Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611208428 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611208428.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: S. P., K.. D. XX, C., zastúpenej advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 4.072,68 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/86/2012-95, zo dňa 13.4.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.072,68 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.068,95 eura od 4.6.2011 do zaplatenia; žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 244 eur a trov právneho zastúpenia 933,40 eura. Uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 4.072,68 eura s prísl. z titulu finančného vysporiadania leasingovej zmluvy. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako leasingový prenajímateľ, spoločnosť BN Capital, s.r.o., ako leasingový nájomca a dodávateľ vozidla spoločnosť BMC spol. s r.o. uzatvorili 19.5.2008 kúpnu a leasingovú zmluvu č. LZF/08/51115 (ďalej len „leasingová zmluva“), predmetom ktorej bolo dodanie a prefinancovanie vozidla D. D. sedan 1.6 ABS, AC, MP3, A/T, EČV: C.- XXXBY, výrobné číslo vozidla I. formou leasingu. Leasingový nájomca mal povinnosť zložiť akontáciu (prvú zvýšenú splátku) vopred vo výške 10 %, t.j. 45.400,- Sk, zostatok obstarávacej ceny spolu s poistným a úrokom sa zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu k Leasingovej zmluve. Ďalej zistil, že žalobca ako prenajímateľ, spoločnosť BN Capital, s.r.o., ako pôvodný nájomca a žalovaná ako nový nájomca uzatvorili 31.10.2008 záväzkovo právny vzťah, predmetom ktorého bol prevod práv a povinností z predmetnej leasingovej zmluvy (ďalej len „zmluva o prevode leasingu“) na nového nájomcu - žalovanú, v plnom rozsahu práv a povinností pôvodného leasingového nájomcu zo zmluvy a obchodných podmienok, na základe ktorého žalovaná vstúpila do práv a povinností leasingového nájomcu z pôvodnej leasingovej zmluvy namiesto spoločnosti BN Capital, s.r.o. Z prehľadu platieb a pohľadávok pre leasingovú zmluvu mu vyplynulo, že žalovaná neuhradila svoje záväzky z titulu splátky č. 31 vo výške 270,03 eura splatnej 7.12.2010, splátky č. 32 vo výške 272,10 eura splatnej 7.1.2011 a splátky č. 33 vo výške 272,10 eura splatnej 7.2.2011. Žalobca preto v zmysle čl. 13 bod 1 písm. b) odstúpil od leasingovej zmluvy; predsúdnou výzvou na zaplatenie dlžnej pohľadávky žalovanú vyzval na zaplatenie pohľadávky z titulu finančného vysporiadania leasingovej zmluvy (žalovaná požadovanú čiastku neuhradila). 3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vychádza z prevodu práv a povinností z leasingovej zmluvy. Pôvodný zmluvný vzťah bol nepochybne záväzkovým vzťahom medzi podnikateľmi. Obaja účastníci tohto vzťahu boli podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka a pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkal podnikateľskej činnosti zmluvných strán; zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývalo, že by mal pôvodný nájomca užívať predmet leasingu ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Ďalej poukázal na § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého ten, kto sa dohodne s dlžníkom (pôvodným leasingovým nájomcom), že preberá jeho dlh (žalovaná), nastúpi ako dlžník na jeho miesto, len ak na to dá veriteľ súhlas; súhlas bol žalobcom udelený vo vzťahu k prechodu všetkých práv a povinností z leasingovej zmluvy z pôvodného leasingového nájomcu na žalovanú. V tejto súvislosti ozrejmil, že prevzatie dlhu (privatívna intercesia) má vplyv na právne postavenie pôvodného dlžníka, preberateľa i veriteľa; pre pôvodného dlžníka prevzatie dlhu znamená, že sa zbaví povinnosti splniť dlh, preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto pôvodného dlžníka, veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky iba od preberateľa a zároveň mu vzniká povinnosť prijať plnenie od preberateľa, inak by sa dostal do omeškania. Obsah záväzku sa však zmenou v osobe dlžníka prevzatím dlhu nemení, preto sa nemení ani charakter zmluvného vzťahu ako obchodnozáväzkového vzťahu. Vychádzajúc z uvedeného posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ako obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a preto neprihliadol na obranu žalovanej, že vystupovala v právnom vzťahu ako fyzická osoba nepodnikateľ v postavení spotrebiteľa. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za použitia § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 324 ods. 1, § 373, § 379 veta prvá, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 531 ods. 1, ods. 3, § 532, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 v spojení s § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu z finančného vysporiadania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky. Uviedol, že priznaná istina 4.072,68 eura (ďalej len „priznaná istina“) pozostáva z dlžných leasingových splátok 814,23 eura do ukončenia leasingovej zmluvy t.j. splátky č. 31 vo výške 270,03 eura splatnej 7.12.2010, splátky č. 32 vo výške 272,10 eura splatnej 7.1.2011 a splátky č. 33 vo výške 272,10 eura splatnej 7.2.2011; žalovaná uvedenú položku nerozporovala, naopak uviedla že pohľadávku v tejto časti považuje za oprávnenú. Priznaná istina ďalej pozostáva z nesplatenej časti istiny 1.322,85 eura, ako rozdiel neuhradených splátok 34 až 72, ktoré sa stali odstúpením od zmluvy splatné s poukazom na čl. 13 ods. 1 obchodných podmienok vo výške 6.935,35 eura, znížený o výťažok z predaja predmetu leasingu vo výške 5.612,50 eura. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovanej, že žalobca nepostupoval pri predaji predmetu leasingu s odbornou starostlivosťou a mal možnosť vozidlo predať za vyššiu cenu; toto tvrdenie ničím nepreukázala. Upriamil pozornosť na to, že žalobca predložil znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že všeobecná predajná cena predmetu leasingu predstavovala 5.100,83 eura bez DPH (6.121 eur s DPH), vozidlo predal za kúpnu cenu 5.612,50 eura bez DPH t.j. vozidlo speňažil nad rámec ceny zistenej posudkom (daň z pridanej hodnoty nie je možné považovať za hodnotu vozidla, zaťažuje predávajúceho, t.j. žalobcu ako platcu DPH). Ďalej ozrejmil, že priznaná istina pozostáva zo zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu 165,96 eura (čl. 12 ods. 5 obchodných podmienok), poplatku za predčasné ukončenie zmluvy 199,20 eura a poplatku za upomienky 9,52 eura (obe čl. 8 ods. 13 obchodných podmienok), ktoré majú rovnako charakter zmluvnej pokuty. Mal za to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá určito a zrozumiteľne, s odkazom na obchodné podmienky, ako aj sadzobník v prípade poplatkov; výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú s ohľadom na povinnosť, ktorej splnenie zabezpečuje (splácanie poskytnutej finančnej služby 454.000,- Sk s DPH t.j. 15.070,04 eura). Úrok z leasingových splátok č. 34-72 kvalifikoval ako ušlý zisk. V tejto súvislosti ozrejmil, že zodpovednosť za škodu je podľa Obchodného zákonníka konštruovaná ako objektívna zodpovednosť (tzv. zodpovednosť za výsledok), preto je právne bezvýznamné, či škoda bola škodcom zavinená; žalovaná preukázateľne porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a preto je povinná nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Uviedol, že priznaná istina pozostáva taktiež z kapitalizovaných úrokov z omeškania 3,73 eura za omeškanie s úhradou splátok č. 29 vo výške 270,03 eura za obdobie od 7.10.2010 do 8.11.2010 a omeškanie splátky č. 31 vo výške 270,03 eura za obdobie od 7.12.2010 do 31.12.2010; výška úroku z omeškania bola stranami dojednaná v čl. 11 ods. 5 obchodných podmienok. Napokon poukázal na to, že priznaná istina pozostáva z nákladov na odhlásenie vozidla z evidencie vozidiel 97 eur, nákladov na odobratie predmetu financovania 204 eur, nákladov na parkovné 54 eur, nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku 70 eur; ich vynaloženie žalobca preukázal faktúrami dodávateľov, ako aj výpismi banky preukazujúcimi ich zaplatenie. Dohoda o náhrade týchto nákladov vyplývala z čl. 12 ods. 4 obchodných podmienok. Uplatnenú náhradu nákladov právne kvalifikoval ako náhradu škody, náhradu nákladov predpokladá čl. 11 ods. 4 obchodných podmienok. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, vznikla jej povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne. Keďže si uplatnil nárok odo dňa nasledujúceho po splatnosti finančného vysporiadania, t.j. 4.6.2011 (deň splatnosti 3.6.2011), tento mu súd prvej inštancie priznal v ním uplatnenej výške, a to z istiny zníženej o kapitalizovaný úrok 3,73 eura, ktorý bol zúčtovaný v konečnom finančnom vysporiadaní. Žalovanej nepovolil splácať dlžnú sumu v splátkach v ňou navrhovanej výške 30 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešnému žalobcovi priznal v konaní náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 244 eur a z trov právneho zastúpenia 933,40 eura vrátane DPH. 6. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť príp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala súdom prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Na objasnenie uviedla, že podpísaním zmluvy o prevode leasingu (konkrétne pristúpením k novému splátkovému kalendáru v zmysle čl. VI ods. 5 predmetnej zmluvy) došlo k zmene obsahu záväzkovo-právneho vzťahu medzi ňou a žalobcom; ako fyzická osoba pri uzatváraní zmluvy o prevode leasingu nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemožno záväzok, ktorý medzi nimi vznikol na základe zmluvy o prevode leasingu posudzovať podľa Obchodného zákonníka, ako tomu bolo v prípade zmluvného vzťahu, ktorý mu predchádzal, kedy žalobca ako prenajímateľ uzavrel zmluvu s nájomcom ako podnikateľom. Súdu prvej inštancie preto vytýkala, že na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil; v danom prípade je leasingová zmluva, v ktorej došlo k zmene obsahu práv a povinností spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná zmluvu neuzavrela ako podnikateľka. Išlo o vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohla individuálne ovplyvniť, pričom leasingová zmluva, ktorej podstatou bol nájom s následnou kúpou prenajatej veci spadá do pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z.z. Súdu prvej inštancie ex offo vyplývala povinnosť na základe čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS posúdiť nekalosť zmluvných podmienok leasingovej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok a vyvodiť všetky dôsledky. Všetky uvedené zmluvné podmienky považovala za neprijateľné podmienky spotrebiteľských vzťahov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa. V prípade ak by sa odvolací súd nestotožnil s názorom, že vzťah medzi ňou a žalobcom sa má riadiť ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku zmeny splátkového kalendára nemohla vstúpiť do rovnakých práv a povinností. Poznamenala, že zmenou splátkového kalendára sa menila jedna z podstatných náležitosti leasingovej zmluvy a tým sa podstatným spôsobom zmenila leasingová zmluva a preto nemožno uvedené posudzovať ako primárnu intercesiu, nakoľko v takom prípade by prevodom práv a povinností musela vstúpiť do rovnakých práv a povinností. 7. V súvislosti s nárokmi na uplatnenie zmluvnej pokuty uviedla, že pokiaľ je nájomná zmluva predčasne ukončená (netrvá po dohodnutú dobu), je prenajímateľ povinný znášať riziko, ktoré mu vyplýva z jeho podnikania, t.j. že nedosiahol taký zisk ako očakával; toto riziko nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Ďalej poukázala na to, že poplatok z predčasného ukončenia (zmluvy) podľa žalobcu vyplýva zo sadzobníka poplatkov; tento jej však nebol predložený. To isté platí k položke 3e poplatku za upomienku. V súvislosti s položkou 2c odúročený ušlý zisk uviedla, ide v podstate o úrok z budúcich leasingových splátok, ktorý má charakter náhrady škody kvalifikovanej podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Bola názoru, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorú si touto položkou uplatňuje. V prípade položky nákladov za odhlásenie vozidla na DI mala za to že tieto náklady bola povinná uhradiť kupujúca vozidla a nesúvisia s prepisom vozidla. V prípade nákladov za odobratie predmetu financovania, parkovného a ZP oponovala, že neexistuje žiadna mandátna ani iná zmluva, ktorá by žalobcu oprávňovala účtovať si odobratie predmetu leasingu; žalovaná navyše nebola vyzvaná na odovzdanie predmetu leasingu. Tieto náklady nie je možné považovať za opodstatnené, pretože v prípade výzvy by vozidlo dobrovoľne odovzdala a (uvedené náklady) by neboli vznikli. V prípade parkovného a zmluvného poistenia namietala jednak neexistenciu zmluvy, ktorá by oprávňovala žalobcu účtovať parkovné a rovnako tak skutočnosť, že pokiaľ by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou a predal by vozidlo výhodnejšie všetky tieto náklady by boli pokryté výťažkom z predaja. Zároveň vyslovila názor, že vo veci nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie s ohľadom na jej ponuku na pokračovateľa leasingu. Žalobca postupoval neprimerane, keď za to isté porušenie povinnosti dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa. Napokon uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nepostupoval správne, keď jej ako fyzickej osobe nepovolil v záujme ochrany práv spotrebiteľa splácať dlžnú sumu v splátkach vzhľadom k nepriaznivým majetkovým a sociálnym pomerom na jej strane. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke, že uzatvorením zmluvy o prevode leasingu došlo k zmene obsahu pôvodného leasingového zmluvného vzťahu, a preto nemôže byť tento vzťah posúdený ako prevzatie dlhu uviedol, že túto námietku žalovaná vzniesla až v odvolaní proti napadnutému rozsudku (v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnená nebola). Zo strany žalovanej sa jedná o uplatnenie nových skutočností, pričom nie je splnená žiadna z podmienok stanovených v § 205a O.s.p. pre pripustenie týchto nových skutočností. S ohľadom na uvedené mal za to, že odvolací súd by nemal na predmetnú námietku prihliadať; pokiaľ by bolo možné na uvedenú námietku žalovanej v odvolacom konaní prihliadať, aj tak nie je dôvodná, pretože k žiadnej zmene obsahu zmluvného vzťahu nedošlo. Na základe zmluvy o prevode leasingu došlo iba k zmene osoby záväzkového právneho vzťahu, nie k zmene jeho obsahu. Žalovaná vstúpila do právneho vzťahu, ktorý už existoval medzi žalobcom a pôvodným leasingovým nájomcom, a na samotný obsah tohto právneho vzťahu nemala a ani nemohla mať táto zmena žiadny vplyv. Ďalej vyslovil názor, že žalobou uplatnené nároky nijak neodporujú ani ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Bol presvedčený, že žiadny uplatnený nárok resp. ustanovenie leasingovej zmluvy, na ktorom je príslušný nárok založený, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a nejedná sa preto o neprimerané zmluvné podmienky. Posúdenie jednotlivých uplatnených nárokov súdom prvej inštancie považoval za správne. Rovnako sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom nepovolenia splátok, ktoré žalovaná požadovala vo výške 30 eur mesačne. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.6.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k uloženiu povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.072,68 eura spolu s príslušenstvom titulom finančného vysporiadania leasingovej zmluvy; ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka (§ 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tretia osoba, preberateľ, pričom charakter pôvodného záväzku sa týmto úkonom nemení (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008, zo dňa 20.5.2009). Vychádzajúc z uvedeného platí, že pokiaľ žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, prevzala dlh vyplývajúci z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu (čo medzi stranami nebolo sporné), charakter predmetného právneho vzťahu sa týmto spôsobom nezmenil a naďalej sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka; neobstojí preto námietka žalovanej, že v predmetnom záväzkovom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej, že zmenou splátkového kalendára sa zmenila podstatná náležitosť leasingovej zmluvy a preto nemohla vstúpiť do rovnakých práv a povinností jej právneho predchodcu. Samotná skutočnosť, že dlžník, po ktorom žalovaná prevzala dlh, splatil pred prevzatím dlhu časť splátok (konkrétne splátku č. 1 až 5) a preto bol pre žalovanú vyhotovený nový splátkový kalendár, nesvedčí záveru, že žalovaná vstúpila do iného záväzkového vzťahu; jedná sa o obsahovo rovnaký obchodno-záväzkový vzťah, ibaže s aktualizovaným splátkovým kalendárom. Ani gramatickým výkladom § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno dospieť k záveru, že žalovaná musí prevziať dlh po pôvodnom dlžníkovi v identickej výške ako bol na začiatku dojednaný, naopak je logické, že sa preberá už sčasti splnený dlh. 12. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že žalovaná zmluvou o prevode leasingu v plnom rozsahu vstúpila do práv a povinností leasingového nájomcu (prevzala dlh) z pôvodnej leasingovej zmluvy t.j. spoločnosti BN Capital, s.r.o. a dôvodne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny. Súd prvej inštancie vychádzal z adekvátne zisteného skutkového stavu, keď mal za to, že žalovaná neuhradila svoje záväzky z titulu splátky č. 31, č. 32 a č. 33 v dôsledku čoho žalobca v zmysle čl. 13 bod 1 písm. b) obchodných podmienok pre finančný prenájom odstúpil od leasingovej zmluvy; náležite špecifikoval pohľadávku žalobcu z finančného vysporiadania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy a uviedol, že pozostáva z dlžných leasingových splátok 814,23 eura, nesplatenej časti istiny 1.322,85 eura, zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu 165,96 eura, poplatku za predčasné ukončenie zmluvy 199,20 eura a poplatku za upomienky 9,52 eura, odúročený ušlý zisk 1.132,19 (úrok zo splátok č. 34-72), úrokov z omeškania 3,73 eura za omeškanie s úhradou splátok č. 29 vo výške 270,03 eura za obdobie od 7.10.2010 do 8.11.2010 a omeškanie splátky č. 31 vo výške 270,03 eura za obdobie od 7.12.2010 do 31.12.2010, nákladov na odhlásenie vozidla z evidencie vozidiel 97 eur, nákladov na odobratie predmetu financovania 204 eur, nákladov na parkovné 54 eur, nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku 70 eur. S poukazom na takto zistený skutkový stav žalovanú dôvodne zaviazal na splnenie uvedených povinností. Pokiaľ žalovaná pri špecifikácii priznanej pohľadávky namietala, že žalobca je povinný znášať riziko predčasne ukončenej zmluvy a nie je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu, takáto argumentácia je právne irelevantná; v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa subsidiárne použije aj na obchodnoprávne vzťahy, sa