dňa 17.10.2014 na sumu 8.000 Eur s poznámkou záloha na dom, výpisom informácií zo stránky www. Google o podnikateľských aktivitách žalobkyne 1/, kópiou Znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX zo dňa 13.11.2014, Výpisom z X. Č.. XXXX zo dňa 9.10.2014, zápisnicami o trestnom oznámení zo dňa 19.1.2016, zo dňa 23.2.2016 na žalobkyňu 1/, zápisnicami o výsluchu žalovanej ako poškodenej. 5/Súd prvej inštancie konštatoval, že z výpovedí žalobkyne 1/ ako i žalovanej je nesporná úhrada kúpnej ceny podľa Č.. F. bod 2 písm. b) teda v sume 200.000 Eur. Rovnako je nesporné, že žalobkyňa 1/ prevzala pred uzatvorením kúpnej zmluvy od žalovanej sumu 22.000 Eur ako zálohu na dom, čo mal súd preukázané výpismi vkladových lístkov. V priebehu konania žalobkyňa 1/ nepoprela prijatie platby v sume 2.000 Eur dňa 21.4.2015 s poznámkou pôžička na auto a uviedla, že je možné túto sumu započítať do kúpnej ceny domu. Žalobkyňa poprela prijatie iných platieb od žalovanej, ktoré jej mala odovzdať osobne v hotovosti v zubnej ambulancii žalovanej v celkovej sume 10.000 Eur. 6/S poukazom na ust. § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tiež v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. 7/Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná v listine, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, ktorá musí byť písomná, ak to nie je poznateľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. 8/Súd neuveril tvrdeniu žalobkyne 1/ ani svedkyne M. P., že to bola žalovaná, ktorá iniciovala oslovením žalobkyne 1/ vo veci predaja domu v spoluvlastníctve žalobkýň. Je ťažko pravdepodobné, že práve z množstva obyvateľov Q. V. by oslovila žalovaná práve žalobkyne. Taktiež súd vyhodnotil tvrdenie žalobkyne 1/, že kúpnu zmluvu vypracovala žalovaná, ktorá je zubnou lekárkou, na rozdiel od žalobkyne 1/, ktorá je absolventkou vysokej školy s právnickým zameraním, nosí titl. S.., ohľadne vypracovania zmluvy za zavádzajúce a nepravdivé. Výpovede svedkov súd vyhodnotil za nepresvedčivé, nakoľko nepreukázali hodnoverne, že boli naozaj prítomní pri dohode o výške kúpnej ceny za rodinný dom v sume 242.000 Eur. Súd posúdil platby uhradené žalovanou pred podpisom kúpnej zmluvy preukázané platobnými príkazmi žalovanej za preddavok kúpnej ceny dohodnutej v celkovej výške 220 000 Eur. Nakoľko ide o zmluvný vzťah, týkajúci sa nehnuteľnosti, pokiaľ strany mali byť dohodnuté na kúpnej cene nehnuteľnosti v sume 242.000 Eur, mala táto suma byť zakotvená priamo v zmluve s uvedením, že platby uhradené žalovanou v sume 22.000 Eur boli zaplatené pred jej uzatvorením a sú súčasťou kúpnej ceny 242.000 Eur. V predmetnej kúpnej zmluve je však písomne dohodnutá ako celková cena nehnuteľnosti 220.000 Eur a túto sumu žalovaná preukázateľne zaplatila. Žalobkyne nerozporovali zaplatenie sumy 220.000 Eur. V tejto súvislosti sa javí bezpredmetný dodatok k zmluve č.2 zo dňa 5.10.2015, podľa ktorého mala žalovaná zaplatiť sumu 20.000 Eur do 30.11.2015. 9/Záverom s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1, § 498 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že v prejednávanej veci bola preukázateľne dohodnutá celková kúpna cena nehnuteľnosti vo výške 220.000 Eur, ktorú sumu žalovaná uhradila. Sumu 196.200 Eur zaplatila prostredníctvom hypotekárneho úveru, sumu 3.800 Eur bezhotovostným prevodom, teda podľa bodu 2 písm b) Č.. F.. zmluvy a sumu 22.000 Eur zaplatila pred uzavretím zmluvy a to dňa 15.9.2014 10.000 Eur, dňa 27.10.2014 sumu 8.000 Eur, dňa 19.11.2014 sumu 4.000 Eur, ktorú je potrebné započítať ako preddavkovo zloženú kúpnu sumu a splnenie č. III. bod 2 písm a). Žalovaná teda zaplatila o sumu 2.000 Eur naviac a ako žalobkyňa 1/ uviedla, súhlasila i so započítaním na kúpnu cenu aj sumu 2000 Eur, zaslanú žalovanou dňa 21.4.2015, hoci bola suma zaslaná s poznámkou - pôžička na auto, čo je ďalšia suma nad 220.000 Eur. