Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/748/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204942 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611204942.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: PMPstav s.r.o., so sídlom Batkova 9, Bratislava, IČO: 31 404 847, zastúpeného advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, proti žalovanému: O.. W. G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. Č.. XXX, zastúpenému: Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 961, o zaplatenie 5.699,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 23. septembra 2015, č.k. 4C/221/2011-138, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.699,47 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.699,47 eura od 21.04.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 341,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.999,55 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca pre žalovaného (na meno A.. B.), M., dňa 21.06.2010 vypracoval cenovú ponuku na nasledovné práce : 1. Masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200 mm sumou 1.137,60 eur, 2. Masívne drevené parkety M. 15x70x300-600 mm sumou 9.725 eur, 3. Úprava podkladu v spodnej miestnosti sumou 326,31 eur, 4. Demontáž jestvujúcich parkiet 1,55 eur/m2 laminátové parkety, 3 eurá/m2 masívne drevené parkety, ktorú mal vykonať v rodinnom dome žalovaného v M.. V tejto cenovej ponuke bolo uvedené, že ceny sú bez DPH a úpravy podkladov pod jestvujúcimi parketami, záloha vo výške 8.000 eur, splatná na účet XXXXXXXXXX/XXXX, S.: XXXXX. Z výsluchu žalovaného zistil, že A.. B. bola jeho partnerkou a aktuálne je jeho manželkou. Z listiny Súhrnné vyúčtovanie zistil, že žalobca dňa 08.07.2010 vystavil žalovanému vyúčtovanie zrealizovaných prác: 1. Masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200 mm v sume 1.152 eur, 2. Masívne drevené parkety M. 15x70x300-600 mm v sume 9.875 eur, 3. Úprava podkladu v spodnej miestnosti sumou 485,16 eur, 4. Demontáž parkiet a úprava povrchov v sume 5.411 eur, celková suma 16.923,12 eur. V predmetnom vyúčtovaní je tiež uvedený údaj "cash" 4.221,45 eur, údaje o fakturácii : Fa 12.701,67 eura, DPH 2.413,31 eura, celkom 15.114,98 eura, uhradená záloha 8.000 eura, k úhrade 7.114,98 eura. K úhrade celkom súčtom 4.221,45 eura + 7.144,98 eura =11.366,43 eura. V tejto súvislosti mal tiež preukázané, že v hotovosti ("cash") bola skutočne uhradená len suma 1.371,75 eura, a suma 4.221,45 eura tiež označená ako "cash" zaplatená v hotovosti nebola. Ďalej z faktúry Č.. XXXXX zo dňa 08.09.2010 splatnej dňa 22.09.2010 zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 5.699,47 eura, ktorá pozostáva z položiek : masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200 mm 1.137,60 eura, masívne drevené parkety M.N. 15x70x300-600 mm 11.751,25 eura, úprava podkladu v spodnej miestnosti 577,34 eura, celkom fakturovaná suma 13.699,47 eura s odúčtovaním zálohy 8.000 eura, k úhrade 5.699,47 eura. Z faktúry Č.. XXXXX zo dňa 08.07.2010 splatnej dňa 11.07.210 ustálil, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 4.806,72 eura, pozostávajúcu z položiek: strojové brúsenie betónu 136,85 eura, penetrácia podkladu E. I. 2.369,59 eura, penetrácia pod nivelizačnú hmotu A. 280 966,88 eura, nivelizačná hmota D. XXX D. 1.333,40 eura. Z obsahu informatívneho výpisu detailu pohybu na bankovom účte žalovaného mal preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 22.06.2010 sumu vo výške 8.000 eur pod variabilným symbolom XXXXX a dňa 12.07.2010 sumu vo výške 4.806,72 eur pod variabilným symbolom XXXXX. Poukázal tiež na to, že žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 14.09.2010, ktorým reagoval na jeho výhrady voči obsahu doručených písomností Protokol o prevzatí