Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/55/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010098 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517010098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného K. S. a spol., pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 14.02.2017 sp. zn. 2T/13/2017, na verejnom zasadnutí konanom 15. júna 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ohľadom obžalovaných K. S. a B. K. B.. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaným: 1/ K. S., nar. XX.XX.XXXX v B., J. republika, s povoleným trvalým pobytom cudzinca v B. T. N., Z., W. X, občan J. republiky, vo väzbe od 11.11.2016, 2/ B. K. B., nar. XX.XX.XXXX v B., J. republika, s povoleným trvalým pobytom cudzinca v B. T. N., Z., S. - B. - Str. 52, občan J. republiky, vo väzbe od 11.11.2016, každému samostatne u k l a d á podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. sa zároveň ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 (päť) rokov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 14.02.2017 sp. zn. 2T/13/2017 boli obžalovaní K. S. a B. K. B. uznaní za vinných pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že na základe predchádzajúcej dohody prišli z N. do V., kde dňa 11.11.2016 v bližšie nezistenom mieste a čase v X., V., B. K. B. naložil do vozidla značky Ford V. N. evidenčného čísla Z. - E., ktoré viedol, 4 cudzincov bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky - občanov J., a to ženu B. B. N., nar. XX.XX.XXXX a mužov B. B. N., nar. XX.XX.XXXX, B. B. N., nar. XX.XX.XXXX a B. V. N., nar. XX.XX.XXXX ktorí nemali oprávnenie na vstup do Slovenskej republiky, s úmyslom dopraviť ich do N. za finančnú odmenu XXXX,- €, a K. S. naložil do vozidla značky Fiat XXXX N. evidenčného čísla S.-G., ktoré viedol, 3 cudzincov bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky - občanov J., a to muža N. P. Z., nar. XX.XX.XXXX a ženy T. P. Z., nar. XX.XX.XXXX a Q. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nemali oprávnenie na vstup do Slovenskej republiky, s úmyslom dopraviť ich do N. za finančnú odmenu XXXX,- €, pričom dňa 11.11.2016 asi o 20.40 hod. boli posádky predmetných vozidiel jazdiacich za sebou kontrolované príslušníkmi Policajného zboru SR za hraničným prechodom T. - T. po prekročení V. - B. hranice a bolo zistené, že vo vozidlách sa nachádzajú vyššie uvedení nelegálni migranti. Za uvedený zločin podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol každému samostatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovaným výkon uloženého trestu podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovaným uložený aj trest zákazu pobytu na území Bratislavského samosprávneho kraja po dobu 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovaným uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľov negatívny vplyv alebo ktoré boli ich spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Prokurátor písomným podaním, ktoré bolo doručené na okresný súd dňa 24.02.2017, odôvodnil podané odvolanie tak, že pri ukladaní trestu prvostupňový súd v podstate prevzal tézy obhajoby a argumentoval tým, že obžalovaní sa priznali, skutok oľutovali, boli prvopáchateľmi, pričom neboli si vedomí protiprávnosti konania, riadne pracujú, živia rodiny, motívom ich konania bola pomoc svojim krajanom, ktorí boli prenasledovaní a zabíjaní príslušníkmi Islamského štátu, navyše uloženie nepodmienečného trestu by malo vážne dôsledky na členov ich rodín. Na strane druhej, súd súčasne priznáva, že nelegálna migrácia predstavuje vážny problém, majetkový prospech z napomáhania nelegálnej migrácii je neetický, predmetná trestná činnosť ohrozuje nielen členské štáty Európskej únie, ale aj samotných migrantov. S poukazom na uvedené, súd uložil podmienečné tresty s probačným dohľadom v kombinácii s trestom zákazu pobytu s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., pri absencii priťažujúcich okolností. Odvolateľ zdôraznil, že súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že páchatelia svoju nelegálnu činnosť spoločne naplánovali a koordinovali, táto mala prvky organizovanosti, čo zvyšovalo nebezpečnosť činu pre spoločnosť, nakoľko pri tomto spôsobe páchania sa zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vykonania trestnej činnosti a zvyšuje sa rozsah a následky trestného činu. Súd tiež nezaujal názor ani k výške odplaty za prevoz migrantov, ktorá u každého obžalovaného predstavovala čiastku X.XXX,- euro, ktorá násobne prevyšuje náklady prevozu migrantov, skutok teda konali zištne a nie z dôvodu náležitosti k určitej etnickej skupine. Z úradnej činnosti je známe, že odmena vodiča motorového vozidla - prevádzača za jeden prevoz predstavuje priemerne XXX,- euro až XXX,- euro. Pokiaľ by konali len v snahe pomôcť svojim krajanom, zrejme by im boli dopredu poskytnuté peniaze na pokrytie nákladov prepravy od rodiny migrantov, aby do tohto „podniku“ nemuseli vkladať peniaze vlastné, nakoľko podľa ich vlastných tvrdení iba pomáhali iným. Peniaze im však mali byť vyplatené až po poskytnutí „služby“, ako je to bežné v obchodnom styku. Prokurátor ďalej dodal, že samotná trestná sadzba odňatia slobody predmetného zločinu (t. j. v rozpätí od 3 do 8 rokov), indikuje vyššiu spoločenskú nebezpečnosť takéhoto konania. Dolná hranica trestu odňatia slobody na úrovni troch rokov za výnimočných okolností umožňuje podmienečný odklad výkonu trestu, tieto okolnosti však v konaní musia byť riadne zistené a v odôvodnení rozsudku musia byť v súhrne logicky vztiahnuté k podmienečne ukladanému trestu, inak takýto rozsudok nemožno považovať za súladný s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. V posudzovanom prípade takéto súhrnné vyhodnotenie podľa názoru odvolateľa absentuje, nakoľko jeho súčasťou by muselo byť vysporiadanie sa prinajmenšom s reálnym výkonom probačného dohľadu u osôb žijúcich v Nemecku a reálnou kontrolou dodržiavania zákazu stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľov negatívny vplyv, ďalej s okolnosťami vyššie uvedenými, ako aj s tým, v čom sa daný prípad výrazne odlišuje od iných porovnateľných prípadov, v ktorých ten istý samosudca ukladal tresty nepodmienečné, pričom tieto boli potvrdené aj odvolacím súdom. Prokurátor vyslovil, že v posudzovanom prípade bolo potrebné klásť dôraz najmä na generálnu prevenciu - odradiť ďalších páchateľov od páchania trestnej činnosti, s ktorou sú následne spojené nežiadúce javy v mnohých oblastiach života, vrátane ďalšej kriminality a rastu neproduktívnych verejných výdavkov. Podmienečný trest u sociálnej skupiny potenciálnych páchateľov trestného činu prevádzačstva na úrovni vodičov vozidiel tzv. pešiakov, podľa názoru prokurátora funkciu generálnej prevencie neplní, nakoľko takýto trest nekladú na roveň nepodmienečného trestu odňatia slobody a vnímajú ho ako vyhnutie sa trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol vo veci rozsudkom spôsobom, že každému obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia za súčasného uloženia trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 rokov. Na verejnom zasadnutí Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 295 ods. 2 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. doplnil dokazovanie oboznámením listinného dôkazu, ktorý predložil obhajca obžalovaného B. K. B., obsahom ktorého bolo potvrdenie školy, že ich žiaci R. a B. K. veľmi trpia pobytom ich otca vo väzení. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným a sám rozhodol spôsobom, že každému samostatne uloží nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 rokov. Obhajca oboch obžalovaných na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Dodal, že uložený trest vo vzťahu k obom obžalovaným je primeraný, odráža všetky okolnosti prípadu, zahŕňa poľahčujúce okolnosti a prihliada aj na osoby obžalovaných. Obhajca ďalej zvýraznil, že obaja obžalovaní majú mnohopočetné rodiny, pričom obaja riadne pracujú. Obžalovaní nepochopili protiprávnosť svojho konania, pričom chceli len pomôcť svojim krajanom, ktorí boli prenasledovaní v domovskej krajine. Čo sa týka návrhu prokurátora ohľadom trestu, takýto trest považuje za neprimerane prísny, ktorý by bol ujmou aj pre rodinných príslušníkov oboch obžalovaných. Obžalovaný K. S. sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Poukázal na skutočnosť, že sa prvýkrát dostal do takýchto problémov. Je už starším človekom, pričom sa stará o svoju rodinu, vrátane šiestich detí, ktoré sú na neho odkázané. Obžalovaný B. K. B. sa rovnako pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Dodal, že sám si uvedomil, že sa dopustil protiprávneho konania a tohto skutku ľutuje. V budúcnosti už takúto chybu neurobí. Je naďalej ochotný spolupracovať so slovenskými justičnými orgánmi a plniť ich príkazy. Záverom žiadal, aby odvolací súd rozhodol spravodlivo, predovšetkým kvôli jeho rodinným príslušníkom, keďže je ich jediným živiteľom. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora je plne dôvodné. K výroku o vine napadnutého rozsudku treba zdôrazniť, že obžalovaní K.J. S. a B. K. B. na hlavnom pojednávaní konanom 14.02.2017 urobili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. t. j. vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaných poučil o ich právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovaným položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obaja obžalovaní odpovedali kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaných prijíma a tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť (§ 185 ods. 2 Tr. por.). Súd druhého stupňa si teda prehlásenie obžalovaných učinené podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v celom rozsahu osvojil a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby ho v celom rozsahu opakovať. Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovaným K. S. a B. K. B. v predmetnej trestnej veci bol zo strany prvostupňového súdu uložený trest (kombinácia podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a trestu zákazu pobytu) v rozpore s Trestným zákonom (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), čo napokon bolo aj hlavným apelačným dôvodom odvolacieho súdu na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste. Vzhľadom na účel trestu a všetky jeho funkcie, ktoré má plniť a ktoré je potrebné pri ukladaní sledovať (ochranná, výchovná, prevenčná a represívna) nemožno považovať podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom za dostatočný a primeraný k spáchanému zločinu, keďže obžalovaní spoločným konaním v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, pre iné osoby - spolu sedem cudzincov bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (jednalo sa o občanov J. republiky), pomáhali pri nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky, pričom v súčasnosti je takáto trestná činnosť veľmi rozšírená, akcentujúc zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľov na základe zákona. Odvolací súd v danom prípade prihliadol aj na všetky ďalšie skutočnosti relevantné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri rozhodovaní o tom, či obžalovaným je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, krajský súd vychádzal predovšetkým z okolností prípadu t. j. zo všetkého, čo charakterizovalo skutok, spôsobom jeho vykonania, zavinenie, pohnútku, prostredie a situáciu, za ktorej bol čin spáchaný a v neposlednom rade aj to, akú odozvu mal čin vo verejnosti. Bolo potrebné brať zreteľ, že nelegálna migrácia v súčasnej dobe predstavuje závažný problém v rámci tzv. schengenského priestoru Európskej únie. Majetkový prospech z napomáhania nelegálnej migrácii je nielen neetický, ale aj vysoko spoločensky nežiaduci jav, ktorý ohrozuje tak členské štáty Európskej únie, ako aj samotných nelegálnych migrantov, ktorí sa stávajú obeťami toho organizovaného zločinu a sú priamo touto nelegálnou činnosťou ohrozovaní na svojich životoch a zdraví. Odvolací súd napokon nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného zločinu stanovenú zákonodarcom. Základná trestná sadzba trestu odňatia slobody pri zločine prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. predstavuje rozpätie od troch do osem rokov. S poukazom na okolnosti prípadu preto možno konštatovať, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, vôbec neprichádza do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaných, ktoré im účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaných pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zaradenie obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd tiež pochybil, keď obžalovaným neuložil popri treste odňatia slobody, aj trest vyhostenia. Uloženie tohto druhu trestu si totiž vyžadovala jednak ochrana bezpečnosti osôb - migrantov, jednak verejný záujem, spočívajúci v ochrane spoločnosti pred nelegálnou migráciou, ktorá sa v súčasnej dobe stala veľmi rozšírenou, organizovanou a finančne výnosnou činnosťou. Toto vyhostenie sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, teda nie iba na jeho časť, ako je to v prípade trestu zákazu pobytu. Účelom tohto trestu je to, aby obom obžalovaným, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nespadajú ani do ďalších kategórií osôb, ktoré sú upravené v § 65 ods. 1 Tr. zák., bolo zabránené v páchaní ďalšej trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, nakoľko z ich strany vôbec nepominula hrozba nebezpečenstva voči ľudom - migrantom (ohroziť ich na živote a zdraví), ako aj ďalšia možnosť ohroziť verejný záujem Slovenskej republiky - zabrániť v nelegálnej migrácii, ktorá poskytuje nemalý finančný profit. Pokiaľ ide o námietky oboch obžalovaných, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bude citeľnou ujmou pre ich rodinných príslušníkov, tak odvolací súd konštatuje, že tejto okolnosti si museli byť obžalovaní vedomí aj v čase, keď páchali žalovanú trestnú činnosť. Krajský súd nevidí žiadny relevantný dôvod, prečo by mal k tejto okolnosti prihliadnuť pri určovaní druhu trestu, ak k nej neprihliadli ani samotní obžalovaní, keď trestný čin páchali. Vzhľadom na vyjadrené úvahy, Krajský súd v Bratislave o dovolaní prokurátora rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokov tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.