Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206783 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614206783.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu DENO s.r.o., Mansueta Olšovského 132/11, Malacky, IČO: 49 906 916, proti žalovanému BORCK, s.r.o., Písniky 18, Malacky, IČO: 35 956 879 práv. zast. JUDr. Katarínou Berkešovou, advokátkou, Záhorácka 5/10, Malacky, o zaplatenie 920,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/129/2014-71 zo dňa 2.decembra 2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/129/2014-71 zo dňa 2.decembra 2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 920,- EUR s 9,5% p.a. úrokom z omeškania od 24.10.2013 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 55,- EUR a trov právneho zastúpenia v sume 239,36 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy 920,- EUR skutkovo vymedzený žalobcom ako nárok na náhradu nákladov spojených s odstránením vady predanej použitej veci. Ďalej súd vzhľadom na povahu účastníkov s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa záväzkový vzťah týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), tento vzťah je upravený Obchodným zákonníkom. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzatvorili ústnou formou 11.06.2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako predávajúceho dodať žalobcovi ako kupujúcemu tovar individuálne určený (nákladné vozidlo Nissan Navara, VIN: R.) a previesť na neho vlastnícke právo a záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný žalobcovi predmet kúpy odovzdal a umožnil žalovanému nadobudnúť vlastnícke právo (§ 411 Obchodného zákonníka) a žalobca predmet kúpy prevzal a zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. 40/2013. V konaní nebolo sporné, že predmetom kúpy bolo ojazdené motorové vozidlo, pričom žalovaný prevádzkuje autobazár a je podnikateľom v oblasti predaja ojazdených vozidiel. Súd mal ďalej zo zhodných výpovedí účastníkov za preukázané, že žalovaný neprevzal písomne osobitný záväzok za akosť tovaru, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté alebo obvyklé vlastnosti (§ 429 ods. 1 Obchodného zákonníka), prevzatie takéhoto záväzku zo záruky nevyplýva zo zmluvy ani žiadneho vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu, ani prípadného vyznačenia dĺžky záručnej doby dodaného tovaru na jeho obale (§ 429 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z tohto dôvodu súd primárne skúmal, či sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za vady predanej hnuteľnej veci s poukazom na § 425 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalovaný ako predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Súd sa s ohľadom na režim právneho vzťahu účastníkov ako obchodno- záväzkového vzťahu, ako aj absenciu prevzatia záväzku za akosť žalovaným, nestotožnil s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku podľa § 620 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je záručná doba na použitú vec minimálne 12 mesiacov. Žalovaný ako predávajúci by teda zodpovedal za vady len v prípade, ak má tovar vady v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu ako kupujúceho, a to aj ak sa vady stanú zjavnými neskôr ( tzv. skryté vady), pričom dôkazné bremeno existencie skrytej vady v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci zaťažuje kupujúceho, teda žalobcu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca tvrdenie, že predmet kúpy mal v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci vady spočívajúce v nefunkčnosti 4 vstrekovačov, nepreukázal. Zo záznamu diagnostiky poruchy vstrekovacích trysiek zo dňa 5.9.2013 je zrejmé, že na vozidle bola diagnostikovaná závada vstrekovačov B a C, teda len dvoch vstrekovačov. Z predloženej diagnostiky však nijako nevyplýva, že túto vadu malo vozidlo už v čase prevzatia v mesiaci jún 2013, naopak, z listinných dôkazov predložených odporcom vyplynulo, že na predmete kúpy bola pravidelne vykonávaná údržba podľa špecifikácie výrobcu, pričom posledná prehliadka vozidla bola pred predajom vozidla dňa 31.5.2013 a vozidlo bolo v bezchybnom stave. (predložené potvrdenie autoservisu spoločnosti Alpex Group s.r.o., IČO: 17330068). Predaj vozidla bol začiatkom mesiaca jún 2013, pričom z výsluchu svedka Ivana Velického vyplynulo, že navrhovateľ pred kúpou vozidlo ohliadol, svedok bol prítomný na obhliadke. Z výsluchu ďalších svedkov, ktoré súd považoval za osoby odborne spôsobilé v danej oblasti