dokončených prác datovaný 05.08.2010 a faktúra Č.. XXXXX, nakoľko predmetom diela bola dodávka a montáž masívnych podláh z exotickej dreviny M., spevnenie podkladu epoxidovou penetráciou a nivelizácia podláh a odstúpil od zmluvy s poukazom na skutočnosť, že je zrejmé, že dielo nebude zhotovené včas a nie je vykonané riadne, a to ani v dodatočnej lehote piatich týždňov, ktorá bola dohodnutá dňa 30.08.2010. Žalobca žalovanému zaslal tiež prípis zo dňa 20.01.2011, ktorým ho vyzval na oznámenie termínu za účelom realizácie dohodnutej úpravy zhotovenej podlahy do 10.02.2011, pod následkom odstúpenia od zmluvy, a následne prípis zo dňa 03.03.2011, ktorým od zmluvy o dielo na dodávku a montáž drevených masívnych parkiet M. 15x90x450-1200 mm a 15x70x300-600 mm v rodinnom dome žalovaného v M. odstúpil. Skutkový stav veci ustálený vykonaným dokazovaním posúdil po právnej stránke podľa § 43a, § 43c ods. 1,2, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1,2, § 635 ods. 1, § 638 ods. 1, § 641, § 642, § 48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku sa v prvom rade zaoberal právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž drevených podláh z masívnych parkiet Jatoba. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka zaslaním cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, ktorej obsahom bol predmet diela a jeho cena a jej prijatím zo strany žalovaného, ktorý v súlade s cenovou ponukou uhradil dňa 22.06.2010 zálohu vo výške 8.000 eur na účet uvedený v ponuke Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, s uvedením variabilného symbolu v súlade s ponukou S.:XXXXX. Poukázal na to, že cena za dielo bola dohodnutá rozpočtom, a to v časti diela pod bodom 1. Masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200 mm, súčtom položky 1 až 9 sumou 1.137,60 eura bez DPH, v časti diela pod bodom 2. Masívne drevené parkety M. 15x70x300-600 mm súčtom položky 1 až 9 sumou 9.725 eura bez DPH, v časti diela pod bodom 3. Úprava podkladu v spodnej miestnosti súčtom položky 1 až 4 sumou 326,31 eura bez DPH, v časti diela pod bodom 4. Demontáž jestvujúcich parkiet, položky 1 a 2, v cene 1,55 eura bez DPH/m2 laminátové parkety, 3 eurá bez DPH/m2 masívne drevené parkety. Nakoľko sa v cenovej ponuke, ktorú žalovaný akceptoval, výslovne uvádza, že predmetom diela nie je úprava podkladov pod jestvujúcimi parketami, vychádzal z toho, že strany sa až v priebehu vykonávania diela (po demontáži jestvujúcich parkiet) ústne dohodli na vykonaní ďalšieho diela, a to vyrovnanie podláh v horných miestnostiach. Nakoľko nebola dohodnutá výška ceny ani jej splatnosť, táto bola splatná po dokončení diela a potom, keď jej výška bola objednávateľovi oznámená zaslaním faktúry Č.. XXXXX. Z textu faktúry Č.. XXXXX zo dňa 08.07.2010 splatnej dňa 11.07.2010 pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca vyúčtoval strojové brúsenie betónu sumou 136,85 eura, penetráciu podkladu E. I. v sume 2.369,59 eura, penetráciu pod nivelizačnú hmotu A. 280 v sume 966,88 eura, nivelizačnú hmotu D. XXX D. sumou 1.333,40 eura, spolu v sume 4.806,72 eura. Žalobcovi preto vzniklo právo na zaplatenie ceny za úpravu podláh, teda povrchov pod parketami, vykonaním diela, pričom dohoda o cene za úpravu povrchov pod parketami vyplynula z konkludentného konania žalovaného, spočívajúceho v zaplatení ceny diela zaplatením faktúry Č.. XXXXX dňa 12.07.2010, ktorou žalobca vyúčtoval cenu za úpravu povrchov. Táto pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny za úpravu povrchov zanikla splnením a nie je predmetom tohto sporu. S poukazom na uvedené vyhodnotil ako účelovú i obranu žalovaného, že cena v cenovej ponuke zo dňa 21.06.2010 bola celková cena a zahŕňala aj cenu za úpravu povrchov pod parketami. Z predloženej cenovej ponuky totiž jednoznačne vyplýva, že rozpočtovaná cena je cenou za dielo v rozsahu dodávku a montáž masívnych drevených parkiet M. 15x90x450-1200 mm, masívnych drevených parkiet M. 15x70x300-600 mm, cenou za úpravu podkladu v spodnej miestnosti a demontáž jestvujúcich parkiet (kalkulovaná podľa jednotlivých položiek cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010), teda v rozsahu, ktorého súčasťou nebola dohoda o úprave povrchov v miestnostiach a ani dohoda o cene za vykonanie úpravy podkladov pod jestvujúcimi parketami. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že úhradou sumy 4.806,72 eura pod S.: XXXXX zaplatil žalobcovi oznámenú splátku ceny za dielo dodávka a montáž masívnych drevených parkiet M. podľa cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010. Žalovaný totiž pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázal, keď aj z jeho výpovede účastníka konania vyplýva, že za sumu 13.699,47 eura mal žalobca demontovať staré parkety a položiť nové v miestnostiach hosťovská, horná chodba, pracovňa, spálňa, detská izba, avšak už neuviedol, že v cene bola aj úprava podláh. Zdôraznil, že nakoľko pohľadávka žalobcu vo výške 4.806,72 eura na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce v úprave povrchov pod parketami zanikla splnením (zaplatením faktúry Č.. XXXXX), a splnením zanikla i jeho pohľadávka na zaplatenie ceny za demontáž parkiet 1.371,75 eura (zaplatením v hotovosti dodávateľovi žalobcu), predmetom tohto sporu bola iba pohľadávka žalobcu na zaplatenie faktúry Č.. XXXXX zo dňa 08.09.2010 splatnej dňa 22.09.2010 na sumu 5.699,47 eura, ktorou žalobca vyúčtoval doplatok ceny za skutočne vykonané práce pri zhotovení časti diela špecifikované v bode 1, 2 a 3 cenovej ponuky vo výške 13.699,47 eura, po odpočítaní zaplatenej zálohy vo výške 8.000 eur. Vo vzťahu k tejto pohľadávke dospel k záveru, že žalobcovi patrila odmena za vykonanie diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej na základe akceptácie cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, pričom nakoľko z celkovej ceny diela v sume 13.699,47 eura žalovaný uhradil 8.000 eur, žalobca dôvodne žiada doplatenie zvyšku ceny diela vo výške žalovanej istiny. Nestotožnil sa s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného, ktorý namietal, že žalobca zmenil skutkové tvrdenia od ktorých odvodzuje uplatnený nárok v priebehu konania až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby, keď žalobca v spore od počiatku tvrdil a preukazoval, že jeho pohľadávka vznikla nezaplatením časti ceny za dielo dohodnutej na základe akceptácie cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, a so zreteľom na ustálenú judikatúru (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 19/2007) nemožno za zmenu žaloby považovať rozpory medzi tvrdeniami sporových strán ohľadne účelového určenia platieb a ceny za dielo, ktoré boli predmetom dokazovania, neskorších podaní a vyjadrení žalobcu. Z uvedených dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku ceny za dielo považoval za uplatnený včas. Napokon, pokiaľ ide o ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, poukázal pre úplnosť na to, že medzi stranami nebolo sporné, že k predčasnému ukončeniu zmluvy došlo. Konštatoval však v tejto súvislosti, že žalovaný ničím nepreukázal, že jeho odstúpenie od zmluvy (z dôvodu, že je zrejmé, že dielo nebude zhotovené včas a nie je vykonané riadne) bolo uskutočnené opodstatnene, a treba vychádzať z toho, že žalobcovi ako zhotoviteľovi patrí celá dojednaná cena diela, keďže bol ochotný dielo vykonať a zabránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa - žalovaného, ktorý neplatne od zmluvy odstúpil; hoci dielo bolo v rozsahu jeho predmetu dohodnutého zmluvou o dielo zo dňa 22.06.2010 vykonané celé a cena nevykonanej časti