Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/246/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210911 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611210911.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova ul. č. 6, Bratislava, zastúpený: GRABANT, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Kováčska ul. č. 53, Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: X/ G. D.Í., E.. XX. XX. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXX, K. P., X/ X. D.Í., E.. XX. XX. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXX, K. P. X/ A. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXX, K. P. X/ Z. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Q.. A. X. Č.. XX, A., Ž. X/ W. X/ Y. F.: A. A., Z. OkresnéG. S. Z. a žalovaný 4/ zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Klimo, Sládkovičova ul. č. 16/61, Žiar nad Hronom, o zaplatenie istiny 2. 596, 89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17. februára 2015, č. k. 6C/214/2011 - 278 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 05. apríla 2016, č. k. 6C/214/2011 - 330, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1. 585, 09 eur s úrokom z omeškania vo výške 8, 75 % ročne od 31. 01. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, vo zvyšku uplatnenej istiny a úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39 ods. 1, 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 1 ods. 1, 2 vyhl. č. 154/2005 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že pohľadávka uplatnená žalobcom v sume 2. 596, 89 eur je pohľadávkou z neoprávneného odberu elektriny, skutočnosť ktorú žalobca preukázal protokolom o neoprávnenom odbere, záznamom o kontrole odberného miesta a faktúrou s tým, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo z odberného miesta žalobcu do domu na D. XX K. X., keď porušenie právnej povinnosti (§ 420 Občianskeho zákonníka) predstavoval nelegálny odber elektrickej energie bez platne uzavretej zmluvy v zmysle § 39 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z. z., pri preukázanej príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom elektriny a vznikom škody. Uviedol, že nakoľko neoprávnene odoberaná elektrina bola dodávaná do domu na D. XX K. X., za osoby škodcov možno považovať osoby bývajúce v tomto dome s tým, že mal v konaní preukázané, že pôvodnými vlastníkmi domu boli žalovaní 1/ a 2/, ktorí ho užívali spoločne so svojimi deťmi, žalovanými 3/, 4/ a 5/, skutočnosť, ktorú potvrdil protokol o neoprávnenom odbere, tvrdenie pôvodne žalovaného A.. Z. T. a špecifikácia uplatnenej pohľadávky voči žalovaným s tým, že ich rodinný dom bol predmetom exekúcie a bol odpredaný na dražbe v októbri 2008. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z doložených dokladov mal preukázané, že žalovaní nemali uzavretú riadnu zmluvu o odbere elektrickej energie od 13. 09. 2006 až do vypratania rodinného domu koncom apríla 2009, pričom žalobca zistil neoprávnený odber vo výške 18 484 kWh za obdobie od 13. 09. 2006 do 13. 05. 2009 s tým, že v období od 14. 10. 2008 do 13. 05. 2009 bol stav neoprávnene odobratej elektrickej energie vo výške 8 512 kWh (41 941 kWh stav zistený pri kontrole - 33 429 kWh stav zistený pri dražbe), avšak žalobca si za toto obdobie náhradu škody za neoprávnený odber voči žalovaným neuplatnil, nakoľko neoprávnený odber si za toto obdobie uplatnil proti pôvodnému žalovanému A.. Z. T., nárok ktorý však následne zobral späť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca za toto obdobie nesprávne vyčíslil stav neoprávneného odberu na 3 512 kWh z čoho vyplýva, že od 13. 09. 2006 do 14. 10. 2008 si žalobca mohol uplatniť neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 10 336 kWh (celkový neoprávnený odber elektriny 18 848 kWh - 8 512 kWh ako odber od 14. 10. 2008 do 13. 05. 2009), a nie odber vo výške 15 336 kWh tak, ako ho špecifikoval s tým, že v prepočte ceny 0,153356 eur za 1 kWh predstavuje výška škody za neoprávnený odber sumu 1. 