vyplynulo, že žalobcom tvrdená skrytá vada vstrekovačov by sa prejavila okamžite. Z výsluchu žalovaným navrhnutého svedka O.. E. U. majiteľa autoservisu, v ktorom bolo vozidlo Nissan servisované vyplynulo, že vozidlo bolo skontrolované a prešlo diagnostikou aj pred predajom, neboli na ňom žiadne vady, k poruche vstrekovačov môže prísť aj behom 10 minút natankovaním nekvalitného paliva, táto porucha spôsobuje nesprávne spaľovanie a vozidlo by malo nesprávny chod motora, napr. by ním triaslo, nemalo by výkon, preto nemôže byť na vozidle podľa názoru svedka dlhodobo bez toho, že by sa prejavila. Z výsluchu žalobcom navrhnutého svedka Igora Nováka prevádzkovateľa autoservisu, na pojednávaní dňa 02.12.2015, vyplynulo, že príčinou takejto poruchy môže byť opotrebenie, natankovanie zlého paliva, alebo elektronika, v každom prípade sa porucha z dôvodu opotrebenia sa prejaví hneď, rovnako pri zlom palive sa prejaví porucha hneď, z diagnostiky je možné zistiť dôvod poruchy elektronika. Z výsluchu svedka Ivana Velického tiež vyplynulo, že v čase od prechodu nebezpečenstva škody až po prejavenie vady bolo vozidlo užívané a nebolo ničím preukázané, že vozidlo by nebolo prevádzkyschopné. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že v čase prevzatia predmetu kúpy žalobcom od žalovaného (§ 425 ods. 1 Obchodného zákonníka) bol funkčný. S ohľadom na uvedený právny záver potom súd nevykonal ďalšie dokazovanie (ktoré ani účastníci nenavrhli) a právne posúdenie riadneho uplatnenia vád a nárokov z vád žalobcom, nakoľko pre rozhodnutie v merite by takéto dokazovanie bolo nadbytočné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle citovaného ustanovenia priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému a to náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z podaného odporu v sume 55,- EUR a z trov právneho zastúpenia v sume 239,36 EUR. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nepostupoval v súlade s § 118 ods. 1 a 2 O.s.p. a tiež , že v žiadnej zápisnici o pojednávaní nie je uvedené z akých dôvodov došlo k odročeniu pojednávania. Súdu ďalej vytýkal, že si vec zjednodušil na problematiku vstrekovačov použitím nekvalitného paliva, ich počet, pričom základná otázka vád predmetu kúpy zostala nezodpovedaná. Uviedol, že žalobca až po rozhodnutí veci získal k problematike vstrekovačov stanovisko spoločnosti ELIT Slovakia s.r.o. zo dňa 13. januára 2016 a poukazoval na jeho obsah. Uviedol, že stanovisko bez svojej viny žalobca v konaní nemohol použiť, pretože v tom čase neexistovalo. Poukázal na to, že vstrekovače má k dispozícii a preto je dokazovanie možné doplniť. Vyslovil názor, že či sa prípadné vady vstrekovačov prejavia na vozidle okamžite alebo postupne a v čom, je nepochybne otázkou odbornou. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto nepadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 7. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho procesného postupu súdu a odvolací súd je toho názoru, že ak by sa ich aj súd prvej inštancie dopustil, nemohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.4.2015, z 10.6.2015, 19.10.2015 ako aj 2.12.2015 vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s vtedy účinným ustanovením § 118 O.s.p.. Z obsahu zápisníc je tiež zrejmé, že pojednávania neboli odročené bezdôvodne ale na základe návrhu účastníkov na doplnenie dokazovania. Podľa § 366 písm. d/ C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. V odvolaní odvolateľ uviedol, že až po rozhodnutí veci získal k problematike vstrekovačov a ich poškodenia, stanovisko dodávateľa vstrekovačov ELIT Slovakia s.r.o. z 13.1.2016, pričom to nemohol predložiť v priebehu konania súdom prvej inštancie, pretože neexistovali. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo ešte v konaní pred súdom prvej inštancie vyžiadať si od tejto spoločnosti stanovisko a preto v danom prípade nemožno v prejednávanej veci postupovať podľa § 366 písm. d/ C.s.p.. Navyše uvedené stanovisko k odvolaniu ani nepripojil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy a žalobca po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol odkazovanie doplniť žiadnym spôsobom a teda ani vykonaním znaleckého dokazovania. Odvolací súd preto námietku žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu nepovažoval za dôvodnú. 9. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd podľa §§ 396, 255 a 362 ods. 1 C.s.p. priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).