Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/530/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210384 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614210384.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 60/A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matka - O. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom H., 9XX 01 O., a otec - V. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan F. republiky, bytom Y. XX, C. an der W. XXXX, F. republika, zast. Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava, IČO: 36 847 143, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20.07.2017, č.k. 9P/105/2014-190, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 20.07.2017, č.k. 9P/105/2014-190 zvýšil povinnosť otca V. I., nar. XX.XX.XXXX platiť výživné na maloletú V. I., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX eur mesačne počnúc dňom 01.09.2015 na sumu XXX eur mesačne a počnúc dňom 01.10.2016 na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 20.07.2017 vo výške X.XXX eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti a zníženie výživného zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 07.12.2012, č.k. 9P/154/2011-283 v časti výživného na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo (správne nárok) na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4 , 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 52, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vecne tým, že po opätovnom posúdení návrhu, rešpektujúc vyslovený názor odvolacieho súdu, mal za to, že na strane maloletej došlo od 01.09.2015 k zmene pomerov, kedy maloletá prešla na druhý stupeň Základnej školy. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zmena pomerov v konaní nebola ani sporná, keď sám otec v odvolaní uviedol, že sa pomery na strane maloletej zmenili od 01.09.2015. Pri stanovaní o koľko je primerané zvýšiť výživné súd prvej inštancie prihliadol k tej skutočnosti, že otec maloletej mal v osobnej starostlivosti syna účastníkov, o ktorého sa stará sám a hradí všetky náklady súvisiace s jeho výchovou a výživou, nakoľko matka nemá na neho výživné určené. Ďalej súd prvej inštancie prihliadol aj k tomu, že na strane otca sa mesačný príjem nezmenil, ani jeho majetkové pomery. V súvislosti s namietaním zhoršeného zdravotného stavu otca súd prvej inštancie uviedol, že otec i napriek svojmu zdravotnému stavu stále pracuje, nepožiadal napríklad o čiastočný invalidný dôchodok. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšiť výživné na maloletú od 01.09.2015 zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne. Na základe doplneného dokazovania a zisťovania pomerov až do nového rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že v októbri 2016 bola maloletej diagnostikovaná histamínová intolerancia, čím sa u nej zvýšili náklady na stravu a liečbu. Súd prvej inštancie preto od októbra 2016 zvýšil výživné zo sumy XXX,- eur na sumu.XXX,- eur mesačne. Obranu matky ohľadom poberania rodinného prídavku na maloletú otcom maloletej vyhodnotil súd prvej inštancie za nedôvodnú, keďže z obsahu rozhodnutí príslušných orgánov vyplynulo, že v danom prípade bola daná právomoc rakúskych orgánov rozhodovať o poberaní prídavku na maloletú a podľa ich právnych predpisov mal na prídavky otec nárok, teda otec prídavok na maloletú poberal oprávnene, na základe rozhodnutia príslušných orgánov a nemožno tvrdiť, že je povinný tieto prídavky dať matke. Súd prvej inštancie vyslovil, že určená výška vyživovacej povinnosti otca s poukazom na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov bola dostačujúca k tomu, aby boli práva a právom chránené záujmy maloletej naplnené. Súd prvej inštancie uviedol, že zamietol časť návrhu matky, v ktorom žiadala zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne a z opatrnosti zamietol aj návrh otca na zrušenie výživného, ktorý predniesol na pojednávaní dňa 06.06.2017 a návrh na zníženie výživného ktorý predniesol na pojednávaní dňa 20.07.2017. Tieto návrhy otca súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej trvá, keďže táto nie je schopná sa sama živiť a na základe vykonaného dokazovania ako dôvodné súd vyhodnotil zvýšenie výživného na maloletú a nie jeho zníženie. Pri výpočte zročného výživného súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec doteraz platil výživné v sume XXX eur mesačne. Výživné súd zvýšil od 01.09.2015 do 30.09.2016 o sumu XX eur mesačne a od 01.10.2016 o sumu XX eur mesačne. Zročné výživné do rozhodnutia súdu (20.07.2017) činí X.XXX eur ( 40x 13mesiacov + 70 x 10 mesiacov). Povinnosť uhradiť zročné výživné uložil otcovi v zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom nemal za to, že neboli dôvody ukladať povinnosť platiť zročné výživné v splátkach, k čomu by sa malo pristupovať len výnimočne. Otec maloletej aj sám v odvolaní voči rozsudku uznal oprávnenosť zvýšenia o XX,- eur mesačne a aj z vysloveného názoru odvolacieho súd, bolo zrejmé že zvýšenie výživného je dôvodné, naviac otcovi nebránilo začať platiť zvýšené výživné aj dobrovoľne, čím by eliminoval sumu zročného výživného. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zvýšení výživného na maloletú, vo výroku o zročnom výživnom, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné zvýši z doterajšej sumy XXX eur mesačne počnúc dňom 01.09.2015 na sumu XXX eur mesačne a počnúc dňom 01.01.2017 výživné zníži zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Namietal, že v konaní nebola primerane vyhodnotená skutočnosť, že sa stará o spoločného syna, na ktorého výživu matka vôbec neprispieva a takto určené výživné na maloletú je podľa neho na úkor potrieb jej staršieho brata. Mal za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine a pri rozhodovaní o zmene pomerov neprihliadol na vývoj životných nákladov. Bol toho názoru, že podstatou konania a dokazovania malo byť objektívne zhodnotenie životných nákladov obidvoch rodičov, ich domácností a dieťaťa a ich porovnanie so stavom v čase vydania pôvodného rozsudku so zohľadnením životnej úrovne rodičov. Poukázal na skutočnosť, že síce sa jeho príjem v rozhodnom období zásadne nemenil, ale zmenil sa príjem v domácnosti matky, ktorá žije so svojím druhom pracujúcim ako živnostník v stavebníctve a ktorého príjmy neboli v konaní dostatočne skúmané. Spochybnil matkou tvrdenú výšku výdavkov na maloletú V. v sume XXX eur mesačne, keďže v domácnosti matky žije spolu 5 osôb, s tým, že príjmom matky má byť rodičovský príspevok, príjmom otca minimálna mzda a teda pri takýchto výdavkoch na maloletú a tvrdených príjmoch by príjmy pokryli iba výdavky na maloletú. Mal taktiež za to, že matka zneužila sociálny systém a predĺžila si rodičovskú dovolenku. Namietal, že zhoršený zdravotný stav maloletej priamo súvisí s výchovou a starostlivosťou matky o ňu a tiež obmedzením kontaktu maloletej s ním. Výsledkom jej psychického postoja je podľa jeho názoru oslabenie tráviaceho systému a zhoršenie jej zdravotného stavu, čo súd prvej inštancie vyhodnotil na jeho ťarchu zvýšením výživného od 01.10.2016. Keďže danú situáciu spôsobila primárne matka, bol toho názoru, že uvedené malo byť súdom prvej inštancie vyhodnotené v jej neprospech. V tejto súvislosti namietal aj matkou uvádzané náklady na liečbu maloletej vo výške XX,- eur, ktoré sú podľa jeho názoru nadhodnotené. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na dve podstatné skutočnosti týkajúce sa zmeny pomerov na jeho strane, ktorými odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného a to na zrušenie poberania rodinných prídavkov v F. ku dňu 01.01.2017, ako aj na zhoršenie jeho zdravotného stavu, čím došlo k zníženiu jeho čistého príjmu z dôvodu financovania svojej liečby. S poukazom na uvedené skutočnosti uzavrel, že zásadná zmena pomerov nastala dňa 01.09.2015, t.j. nástupom maloletej na 2.stupeň školského zariadenia, a dňom 01.01.2017, kedy boli zrušené rodinné prídavky na maloletú ním poberané v F.. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného. Nestotožnila sa ani s názorom otca o tom, že zdravotný stav maloletej sa zhoršil jej vinou a zdôraznila, že maloletá trpí histamínovou intolarenciou, čo je druh alergie a takéto ochorenie nevzniká zo stresu. Vymenovala lieky, ktoré musí maloletá užívať, pričom len jeden liek hradí poisťovňa, zvyšné lieky hradí sama. Poukázala na skutočnosť, že maloletá má 13 rokov, môže sa sama rozhodnúť či chce kontaktovať otca, túto voľbu odmieta, pričom po návštevách maloletej u otca bola vždy vo veľmi zlom psychickom stave a psychologička neodporučila vykonávať návštevy maloletej u otca. Tvrdila, že existujú záznamy o vyhrážaní sa otca na jej osobu, z dôvodu ktorého bol otec políciou v F. vzatý do väzby. Vyslovila, že otec zmanipuloval a poštval ich syna V. proti nej. V súvislosti s tvrdením otca o tom, že zneužíva sociálny systém uviedla, že na predĺženej rodičovskej dovolenke ku je z dôvodu zlého zdravotného stavu jej maloletej dcéry A. H.. Mala za to, že otec rodinné prídavky, ktoré poberal na maloletú z F. používal na vlastnú potrebu a nie na potreby maloletej. 5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletej. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 15. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, resp. o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti a zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej V., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je dieťa plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Malacky rozsudkom zo dňa zo dňa 07.12.2012, č.k. 9P/154/2011-283. 16. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne ustálil aj jej počiatok porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2015/2016, kedy maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy, pričom táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Odvolací súd súhlasí aj s postupom súdu prvej inštancie, keď výživné zvýšil následne aj počnúc dňom 01.10.2016, keď pri vyhodnotení zmeny pomerov na strane maloletej zohľadnil aj diagnostikovanie histamínovej intolerancie v októbri 2016. Pokiaľ otec namieta matkou vyčíslené náklady, odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý tieto uznal len čiastočne a vo zvyšku návrh matky zamietol. Určeným výživným sa tak otec bude podieľať na výžive maloletej v jednej tretine, vo zvyšku bude náklady znášať matka. Odvolací súd udáva, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb detí ich vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletej došlo od 01.10.2016 aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov práve v súvislosti s jej zdravotným stavom. Nemožno sa stotožniť ani s výtkou otca, ktorý namietal matkou tvrdené zvýšenie nákladov v súvislosti s diagnostikovaním choroby u maloletej, nakoľko v konaní bolo preukázané, že choroba u maloletej ovplyvnila nielen náklady na jej lieky, ale aj na stravovanie. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, tento je aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletej, ktorých rozsah súd prvej inštancie správne premietol do výšky čiastočne zvýšeného výživného. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že zhoršenie zdravotného stavu otca, nemôže byť samé o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného tak, ako to požadoval otec. Vzhľadom na skutočnosť, že otec i napriek svojmu zdravotnému stavu stále pracuje, mesačný príjem na jeho strane sa nezmenil, uvedené neodôvodňovalo potrebu znížiť výšku výživného od 01.01.2017. Naviac z predložených lekárskych správ zásadne nevyplýva, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje naďalej vykonávať zamestnanie. Taktiež možno mať za to, otec maloletej, ako to vyplýva z obsahu jeho odvolania, nadraďuje pri určení výživného štátny príspevok nad samotnú vyživovaciu povinnosť rodiča. Je výlučne len v kompetencii príslušných orgánov toho ktorého štátu, či príspevok na výživu dieťaťa prizná alebo neprizná (pokiaľ bude nárok naň vôbec rodičom uplatnený), pre ktoré obdobie a aká bude jeho výška, a to nezávisle od toho, aké sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Obdobne to platí aj čo sa týka určenia výživného súdom, keď súd rozhoduje v súlade s preukázanými možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov bez ohľadu na to, či rodič má alebo nemá nárok na vyplácanie štátneho príspevku, posúdenie čoho v konečnom dôsledku v kompetencii súdu ani nemôže byť. Už samotné označenie príspevok či prídavok na dieťa naznačuje, že ide len o určitú účasť štátu na výžive dieťaťa, ktorá nemôže v žiadnom prípade predchádzať či nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodiča, a to ani čiastočne. Je teda bez akéhokoľvek právneho významu pre rozhodnutie v predmetnej veci, či bude mať maloletá nárok na vyplácanie štátneho príspevku (prídavku) prostredníctvom príslušného slovenského alebo rakúskeho úradu. Nie je možné postupovať spôsobom, ktorý sa snaží otec uplatniť vo svojom odvolaní, teda aby boli potreby maloletej prioritne pokryté štátnym príspevkom a až vo zvyšku výživným zo strany rodičov. Navyše otec nešpecifikoval o poberanie akých rodinných prídavkov išlo, ktorého dieťaťa sa týkali, na základe akého rozhodnutia, v akej výške a z akých dôvodov bolo ich vyplácanie pozastavené, či dočasne alebo natrvalo. 17. V súvislosti s námietkou otca o tom, že súd prvej inštancie v konaní nezohľadnil fakt, že sám hradí všetky náklady na spoločného syna, na ktorého výživu matka vôbec neprispieva odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, táto skutočnosť bola zohľadnená pri určení výšky výživného v primeranej miere. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný záver korešponduje s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zohľadnil schopnosti a možnosti otca, jeho príjmové a majetkové pomery, a výživné s poukazom na ustálenú zmenu pomerov na strane maloletej od 01.09.2015 a následne od 01.10.2016 čiastočne, zohľadniac aj všetky otcom namietané skutočnosti primerane zvýšil. 18. Na argument otca o postupe súdu prvej inštancie v rozpore s § 78 ods. 3 Zákona o rodine, odvolací súd neprihliadal. Valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov predstavuje objektívnu okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného a je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. V zmysle uvedeného postupoval aj súd prvej inštancie, keď v danom prípade okrem zmeny subjektívnych okolností na strane maloletej zohľadnil aj vývoj životných nákladov. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. 19. Určená výška výživného na maloletú V. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).