585, 09 eur, keďže podnikové plomby boli neporušené, elektromer po celú dobu neoprávneného odberu zaznamenával odobratú elektrickú energiu, a preto bolo možné vyčísliť výšku škody podľa odobratej spotreby, z dôvodu ktorého vo zvyšku uplatnenej istiny žalobu žalobcu zamietol. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaných s plnením ich peňažného dlhu od 30. 01. 2013 (správne od 31. 01. 2013), t. j. odo dňa, kedy boli žalovaným doručené žaloby a kedy mohli žalovaní pohľadávku plniť prvý krát, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že sa žalovaní do omeškania dostali dňom 02. 10. 2009, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry na zaplatenie vyčíslenej škody za neoprávnený odber, keďže túto faktúru žalobca žalovaným nedoručil, a preto žalobu vo zvyšku úroku z omeškania za obdobie od 02. 10. 2009 do 30. 01. 2013 zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že úspech žalobcu vo veci je vyjadrený pomerom prisúdenej sumy a sumy požadovanej žalobou, t. j. 61, 04 % (1. 585, 09 eur/2. 596, 89 eur) a úspech žalovaných vo veci predstavuje nepriznanú časť žalovanej sumy v pomere k požadovanej žalovanej sume, t. j. 38, 96 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného) s tým, že žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu 22, 08 % (61, 04 % - 38, 96 %) jeho účelne vynaložených trov z priznanej istiny (22, 08 % zo sumy 95 eur súdny poplatok a odmena advokáta za dva úkony právnej pomoci á 71, 37 eur s režijným paušálom v sume 7, 63, spolu v sume 86, 63 eur) a nakoľko mal úspech len v nepatrnej časti, pomernú časť trov mu nepriznal a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O. s. p.,), ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu škody aj vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 1. 011, 80 eur s 9 % úrokom z omeškania p. a. zo sumy 1. 011, 80 eur od 02. 10. 2009 do zaplatenia a súčasne žiadal priznať k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov prvoinštančného konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 202, 20 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 391, 44 eur a náhradu trov odvolacieho konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 60, 50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 83, 76 eur. Uviedol, že trvá na vyčíslení náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom s tým, že súd prvej inštancie bol na základe tvrdených skutočností a predložených dôkazov náležite oboznámený s tým, ako poňal vyúčtovanie voči jednotlivým žalovaným, t. j. mal vedomosť o tom, že za obdobie od 13. 09. 2006 - 14. 10. 2008 si vyúčtoval škodu vo výške 2. 596, 89 eur za 15 336 kWh (voči žalovaným 1/ až 4/) a za obdobie od 14. 10. 2008 - 13. 05. 2009 škodu vo výške 665, 32 eur za 3 512 kWh (voči pôvodnému žalovanému A.. Z. T., ktorý tento dlh uhradil). Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov, predovšetkým Zápisnice a Nájomnej zmluvy k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa ustálil na tom, že stav elektromera ku dňu 14. 10. 2008 bol 33 429 kWh a nie 38 429 kWh, nakoľko stav elektromera, tak ako to vyplýva zo Zápisnice a Nájomnej zmluvy bol 429 kWh z čoho vyplýva, že si súd prvej inštancie zrejme nesprávne osvojil tvrdenia pôvodného žalovaného A.. Z. T., ktorý vo svojom podaní zo dňa 14. 10. 2011 omylom uviedol túto nižšiu hodnotu s tým, že prvoinštančný súd mal pri posudzovaní stavu elektromera ku dňu 14. 10. 2008 vychádzať zo zisteného stavu 38 429 kWh a nie zo stavu 429 kWh. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v období od 14. 10. 2008 do 13. 05. 2009 bol stav neoprávnene odobratej elektriny vo výške 8 512 kWh (ako rozdiel medzi 41 941 kWh a 33 429 kWh), pretože v skutočnosti za dané obdobie došlo k odberu len 3 512 kWh elektriny, t. j. bolo potrebné prihliadať na správny konečný stav 41 941 kWh a správny stav dňa 14. 10. 2008 38 429 kWh a tieto navzájom odčítať, pričom za týchto okolností by tak súd dospel k výpočtu spotreby elektriny za toto obdobie vo výške 3 512 kWh (a nie 8 512 kWh) s tým, že spotreba vo výške 3 512 kWh za predmetné obdobie je zároveň tou spotrebou, náhradu, za ktorú si uplatnil sumu 665, 32 eur (táto čiastka zahŕňa už aj uplatnenú DPH a 14 sadzby nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu) voči pôvodnému žalovanému A.. Z. T.