bola dohodnutá ústne ako naviac práce a nebola žalobcom uplatnená. Napokon konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou doplatku ceny za dielo dňom nasledujúcim po splatnosti vyúčtovacej faktúry dňom 23.09.2010 (pri splatnosti 22.09.2010), keď doručenie faktúry vyplýva z písomnosti žalovaného zo dňa 14.09.2010, ktorý v úvode uvádza, že mu bola táto doručená dňa 13.09.2011. Nakoľko však žalobca uplatnil úroky z omeškania až počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie (poskytnutej do 20.04.2011) vo výzve zo dňa 11.04.2011, priznal mu tieto iba za uplatnené obdobie, t.j. až od 21.04.2011. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 341,50 eura a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1,999,55 eura podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozsudku sa náležite nevysporiadal so skutkovým a právnym posúdením prípadu, keď konštatoval, že jeho konkludentným konaním došlo k akceptácii ceny za dielo, ktorá nebola dohodnutá v cenovej ponuke a teda je povinný uhradiť časť ceny za dielo, ktorá ním bola údajne akceptovaná a dohodnutá v cenovej ponuke. Nesprávne tiež rozčlenil predmetnú zmluvu o dielo na niekoľko čiastkových zmlúv o dielo bez aplikácie na konkrétnu situáciu existujúcu medzi ním a žalobcom. Namietal, že prvoinštančný súd vôbec neposúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu v režime spotrebiteľskej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci je nepochybné, že žalobca vystupoval v rámci predmetu svojho podnikania a obchodnej činnosti ako dodávateľ a on bol jednoznačne v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, musia byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Poukázal na to, že v danom prípade nebola vyššie uvedená podmienka naplnená, nakoľko žalobca svoje zmluvné podmienky ohľadne uzatvorenej zmluvy o dielo vyjadril zmätočne, nejasne a nezrozumiteľne, keď od neho požadoval v čase vykonávania diela úhradu ceny za časť diela, ktorá nebola dohodnutá v cenovej ponuke bez toho, aby ho preukázateľne vopred a písomne upozornil, že sa jedná o platbu, ktorá nebola zahrnutá do rozpočtovanej ceny za dielo, a bez písomného schválenia tejto ceny z jeho strany. Týmto úmyselným konaním spôsobil žalobca medzi zmluvnými stranami značnú nerovnováhu, a to v jeho neprospech, a preto sa mal súd prvej inštancie okrem iného zaoberať posúdením prejednávaného prípadu v intenciách spotrebiteľskej zmluvy a náležité odôvodniť, či podmienky predmetnej zmluvy o dielo neboli určené v jeho neprospech. Zároveň prvoinštančnému súdu vytkol, že sa nedostatočne vysporiadal so vznesenou námietkou pre-mlčania, na ktorej v plnom rozsahu trvá i naďalej, nakoľko žalobca sa žalobou podanou na konajúci súd dňa 07.06.2011 domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.699,47 eura spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 21.04.2011 až do zaplatenia, pričom v časti opisu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie právneho nároku tvrdil, že uzavreli ústnu zmluvu o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola dodávka a montáž drevených parkiet, a dohodli cenu diela vo výške 13.699,47 eura, z ktorej bola uhradená výlučne suma 8.000 eura. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca odvodzoval svoj peňažný nárok uvedený v žalobe výlučne a jedine z toho titulu, že mu neuhradil časť ceny diela vo výške 5.699,47 eura z dohodnutej celkovej ceny diela vo výške 13.699,47 eura. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2015 mu však bolo krátkou cestou doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.04.2015, doručené súdu dňa 21.04.2015, v ktorom opis rozhodných skutočnosti absolútne nekorešponduje s opisom rozhodných skutočností uvedených v žalobe zo dňa 07.06.2011, a teda ide o nové skutočnosti a zmenu žaloby, uplatnenú až po márnom uplynutí premlčacej doby. Zdôraznil v tejto súvislosti, že z listu žalobcu zo dňa 14.09.2010 a tiež z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 04.07.2013 vyplýva, že žalobca ho uviedol do omylu s úmyslom docieliť úhradu ceny za úpravu podkladov pod jestvujúcimi parketami, bez toho, aby sa s ním na tejto cene vopred písomne dohodol alebo mu preukázateľne oznámil, že suma vo výške 4.806,72 eura je v skutočnosti cenou za úpravu podkladov a nie cenou za časť diela dohodnutou pod bodmi 1-4 cenovej ponuky, ako si v dobrej viere myslel on. Takýto postup žalobcu označil tiež za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Napriek uvedenému súd prvej inštancie v tomto smere v rozsudku konštatoval iba to, že žalobca počas celého súdneho konania od počiatku uplatňoval a preukazoval, že jeho pohľadávka vznikla nezaplatením časti ceny za dielo dohodnutej na základe akceptácie cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že sporové strany uzavreli dve nezávislé a samostatné zmluvy o dielo (prvá zmluva na zhotovenie diela podľa cenovej ponuky a druhá na úpravu podkladu pod jestvujúcimi parketami), nakoľko v skutočnosti uzatvorili iba jednu zmluvu o dielo, pričom úprava podkladu pod jestvujúcimi parketami bola súčasťou tejto zmluvy ako práce naviac. Namietal, že nie je možné zistiť akými úvahami sa súd riadil, keď konštatoval, že akceptáciou cenovej ponuky neprišlo k dohode o tom, že žalobca zhotoví aj úpravu podkladov a z akého titulu považoval úpravu podkladov za druhé dielo a nie ako súčasť zmluvy o dielo. V rozpore so závermi súdu totiž v cenovej ponuke nie je uvedené, že súčasťou diela nebude úprava podkladu pod jestvujúcimi parketami, avšak iba to, že úpravu podkladu v cene nie je zahrnutá. Na základe uvedeného konštatoval, že nepochybne v danom prípade boli zo strany žalobcu vykonané práce vyplývajúce z jednej zmluvy o dielo. V súvislosti s úhradou ceny za úpravu podkladu poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by náklady na úpravu podkladu pod jestvujúcimi parketami písomne schválil alebo ich písomne objednal, pričom za takýto jeho úkon nemožno považovať ani vystavenie faktúry č. XXXXX žalovaným. Úhradu sumy vyplývajúcej z danej faktúry je potrebné považovať za úhradu ďalšej časti ceny zo zmluvy o dielo v zmysle cenovej ponuky (ako vyplýva aj z popisu v informatívnom výpise z internetbankingu), ktorej súčasťou je v konečnom dôsledku aj úprava podkladu. Namietal tiež, že žalobca v spore nepreukázal existenciu údajnej dohody medzi stranami o cene diela zo dňa 21.06.2010, keďže nepreukázal akceptáciu cenovej ponuky z jeho strany. Vo vzťahu k súhrnnému vyúčtovaniu zo dňa 08.07.2011 uviedol, že položky v ňom uvedené nikdy neakceptoval/neodsúhlasil, a to písomne ani ústne. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že námietky žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní zo dňa 08.10.2015 sú nesprávne a sú motivované iba snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. Stotožnil sa so zistením súdu prvej inštancie, že cena za vykonanie prác uvedených v bodoch 1. až 3. cenovej ponuky žalobcu zo dňa 21.06.2010, bola dohodnutá ústne, nikdy nedošlo k jej podstatnému prekročeniu, a cena za vykonanie prác, ktoré sú uvedené v bode 4. cenovej ponuky a v bode 4. jeho súhrnného vyúčtovania zo dňa 08.07.2010, nebola v predmetom tohto sporu, pretože túto cenu žalovaný bez akejkoľvek námietky akceptoval a uhradil. Cenu za vykonanie týchto prác žalovanému vyfakturoval faktúrou zo dňa 08.07.2010 č. 10122 (cena bez DPH 4.039,25 eura; DPH vo výške 767,47 eura; cena s DPH 4.806,72 eura) za montážne práca faktúrou spoločnosti M.K. Profi s.r.o. zo dňa 11.07.2010 Č.. XX XXX (cena vo výške 1.371,75 eura). Súčet sumy uvedenej vo faktúre žalobcu zo dňa 