Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/564/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604115231 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1604115231.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcu: J.. D. E., U.: Q. XXX/X, Q., v zast.: JUDr. Norbert Kálmán, advokát so sídlom: sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti žalovanému: Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., IČO: 36 545 180, so sídlom: Továrenská 5668, Malacky, v zast.: JUDr. Peter Poledník, advokátom so sídlom: Grösslingova 58, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k.: 5C/384/2008-139 zo dňa 04.11.2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 29.9.2004, doručená mu dňa 29.9.2004, je neplatná a pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. O náhrade trov konania súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky súdny poplatok v sume 33,19 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom zo dňa 11.10.2004 domáhal určenia neplatnosti výpovede a určenia, že pracovný pomer uzavretý medzi ním a žalovaným (ďalej aj ako „odporca“) naďalej trvá. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe spoločenskej zmluvy uzavretej dňa 16. 11. 2001 medzi spoločníkmi D.. T. J. G. Z.. J. D. o založení obchodnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným názvom Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., bol menovaný podľa § 17 spoločenskej zmluvy konateľom obchodnej spoločnosti. Súčasne koncom roku 2001 s odporcom uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej mu vznikol pracovný pomer ako zamestnancovi spoločnosti na dobu neurčitú za podmienok uvedených v pracovnej zmluve. Dňa 29.09.2004 bolo vykonané valné zhromaždenie, na ktorom prítomní spoločníci odporcu, rozhodli o jeho odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti. Toho istého dňa mu boli odňaté všetky písomnosti týkajúce sa výkonu jeho funkcie a medzi inými aj jeho pracovná zmluva. Následne dňa 29. 09. 2004 bol vymenovaný nový konateľ spoločnosti D.. T. J. a ten mu doručil výpoveď z pracovného pomeru. Podľa jej textu mu bola daná výpoveď - rozviazanie pracovného pomeru so spoločnosťou Dr. Müller Pharma Slovakia, s.r.o., dohodou. Medzi ním a odporcom však k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo. Navrhovateľ bol toho názoru, že jemu doručenú písomnosť, skôr treba posudzovať ako výpoveď podľa § 59 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Odporca však nepostupoval podľa § 61 ods. 2 a nasl. Zák. práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným z dôvodov, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. V písomnosti, ktorá mu bola doručená, však nie je uvedený dôvod výpovede. Z jej textu jednoznačne vyplýva, že ide o jednostranný prejav vôle zamestnávateľa pri použití textácie "dávam výpoveď". Táto výpoveď však neobsahuje skutok, resp. dôvod výpovede a je preto potrebné predmetnú výpoveď považovať za neplatnú. Vo výpovedi sa vôbec neuvádza výpovedná doba. Ak by malo ísť o okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce, potom predmetný prípis neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti pre posúdenie správnosti použitia lehôt podľa § 63 ods. 3 a 4 Zák. práce. Ani takýto právny úkon by nebolo možné považovať za platný. Navrhovateľ napokon uviedol, že odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a bol toho názoru, že v dôsledku neplatnosti výpovede jeho pracovný pomer naďalej trvá. 3. Odporca uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že jeho pracovný pomer s ním vznikol koncom roku 2001, kedy s ním uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V skutočnosti bol dokument označený ako "pracovná zmluva" medzi účastníkmi podpísaný dňa 28.2.2002. Z ustanovenia článku 1 potom vyplýva, že ako druh práce bol dohodnutý "konateľ firmy". Takéto ujednanie podľa odporcu odporuje Zákonníku práce č. 65/1965 Zb., tak aj Obchodnému zákonníku. Odporca ďalej uvádzal, že výkon funkcie konateľa predstavuje výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. Táto činnosť však nie je a nemôže byť druhom práce, pretože nemôže napĺňať podstatu pracovného pomeru vyjadrenú v ust. § 11 ods. 1 Zák. práce. Z toho vyplýva, že zamestnanec sa pri výkone práce musí riadiť pokynmi zamestnávateľa. Naopak, štatutárny orgán, v konkrétnom prípade konateľ, v súlade s ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka koná menom a na účet právnickej osoby, v danom prípade spoločnosti s ručením obmedzeným. Akékoľvek obmedzenie konateľského oprávnenia pritom nie je účinné voči tretím osobám a môže vyplývať len zo spoločenskej zmluvy, alebo stanov spoločnosti. Je potom neprípustné, aby konateľ bol nútený konať v rámci pokynov svojho zamestnávateľa, teda spoločnosti, ktorá koná práve jeho prostredníctvom. V konečnom dôsledku by totiž udeľoval pokyny sám sebe. Za neplnenie takýchto pokynov by však neniesol žiadnu zodpovednosť, pretože by konal v súlade s pokynmi zamestnávateľa a takýto stav je neprípustný. Odporca poukázal aj na samostatnú úpravu Obchodného zákonníka v časti menovania a odvolávanie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti. Z týchto dôvodov je potom zrejmé, že nie je prípustné, aby výkon funkcie konateľa bol vykonávaný v rámci pracovného pomeru ako výkon práce. Vzhľadom k tomu, že iný druh práce pracovná zmluva nezjednáva, nesplňuje náležitosti podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zák. práce a je z tohto dôvodu neplatná. Podľa názoru odporcu pracovná zmluva je neplatná aj z ďalšieho dôvodu, ktorý spočíva v absencii podpisu zamestnávateľa. Odporca bol toho názoru, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu nikdy platne nevznikol a preto sa odporca nemôže domáhať určenia, že výpoveď z tohto pracovného pomeru je neplatná a že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Pracovný pomer medzi účastníkmi nikdy neplatne nevznikol a navrhovateľ nemá preto právny záujem na určenie neplatnosti výpovede z takéhoto neexistujúceho pracovného pomeru. Čo sa týka skončenia výkonu funkcie konateľa, je odporca presvedčený o tom, že navrhovateľ bol platne odvolaný valným zhromaždením odporcu konaným dňa 29.9.2004. Odporca sa napokon domnieval, že z dokumentu, ktorý navrhovateľ obdržal dňa 29.9.2004 vyplýva vôľa oboch účastníkov skončiť pracovný pomer. K tomuto záveru ho vedie jednak podpis navrhovateľa, ktorý je na predmetnom dokumente vedľa podpisu odporcu a ďalej okolnosti, ktoré tomuto právnemu úkonu predchádzali, teda konanie valného zhromaždenia odporcu, ktorého sa navrhovateľ zúčastnil. Podľa názoru odporcu vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vedel o tom, že valné zhromaždenie ho odvolalo z funkcie konateľa, nemôže jeho podpis na dokumente smerujúcom k zániku jeho pracovného pomeru znamenať nič iné, než že vyslovil súhlas so skončením svojho pracovného pomeru dohodou. Navrhovateľ jednoznačne uviedol, že vykonával všetku činnosť súvisiacu s činnosťou odporcu ako obchodnej spoločnosti. Bol jediným zástupcom tejto spoločnosti na Slovensku. 4. Konateľ odporcu uviedol, že navrhovateľ vykonával u odporcu funkciu konateľa, čo aj bolo medzi nimi vzájomne dohodnuté. Jednalo sa o činnosť, ktorá nebola na celodenný pracovný úväzok. Napríklad navrhovateľ nebol poverený a ani nemohol prijímať zamestnancov. Ďalej konateľ odporcu uviedol, že po čase v účtovníctve firmy zistili, že boli zrealizované navrhovateľom niektoré výdavky bez súhlasu spoločníkov. Ďalej tvrdil, že spoločníci odporcu žiadnu funkciu riaditeľa vo firme nevytvorili. K svojim úkonom potreboval súhlas valného zhromaždenia, čo však nemal. Konateľ odporcu uviedol, že až zo žaloby sa dozvedel, že má byť s navrhovateľom uzavretá nejaká pracovná zmluva. Pokiaľ vykonával inú funkciu ako konateľa firmy, robil tak proti vôli spoločníkov. 5. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol prvým rozsudkom zo dňa 13.12.2006 č.k. MA 5C 313/2004-54 tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel. Určil, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi dňa 29.9.2004 doručená toho istého dňa, je neplatná a pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi naďalej trvá. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Vytkol prvostupňovému súdu, že tento sa dostatočne nezaoberal otázkou, či pracovný pomer medzi účastníkmi vôbec platne vznikol, alebo nevznikol. Obe pracovné zmluvy, a to zo dňa 28.2.2002 aj zo dňa 1.3.2002, uzavrel na strane odporcu samotný navrhovateľ a túto skutočnosť je potrebné považovať za dôvod neplatnosti oboch pracovných zmlúv. Odporca v dôvodoch svojho odvolania uvádzal aj ďalšie skutočnosti, na základe ktorých považoval prvostupňový rozsudok za nesprávny. 7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.3.2008. č.k.2Co 194/07-74 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 8. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zatiaľ nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi účastníkmi došlo k vzniku pracovného pomeru a že navrhovateľ skutočne pre odporcu vykonával práce v pracovnom pomere, keď bol zároveň konateľom spoločnosti. Preto bolo podľa názoru Krajského súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné, nedostatočne odôvodnené a aj nepreskúmateľné. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol tiež, že právne predpisy a ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné činnosti pre obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu. Ďalej tiež, že skutočnosť, že fyzická osoba je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s takouto spoločnosťou pracovný pomer, alebo iný pracovnoprávny vzťah, pokiaľ jeho náplňou nebude výkon činnosti štatutárneho orgánu. Preto uložil súdu prvého stupňa dôsledne zisťovať, či naozaj došlo k vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi, a to na iný druh práce a s inou náplňou práce, ako je výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa. 9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá pracovná zmluva dňa 28.2.2002 s dohodnutým nástupom do práce 1.3.2002. Ako druh práce bolo dohodnuté "konateľ firmy". V tejto pracovnej zmluve nie sú dohodnuté ďalšie podmienky. Medzi účastníkmi bola uzavretá aj ďalšia pracovná zmluva dňa 1.3.2002, podľa ktorej bol dohodnutý druh práce, ktorú mal vykonávať navrhovateľ, a to prácu "riaditeľa spoločnosti". V tomto prípade bol rovnako dohodnutý deň nástupu do práce a to od 1.3.2002. V pracovnej zmluve zo dňa 1.3.2002 sa v bode 6 - ďalšie dohodnuté podmienky, uvádza, že pracovník vykonáva všetky druhy prác pre zabezpečenie plynulého chodu spoločnosti. Obidve tieto pracovné zmluvy podpísal ako zamestnávateľ a aj ako zamestnanec navrhovateľ. Pracovná zmluva zo dňa 1.3.2002 bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra navrhovateľ je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra u odporcu ako u zamestnávateľa s dátumom vzniku povinného poistenia zamestnanca 1.3.2002 do 30.9.2004. Obidve tieto pracovné zmluvy boli uzavreté za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v platnom znení. 10. Z výpovede svedkyne J. A. súd prvého stupňa zistil, že vykonávala na základe dohody pre odporcu účtovnícke práce a to v období rokov 2002 až september 2004. Dohodu s ňou uzavrel navrhovateľ. S ním aj spolupracovala. Navrhovateľ jej poskytoval doklady, na základe ktorých robila vo firme účtovníctvo. Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ bol vo firme sám. On vedel, kedy príde tovar, čakal vodičov na colnici, zabezpečoval preclenie tovaru. Následne sám tovar vykladal v sklade, triedil ho. Na základe pracovnej zmluvy, ktorú mala k dispozícii, vypočítala navrhovateľovi mzdu. S tým súviselo aj uhrádzanie všetkých odvodov. Pre daňový úrad pripravovala všetky potrebné doklady, ktoré navrhovateľ odsúhlasoval a podpisoval. Navrhovateľ osobne realizoval potrebné úhrady. 11. Zo spoločenskej zmluvy o založení odporcu súd prvého stupňa zistil, že spoločníkom sú dvaja spoločníci, a to R.. T. J. G. Z.. J. D.. 12. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 27 ods. 1,2, 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ust. § 17, ust. § 18 ods. 1, ust. § 20, spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzením ust. § 251 ods. 1, ust. § 11 ods. 1, ust. § 59 ods. 1. písm. a/,b/,c/,d/, ust. § 63, ust. 68 ust. § 77, ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2011 Z.z. , ust. § 133 ods. 1,2,3,4 Obch. zák. konštatujúc, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru listom zo dňa 29.9.2004, v ktorom uviedol, že navrhovateľovi je "daná výpoveď - rozviazanie pracovného pomeru dohodou". Na tomto liste je podpis konateľa odporcu a aj podpis navrhovateľa. Navrhovateľ podal dňa 11.10.2004 na Okresný súd v Nitre žalobu o určenie neplatnosti výpovede, ktorá mu mala byť daná dňa 29.9.2004 odporcom a listom zo dňa 7.10.2004 mu zároveň oznámil, že trvá naďalej na svojom zamestnaní a oznamuje mu, že podľa jeho názoru pracovný pomeru uzavretý medzi účastníkmi naďalej trvá. 13. Vzhľadom na konanie navrhovateľa, vzhľadom na tú skutočnosť, že oznámil odporcovi listom, že naďalej trvá na svojom zamestnávaní a tiež preto, že podal žalobu na súd, je podľa názoru súdu zrejmé, že sa nemohlo jednať o dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú medzi účastníkmi. Podpisom listu zo dňa 29.9.2004 navrhovateľ potvrdil iba jeho prevzatie. V prípade tohto právneho úkonu sa nemohlo jednať o výpoveď zo strany odporcu podľa niektorého z výpovedných dôvodov, uvedeného v § 63 Zák. práce, lebo odporca výpovedný dôvod, resp. porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa nijako nevymedzil a nezdôvodnil. Rovnako podľa názoru súdu prvého stupňa list zo dňa 29.9.2004 nespĺňa ani náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce. Skončenie pracovného pomeru dohodou nebolo v súlade s vôľou navrhovateľa, čo preukázal svojím konaním. 14. Je teda zrejmé, že medzi účastníkmi nedošlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou. Podľa názoru súdu prvého stupňa je nesporné, že medzi účastníkmi došlo k vzniku pracovného pomeru. Bola o tom uzavretá písomná pracovná zmluva, a to zo dňa 1.3.2002. Navrhovateľ skutočne vykonával prácu pre odporcu a dostával za túto prácu mzdu. Takýto stav trval od marca 2002 až do 29.9.2004. Je podľa názoru súdu nesporné, že odporca, resp. spoločníci odporcu, by mali mať vedomosť, že v spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej boli spoločníkmi je zamestnaný pracovník. Boli im predsa predkladané, prípadne mali hocikedy možnosť zoznámiť sa s účtovnými podkladmi o hospodárení svojej firmy, o jej výdavkoch, príjmoch a podobne. Súdu počas celého konania nebolo predložené žiadne rozhodnutie o tom, že by navrhovateľovi bola schválená ako konateľovi nejaká odmena a ani v akej výške. Nebolo preukázané, že by z titulu výkonu funkcie konateľa poberal nejakú odmenu. Otázka odmeny bola riešená mzdou, ktorá bola riadne navrhovateľovi vyplácaná. Keďže navrhovateľ bol zároveň aj konateľom a aj jediným pracovníkom odporcu, nebolo možné pracovnú zmluvu uzavretú s ním dohodnúť inak. Nakoniec podľa § 18 bod 2 písm. c) spoločenskej zmluvy navrhovateľ takéto oprávnenie, teda vykonávať zamestnávateľské práva a povinnosti mal. Svedkyňa vypočutá v konaní potvrdila, že navrhovateľ skutočne aj vo firme vykonával konkrétnu prácu pre navrhovateľa. Jednalo sa o výkon pracovného pomeru, podľa názoru súdu, za čo navrhovateľovi patrila mzda. Podľa názoru súdu skutočnosť, že navrhovateľ bol aj zároveň konateľom odporcu, nevylučuje možnosť, aby s rovnakou právnickou osobou uzatvoril pracovnú zmluvu. Obrana odporcu v tom smere, že konateľ obchodnej spoločnosti nemôže byť aj v pracovnom pomere s ňou, je podľa názoru súdu nesprávna. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľovi nebola daná výpoveď podľa § 63 Zák. práce, nebol s ním skončený pracovný pomer okamžitým skončením podľa § 68 Zák. práce a pracovný pomer medzi účastníkmi neskončil ani v skúšobnej lehote. Navrhovateľ ani neuzavrel s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru. Je potom zrejmé aj po doplnení dokazovania po zrušení rozsudku, že pracovný pomer uzavretý medzi účastníkmi vznikol dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, teda dňom 1.3.2002 a platne neskončil. Preto pracovný pomer uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa bol toho názoru, že je treba vyhovieť navrhovateľovi aj v tej časti, keď sa domáhal určenia neplatnosti výpovede zo dňa 29.9.2004. Súd prvého stupňa tiež poukázal na tú skutočnosť, že odporca sám svoj prejav vôle smerujúci ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľom nazval výpoveďou z pracovného pomeru. Aj preto bol súd prvého stupňa toho názoru, že odporca si bol vedomý toho (takýto stav trval od 1.3.2002), že medzi ním a navrhovateľom vznikol pracovný pomer a tento chcel riešiť prostriedkami pracovného práva, nie obchodného práva. Konateľ odporcu navrhovateľovi vytýkal v priebehu konania údajné neoprávnené použitie finančných prostriedkov. Táto otázka však so vznikom, trvaním a ani skončením pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom nesúvisí. 15. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote v celom rozsahu odvolanie odporca namietajúc, že pracovný pomer odporcu nemohol platne vzniknúť, pretože bol konateľom a zároveň jediným pracovníkom odporcu poukazujúc na ust. § 7 ods. 1,3 ZP a výkon zamestnaneckých povinností odporcu vyplýva z ust. § 18 ods. 2 písm. c/ spoločenskej zmluvy. Navrhovateľ v dobe keď sám zo sebou uzatváral pracovnú zmluvu porušil ustanovenie § 135 ods. 1 Obch. Z, keď bolo jeho povinnosťou ako člena štatutárneho orgánu informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti do ktorých nepochybne patrí skutočnosť, že si navrhovateľ sám zo sebou uzatvoril pracovnoprávnu zmluvu a vyplácal si namiesto odmeny štatutára mzdu prostredníctvom J. A. -účtovníčky s ktorou dohodu pre účtovnícke práce uzatvoril navrhovateľ. Uviedol, že samotná výpoveď nemôže založiť pracovnoprávny vzťah, ktorý neexistuje. Pracovný pomer môže vzniknúť jedine uzatvorením platnej pracovnej zmluvy, ktorá v tomto prípade bola uzatvorená neplatne. Navrhol aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Uplatnil si náhradu trov konania. 17. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/118/2011-174 zo dňa 24.04.2012 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trov konania. 18. Dovolaním žalobcu Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia Najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd po vyriešení otázky vzniku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, pristúpil aj k riešeniu ďalšej, dovtedy ešte nenastolenej otázky spôsobu ukončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou, t.k. písomným právnym úkonom z „29. septembra 2004, označeným ako výpoveď z pracovného pomeru dohodou, ktorý súd prvej inštancie kvalifikoval, ako neplatnú výpoveď. Najvyšší súd poukazuje, že týmto spôsobom odvolací súd odňal dovolateľovi možnosť realizovať procesné oprávnenie strany sporu občianskeho súdneho konania. Oprávnenie domáhať sa v konaní o riadnom opravnom prostriedku preskúmania správnosti právneho názoru na inštančne vyššom súde. 19. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. 21. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, ako súdu vyššej inštancie (§ 455 C.s.p.), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 22. Pretože súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil / § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p./, zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. 23. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s právnym názorom súdu vyššej inštancie, posúdiť, či právny úkon doručený žalobcovi dňa 29.04.2004, nazvaný, ako „výpoveď z pracovného pomeru“, je dohodou o skončení pracovného pomeru (podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), alebo okamžitým skončením pracovného pomeru (podľa § 59 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. a jednoznačne a presvedčivo objasní, tak aby odvolací súd mohol v prípade odvolacieho konania jeho postup a právny názor preskúmať. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).