É., z dôvodu ktorého je tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že za dané obdobie si nesprávne vyčíslil stav neoprávneného odberu nesprávne, pretože súd pri posudzovaní spotreby za predmetné obdobie vychádzal z nesprávneho údaja o stave elektromera dňa 14. 10. 2008. K výpočtu za obdobie od 13. 09. 2006 - 14. 10. 2008 uviedol, že si spotrebu a výšku škody za toto obdobie vyčíslil voči aktuálnym žalovaným 1/ až 4/, pričom pri stanovení spotreby vychádzal z hodnôt zo dňa 14. 10. 2008, t. j. 38 429 kWh a zo dňa ukončenia zmluvy 13. 09. 2006, t. j. 23 093 kWh a tieto navzájom odčítal, pričom výslednou hodnotou spotreby elektriny za toto obdobie je tak výška 15 336 kWh, ktorú zároveň uviedol v už doloženom výpočte škody, a preto je ním uplatnená náhrada škody za spotrebu 15 336 kWh správna a vychádza z predložených dôkazov. Namietol tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že si mohol uplatniť neoprávnený odber za spotrebu iba 10 336 kWh a nie za 15 336 kWh, nakoľko pri ustálení skutkového stavu vychádzal z nesprávneho údaja (33 429 kWh), v dôsledku čoho tak došlo k pomyselnej „strate" a neuplatneniu si náhrady škody za spotrebu 5 000 kWh. Uviedol, že napriek tomu, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, predovšetkým čo sa spotreby elektriny a uplatnenej škody voči žalovaným 1/ až 4/ týka, a v dôsledku toho mu tak priznal náhradu škody v nižšej výške, než v akej si ju voči žalovaným 1/ až 4/ uplatnil, je úvaha prvoinštančného súdu pri rozhodovaní v konečnom dôsledku správna, nakoľko správne ustálil, že k neoprávnenému odberu elektriny zo strany žalovaných skutočne došlo, že mu tým spôsobili škodu, ktorú sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť vrátane jej príslušenstva a trov konania, avšak napriek tomu, nevypočítal výšku spôsobenej škody úplne správne, keď výšku ním zistenej spotreby elektrickej energie vynásobil cenou za 1 kWh 0,153356 eur/kWh, keďže bral do úvahy výšku spotreby len 10 336 kWh, zatiaľ čo správne mal brať pri výpočte do úvahy spotrebu elektriny vo výške až 15 336 kWh a túto vynásobiť cenou za spotrebovanú elektrinu, t. j. 15 336 kWh x 0,153356 eur = 2. 351, 87 eur, a k uvedenej čiastke mal pripočítať alikvotnú časť DPH vo výške 213, 31 eur a tiež 1 sadzby za náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 31, 71 eur. Poukázal na skutočnosť, že dôvodnosť uplatňovania si náhrady odvedenej DPH, ako aj náhrady nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vyplýva priamo z príslušných daňových predpisov, resp. z Vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z. z. s tým, že konajúci súd aplikujúc svoju úvahu pri rozhodovaní mu mal priznať náhradu škody aj za ostatných 5 000 kWh, t. j. 766, 78 eur, čím by celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 2. 351, 87 eur (ako súčet súdom priznanej výšky škody 1. 585, 09 eur + 766, 78 eur) a k takto vypočítanej výške škody mal zároveň súd pripočítať DPH vo výške 213, 31 eur v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tiež 1 sadzby za náklady spojené po zistení neoprávneného odberu vo výške 31, 71 eur v súlade s ustanovením § 1 ods. 5 Vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z. z. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, nakoľko mal byť v spore plne úspešný, t. j. bolo dostatočne dôvodné, aby mu bola priznaná uplatnená náhrada škody v plnej výške spolu s príslušenstvom, čím by mu vznikol nárok aj na náhradu trov konania v plnej výške. 3. Žalovaný 4/ vo svojom podaní označeným ako vyjadrenie k odvolaniu uviedol, že bol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti zaviazaný na úhradu žalovanej istiny bez toho, aby mu bolo preukázané porušenie právnej povinnosti a kauzálny nexus, t. j. príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou, nakoľko súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že škoda je preukazovaná od roku 2006, kedy mal 16 rokov a ako maloletý žijúci s rodičmi sa na žalovanej škode podieľať nemohol o to viac, že nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú vlastnili jeho rodičia. Uviedol, že napadnutý rozsudok mu ani nebol doručený v súlade s platnou právnou úpravou, v zmysle ktorej je možné uplatniť námietku premlčania aj v odvolacom konaní, z dôvodu ktorého vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý bol voči nemu žalobou uplatnený, nakoľko škoda vznikla v roku 2006, a žalobca sa o nej dozvedel dňa 13. 