Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/82/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216003 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516216003.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 04 Bratislava, a otca - W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. XX, XXXX K., W. republika, zastúpený JUDr. Martin Repáň, advokát s.r.o., so sídlom Mamateyova 12, 851 04 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a matky proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/347/2016-18 zo dňa 15.11.2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia odovzdaním maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou Y. K., nar. XX.XX.XXXX, v každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 09.30 hod. do 19.30 hod. tak, že otec si maloletú v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke určil povinnosť maloletú na stretnutia s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca a obsahom pripojených spisov týkajúcich sa rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca splnené neboli. Uviedol, že výchova maloletej nie je bezprostredne ohrozená, keď otec nenamietal starostlivosť matky o maloletú, ktorá ju aj fakticky od júla 2012 zabezpečuje, nezistiac potrebu okamžitého zásahu vo forme odobratia maloletej matke a jej odovzdania do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že vzhľadom na závažné výhrady matky k starostlivosti otca o maloletú, prezentované ešte v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, nemožno v tomto smere rozhodnúť bez náležitého dokazovania. Mal za to, že hoci súčasná situácia nie je na prospech maloletej, náhla pre dieťa neočakávaná a nepochopiteľná zmena výchovného prostredia a jeho zverenie v polovičnom rozsahu otcovi, vzťah ku ktorému je vychádzajúc aj z obsahu návrhu zjavne negatívne ovplyvnený dlhodobejšie riadne nerealizovaným vzájomným stykom, by pre dieťa predstavovala ohrozenie, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo mať veľmi závažné negatívne následky na jeho psychosomatický rozvoj. Vzhľadom na preukázanú nezhodu rodičov pri styku otca s maloletou, súd prvej inštancie ešte pred rozhodnutím vo veci samej, považoval za potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou, rešpektujúc predovšetkým zákonom deklarované právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a udržiavania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zohľadniac predpokladaný denný režim maloletej daný návštevou základnej školy do skončenia konania vo veci samej, upravil styk otca s maloletou v primeranom rozsahu, za miesto odovzdávania a prevzatia dieťaťa určil miesto trvalého pobytu matky, ktorá pred maďarským súdom deklarovala, že sa na uvedenej adrese aj reálne zdržuje. Pri rozhodnutí zohľadnil aj skutočnosť, že zamedzovanie kontaktu otca s maloletou so strany matky malo vplyv na vzťah maloletej k otcovi, preto styk predbežne upravil v redukovanejšej forme bez prespatia, na rozdiel od už osvedčenej úpravy styku z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/466/2012 zo dňa 21.09.2012, zohľadniac časový odstup, s cieľom postupného, pre dieťa čo najmenej stresujúceho opätovného privykania si na spoločnosť a starostlivosť otca. Čas odovzdania dieťaťa matke počas pracovného týždňa stanovil tak, aby malo dostatok času na regeneráciu pred nasledujúcim pracovným dňom. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334 C.s.p., § 360, § 363, C.m.p., o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto uzneseniu podali odolanie obaja rodičia. 4. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolaním napadol výrok uznesenia, ktorým súd dočasne upravil jeho styk s maloletou. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v časti odovzdávania maloletej a to tak, že miestom odovzdávania maloletej počas dní školského vyučovania bude školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a jeho styk s maloletou upraviť každý utorok a štvrtok v týždni od 12.30 hod do 18.00 hod.. Uviedol, že napriek vykonateľnému neodkladnému opatreniu, mu matka v stanovený čas maloletú neodovzdáva, na jeho telefonáty či pokus o emailový kontakt nereaguje. Keď dňa 09.12.2016, žiadal o súčinnosť riaditeľku školy, ktorú maloletá navštevuje, matka maloletú vyzdvihla a odišla s maloletou zadným vchodom. Zdôraznil, že spôsob odovzdávania maloletej uvedený v uznesení je prakticky nerealizovateľný. Matka maloletú zo školy vyzdvihuje skôr a svojim konaním marí priebeh riadnej dochádzky maloletej do školy. Mal za to, že rozsah úpravy styku v priebehu pracovného týždňa považuje za nedostatočný, neposkytujúci mu dostatočný priestor na realizáciu potrebných sociálnych vzťahov s maloletou. 5. Matka vo svojom odvolaní žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť, že otec nie je oprávnený sa s maloletou stretávať. Vo svojom odvolaní poukázala na zmenu okolností medzi ňou a otcom po incidente dňa 21.02.2016, kedy otec pri odovzdávaní maloletej, ju a jej matku za prítomnosti maloletej fyzicky napadol, a za tento skutok bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu v W. zo dňa 12.01.2017. V súvislosti s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pred Okresným súdom v W., konanie ktoré bolo po jej presťahovaní sa z W. na Slovensko zastavené, poukázala na správy o šetrení v jej domácnosti a vykonanie pohovoru s maloletou maďarskými sociálnymi orgánmi dňa 23.03.2016, z ktorých vyplýva stanovisko maloletej k možnému stretávaniu sa s otcom, ktoré maloletá dlhodobo odmieta. Tvrdila, že maloletá z dôvodu nevhodného správania sa otca má z otca strach a odmieta sa s ním stretnúť. Poukázala na pokus otca o stretnutie s maloletou dňa 11.01.2017 na pôde školy, kedy sa maloletá schovala pod katedrou a mobilným telefónom ju privolala. Uviedla, že otec sa nevhodným a traumatizujúcim spôsobom v škole dožadoval, aby mu maloletú vydali. Poukázala na stanovisko znalca PhDr. N. N., PhD., ktorého požiadala po nariadení neodkladného opatrenia o vyšetrenie maloletej, rovnako aj na správu z klinického vyšetrenia maloletej v centre M., s.r.o. zo dňa 03.02.2017, ktoré v prílohe súdu doručila. Uviedla, že maloletá vo svojom veku dokáže vyjadriť svoj názor, a preto je potrebné tento pri rozhodnutí zohľadniť. 