08.07.2010 Č.. XXXXX ako cena bez DPH (t. j. sumy vo výške 4.039,25 eura) a sumy vyfakturovanej faktúrou spoločnosti M.K. Profi s.r.o. zo dňa 11.7.2010 Č.. XX XXX (t. j. sumy vo výške 1.371,75 eura) sa rovná sume, ktorá podľa bodu 4. súhrnného vyúčtovania zo dňa 08.07.2008 predstavuje cenu za vykonanie prác vymedzených v tejto bode bez DPH (t. j. sumu 5.411 eura). Žalovaný faktúru zo dňa 08.07.2010 Č.. XXXXX uhradil dňa 12.07.2010 prevodom na účet žalobcu a faktúru spoločnosti M.K. Profi s.r.o. zo dňa 11.7.2010 Č.. XX XXX uhradil v hotovosti. Námietky žalovaného v odvolaní preto nemôžu obstáť. Stotožnil sa i s posúdením námietky premlčania vznesenej v spore žalovaným, keď z obsahu podanej žaloby plynie, že sa domáha zaplatenia "ešte nezaplatenej časti diela vo výške 5.699,47 €" a toto skutkové vymedzenie svojho nároku nikdy v priebehu sporu nezmenil. Za nepravdivé a zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, že sa až v priebehu súdneho konania dozvedel, že si nárokuje zaplatenie ceny za položky uvedené v bodoch 1 až 4 cenovej ponuky, nakoľko z cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, ktorú mal žalovaný k dispozícii v čase prevzatia faktúry zo dňa 08.09.2010, mu bolo známe, že cena časti predmetného diela vymedzená v bodoch 1. až 3. cenovej ponuky žalobcu zo dňa 21.06.2010 podľa súhrnného vyúčtovania zo dňa 08.07.2010 predstavuje s DPH sumu 13.699,47 eura, a teda si bol vedomý toho, aké práce sú vyfakturované touto faktúrou. Pretože žalovaný už zaplatil žalobcovi preddavok vo výške 8.000 eura na základe faktúry zo dňa 08.09.2010 Č.. XXXXX, mal zaplatiť ešte sumu vo výške 5.699,47 eura. Naviac, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom listu žalovaného zo dňa 14.09.2010, v ktorom uviedol, že disponuje zaslanou cenovou ponukou, s požadovanou zálohou 8000 eur, ktoré odoslal dňa 22.6.2010, keď danú cenovú ponuku akceptoval a preddavok riadne zaslal. Na základe uvedeného, keď žalovaný bez akýchkoľvek námietok akceptoval aj jeho faktúru zo dňa 08.07.2010 Č.. XXXXX, ktorú uhradil dňa 12.07.2010 prevodom na účet konštatoval, že súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil správne a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozsudok je správny, a odvolanie žalovaného proti nemu je v plnom rozsahu neopodstatnené. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.699,47 eura s príslušenstvom, ako doplatku odmeny za zhotovenie diela spočívajúceho v dodávke a montáži parkiet do rodinného domu žalovaného, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené všetky podmienky vzniku nároku žalobcu na zaplatenie celej odmeny za zhotovenie diela, a teda i na zaplatenie jej neuhradenej časti uplatnenej podanou žalobou, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 43a, § 43c ods. 1,2, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1,2, § 635 ods. 1, § 638 ods. 1, § 641, § 642, § 48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel aj dostatočne odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania, vrátane námietky premlčania vznesenej žalovaným, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v spore. 6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval predpoklady vzniku nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za zhotovenie daného diela v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, a dospel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo v celej výške, keď so zreteľom na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním je správny záver prvoinštančného súdu, že predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami, ktorá tvorí právny základ nároku uplatneného podanou žalobou v danom spore, bola v súlade s obsahom cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010 dodávka a montáž masívnych