Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/578/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610207712 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1610207712.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci žalobcu: D.. P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXX/XX, Q., zastúpený: JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, AK Okružná 789, Poprad proti žalovanému: A. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. Č.. XXX, zastúpený advokátskou spoločnosťou: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 26. marca 2015, č. k. 6C/4/2011-225, v znení opravného uznesenia z 1. júla 2015, č. k. 6C/4/2011-249, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 398,- eur, odmenu advokáta JUDr. Róberta Šimku vo výške 1.197,78 eur a odmenu advokátskej spoločnosti ACCEPTUM, s.r.o. vo výške 627,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.05.2006 vložil žalobca na osobný účet žalovaného sumu 100.000,- Sk z dôvodu, že žalovaný ho požiadal o peniaze, ktoré súrne potreboval a poslal mu cez SMS číslo svojho účtu, na ktorý mu tieto peniaze poslal. Žalobca tvrdil, že išlo o pôžičku, ktorú si neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote, ale dožadoval sa započítania tejto sumy v konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 18Cb/229/2007, v ktorom konaní ako žalobca vystupovala spoločnosť Dynamik Slovakia s. r. o., v ktorej bol žalovaný P. Q. T. A.. Táto spoločnosť si od žalobcu ako živnostníka pod obchodným menom VALDEN uplatnila úhradu faktúry v sume 83.538,- Sk, ktorej splatnosť bola 11.11. 2005. Obe sporové strany ako obchodní partneri viac rokov obchodovali a mali nadštandardné obchodné vzťahy. Žalobca uplatnenú faktúru znejúcu na sumu 83.538,- Sk spoločnosti žalovaného neuhradil z dôvodu, že vzájomne sa dohodli, že tovar, ktorý žalobca kúpil od spoločnosti žalovaného, najskôr odpredá a zo získaných peňazí uhradí faktúru za tento tovar. V konaní na Okresnom súde v Poprade žiadal na úhradu faktúry započítať týchto požičaných 100.000,- Sk. Započítanie však v konaní nebolo zohľadnené z dôvodu, že žalobca vykonal vklad 100.000,- Sk na účet žalovaného ako fyzickej osoby a nie na účet spoločnosti Dynamik Slovakia s. r. o. Z toho dôvodu bol v konaní na Okresnom súde v Poprade žalobca zaviazaný na úhradu tejto faktúry v žalovanej výške 83.538,- Sk. Po skončení tohto konania v roku 2010 si žalobca vrátenie poskytnutej pôžičky uplatnil touto žalobou na tunajšom súde. Žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, keďže žalobca si nárok uplatnil titulom pôžičky, ktorú poskytol dňa 30.05.2006, pričom splatnosť tejto pôžičky nebola stanovená. V súlade s platnou judikatúrou začína v takom prípade premlčacia lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po vzniku záväzku, t. j. od 31.05.2006 a uplynula dňa 31.05.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 01.10.2010. V konaní na Okresnom súde Poprad žalobca nemohol podať vzájomný návrh na zaplatenie sumy 100.000,- Sk, keďže išlo o konanie medzi inými subjektmi. V roku 2005 sa účastníci ako konatelia a spoločníci spoločnosti TOP-LUX s. r. o. spolu s F. Q. dohodli, že každý urobí vklad do tejto spoločnosti po 100.000,- Sk, aby mohli začať nakupovať tovar. Vtedy žalobca požiadal žalovaného, aby za neho vykonal vklad týchto 100.000,- Sk s tým, že mu ich potom vráti. Z toho dôvodu žalovaný vložil z vlastných peňazí 100.000,- Sk na účet TOP-LUX s. r. o. dňa 30.05.2005 za svoju osobu a aj za žalobcu. Úhrada 100.000,- Sk zo strany žalobcu na osobný účet žalovaného predstavuje vrátenie tohto vykonaného vkladu. Listom zo dňa 30.08.2010 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky 100.000,- Sk do 10.09.2010, keďže žalovaný