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že strany si dohodli celkovú kúpnu cenu nehnuteľnosti v sume 242.000 Eur, pričom takáto dohoda by bola relevantná iba v písomnej forme s poukazom na § 46 ods. 1 Obč. zákonníka. 10/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 11/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne, rozsudok považovali za nesprávny, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil len tvrdenia žalovanej, bez zohľadnenia dôkazov v prospech žalobkýň a bez ich vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach. Súdu vytýkali nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí rodičov žalobkýň, ktorí preukázali podstatnú skutočnosť a to dohodu o výške kúpnej ceny, ktorá je nakoniec podložená platbami presahujúcimi sumu 220.000 euro, čo súd rovnako nechal bez povšimnutia. Žalovaná doposiaľ nezaplatila časť kúpnej ceny vo výške 20.000 euro v zmysle dodatku č. 2 kúpnej zmluvy. Rovnako sa súd nevysporiadal s tvrdením žalobkyne 1/, že kúpnu zmluvu nevyhotovovala ona ale v konečnom znení ju pripravila právnička žalovanej podľa potrieb a požiadaviek peňažného ústavu, kde čerpala hypotekárny úver. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalovaná dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve podpísala na základe slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná v priebehu dokazovania neprodukovala žiaden objektívny dôkaz preukazujúci uhradenie časti kúpnej ceny vo výške 20.000 euro, naopak súd prvej inštancie konštatoval, že dodatok kúpnej zmluvy sa javí ako bezpredmetný, ktoré odôvodnenie je nedostatočné a nepreskúmateľné. Tvrdenia žalovanej v konaní nakoniec boli v rozpore so zisteniami súdu prvej inštancie a samotným odôvodnením rozsudku ohľadne úhrad žalovanej žalobkyniam. Pred podpísaním kúpnej zmluvy žalovaná uhradila žalobkyniam sumu 22.000 euro bez rezervačnej, resp. inej zmluvy, na zaplatenie celkovej dohodnutej kúpnej ceny vo výške 242.000 euro mala teda žalovaná zaplatiť ešte sumu 220.000 euro. Keďže k podpisu rezervačnej zmluvy nedošlo, do kúpnej zmluvy sa uviedol rozdiel medzi skutočnou dohodnutou kúpnou cenou a cenou, ktorú mala žalovaná doplatiť, teda 220.000 euro. Po podpise riadnej kúpnej zmluvy žalovaná uhradila žalobkyniam len sumu 200.000 euro, zvyšok žalovaná neuhradila, došlo k uzavretiu dodatku č. 2 na sumu 20.000 euro, ktorá doposiaľ uhradená nebola. Skutočnosť, že žalovaná uhradila viac ako mala, preukazuje celkovú dojednanú výšku kúpnej ceny 242.000 euro, žalovaná neuplatnila voči žalobkyniam vrátenie týchto naviac zaplatených súm. Keďže žalovaná nepreukázala zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 20.000 euro v období od uzavretia dodatku od 9. 10. 2015 do dátumu splatnosti úhrady tejto časti kúpnej ceny - 30. 11. 2015, súd mal žalobe vyhovieť. Odvolateľky preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na skutočnosť, že ohľadom možného predaja domu bola oslovená matkou žalobkýň z dôvodu, že banka začala s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby domu. V konaní bolo preukázané mailovou komunikáciou, že kúpnu zmluvu vypracovala žalobkyňa 1/. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo vypracovanie znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola určená vo výške 218.000 euro. Je teda nelogické, aby žalovaná, práve ktorá dala vypracovať tento znalecký posudok, súhlasila s úhradou kúpnej ceny zvýšenej o 24.000 euro. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 220.000 euro tak, ako je táto definovaná v kúpnej zmluve, tvrdenia žalobkýň o údajnom ústnom dojednaní ceny vo výške 242.000 považovala za irelevantné. Žalovaná v priebehu prvoinštančného konania preukázala, že žalobkyniam pred uzavretím kúpnej ceny zaplatila preddavok vo výške 22.000 euro. Po podpise kúpnej zmluvy došlo k podpisu dvoch dodatkov, dodatok č. 1 slúžil na odstránenie vád kúpnej zmluvy, dodatok č. 2 bol prijatý za účelom vyjadrenia súhlasu žalovanej s tým, aby žalobkyňa 1/ mohla nehnuteľnosť užívať do konca marca 2016. Z dodatku nie je vôbec zrejmé, že by pôvodná celková kúpna cena mala byť navýšená, lehotu uvedenú v článku I bod 1 písmena a/ dodatku č. 2, v zmysle ktorej mala byť časť kúpnej ceny vo výške 20.000 eur uhradená do 30. 11. 2015 považovala za bezpredmetnú, vzhľadom na jej úhrady vykonané pred uzavretím kúpnej zmluvy vo výške 22.000 euro. Žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali dojednanie kúpnej ceny vo výške 242.000 euro, rozsudok súdu prvej inštancie preto považovala za vecne správny a navrhla jeho potvrdenie. 13/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň dôvodné nie je. 14/ Podľa § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 15/Podľa § 46 ods. 1 O.z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 16/Podľa § 46 ods. 2 O.z. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 17/Je nepochybné, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je dvojstranný právny úkon, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ust. § 37 a nasl., právny úkon musí byť okrem iného určitý (§ 37 ods. 1 O.z.), urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 40 ods. 3, § 46 O.z.). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností, a to aj účastníkov, predmetu kúpy a kúpnej ceny, všetko ku dňu uzavretia zmluvy. 18/Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je prísne formálny právny úkon, musí byť úmysel strán ohľadne podstatných náležitostí zistený a zistiteľný len a výlučne z písomnej zmluvy. 19/Z kúpnej zmluvy datovanej dňa 27.2.2015, uzavretej stranami dňa 24.3.2015 vyplýva jednoznačne, že celková dohodnutá kúpna cena predstavuje sumu 220.000 eur (Čl. III ods. 1 zmluvy). Dodatkom č. 2 ku kúpnej zmluve sa zmenilo len ust. Č.. F. ods. 2 zmluvy, teda spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorej výška zostala nedotknutá. Akékoľvek iné prípadné dojednania strán v inej ako písomnej forme, z ktorých by bolo možné vyvodiť inú výšku kúpnej ceny, sú v danom prípade irelevantné, rovnako tak skutočnosť, že žalovaná ako kupujúca v konečnom dôsledku zaplatila viac ako v zmysle písomnej zmluvy mala, a tieto naviac zaplatené prostriedky od žalobkýň nežiada. Pokiaľ sa v súdenej veci preukázalo, že žalovaná zaplatila žalobkyniam aspoň sumu dojednanú ako celkovú dohodnutú kúpnu cenu, predstavujúcu sumu 220.000 eur, došlo na strane žalovanej k splneniu jej záväzku zo zmluvy, pre uloženie akejkoľvek ďalšej povinnosti žalovanej ako kupujúcej zo zmluvy datovanej dňa 27.2.2015 v znení jej dodatkov absentuje právny podklad resp. titul. Prijatie argumentácie žalobkýň by znamenalo možnosť spochybnenia v budúcnosti akéhokoľvek navonok perfektného právneho úkonu uzavretého v písomnej forme, význam ktorej formy spočíva práve v posilnení istoty strán resp. i tretích osôb o skutočnom obsahu právneho úkonu. 20/Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 21/Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 22/Odvolací súd žalovanej, ktorá v odvolacom konaní dosiahla plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).