6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil s jej tvrdeniami a zotrvával na svojich prednesoch a stanoviskách. Zdôraznil, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu, matka naďalej jeho styk s maloletou neumožňuje. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť, odvolanie matky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. 8. Čo je účelom inštitútu neodkladného opatrenia uviedol podrobne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia a keďže sa s jeho výkladom odvolací súd stotožnil, na tento poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ale aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v rozsahu úpravy styku otca s maloletou súdom prvej inštancie splnené boli. 9. V danej veci správne postupoval súd prevej inštancie, keď vzhľadom na nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zohľadniac vek maloletej, jej denný režim a aktuálnu rodinnú situáciu, citlivo zvážil dočasnú úpravu styku otca s maloletou. Odvolací súd pri posúdení okolností daného prípadu, dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozsah úpravy styku, ako aj určené miesto odovzdávania a preberania maloletej zodpovedá pre účely nariadenia neodkladného opatrenia vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd rozumie dôvodom odvolania otca, avšak vzhľadom na konfliktnú situáciu rodičov, prezentované odmietavé postoje maloletej vo vzťahu k otcovi, nie je možné dočasnú úpravu styku rozšíriť, ani určiť, že miestom odovzdávania bude školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, ktoré by za daných okolností bolo zodpovedné za korektné odovzdávanie maloletej, a pravdepodobne by muselo poskytnúť súčinnosť pri odmietaní maloletej s otcom zo školy odísť. Tým, že rodičovské práva k maloletej majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý už aktuálne nežije s maloletou v spoločnej domácnosti právo sa s ňou stretávať, rovnako právom maloletej je, aby mala zabezpečený nerušený kontakt aj s druhým rodičom. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia sa na stretávaní sa otca s maloletou dohodnúť nevedia. Uvedenému stavu zodpovedá zrejme dlhodobé bránenie otcovi v styku s maloletou zo stany matky, ale aj nie vždy korektné správanie sa otca, ktoré vyústilo do fyzického ataku matky tak, ako to vo svojom rozsudku zo dňa 12.01.2017 uviedol Okresný súd v W.. Každý z rodičov má vo veci výkonu svojich rodičovských práv a povinností rozdielne predstavy, ktoré zrejme ani jeden z nich nedokáže korigovať ( o čom svedčia vyjadrenia a konkrétne kroky oboch rodičov). Vzhľadom na vzniknutú situáciu v ktorej sa maloletá nachádza, zapríčinenú neschopnosťou rodičov komunikovať a dohodnúť sa aspoň na primeranom a nerušenom styku otca s maloletou, zrejme došlo k narušeniu vzťahu a dôvery maloletej k otcovi. Na tomto mieste však odvolací súd dodáva, že ide o konflikt rodičov, a doposiaľ nebolo preukázané a ani matkou tvrdené, že by sa otec nevhodne správal voči maloletej, alebo, že by maloletá počas výkonu osobnej starostlivosti otca bola jeho nedostatočnou, alebo nevhodnou starostlivosťou ohrozovaná. Ak by súd styk otca s maloletou dočasne neupravil hrozí, že negatívne emócie, ktoré medzi rodičmi pretrvávajú môžu ohroziť právo maloletej na oboch rodičov. Neriešenie vzniknutej situácie, ponechanej iba na ľubovôli rodičov, by v budúcnosti mohlo vytvoriť podmienky pre ďalšiu eskaláciu napätia najmä medzi rodičmi, a tým sťažiť situáciu maloletej. Rodičia si musia uvedomiť, že dieťa nie je prostriedkom ich vzájomného boja, musia sa naučiť zvládať svoje emócie tak, aby dieťa nepoužívali ako nástroj vydierania a pomsty, či nevolili iné neférové postupy vo vzájomnej komunikácií. Cieľom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, avšak s cieľom zabezpečiť nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, v ktorej súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vo veci rozhodne. Správy z psychologického vyšetrenia maloletej, predkladané matkou v odvolacom konaní nemohol odvolací súd považovať za objektívne, keďže tieto nevychádzali aj zo vzájomnej interakcie medzi otcom a maloletou a z objektívneho zistenia skutkového stavu od obidvoch rodičov. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že napriek ich vzájomným nezhodám s otcom maloletej, je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa motivovať k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky ( bez uvedenia konkrétnych právne a skutkovo významných argumentov), tieto neboli schopné viesť odvolací súd k úvahe o nesprávnosti napádaného uznesenia, keď matka v odvolaní nespochybnila starostlivosť otca o maloletú v súdom vymedzenom rozsahu. Skutok zo dňa 21.02.2016, za ktorý nemožno otca v žiadnom prípade ospravedlniť, nemôže byť sám o sebe dôvodom na úplné vynechanie otca zo života maloletej. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie návrhy matky na zákaz styku otca s maloletou vyhodnotil ako nedôvodné, rovnako aj jej návrh na dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, keďže maloletá sa vo faktickej starostlivosti matky nachádza. Schopnosti matky zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú v jej záujme, ktorá zahŕňa i budovanie rovnocenného vzťahu maloletej s rodičom s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, bude starostlivo zisťovať a vyhodnocovať súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, pričom nemožno vylúčiť aj zmenu už nariadeného neodkladného opatrenia tak, aby aktuálne zodpovedalo záujmom maloletej, či potrebe zmeny dočasnej úpravy pomerov. 10. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletej ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).