zmluvná pokuta uhrádza pre prípad porušenia právnej povinnosti a to bez ohľadu na to, či má žalobca povinnosť znášať isté podnikateľské riziko alebo nie. Nedôvodnou bola aj námietka, že poplatok z predčasného ukončenia zmluvy a poplatok za upomienku vyplýva z sadzobníka poplatkov, ktorý žalovanej nebol predložený; na predmetný sadzobník priamo odkazovali obchodné podmienky pre finančný prenájom (leasing) a bol preto integrálnou súčasťou týchto podmienok, pričom žalovanej bol voľne dostupný. K námietke žalovanej, že žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie škody vo forme ušlého zisku z nezaplatených leasingových splátok odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal všetky predpoklady pre priznanie takéhoto nároku; bolo jednoznačne preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou (nezaplatenie predmetných splátok), jednoznačne bola preukázaná aj škoda vo forme ušlého zisku (žalobcov majetok by sa v prípade riadneho platenia splátok rozmnožil) a napokon bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou žalobcu (škoda vznikla pre nezaplatenie predmetných splátok). 13. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k priznaniu predmetného nároku neboli žalovanou uvádzané tvrdenia v odvolaní tak ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalovaná poukazovala vo svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 15. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní pred Okresným súdom Malacky vedenom pod sp. zn. 4C/86/2012. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie mal vzhľadom na absenciu akýchkoľvek listinných dôkazov na preukázanie osobných, zárobkových a majetkových pomerov za to, že žalovaná nepreukázala hodnoverným spôsobom existenciu zákonom stanovených podmienok odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za odvolanie; nepreukázala, že je tou osobou, ktorej je potrebné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov sa musí dôsledne dbať na preukázanie oboch kumulatívnych podmienok ktoré vyžaduje zákon. Ozrejmil, že prvou podmienkou sú pomery strany sporu (čo nemal preukázané) a druhou svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva; v tomto štádiu súdneho konania nemožno jednoznačne určiť, či uplatňovanie práva žalovanou je svojvoľné alebo zrejme bezúspešné. 16. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala súdom prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Trvala na tom, že všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov boli v jej prípade splnené; preukázala, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nedisponuje takým množstvom peňažných prostriedkov, aby mohla zaplatiť súdny poplatok bez vážnej ujmy. Mala za to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len hypoteticky bez konkrétnych dôkazov konštatuje, že žalovaná nepreukázala existenciu zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a obmedzuje sa na tvrdenie o absencii akýchkoľvek listinných dôkazov. V tejto súvislosti poukázala na § 138 ods. 1, ods. 2 O.s.p. a uviedla, že tento neukladá strane sporu pri podaní návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov povinnosť svoje pomery a finančnú situáciu preukazovať listinnými dôkazmi; ak by ju súd prvej inštancie vyzval, aby na preukázanie svojich tvrdení predložila listiny, bez zbytočného odkladu by tak urobila. 17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 18. Je na strane sporu - žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť - predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.9.2011, sp. zn. 5 Cdo 138/2011). V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ mal súd prvej inštancie vzhľadom na absenciu akýchkoľvek listinných dôkazov na preukázanie osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalovanej za to, že žalovaná nepreukázala hodnoverným spôsobom existenciu zákonom stanovených podmienok odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za odvolanie, bol povinný vyzvať stranu sporu na doplnenie týchto dôkazov; preto ak žalovaná neoznačila v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, mal ho vyhodnotiť ako neúplne podanie a v zmysle vyššie uvedeného mal žalovanú vyzvať na odstránenie vád takéhoto návrhu (t.j. vyzvať ju na označenie listinných dôkazov preukazujúcich ňou tvrdené skutočností). Pretože súd prvej inštancie žalovanú na doplnenie žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov nevyzval, uvedeným nesprávnym úradným postupom znemožnil žalovanej uplatňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; po opätovnom rozhodnutí o žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 236 C.s.p. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).