Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/171/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202230 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612202230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovaným: 1/ Š. G., T.. XX.X.XXXX, bytom I., G. Č.. XX, 2/ Z. G., T.. XX.X.XXXX, bytom I., G. Č.. XXX a 3/ S. K., T.. XX.X.XXXX, bytom I., G. Č.. XX, o zaplatenie 515,48 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30. novembra 2015, č.k. 6C 91/2013-81 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného (§ 39 OZ v spojení s § 92 ods. 7 zák. č. 348/01 Z. z. o bankách) nadobudnutia v konaní uplatnenej pohľadávky od poskytovateľa úveru Slovenskej sporiteľne, a.s. K postúpeniu pohľadávky z banky na nebankový subjekt došlo ešte pred splatnosťou úveru. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Zastával názor, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o bankách, ktoré v prípade nedodržania môže mať za následok udelenie sankcie banke, nie však neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere. Mal za to že z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka alebo jej splatná časť. Poukázal pritom na oznámenie predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky, z ktorého mal súd vychádzať. 3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( § 470 ods. 1 v spojení s § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neodôvodnené. 5. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom prvej súdu prvej inštancie o absencii pasívnej legitimácií žalobcu z dôvodu nadobudnutia postúpenej pohľadávky contra legem. 6. Žalobca v odvolaní nespochybnil, že predmetom postúpenia nebol splatný peňažný záväzok. Právny predchodca žalobcu postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu v rozpore s výslovným znením zákonného ustanovenia § 92 ods. 7 zák. č. 348/2001 Z. z. o bankách (kogentného charakteru). Ide o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ, ktorá nastáva priamo zo zákona, a to od počiatku. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky. Postúpenie pohľadávky (cessio) je bežným právnym úkonom, pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, a to iba po výzve na splnenie, na základe písomnej výzvy banky, ak omeškanie trvá viac ako 90 dní. 7. Nemožno spochybňovať právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak za podmienky postupu súladného so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, ktoré je výlučným oprávnením banky, ktorého realizácia prichádza do úvahy ešte pred postúpením pohľadávky. Z dôvodovej správy vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne, po stanovenú dobu a napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. 8. V čase postúpenia pohľadávky peňažný záväzok nebol splatný, súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o jeho neplatnom postúpení podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 7 zákona o bankách, v dôsledku čoho žalobca nie je nositeľom v konaní uplatneného nároku. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) 10. V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže im nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).