05. 2009 a voči nemu si ju preukázateľne uplatnil až dňa 14. 01. 2013, kedy súd prvej inštancie pripustil rozšírenie strán, a preto vo vzťahu k nemu uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia lehota a navrhol žalobu proti nemu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania v sume 159, 52 eur. 4. Žalovaný 4/ na výzvu súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 21. augusta 2015, č. k. 6C/214/2011 - 305, aby oznámil, či jeho podanie zo dňa 03. 08. 2015 je odvolaním proti rozsudku alebo vyjadrením k odvolaniu, tak ako bolo označené, v podaní zo dňa 14. 09. 2015 uviedol, že dopĺňa podanie zo dňa 21. 07. 2015 o zákonné náležitosti odvolania s tým, že navrhuje napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu zmeniť a žalobu zamietnuť, nakoľko mu žiadnym dôkazom nebola preukázaná zodpovednosť za škodu, ako i z dôvodu premlčania nároku voči jeho osobe. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom v neprítomnosti žalovaného 4/ v súlade so zákonom, z dôvodu ktorého mu možnosť konať pred súdom odňatá nebola s tým, že jeho tvrdenie, že mu nebolo riadne preukázané porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi jeho konaním a žalovanou škodou je nepravdivé, nakoľko v konaní sa skutočne preukázalo, že v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie žalovaný 4/ užíval nehnuteľnosť, na ktorú sa viaže odberné miesto elektrickej energie spolu so žalovanými 1/, 2/ a 3/, keďže v tom čase býval s rodičmi a súrodencami a aj on neoprávnene odoberal elektrickú energiu. Uviedol, že nakoľko zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, za škodu nemusí nevyhnutne zodpovedať vlastník nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže odberné miesto, ako sa mylne domnieva žalovaný 4/. K námietke premlčania vznesenej žalovaným 4/ uviedol, že podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (uvedené zákonné ustanovenie upravuje písomnú formu zmluvy, pozn. odvolacieho súdu) dvojročná objektívna lehota začína plynúť dňom, kedy sa o škode dozvedel ten, komu bola spôsobená a zároveň, keď sa dozvedel, kto škodu spôsobil s tým, že o škode sa nedozvedel dňom vykonania kontroly odberného miesta dňa 13. 05. 2009, ale až na základe podania na súd pôvodného žalovaného (Z. T.) zo dňa 14. 10. 2011, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 02. 2012, v ktorom uviedol, že terajší žalovaní neoprávnene odobrali elektrickú energiu s tým, že návrh na pristúpenie žalovaných do konania podal dňa 02. 11. 2012 a nie dňa 14. 01. 2013, ako sa mylne domnieva žalovaný 4/ v odvolaní, čiže dvojročná subjektívna lehota voči žalovanému 4/ neuplynula, keď objektívna lehota začala plynúť dňom vzniku škody, teda odo dňa 13. 09. 2006. Uviedol, že podľa jeho názoru škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola žalovanými spôsobená úmyselne, z dôvodu ktorého plynie desaťročná objektívna lehota, nakoľko Z. T., ktorý sa neskôr stal vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže odberné miesto elektrickej energie chcel v súčinnosti so žalovanou 1/ vykonať prepis odberateľa na odbernom mieste zo žalovanej 1/ na seba, nakoľko sa však žalovaná 1/ nikdy nechcela dostaviť do ZSE Energia, a.s. a vždy pred dohodnutým termínom schôdzky s Z. T. termín zrušila, je evidentné, že musela vedieť, že svojim konaním odoberá elektrickú energiu neoprávnene. 6. Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalovaným 1/ až 4/ uznesením zo dňa 20. februára 2014, č k. 6C/214/2011 - 258, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2014 ustanovil na konanie opatrovníčku, odvolanie žalobcu doručoval žalovaným 1/, 2/ a 3/ na adresy ich bydliska, sa k nemu nevyjadrili, keďže zásielky sa prvoinštančnému súdu vrátili ako nedoručené (§ 111 ods. 3 C. s. p., ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie). 