Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010016 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614010016.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. U., stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 9. novembra 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. júna 2017 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 09.11.2016 (ďalej len napadnutý rozsudok) bol obžalovaný P. U. (ďalej len obžalovaný) podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky z 24. januára 2014, sp. zn. 1Pv 856/12/1106-38, v ktorej sa mu kládlo za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 19.11.2012 okolo 11.45 hod. na K. ulici v U. neďaleko budovy D. úradu U. fyzicky napadol poškodeného U. V. a to tak, že ho udieral rukou do oblasti zátylku a vykrúcal mu ľavú ruku následkom čoho spadol poškodený na zem, pričom si zlomil posledný článok prstenníka ľavej ruky, zároveň počas útoku ako aj po ňom na neho kričal, že ho zabije v talianskom jazyku a taktiež si rukou prešiel popod krk na znak zabitia, čím u poškodeného U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. F. XX, P., I. republika vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu pomliaždenie záhlavia a krku a odlomenie bázy stredného článku prstenníka ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia 28 dní podľa vyjadrenia prof. MUDr. L. G. N.., pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2016 na č.l. 249 odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 07.02.2017 na č.l. 272-273. V písomných dôvodoch svojho odvolania najskôr poukázal na napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, následne uviedol, že dňa 24.01.2014 bola na Okresný súd Malacky podaná obžaloba na obžalovaného pre vyššie uvedené trestné činy. V ďalšom dôvodil, že je toho názoru, že na základe vykonaných dôkazov tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne preukázané, že sa obžalovaný dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Poukázal pri tom predovšetkým na výpovede poškodeného, svedkov, listinné dôkazy a taktiež závery znaleckého dokazovania. Obžalovaný na verejnosti fyzicky napadol poškodeného, bil ho a udieral ho do oblasti hlavy, krku a spôsobil mu zranenia, pričom sa mu verbálne a gestami rúk vyhrážal, že ho zabije. Poškodený bol v dôsledku fixácie prsta ortézou vo vzpriamenej polohe po dobu najmenej 21 dní obmedzovaný na obvyklom spôsobe života. Ako manažér a konateľ firmy nemohol riadiť auto, nemohol riadne pracovať s počítačom a taktiež. vzhľadom na jeho vek, musela mu doma pomáhať iná osoba, minimálne v rozsahu pomoci pri rôznych každodenných úkonoch. Obžalovaný taktiež vedel, koľko rokov má poškodený, pretože sa poznali. Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolateľ toho názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky žalovaných trestných činov a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K vyššie uvedeným dôvodom podaného odvolania prokurátora sa samostatným písomným podaním zo dňa 01.03.2075 na č.l. 275 podrobne vyjadril aj obžalovaný, ktorý v úvode najskôr poukázal na napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, na odvolanie prokurátora. V ďalšom uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu I. stupňa a má za to, že skutok nie je trestným činom a to ani pri jednom skutku, pre ktorý Okresná prokuratúra podala obžalobu. Obžalovaný svojim konaním, ako to bolo preukázané z výpovedí svedkov, poškodeného a samotného obžalovaného a taktiež na základe znaleckého dokazovania, nenaplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, ako sú špecifikované v § 123 ods. 2 Tr. zák. Plne sa stotožnil a rešpektuje závery znaleckého posudku vyhotoveného prof. MUDr. L. G. pod č. 64/13 zo dňa 08.04.2013 na základe doplnenia znaleckého posudku zo dňa 05.07.2016. Taktiež sa obžalovaný plne stotožnil so závermi Okresného súdu Malacky, že jeho konaním nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. por a ani k naplneniu skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Záverom navrhol, aby bolo podané odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2017 intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie., Obhajca obžalovaného U.. L. D. sa taktiež v plnom rozsahu pridržal ich písomného vyjadrenia a navrhol, aby bolo odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní všetky požadované a dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Čo sa týka rozboru jednotlivých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, v tomto smere odvolací súd poukazuje na mimoriadne podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa bez potreby toto mechanicky opakovať. Vykonaným dokazovaním zo strany súdu I. stupňa sa podarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že medzi obžalovaným a poškodeným prišlo dňa 19. novembra 2012, v čase