drevených parkiet M., úprava podkladu v spodnej miestnosti a demontáž jestvujúcich parkiet, nie však už úprava podláh, ktorú činnosť žalovaný u žalobcu objednal až dodatočne. Nebolo pritom sporné, že žalobca všetky práce vykonal, a preto je nepochybné, že má právo aj na úhradu zvyšnej časti ceny vykonaného diela, zodpovedajúcej rozdielu celkovej ceny diela a žalovaným uhradenej zálohy vo výške 8.000 eur. 7. Osobitne je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmlúv o dielo (prvá v rozsahu žalovaným akceptovanej cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010 a druhá v rozsahu prác tak, ako boli sumarizované vo faktúre Č.. XXXXX, za stavu, keď rozsah vykonaných prác žalovaný relevantne nepoprel a nebol sporný). Rovnako je správny jeho záver, že odmena za vykonanie diela týkajúca sa úpravy podláh v rodinnom dome žalovaného v sume 4.806,72 eura bola v celom rozsahu uhradená, avšak z dohodnutej celkovej odmeny za zhotovenie diela v rozsahu cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, bola uhradená iba časť vo výške 8.000 eur; a zvyšná časť doposiaľ zo strany žalovaného uhradená nebola a tento záväzok trvá i naďalej. Nedôvodná je preto argumentácia žalovaného v odvolaní, že medzi sporovými stranami bola uzavretá len jedna zmluva o dielo, resp. druhá zmluva, bola uzavretá iba ohľadne naviac prác, ktoré neboli vykonané, keď toto tvrdenie je v zjavnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, ako ich správne (a úplne) zhrnul súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z totožných dôvodov nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že všetky ním uskutočnené úhrady (v sume 8.000 eur, 1.371,75 eura a 4.806,72 eura) je potrebné započítať na úhradu ceny diela, ako vyplýva z cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010. I v tomto prípade je totiž tvrdenie žalovaného v rozpore s vykonanými dôkazmi, a to najmä pokiaľ ide o úhradu sumy 4.806,72 eura, keďže z ním predloženého informatívneho výpisu z účtu v banke je zjavné, že túto sumu previedol na účet žalobcu v úmysle splniť záväzok; úhrady ceny diela spočívajúceho v úprave podláh; ktorý mu žalobca vyúčtoval faktúrou Č.. XXXXX. Účel prevodu daných peňažných prostriedkov (identifikáciu plneného záväzku) celkom jednoznačne žalobca definoval uvedením variabilného symbolu v tejto faktúre (Č.. XXXXX), a teda jeho tvrdenie, že s uvedením tohto variabilného symbolu mienil uhradiť cenu diela za zhotovenie diela v rozsahu cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, ktorej doplatok mu žalobca vyúčtoval faktúrou Č.. XXXXX, treba považovať za zavádzajúce a účelové. 8. Neopodstatnená je tiež námietka žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie vytýka nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania s poukazom na skutočnosť, že žalobca v priebehu sporu zmenil rozhodujúce skutočnosti o ktoré opiera dôvodnosť podanej žaloby, a teda z procesného hľadiska zmenil žalobu, a to až po márnom uplynutí premlčacej doby. Z obsahu podanej žaloby, ani ostatného obsah spisu v preskúmavanej veci totiž nevyplýva, že by žalobca svoje skutkové tvrdenia zmenil, keď už v žalobe doručenej súdu dňa 07.06.2011; avšak i v ďalšom priebehu konania; tvrdil, že žalovaný mu za zhotovené dielo nezaplatil celú odmenu v sume 13.699,47 eura, avšak len jej časť vo výške 8.000 eur. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že v priebehu sporu žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol ďalšie vysvetľujúce tvrdenia a na preukázanie dôvodnosti žaloby predložil aj ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca svoj nárok proti žalovanému uplatnil včas a námietka premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne. 9. Nedôvodná a bez právneho významu je námietka žalovaného, ktorý v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že v spore rozhodol bez toho, aby zohľadnil právnu úpravu Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, hoci je nepochybné, že medzi ním a žalobcom išlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah a zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho práv. Odhliadnuc od skutočnosti, že ani v odvolaní žalovaný neuvádza, akou neprijateľnou zmluvnou podmienkou mal žalobca vo vzťahu k nemu porušiť jeho spotrebiteľské práva, totiž z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadne také konanie žalobcu v rozpore so zákonom, ktoré by mohlo mať relevanciu z hľadiska vzniku a existencie nároku uplatneného podanou žalobou. Za takúto skutočnosť nemožno považovať ani fakt, že zmluvy o dielo neboli medzi stranami uzavreté písomne, keď ich uzavretie i obsah vyplývajú z vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti pritom odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami bol dojednaný len nevyhnutný obsah zmluvy o dielo v rozsahu špecifikácie predmetu a ceny diela, keď dojednanie akýchkoľvek (potenciálne neprijateľných) zmluvných podmienok v spore preukázané nebolo. Naviac však argumentáciu žalovaného v tomto smere možno považovať za účelovú. Žalovaný totiž v čase, kedy zo strany žalobcu prebiehalo zhotovenie diela, žiadne výhrady k obsahu zmluvného vzťahu; z hľadiska predmetu plnenia, ceny diela ani iných podmienok; neprezentoval a porušenie spotrebiteľských práv namieta až za stavu, keď je dielo vykonané a žalobca od neho požaduje doplatenie zvyšnej časti ním akceptovanej ceny diela. Za daného stavu tak nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, ktorý naznačil, že žalobca sa voči nemu správal nečestne. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní v súvislosti s úhradou ceny za úpravu podkladu poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by náklady na úpravu podkladu pod jestvujúcimi parketami písomne schválil alebo ich písomne objednal, pričom za takýto jeho úkon nemožno považovať ani vystavenie faktúry Č.. XXXXX žalobcom, odvolací súd považuje túto argumentáciu taktiež za nedôvodnú. Za stavu, keď je vylúčené, že poukázaním sumy 4.806,72 eura mienil žalovaný uhradiť žalobcovi časť odmeny za zhotovenie diela podľa cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, treba považovať za preukázané, že strany sporu sa na zhotovení tohto diela i na jeho cene (teda na uzavretí zmluvy o dielo) dohodli. Hoci k uzavretiu písomnej zmluvy nedošlo, je zjavné, že žalovaný nemal žiadnu pochybnosť o uzavretí zmluvy o dielo, o vzniku nároku žalobcu na odmenu za vykonanie úpravy podláh a o výške ceny za zhotovenie tohto diela (úpravy podláh). Preto jeho argumentáciu treba i v tomto smere považovať za nedôvodnú a účelovú. 11. Napokon, nedôvodná je i námietka žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie; ako už bolo uvedené; v odôvodnení rozsudku logicky, prehľadne a zrozumiteľne zhrnul tvrdenia žalobcu i obranu žalovaného, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spor posúdil, a; so zreteľom na všetky relevantné čiastkové predbežné otázky; dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, aj náležite vysvetlil, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, a tiež dôkladne posúdil relevantnosť argumentácie strán, vrátane námietky premlčania vznesenej žalovaným. Nepochybne preto súd prvej inštancie svojim postupom, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, nezasiahol do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. 12. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu na doplatenie ceny diela, ktorý mu vznikol voči žalovanému a ktorý nebol uspokojený, pričom žalovaný ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. 13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).