7. Žalovaný 4/, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu doručené dňa 20. 01. 2016, sa k nemu nevyjadril. 8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodu, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok v odvolacom konaní napraviť možné nie je s tým, že konanie pred súdom prvej inštancie, ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Z obsahu žaloby žalobcu podanej dňa 15. 03. 2011 na Okresný súd Bardejov a obsahu pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sa domáhal voči Z. T. zaplatenia istiny 3. 497, 97 eur s 9 % úrokom z omeškania od 02. 10. 2009 do zaplatenia, vyčíslenej vo faktúre č. 3002172 ako náhrada škody za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorej výška bola vypočítaná vo výške pôvodne žalovanej istiny za obdobie od 12. 11. 2008 do 13. 05. 2009, 182 dní v množstve 18 848 kWh, keď súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14. januára 2013, č. k. 6C/214/2011 - 215 na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, konanie v časti o zaplatenie istiny 235, 76 eur zastavil, žalobcovi vrátil preplatok súdneho poplatku vo výške 7, 30 eur a zároveň pripustil, aby do konania pristúpili súčasní žalovaní 1/ až 4/ a zmenu petitu, ktorú žalobca navrhol pripustiť tak, že žalovanému 1/ (Z. T.) bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 665, 32 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02. 10. 2009 do zaplatenia a žalobcom 2/ až 5/ (terajší žalovaní 1/ až 4/) povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2. 596, 89 eur s 9 % úrokom z omeškania od 02. 10. 2009 do zaplatenia, pričom uznesením zo dňa 10. júna 2013, č. k. 6C/214/2011 - 222 konanie voči žalovanému 1/ zastavil a rozhodol o trovách konania. 11. Z obsahu príloh žalobcu k žalobe vyplýva, že pôvodne označenému žalovanému Z. T. faktúrou č. 3002172, označenou ako vyúčtovanie náhrady škody zo dňa 16. 09. 2009, splatnou dňa 01. 10. 2009 vyúčtoval sumu 3. 497, 97 eur ako náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na základe protokolu s tým, že z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 13. 05. 2009 vyplýva, že odberateľom je XXXXXXXXXX, ČOM: 7656022 a stav číselníka VT bol 419 41 kWh, a neoprávnený odber bol spôsobený tým, že k nemu došlo bez platnej zmluvy a chýbala jedna podniková plomba, ktorá zabezpečovala OM vo vypnutom stave. 12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe predložil vôbec nevyplýva, za aké obdobie vlastne pôvodne uplatnenú istinu v konaní (3. 497, 97 eur) fakturoval, keďže vo faktúre č. 3002172, ktorú označil ako náhrada škody za neoprávnený odber elektrickej energie je uvedená iba fakturovaná suma, avšak obdobie, za ktoré bol neoprávnený odber elektrickej energie žalobcom zistený v nej uvedené nie je, pričom z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 13. 05. 2009 je možné iba zistiť stav číselníka (41 941), výrobné číslo elektromera (XXXXXXX) a číslo odberateľa (XXXXXXXXXX), stav zabezpečovacích zariadení a popis neoprávneného odberu, a zo Záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním je možné zistiť, že odberateľ - užívateľ je žalovaná 1/ a majiteľom Z. T.. 13. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko si žalobca už pri podaní žaloby nesplnil svoju povinnosť pripojiť všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával, a to napriek tomu, že je od začiatku konania zastúpený splnomocnenou advokátskou spoločnosťou (§ 79 ods. 2 O. s. p., Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom), súd prvej inštancie ho na ich predloženie v priebehu konania síce vyzval výzvou zo dňa 09. 10. 2012 (na predloženie Zmluvy o pripojení uzavretej so žalovanými 1/ a 2/), avšak napriek tomu, že žalobca súdu prvej inštancie podaním zo dňa 05. 11. 2012 (viď č. l. 192 spisu) oznámil, že danou zmluvou nedisponuje, keďže listiny vzťahujúce sa na dodávku elektrickej energie sa týkajú odlišného subjektu, spoločnosti ZSE Energia a. s., si súd prvej inštancie zmluvu o pripojení, ktorá mala byť uzavretá so žalovanými 1/ a 2/ nezadovážil. 