nemal záujem o mimosúdne započítanie poskytnutej pôžičky s dlhom, ktorý mal žalobca ako živnostník voči spoločnosti žalovaného Dynamik Slovakia s. r. o. v sume 83.538,- Sk. Žalobca tvrdil, že žalovaný za jeho osobu nikdy neplatil žiadny vklad do spoločnosti TOP-LUX s. r. o.. Vklad si do spoločnosti platil vždy sám v hotovosti alebo na účet spoločnosti. Svedok F. Q. uviedol, že od roku 2005 do roku 2010 podnikal spoločne s účastníkmi v spoločnosti TOP-LUX s. r. o., kde boli spoločníci a konatelia. Sídlo tejto spoločnosti bolo registrované na adrese jeho trvalého pobytu. Spoločne mali prostredníctvom tejto spoločnosti vykonávať dovoz a predaj svietidiel z Č.. Keď mal prísť prvý kontajner z Č., dohodli sa všetci traja, že urobia vklady do tejto spoločnosti vo väčšom rozsahu - asi 700.000,- Sk tak, aby mohli tento kontajner uhradiť. Každý zo spoločníkov vtedy vykonal vklad v rovnakej sume. Svedok uviedol, že veľmi dobre vie o tom, že žalovaný za žalobcu neuhradil jeho vklad, pretože sa následne stretli a vzájomne si uviedli, ako každý z nich tento väčší vklad uhradil. Aj neskôr sa v spoločnosti vždy dohodli, čo je potrebné zaplatiť a každý zo spoločníkov si vždy svoj dohodnutý podiel zaplatil. Uviedol, že nedošlo k situácii, že by žalovaný platil niečo za žalobcu. Naopak, D.. V. nikdy nemal problém uhradiť dohodnutý podiel za svoju osobu. Potom nasledoval svedok. Najväčší problém s úhradou dohodnutého podielu mal vždy pán O. a opakovane nedodržiaval dohodnuté termíny, do ktorých mal svoj podiel zložiť na účet spoločnosti. S platbami vždy meškal a svedok ho musel urgovať. Dohodnuté vklady si spoločníci vždy odsúhlasovali a mohli ich uhradiť aj po častiach. Svedok si vždy odsúhlasoval aj s D.. V. a aj s A. O. ich vkladané sumy tak, aby nedošlo k omylu. V roku 2010 spoločnosť TOP-LUX s. r. o. predali. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť TOP-LUX s. r. o. bola založená dňa 05.04.2005 a účastníci a svedok F. Q. v tejto spoločnosti od jej založenia vystupovali ako spoločníci a konatelia do 23.04.2010. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi nič nedlhuje a 100.000,- Sk, ktoré mu vložil na účet, je len vrátením pôžičky, ktorú mu poskytol niekedy predtým. Žalobca žalovanému dlhuje peniaze a to v rámci svojej spoločnosti Dynamik Slovakia s. r. o.. Žalobca však túto spoločnosť previedol na tretiu osobu a nebol ochotný mu uhradiť faktúru za tovar. Z výpisov bankových obratov spoločnosti TOP-LUX s. r. o. so sídlom Trenčianske Stankovce súd zistil, že v spoločnosti boli od jej založenia vykonané vklady na účet vo vyššom rozsahu dňa 23.05.2005 v sume 100.000,- Sk bez udania mena vkladateľa, dňa 25.05.2005 v sume 250.000,- Sk bez označenia mena vkladateľa, dňa 25.05.2005 v sume 81.000,- Sk bez označenia mena vkladateľa, dňa 08.06.2005 v sume 300.000,- Sk (vložil F. Q., dňa 19.07.2005 v sume 400.000,- Sk (vložil F. Q.), dňa 20.07.2005 v sume 200.000,- Sk (bez označenia vkladateľa), dňa 27.07.2005 v sume 100.000,- Sk (vložil F. Q.), dňa 25.08.2005 v sume 100.000,- Sk , v sume 90.000,- Sk a v sume 90.000,- Sk bez označenia vkladateľa, dňa 8.09.2005 v sume 200.000,- Sk (vložil F. Q.), dňa 09.09.2005 v sume 150.000,- Sk (vložil Q.), dňa 12.09.2005 v sume 115.300,- Sk bez označenia vkladateľa, dňa 27.09.2005 v sume 200.000,- Sk bez označenia vkladateľa, dňa 21.10.2005 v sume 100.000,- Sk (vložil Q.), dňa 21.10.2005 v sume 250.000,- Sk a v sume 50.000,- Sk bez označenia vkladateľa, dňa 02.11.2005 v sume 143.000,- Sk (vložil D.. V.), dňa 30.05.2006 v sume 85.000,- Sk (vložil V.). Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/229/2007- 125, zo dňa 22.10.