Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/34/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613210641 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1613210641.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: L. Z. narodený dňa XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpený spoločnosťou PAICEK LEGAL s. r. o., Bratislava, Panská č. 17/427, IČO: 36 834 904, za ktorú koná JUDr. Martin Paiček, proti žalovanej: F. L. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpená JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Bratislava, Železničiarska č. 13, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25. januára 2017, č.k. 4 C 154/2013-120, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 25. januára 2017, č.k. 4 C 154/2013-120, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . II. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 25.1.2017, č.k. 4 C 154/2013-120, zastavil konanie podľa ustanovenia § 145 ods. l a § 146 ods. 1 C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu, že odpadol predmet sporu; žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením a napokon žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 92,80 €. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie skúmal zavinenie na zastavení konania a posudzoval, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal nárok na náhradu trov konania strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila. Dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keď ničím nepreukázal, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná odstránením spornej stavby, čím odpadol predmet sporu. Tvrdenie žalobcu o odstránení spornej stavby žalovanou nekorešponduje s obsahom listín predložených žalovanou. Zo zápisnice z výsluchu žalobcu v trestnom konaní vyplýva, že stavbu zbúral sám žalobca. Súd prvej inštancie nevyhodnotil žiadne okolnosti na strane žalobcu, resp. súdenej veci za tak výnimočné, hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p. 2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal len z účelových a zámerne skreslených tvrdení žalovanej, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti s procesným zavinením a následne vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nezaslal vyjadrenie žalovanej k späťvzatiu žaloby obsahujúce nové tvrdenia. Podľa žalobcu zastavenie konania zavinila žalovaná, keď spornú stavbu bez búracieho povolenia odstránila, aby mohla realizovať novú stavbu. Realizáciu novej stavby znemožnil žalobca. Išlo o stavbu, realizovanú na pôdoryse pôvodnej, žalovanou odstránenej stavby, ktorá nová stavba nebola predmetom sporu. Odstránenie spornej stavby žalovanou má za následok zánik predmetu sporu - nehnuteľnosti, ku ktorej sa viazal žalobný návrh. Bez riadneho posúdenia okolností, za ktorých došlo k odstráneniu stavby, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach rozsahu a odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1992, sp.zn. 2 Obo 183/92, uverejneného pod č. R 49/1993,8) pri späťvzatí návrhu zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, pokiaľ, samozrejme, nejde o zavinenie žalovaného. 7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 26.8.2013 domáhal určenia, že žalovaná nie je vlastníkom neevidovaného stavebného objektu hospodárskej budovy, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie N.. Dňa 9.1.2017 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby (doplnené originálom podania dňa 13.1.2017) s odôvodnením, podľa ktorého skutkový a právny dôvod žaloby odpadol v dôsledku konania žalovanej, ktorá spornú stavbu odstránila, aby mohla na parcele č. XXX uskutočňovať novú stavbu. Žalobca žiadal konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania, keďže zastavenie konania zavinila žalovaná. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.1.2017 namietala, že by zavinila zastavenie konania, uviedla, že spornú stavbu zbúral žalobca v čase, keď na základe rozhodnutia stavebného úradu vykonávala opravu krovu a strechy. Tvrdenie preukazovala trestným oznámením, ktoré dňa 30.10.2013 podala v súvislosti s odstránením spornej stavby na osobu žalobcu, ako aj zápisnicou z výsluchu žalobcu zo dňa 28.11.2011 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Malackách. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca stenu aj ostatné múry hospodárskej budovy odstránil, aby predišiel ujme na zdraví, prípadne na majetku. 8. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby, je preto povinný nahradiť žalovanej trovy, ktoré jej v súvislosti s predmetným konaním vznikli. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tvrdením súdu prvej inštancie, že v konaní neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 C.s.p. 9. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).