Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/669/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210384 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614210384.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloletú V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 60/A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matky - O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Z. 2, XXX XX O. a otca - V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, C. an der W. XXXX, F. republika, zast. Jana Zachar, t.č. bytom Carnuntumstrasse 45, Hainburg an der Donau 2410, Rakúska republika, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09.09.2015, č.k. 9P/105/2014-68, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa zo dňa 09.09.2015, č.k. 9P/105/2014-68, zvýšil výživné otca na maloletú V. zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 23.09.2014. Otca zaviazal povinnosťou zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletej V. za čas od 23.09.2014 do 31.08.2015 v sume X XXX,- eur k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 07.12.2012, č. k. 9P/154/2011-283 v časti výšky výživného otca na maloletú V.. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že mal za preukázané, že na strane maloletej V. došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, nakoľko sa maloletá od 01.09.2015 stala žiačkou druhého stupňa Základnej školy (ďalej len „ZŠ“). Súd prvej inštancie udal, že v čase poslednej úpravy výživného, maloletá V. navštevovala prvý stupeň ZŠ a v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného. V danom prípade ustálil, že prechodom na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na výživu maloletej V., školské potreby, životné náklady, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania. Taktiež mal za to, že k zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výživného znížil, keďže zostala na rodičovskej dovolenke a jediným zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok v sume XXX,XX eur mesačne. Matke pritom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej A. H., nar. XX.XX.XXXX. Na strane otca bolo pri poslednom rozhodovaní zistené, že je zamestnaný ako záhradník pre O. C. a jeho príjem za obdobie 9/2014 až 8/2015 činil sumu X.XXX,XX eur netto, s tým, že mu naďalej trvala jeho vyživovacia povinnosť k maloletému V. I., t.j. k ďalšiemu spoločnému dieťaťu otca a matky maloletej V.. Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, že príjem otca sa výrazne nezmenil, nemal súd prvej inštancie danú potrebu dopĺňať dokazovanie v tomto smere. S poukazom na uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že bolo dôvodné zvýšiť výživné na maloletú V. zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 23.09.2014, t.j. od podania návrhu matky na začatie konania. Z., že výživné na maloletú nebolo zvýšené s účinnosťou od 01.09.2014 tak, ako to matka žiadala vo svojom upravenom návrhu, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. V súvislosti s argumentáciou matky týkajúcou sa potreby započítať do príjmu otca aj otcom poberané prídavky na maloletú V., súd prvej inštancie uviedol, že takýto prídavok nemožno považovať za príjem rodiča. Pokiaľ ide o samotnú výšku určeného výživného zdôraznil, že podľa zaužívanej praxe má výživné predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a nakoľko mal otec dve vyživovacie povinnosti, pričom jedno dieťa mal vo výlučnej osobnej starostlivosti, súdom určené výživné vo výške XXX,- eur predstavovalo približne 22% z jeho čistého príjmu (t.j. X.XXX,- eur). Nedoplatok na výživnom vyčíslil za obdobie od 23.09.2014 do 31.08.2015, ktoré uložil zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s určením výživného na maloletú počnúc dňom 23.09.2014, ako aj so samotnou výškou výživného. Mal za to, že k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej došlo v čase, keď maloletá dňa 01.09.2015 nastúpila na druhý stupeň základnej školy a nie tak ako súd priznal a to odo dňa 23.09.2014, t.j. v čase kedy matka podala návrh na začatie konania na súd prvej inštancie. V spojení s výškou určeného výživného na maloletú udal, že sa síce nebráni zvýšeniu výživného, ale jeho výšku určenú prvoinštančným súdom označil za neprimerane vysokú a nezodpovedajúcu reálnym potrebám dcéry. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ani skutočnosť, že má vo svojej výlučnej starostlivosti maloletého V., brata maloletej V.. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak, že zvýši jeho povinnosť platiť výživné na maloletú zo sumy XXX,- eur na sumu XXX,- mesačne s účinnosťou od 01.09.2015, alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Dňa 28.10.2015 bolo Okresnému súdu Malacky doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca, v ktorom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 5. Dňa 16.02.2016 bolo Okresnému súdu Malacky doručené vyjadrenie matky k odvolaniu otca, v ktorom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zdôraznila, že podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú V. z dôvodu, že sa zmenili pomery nielen na strane maloletej zhoršením jej zdravotného stavu (porucha zraku a nosenie okuliarov), ale aj na jej strane, keďže jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k jej dcére A. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že jej mesačný príjem tvorí suma XXX,XX eur a príjem otca tvorí sumu X.XXX,- eur. Poukázala na skutočnosť, že otec vlastní dvojposchodový rodinný dom v F., ďalšie dva rodinné domy a dva stavebné pozemky v H., kde má založený aj bankový účet. Súčasne mala za to, že otcovi bola na maloletú V. vyplatená čiastka X.XXX,XX eur. Pokiaľ ide o vzťah otca s maloletou, o prerušení ich stretávania rozhodla psychologička O.. H.. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 11. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 231 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 23.09.2014, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. 16. Vzhľadom na zakotvenie uvedeného princípu do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395 ods. 1 C.m.p.), ako aj vzhľadom na vzťah subsidiarity medzi C.m.p. a C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený Civilným mimosporovým a Civilným sporovým poriadkom. 17. V danej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka sa návrhom na začatie konania podaným na Okresný súd Malacky dňa 23.09.2014 domáhala zvýšenia povinnosti otca platiť výživné na maloletú V. zo sumy XXX,- eur na sumu XXX,- eur mesačne k jej rukám. Dôvodom podania návrhu matky na zvýšenie výživného bola skutočnosť, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá z dôvodu stanovenej diagnózy - predčasná puberta musela absolvovať rôzne vyšetrenia, čo predstavovalo zvýšené náklady starostlivosti o ňu. V podanom návrhu na začatie konania matka poukázala i na fakt, že maloletá bola v čase začatia konania žiačkou 4.ročníka základnej školy (prvý stupeň ZŠ), navštevovala detského psychológa v O., chodila na klavír, hádzanú i tanečný krúžok. Z dôvodu, že do mája 2014 poberala neoprávnene rodinné prídavky na maloletú V., tieto jej boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pozastavené, s tým, že doteraz vyplatené dávky musí úradu vrátiť. Pokiaľ ide o rodinnú situáciu, z ďalšieho obsahu spisu vyplynulo, že rodičia maloletej V. sú rozvedení a na Okresnom súde N. an der U. dňa 17.02.2010, č.k. 1P/141/2008 z-S bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá V. I. zverená do osobnej starostlivosti matky a ich druhé dieťa - maloletý syn V. I. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca, ktorý namietal obdobie ustálenia zmeny pomerov na strane maloletej odôvodňujúce zvýšenie jeho povinnosti platiť výživné na maloletú a to počnúc dňom 23.09.2014, ako aj výšku súdom prvej inštancie určeného bežného výživného. 18. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p. (nový procesnoprávny predpis prevzal doterajšiu úpravu - § 231 C.s.p., pozn. odvolacieho súdu), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. 19. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd sa stotožnil s tvrdením otca, že súd prvej inštancie síce správne dospel k záveru o zmene pomerov na strane maloletej, avšak nesprávne určil obdobie, kedy k tejto skutočnosti došlo. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že k rozhodujúcej zmene pomerov na strane maloletej došlo len od septembra 2015, kedy maloletá nastúpila na druhý stupeň ZŠ a nie od času kedy matka podala návrh na začatie konania, tak ako to vyplýva z výrokov napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že samotné ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje možnosť priznania výživného odo dňa začatia súdneho konania, nie jeho povinnosť. Preto pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa nie je rozhodujúca doba súdneho konania, ale doba, keď skutočne došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Možno preto uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné. Námietky otca týkajúce sa skutočnosti, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške jeho povinnosti platiť výživné na maloletú V. nezohľadnil skutočnosť, že má vo svojej výlučnej starostlivosti maloletého V., odvolací súd vyhodnotil za dôvodné a udáva, že primeranosť zvýšenia výživného na maloletú bude treba posúdiť aj vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletému V., voči ktorému matka nemá určenú povinnosť platiť výživné, čím otec znáša výdavky na jeho výchovu a výživu sám. Z uvedeného dôvodu bude potrebné výšku výživného na maloletú V. opätovne vyhodnotiť aj vzhľadom na túto skutočnosť. 20. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo aj k zrušeniu výrokov o zročnom výživnom a o trovách konania, ktoré podaným odvolaním neboli napadnuté, nakoľko odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (v zmysle § 65 C.m.p.), teda aj v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, čo je samozrejme aj výrok o na zročnom výživnom, ako aj výrok o trovách konania. 21. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a ustáliť zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloletú odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného, následne vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne v otázke výživného, v otázke o zročnom výživnom rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p.., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. 22. Naviac súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť procesný postup pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, nakoľko otec maloletej bol zastúpený pani Zachar a uvedenú skutočnosť prvoinštančný súd nereflektoval. 23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).