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/12/2010-155, zo dňa 24.08.2010 súd zaviazal žalobcu ako živnostníka s obchodným menom VALDEN na zaplatenie sumy 2.772,95 eur s príslušenstvom a na úhradu trov konania spoločnosti DYNAMIK Slovakia s. r. o. so sídlom v Lábe, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že A. O. ako A. spoločnosti DYNAMIK Slovakia s. r. o. ústne uzavrel s P. V. zmluvu o dodaní tovaru, kde bolo dohodnuté, že P.Z. V. zaplatí 83.538,- Sk za tovar (overaly) do 11.11.2005 na základe faktúry. Z odvolania, ktoré podal P.Z. V. proti rozsudku vyplýva, že A. O. ho požiadal o peniaze dňa 29.05.2006. Preto dňa 30.05.2006 vložil na účet, ktorý mu oznámil A. O. sumu 100.000,- Sk. Bol v tom, že tieto peniaze mu posiela na účet jeho spoločnosti DYNAMIK Slovakia s. r. o. a touto platbou vyrovná dlh za overaly podľa faktúry. Na pojednávaní dňa 24.08.2010 na Krajskom súde v Prešove o odvolaní P. V. právny zástupca A. O. uviedol, že suma 100.000,- Sk, ktorá bola poukázaná P.Z. V. na súkromný účet A. O. bola pôžičkou a nie úhradou faktúry za dodané overaly. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na OS v Poprade č. 18Cb/229/2007 si žalobca uplatnil sumu 100.000,- Sk titulom pôžičky a to vzájomným návrhom . Tým došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby až do právoplatného skončenia celej obchodnej veci a to podľa § 112 Obč. zák. Súd o tomto vzájomnom návrhu nerozhodoval a v rozhodnutí KS Prešov zo dňa 24.08.2010 odkázal žalobcu, aby si predmetnú sumu uplatnil v občianskoprávnom konaní. Premlčacia lehota pokračovala ďalej po právoplatnom skončení konania v Prešove a uplynula v mesiaci júl 2012. Z toho dôvodu si žalobca v tomto konaní uplatnil zaplatenie tejto istiny včas a nedošlo k premlčaniu nároku na vrátenie pôžičky. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. 3. Vec právne posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 563, § 657 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej dohody o pôžičke, podľa ktorej žalobca poskytol dňa 30.05.2006 žalovanému pôžičku v sume 100.000,- Sk. Táto skutočnosť vyplýva jednak z potvrdenia o vklade tejto sumy na osobný účet žalovaného a túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný v konaní na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 18Cb/229/2007 (zápisnica z pojednávania na odvolacom súde). Žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenie, že vklad 100.000,- Sk zo strany žalobcu predstavoval vrátenie peňazí, ktoré za žalobcu uhradil v roku 2005 ako dohodnutý vklad do spoločnosti TOP-LUX s. r. o.. Súd prvej inštancie mal túto skutočnosť preukázanú jednak z výpovede svedka F. Q., ktorý jednoznačne uviedol, že žalovaný za žalobcu neuhradil žiadny vklad, pretože si všetky vklady vzájomne odsúhlasovali. Vyplýva to aj z výpisov bankových obratov spoločnosti TOP-LUX s. r. o., kde na účet spoločnosti síce žalovaný vykonal vklad 100.000,- Sk dňa 23.05.2005, avšak išlo o jeden vklad sumy 100.000,- Sk, z čoho nevyplýva, že by išlo o vklad za žalobcu, keďže v danom prípade by podľa dohody žalovaný musel vykonať ešte jeden vklad 100.000,- Sk za svoju osobu, čo však už žalovaný nepreukázal. Taktiež si žiadnym návrhom na súd neuplatnil nárok na vrátenie nejakej pôžičky, ktorú by poskytol žalobcovi v roku 2005, čo dokumentuje skutočnosť, že žalobcovi žiadnu pôžičku neposkytol. Ako vyplýva zo spisu Okresného súdu v Poprade sp. zn. 18Cb229/2007 žalovaný dňa 29.05.206 požiadal žalobcu o 100.000,- Sk, ktoré mu žalobca uhradil vkladom na jeho osobný účet dňa 30.05.2006. Zo spisu vyplýva, že žalobca nikdy netvrdil, že túto sumu poskytol žalovanému na úhradu faktúry na 83.538,- Sk, ktorú sumu si žalovaný cez svoju spoločnosť DYNAMIK Slovakia s. r. o. uplatnil v tomto konaní voči žalobcovi ako živnostníkovi. V tomto konaní žalobca len navrhoval žalovanému započítať sumu 100.000,- Sk, ktorú mu vložil na účet, na úhradu tejto faktúry. Keďže v konaní došlo k prehláseniu žalovaného, že suma 100.000,- Sk predstavuje pôžičku medzi účastníkmi, súd v konaní sp. zn. 18Cb/229/2007 na takýto návrh žalobcu neprihliadol, keď konštatoval, že k úhrade faktúry na 83.538,- Sk zo strany žalobcu ako živnostníka v prospech spoločnosti žalovaného DYNAMIK Slovakia s. r. o. nedošlo. Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal námietkou premlčania, ktorú žalovaný uplatnil v konaní, keď mal za to, že strany sporu si splatnosť pôžičky nedohodli a v takom prípade všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vrátenie pôžičky žalobcovi uplynula dňa 31.05.2009, keďže táto lehota podľa platnej judikatúry začala plynúť od dňa nasledujúceho po vzniku záväzku, t. j. od 31.5.2006. S takýmto názorom žalovaného sa súd prvej inštancie stotožnil. Pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 101 Obč. zákonníka vychádza sa z toho, že možnosť uplatniť si nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu. V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá ani inak určená (§ 563 Obč. zák.), začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď vznikol dlh (R 28/1984). Veriteľ teda môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu a teda svoje právo vykonať. Preto rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného právneho vzťahu. Žalobca tvrdil, že pôžičku 100.000,- Sk poskytol žalovanému dňa 30.05.2006, kedy mu túto sumu vložil na bankový účet. Trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 31.05.2006 a uplynula dňom 30.05.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 01.10.2010, teda oneskorene. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nie je možné premlčané právo žalobcovi priznať. Napokon súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba sa prerušila tým, že si uvedenú pôžičku uplatnil ako vzájomný návrh v konaní na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 18Cb/229/2007 a to z dôvodu, že v tomto konaní žalovaný nebol účastníkom konania ako fyzická osoba, ale v tomto konaní vystupoval ako právnická osoba Dynamik Slovakia s. r. o. a voči tejto právnickej osobe nemohol byť uplatnený nárok žalobcu na vrátenie pôžičky. Žalobca v tomto konaní vystupoval ako živnostník. Okrem toho z predmetného spisu súd zistil, že žalobca nepodal žiadny vzájomný návrh, o ktorom by Okresný súd v Poprade rozhodoval (žalobca ani nezaplatil súdny poplatok zo vzájomného návrhu). Nemohlo teda dôjsť k prerušeniu premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. 5. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že k premlčaniu uplatnenia nároku na vrátenie pôžičky žalobcovi nedošlo a žalobca si svoj nárok uplatnil počas plynutia premlčacej doby. Uviedol, že platná judikatúra v otázke premlčania nie je v týchto prípadoch jednotná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 146/2008, zo dňa 31.07.2008, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky odkláňa od doterajšej judikatúry, t.j. od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí R 28/84, v zmysle ktorého, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak stanovená (§ 563 Občianskeho zákonníka), začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, keď dlh vznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnom rozhodnutí nestotožnil s právnym názorom (uvedeným v rozhodnutí R 28/84) aj pre nedostatok právnej argumentácie, pričom rozhodnutie R 28/84 odmieta začatie plynutia premlčacej doby od splatnosti dlhu s tým, že by znamenala neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby na neobmedzenú dobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/146/2008 právny názor, že voči tomuto