okolo 11:45 hod. v blízkosti budovy Obvodného úradu U. ku konfliktu, ktorý čiastočne pokračoval aj následne v budove katastra. Aj odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že sporným medzi stranami bolo to, akú formu - či len verbálnu, alebo aj fyzickú, a v neposlednom rade aj, akú intenzitu prípadných oboch foriem, mal konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, a tiež, či vôbec, a ak áno, presne aké zranenia týmto konaním preukázane spôsobil obžalovaný poškodenému. Súd I. stupňa, po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru (mimo rozumné pochybnosti), že skutok uvedený v obžalobe sa sčasti síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. K uvedenému záveru vedú dôkazy, úvahy a argumenty súdu I. stupňa, ktoré tento mimoriadne podrobne rozobral a na ktoré odvolací súd iba poukazuje bez potreby tieto opakovať. Aj odvolací súd mal za preukázané, že obžalovaný udrel poškodeného hranou ruky do oblasti hlavy a krku, pričom však nedošlo k závažnému poraneniu, nakoľko údery boli slabej intenzity. Aj odvolací súd pri tomto poukazuje predovšetkým na zistenia obsiahnuté v písomnom znaleckom posudku, jeho doplnení, a na zistenia prednesené znalcom na hlavnom pojednávaní (tieto znalecké zistenia neboli nikým a žiadnym spôsobom spochybnené), na podklade ktorých dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaný nespôsobil poškodenému zranenia, ktoré by svojím charakterom zodpovedali ublíženiu na zdraví, tak ako je to zadefinované v § 123 ods. 2 Trestného zákona, minimálne nebolo preukázané sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nie na krátky čas, a to z dôvodov uvedených vyššie. Na základe uvedeného teda súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ublíženie na zdraví poškodeného, tak ako je to špecifikované v § 123 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu sú teda odvolacie námietky odvolateľa neopodstatnené. Na základe skutku spáchaného obžalovaným bolo tomuto taktiež kladené za vinu zároveň aj spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, resp. ak tento čin spácha na chránenej osobe. Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vyhrá- žanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého po- citu zo zla, ktorým je vyhrážané. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vy- hlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na základe vykonaného dokazovania súd I. stupňa správne dospel k záveru, že slová a konanie obžalovaného nedosiahlo intenzitu, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu u poškodeného. Súd I. stupňa správne vzal do úvahy okolnosti spáchania skutku a predovšetkým prihliadol na svedecké výpovede svedkyne, ktoré veľmi podrobne vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Na základe uvedeného správne dospel súd I. stupňa k záveru, že konanie obžalovaného nebolo takej intenzity, ktorá by mohla vzbudiť dôvodné obavy u poškodeného. Z tohto dôvodu súd I. stupňa nepristúpil k preukazovaniu a k zdôvodňovaniu nenaplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona K rovnakému a správnemu záveru o nespáchaní trestného činu dospel súd I. stupňa aj pri posudzovaní prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ktorého sa obžalovaný mal dopustiť v zmysle podanej obžaloby), ktorého sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. V prípade spáchania prečinu výtržníctva zákon predpokladá taký násilný alebo slovný prejav, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, nakoľko ani u svedkov tohto incidentu správanie sa obžalovaného nevzbudilo väčšiu pozornosť. Aj v tomto smere súd I. stupňa mimoriadne podrobne a presvedčivo svoj právny názor odôvodnil, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje bez potreby mechanického opakovania. Správne preto postupoval súd I. stupňa, keď zaujal názor, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu; obžalovaný svojím konaním nenarušil hrubým spôsobom verejný pokoj a poriadok, a teda nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva. Preto správne postupoval súd I. stupňa, keď konštatovať, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu sa síce stal, ale nie je trestným činom a to práve pre nedostatok preukázania príslušných formálnych znakov žalovane trestnej činnosti. Skutkové závery súdu I. stupňa sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp. náležitého zistenia skutočného stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné, najmä logické rozpory, nemožno im v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. Na základe uvedených skutočností a úvah, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je zákonné a správne mimoriadne podrobne a najmä presvedčivo zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré aj krajský súd v podrobnostiach poukazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.