14. Je nutné uviesť, že až z listinných dôkazov predložených pôvodným žalovaným (Z. T.) je možné zistiť, že žalovaní 1/ a 2/ (viď č. l. 105 spisu) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej na Liste vlastníctva Č.. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., F. A., F. X., Z. X. „., Z. Č. XXXX/X F. K. XXX A.X, zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXXX/X F. K. XXX A.X, záhrady, druh stavby rodinný dom, súpisné číslo XXX od roku 2003, ktorej vydražiteľom sa stal práve pôvodný žalovaný v dražbe konanej dňa 30. 09. 2008 a na ktorej bol zistený odber elektrickej energie bez platnej zmluvy, avšak na základe ktorého listinného dôkazu dospel súd prvej inštancie k záveru, že za škodu spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie zodpovedajú dokonca žalovaní 3/, 4/ a 5/ ako deti žalovaných 1/ a 2/, keď do konania uznesením zo dňa 14. januára 2013, č. k. 6C/214/2011 - 215 pripustil pristúpenie iba žalovaných 2/ až 5/, pričom po zastavení konania voči pôvodne žalovanému 1/ (Z. T.), zostali žalovanými iba G. D. ako žalovaná 1/, X. D. ako žalovaný 2/, A. D. ako žalovaný 3/ a napokon Z. D. ako žalovaný 4/ nie je možné zistiť (t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom boli žalované iba štyri fyzické osoby), a nakoľko sa v spise, okrem žalobcom predloženého Výpočtu (č. l. 197 spisu) kWh a DPH za určité roky nenachádza žiadny dôkaz o tom, že žalovaní 1/ a 2/ mali so žalobcom (resp. s obchodnou spoločnosťou ZSE Energia a. s.) uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie, t. j. zmluvu o pripojení, nie je zrejmé, na základe ktorého doloženého dokladu dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalovaní (súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktorých žalovaných mal na mysli,) nemali od 13. 09. 2006 až do vypratania domu uzavretú riadnu zmluvu o odbere elektrickej energie, keď súdu prvej inštancie uniklo, že v roku 2006 bol žalovaný 3/. (A. D.) K. K. XX X. a žalovaný 4/ (Z. D.) K. K. XX X., t. j. na právne úkony spôsobilí neboli, z dôvodu ktorého ani žiadnu zmluvu so žalobcom uzavrieť nemohli. 15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nie je možné zistiť, na základe ktorého listinného dôkazu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca zistil neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 18 484 kWh za obdobie od 13. 09. 2006 do 13. 05. 2009, nakoľko ako už odvolací uviedol vyššie, z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (viď č. l. 7 spisu), ktorý nie je ani podpísaný a nie je v ňom uvedené, kto ho schválil jednoznačne vyplýva, že spotreba 18 484 kWh bola zaregistrovaná za obdobie od 12. 11. 2008 do 13. 05. 2009. 16. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike“), v spojení s vykonávacou vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej „vyhláška“), ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere, t.j. ten, kto elektrinu odoberal. 17. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. 18. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. 19. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pokiaľ žalobca zistil neoprávnený odber elektrickej energie dňa 13. 05. 2009 na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi boli do jej dražby dňa 30. 09. 2008 žalovaní 1/ a 2/, bol povinný v konaní preukázať čas trvania neoprávneného odberu, t. j. od kedy neoprávnený odber trval, alebo v prípade, ak čas trvania neoprávneného odberu zistiť možné nebolo, nakoľko doposiaľ nie je zrejmé, či žalovaní 1/ a 2/ mali alebo nemali uzavretú Zmluvu o pripojení, resp., ak mali do kedy, právne relevantným spôsobom preukázať výpočet účtovania neoprávneného odberu elektrickej energie od 13. 05. 2009, kedy bol vykonaný posledný odpočet určeného meradla, avšak najdlhšie za obdobie posledných 6 mesiacov. 20. Je nutné uviesť, že všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. 