argumentu rozhodnutia R 28/84 možno namietať, nakoľko v prípade zreteľného odďaľovania výzvy na plnenie a v závislosti na konkrétnych okolnostiach by súd mohol s použitím § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odmietnuť ochranu práva veriteľa uplatneného až po nedôvodne dlhej dobe po vzniku záväzku. Okrem toho taký výklad ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorého výsledkom je záver o začatí plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý, ani inak stanovený, dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je súladný so zásadou dôvery v právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom v § 563 Občianskeho zákonníka požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/146/2008, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom odvolaní, predstavuje odklon od doterajšej judikatúry slovenských súdov. Uvedené rozhodnutie je jediným publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého právne závery sú opačné v porovnaní s desiatkami iných rozhodnutí v obdobných právnych veciach. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že už vo svojom (v poradí prvom) rozhodnutí zo dňa 29.01.2014, č. k. 6Co/662/2013-191 odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák., vychádza sa zásadne z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu, ale v prípade, že splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená (§ 563 Obč. zák.), začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď vznikol dlh (R 28/1984). Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo i vykonať. Preto rozhodujúcim dňom pre počiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného právneho vzťahu, a nie deň, keď nastala splatnosť dlhu (prvý deň po požiadaní veriteľa). Opačný názor by vo svojich dôsledkoch viedol k tomu, že by sa nárok prakticky nikdy nemohol premlčať, pretože by bolo na vôli veriteľa, kedy spôsobí splatnosť dlhu a teda kedy začne plynúť premlčacia doba. Inými slovami, ak by napr. veriteľ požiadal dlžníka o splnenie dlhu po desiatich rokoch, dlh by sa premlčal po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby, teda spolu po 13 rokoch od vzniku dlhu. Takýto záver nie je podľa názoru odvolacieho súdu prípustný. Žalobca pôžičku 100.000,- Sk poskytol žalovanému dňa 30.05.2006, kedy túto sumu vložil na bankový účet žalovaného. 3 - ročná premlčacia doba, v ktorej sa predmetný nárok premlčuje, začala plynúť dňa 31.05.2006 a uplynula dňom 30.05.2009. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 01.10.2010, teda oneskorene. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nie je možné premlčané právo žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). K vyššie uvedenému názoru (t.j. že nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný) sa prikláňa i súčasná (novodobá) judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V publikovanom rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/174/2016 (zverejnenom Zo súdnej praxe č. 1/2017) sa uvádza, že „..Už v judikáte R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax (pozri, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/25/2003, ktoré bolo neskôr publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, ako judikát R 91/2004), zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Je tak zrejmé, že nárok žalobcu je premlčaný a nemožno ho priznať. I súčasná a konštantná judikatúra sa v tomto smere drží záverov vyslovených v judikáte R 28/1984, na ktoré odkazuje. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008 je vo svojej podstate tak ojedinelým rozhodnutím v obdobných veciach, a preto odvolací súd pri svojom rozhodovaní z jeho záverov nevychádzal. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).