Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/309/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206469 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612206469.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu B. C., XXX XX Z. L. Č.. XXXX, IČO: 37 029 231, práv. zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému M. A., B.. C. XX, M., práv. zast. Mgr. Romanou Paliderovou, advokátkou, Jégého 19, Bratislava, o zaplatenie 11.783,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/89/2014-90 zo dňa 11. mája 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/89/2014-90 zo dňa 11. mája 2016 potvrdzuje. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.783,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.783,80 EUR od 1.1.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 383,31 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.125.90 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, keď súd skúmal, či medzi účastníkmi existovala dohoda o predmete diela a jeho cene, pričom dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného práce bagrom B. XXX za dohodnutú cenu 46,47 EUR bez DPH za hodinu. Predmet zmluvy, dojedaná cena, rozsah a kvalita vykonaných prác nebola medzi stranami sporná. Žalovaný v rámci procesnej obrany najskôr v podanom tvrdil, že žalobca zavádza súd a domáha sa neexistujúceho nároku, faktúra č. XX/XXXX sa neopiera o žiadny právny dôvod a nie je pravdou, že plnil na pohľadávku platbou vo výške 380,- EUR, potom na pojednávaní dňa 4.11.2015 tvrdil, že jeho záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu zanikol jeho zaplatením a následne na pojednávaní dňa 14.12.2015 vzniesol započítaciu námietku voči uplatneného nároku do výšky 3.486,13 EUR z titulu neuhradenej faktúry za motorovú naftu. Súd prvej inštancie obranu žalovaného posúdil ako účelovú a nepreukázanú. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani skutočnosť, že žalobca sa domáha neexistujúceho nároku a faktúra č. XX/XXXX sa neopiera o žiadny právny dôvod a že nie je pravdou, že plnil na pohľadávku platbou vo výške 380,- EUR, a ani zánik záväzku splnením, rovnako ako existenciu protipohľadávky vo výške 3.486,13 EUR z titulu neuhradenej faktúry č. XXX/XXXX za motorovú naftu ku dňu rozhodnutia súdu. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že medzi účastníkmi síce prebiehali rokovania o spôsobe zaplatenia pohľadávky žalobcu tak, že táto bude uhradená z výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktorá mala byť prevedená do vlastníctva žalovaného investorom stavby vo Z. Ú., v konaní však bolo preukázané, že takáto dohoda existovala len vo vzťahu žalovaný (ako zhotoviteľ) - spoločnosť PREGO s.r.o. (ako objednávateľ). Medzi účastníkmi z dôvodu nesúhlasu žalobcu nebola existencia dohody o úhrade pohľadávky žalobcu z výťažku z predaja nehnuteľnosti v budúcnosti prevedenej na žalovaného preukázaná. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie predložené Rozhodnutie správy katastra W. zo 7.9.2010 a 4.10.2010 považoval za bezpredmetné pre rozhodnutie vo veci. 3. Z predloženého výpisu žalovaného vedeného U. K., Q..A.. o hotovostnom výbere dňa 20.11.2009 síce vyplýva výber z účtu v sume 2.250,- EUR P. A., avšak nijako nevyplýva odovzdanie vybratej sumy žalobcovi. Taktiež z výpisu z účtu svedka T.. P. A., vedeného v F. K., Q..A.. vyplývajú výbery z účtu 22.9.2010 v sume 562,54 EUR, dňa 16.9.2010 v sume 7.075,35 EUR a dňa 24.8.2010 v sume 4.200,- EUR, avšak rovnako nijako nevyplýva odovzdanie vybratej sumy žalobcovi, tvrdenie o odovzdaní peňazí nepreukazujú ani predložené výberové lístky z banky. Zo všetkých predložených dokladov vyplýva len to, že T.. P. A. vyberal z účtov finančnú hotovosť, ale nevyplýva za akým účelom ani ako s ňou naložil. Z výsluchu svedka I. vyplynulo len, že bol v roku 2010 prítomný pri situácii, že T.. P. A. odovzdával peniaze žalobcovi, bol tam podľa jeho výpovede prítomný ešte P. A.. Svedok si nepamätal výšku sumy a nemal vedomosť ani o účele jej poskytnutia žalobcovi, len mu bratia údajne povedali, že žalobcu vyplácali. Čo sa týka vznesenej započítacej námietky, žalovaný nepreukázal, že v čase započítacieho prejavu jeho pohľadávka vo výške 3.486,13 EUR z titulu neuhradenej faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2009 splatnej 14.1.2010 za motorovú naftu existovala. Žalobca predložil súdu príjmový pokladničný doklad č. O. zo dňa 5.2.2010, z ktorého vyplýva, že žalobca faktúru žalovanému zaplatil v plnej výške. Právny zástupca žalobcu pre prípad, že by súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného. V obchodno-záväzkových vzťahoch síce započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, i v prípade, že by súd dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného nebola žalobcom zaplatená, teda v čase rozhodovania by existovala (čo sa javí ako nepravdepodobné, nakoľko faktúra mala byť vystavená ešte v r. 2009, žalovaný si jej zaplatenie voči žalobcovi neuplatňoval, a to ani mimosúdne formou každoročnej inventarizácie záväzkov), nemohol by ju priznať ani v rámci započítacej námietky s ohľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcom. Ak sa premlčí právo, odpadá aj možnosť uplatniť ho kompenzačnou námietkou, ak druhá strana takéto premlčanie namietne. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný. 4 . Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že súd sa priklonil k tvrdeniu žalobcu o tom, že pohľadávka vo výške 3.486,13 EUR bola uhradená, hoci žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o úhrade tejto faktúry. Súd sa vôbec nezaoberal obranou žalovaného, že táto pohľadávka nemôže byť premlčaná s ohľadom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Taktiež odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa protinároku žalovaného považuje žalovaný súdom za nedostatočne odôvodnené a zmätočné. Žalovaný má tiež zato, že zamietnutie vykonania dôkazu výsluchu svedka súdom neobstojí, nakoľko išlo o dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností pre toto konanie. Vzhľadom na uvedené žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého obrana žalovaného stojí na tvrdení, že žalovaná suma bola v splátkach vyplatená bez toho, aby boli vystavené riadne doklady. Tvrdenie, že takéto doklady mal vystaviť žalobca nie sú dôvodné. V konaní nebolo preukázané o aké splátky sa malo jednať, aká bola výška jednotlivých splátok, v akom čase mali byť splátky realizované. Nebolo ani riadne vysvetlené, z akého dôvodu pri údajnom odovzdaní peňazí žalovaný nevystavil výdavkový doklad alebo akúkoľvek potvrdenku. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval argumenty uvedené v odvolaní. K námietke premlčania uviedol, že so žalobcom sú v obchodno-záväzkovom vzťahu, pričom žalovaný môže vzniesť kompenzačnú námietku a ako taká nemôže byť premlčaná. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 28.8.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má zato, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.. Odvolací súd nemá výhrady voči názoru súdu prvej inštancie vo veci vznesenej započítacej námietky, má zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne a náležite odôvodnené, a nie je tak správny argument žalovaného v odvolaní, kde namieta neodôvodnenosť a zmätočnosť rozhodnutia. 12. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav, tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a hodnoverne nepreukázal v konaní zánik záväzku zaplatením dohodnutej ceny vykonaného diela a ani jeho zánik prípadným započítaním. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 15. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).