21. V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie". Je povinnosťou súdu, aby pri zisťovaní skutkového stavu aj z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým okolnostiam rozhodným pre vyhovenie alebo zamietnutie žaloby. To pravda je možné iba vtedy, ak súd starostlivo a svedomite skúma všetky dôkazné prostriedky tak jednotlivo, ako aj v ich celku a na základe výsledkov takého dokazovania potom aj dovodí záver o tom, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov pokladá za dokázané alebo nedokázané. 22. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t.j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O. s. p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov (od 01. 07. 2016, strán sporu), z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka (stranu) nepriaznivý dôsledok, ktorý je procesnou ujmou žalobcu, ktorý si nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že strana (účastník konania do 30. 06. 2016) v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje (v procesnej teórii) jeho procesnou zodpovednosťou. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno stíha stranu iba v prípade, ak ide o skutočnosti odôvodňujúce žalobu vo veci samej. 23. V sporovom konaní sa považuje súd prvej inštancie za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie strany k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. Zároveň je však povinnosťou súdu v prvom rade starostlivo uvažovať, ktoré dôkazy môže pre rozhodnutie vo veci potrebovať a ktoré nie. 24. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie rozhodol spor napadnutým rozsudkom bez toho, aby vôbec žalobcu, ktorý sa nezúčastnil ani jedného pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie (na deň 19. 11. 2013 a 17. 02. 2015, na ktorom meritórne rozhodol, a na ktorých svoju neprítomnosť aj žalobca ospravedlnil) vôbec vypočul, a na základe listinných dôkazov, z ktorých však súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nevyplýva, pričom za zmätočný je nutné označiť aj postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že uznesením zo dňa 20. februára 2014, č. k. 6C/214/2011 - 258, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2014 ustanovil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ opatrovníčku, ktorej síce doručil žalobu, výzvu na vyjadrenie k nej, avšak predvolanie na pojednávanie jej už nedoručil a ani napadnutý rozsudok, a napokon ju neuviedol ani v jeho záhlaví. 25. Súd prvej inštancie sa dopustil zároveň závažného procesného pochybenia, keď napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 17. 02. 2015 doručil do vlastných rúk žalovanej 1/, ale aj žalovanému 3/ a 4/ (viď č. l. 264 spisu) na adresu Š. Q.. Č.. XXX, K. P., uznesenie zo dňa 20. februára 2014, č. k. 6C/214/2011 - 258, ktorým ustanovil žalovaným opatrovníčku nezrušil, nakoľko dôvody jej ustanovenia v konaní jednoznačne odpadli. 26. Nesprávnym procesným postupom súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., je taký procesný postup súdu, ktorým strane sporu nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva na spravodlivý proces (podľa Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016, išlo o postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom) treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O. s. p. Ak súd v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia podmienok z neho vyplývajúcich, ustanoví strane sporu opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už so stranou sporu nekoná, napriek tomu, že si zásielky súdu preberie, ale len s jej opatrovníkom, odníma jej možnosť konať pred súdom, pretože jej znemožňuje realizáciu jej viacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby jej spor bol prerokovaný na súde v jej prítomnosti, a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). 27. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie stupňa zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali na následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom zistiť skutkový stav (§ 215 ods. 1, 2 C. s. p.), opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 28. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C. s. p. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).