Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/137/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212174 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614212174.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Žilina, Hodžova č. 11, proti žalovanému: Y. X. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom P. I. č. XXX, o zaplatenie sumy 4.355,14 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 6 C 134/2016-59, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 6 C 134/2016-59, vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému priznanú sumu žalobcovi uhrádzať v pravidelných splátkach po 100,- € mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý priznanú sumu spolu s príslušenstvom zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 6 C 134/2016-59, vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 25.4.2017, č.k. 6 C 134/2016-59, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.629,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.622,01 € od 9.11.2013 do zaplatenia; žalovanému povolil priznanú sumu uhrádzať v pravidelných splátkach po 100,- € mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí; konanie v časti o zaplatenie 60,- € zastavil. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 13.11.2014, ktorú žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 18.7.2012 uzavrel úverovú zmluvu č. 1266, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- € na účet určený žalovaným. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 17.7.2017. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto bol listom zo dňa 15.10.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru do 6.11.2013, čo však žalovaný neurobil. Žalovaná suma 4.355,14 € predstavuje nezaplatenú istinu úveru, nezaplatené úroky v sume 961,26 €, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 377,95 €, úrok vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 4.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 4.11.2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky v sume 60,- €. Podaním zo dňa 5.10.2016 žalobca upravil žalobu z dôvodu chyby pri písaní a výpočte tak, že výška úroku predstavuje sumu 266,87 €, úrok z omeškania sumu 7,16 € a opravil aj nesprávne uvedený dátum zosplatnenia na deň 8.11.2013, a žiadal aby žalovaný uhradil nezaplatenú istinu vo výške 4.355,14 €, nezaplatené úroky vo výške 266,87 €, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 7,16 €, úrok vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 9.11.2013, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a úrokov od 9.11.2013 do zaplatenia. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,- € predstavujúcej poplatky za upomienky späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. 2. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 60,- € zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p., pričom neskúmal, či žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci. Prvoinštančný súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Strany sporu uzavreli dňa 18.7.2012 úverovú zmluvu č. XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve vo výške 5.000,- € s fixnou úrokovou sadzbou 15,90 % ročne do splatnosti úveru, poplatkom za správu úverového účtu vo výške 1,99 €, výškou anuitnej mesačnej splátky 121,83 €, termínom splatnosti prvej splátky 15.8.2012, počtom splátok 60, konečnou splatnosťou úveru ku dňu 17.7.2017, výškou RPMN 18,25 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 21,68 %, celkom mal žalovaný žalobcovi zaplatiť sumu 7.429,20 €. Podľa bodu 4. zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, ak klient poruší povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy vrátane omeškania s platbou anuitnej splátky, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a v prípadne omeškania požadovať od klienta úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Pretože žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca ho výzvou zo dňa 15.10.2013 vyzval na predčasné splatenie úveru najneskôr do 6.11.2013. Do dátumu zosplatnenia uhradil žalovaný na istine sumu 644,86 €. Podľa prehľadu splácania úveru žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil spolu na splátkach sumu 1.350,81 €, suma 705,95 € bola započítaná na úrok a suma 644,86 € na istinu. Žalovaný riadne uhradil len prvých 8 splátok, potom uhradil dňa 15.4.2013 sumu 17,16 €, dňa 7.5.2013 sumu 104,67 €, dňa 15.5.2013 sumu 118,45 €, dňa 7.6.2013 sumu 3,38 €, dňa 17.6.2013 sumu 13,26 €, dňa 9.7.2013 sumu 108,57 €, dňa 15.7.2013 sumu 10,68 €; suma 266,87 € predstavuje vyčíslený úrok z pôžičky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatených splátok do dátumu zosplatnenia úveru, suma 7,16 € predstavuje úrok z omeškania vo výške 8 % ročne vypočítaný z jednotlivých omeškaných dlžných splátok odo dňa splatnosti jednotlivých splátok až do dňa zosplatnenia úveru. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, ods. 2, § 504 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 232 ods. 3, ods. 4 C.s.p., § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dôvodil, že žaloba je čiastočne dôvodná. Uviedol, že úverová zmluva zo dňa 18.7.2012 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný bol povinný splácať úver poskytnutý žalobcom vo výške 5.000,- € v mesačných splátkach po 121,83 € so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci, prvú splátku mal uhradiť 15.8.2012, termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 17.7.2017. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil splátky v celkovej sume 1.350,81 €, ktoré boli započítané v prospech istiny a v prospech dohodnutého zmluvného úroku. Žalobca v súlade s čl. 4 úverovej zmluvy potom, ako sa žalovaný dostal do omeškania so splátkami od apríla 2014, listom zo dňa 15.10.2013 oznámil zosplatnenie celého úveru a zároveň vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 4.674,52 € v lehote do 6.11.2013. Žalovaný z titulu zosplatneného úveru neuhradil žiadnu platbu, a preto jeho povinnosťou je zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 4.355,14 €, sumu riadnych úrokov 266,87 €, ktoré si žalobca uplatnil z neuhradených splátok od ich splatnosti do zosplatenia úveru dňa 8.11.2013 a sumu úrokov z omeškania 7,16 € ako vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne za omeškané splátky do zosplatnenia úveru, takže celkovo bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 4.629,17 €. Žalobu súd zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia kontinuálneho zmluvného úroku vo výške 15,90 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil z nezaplatenej istiny od zosplatnenia úveru, t.j. odo dňa 9.11.2013, do zaplatenia, keď mal za preukázané, že strany sporu si dojednali fixný zmluvný úrok 15,90 % do doby splatnosti úveru, žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí, pričom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp.zn. IV.US 476/2012, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň konštatoval, žeby namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. žeby popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania. Žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.622,01 €, ktorá predstavuje nezaplatenú istinu v sume 4.355,14 € a sumu 266,87 € ako riadne úroky odo dňa 9.11.2013 do zaplatenia. Výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 9.11.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy) bola 8,15 %, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne. Úrok z omeškania v sume 7,156 € si žalobca vyčíslil z jednotlivých omeškaných dlžných splátok do zosplatnenia, ktorý mu bol aj priznaný. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v konaní úspešný vo vzťahu k celej uplatnenej istine, riadnych úrokov a úrokov z omeškania a neúspešný bol iba v časti kontinuálne uplatnených riadnych úrokov s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku, ktorým povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom v splátkach, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, t.j. aj po predčasnom zosplatnení. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru mu neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2017, č.k. 11 Co 12/2017-90 a ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, pretože situácia nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Aj keď základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, neznamená to vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Odstúpením od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla, a tak trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru, pričom nie je dotknutý nárok na zákonný úrok z omeškania. K výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým povolil žalovanému zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom v splátkach, uviedol, že od podania žaloby mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh splácať a preukázať tak, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej-takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný však počas konania nevykonal ani jednu úhradu, poslednú urobil dňa 15.7.2013, t.j. pred štyrmi rokmi, čo bolo pred predčasným zosplatnením úveru. Pri výške splátky určenej prvoinštančným súdom žalovaný uhradí iba istinu bez príslušenstva za takmer štyri roky a priznaná splátka 100,- € mesačne je nižšia, v akej mal žalovaný platiť úver podľa zmluvy (121,83 €). Splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v jeho prospech. Záverom poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy príde k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a aj k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu s tým, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žiadal náhradu trov konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolanie nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal na odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 C.s.p. dňa 25.10.2017, na ktorom zopakoval dokazovanie (§ 384 ods. 1 C.s.p.) oboznámením rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.4.2017, č.k. 6 C 134/2016-59, odvolaním žalobcu zo dňa 31.5.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.10.2017 (§ 204 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí boli na odvolacie pojednávanie riadne a včas predvolaní, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu časovej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania s úmyslom predchádzať navyšovaniu trov konania, žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné. 7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil uzavretú úverovú zmluvu medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné tento vzťah posúdiť ako spotrebiteľský a v takom prípade je potrebné skúmať ex offo zmluvné podmienky, aby žalovaný ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení (žiadal o zaplatenie úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 9.11.2013 do zaplatenia), pretože požaduje úroky, na ktoré by mal nárok v prípade, ak by žalovaný plnil podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve, t.j. za stavu, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa zo dňa 28.9.2015, sp.zn. 6 Co 587/2015, podľa ktorého keďže tento stav netrvá (stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru), je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; k predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité, vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel medzi stavom výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 52, resp. § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 8. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od uvedeného právneho názoru v danej veci a na podporu jeho správnosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp.zn. IV.US 476/2012, v ktorom konštatoval, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, na ktoré rozhodnutie správne poukázal tiež súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že aj keď má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje to značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, značné zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch z úveru popri úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy) je takáto dohoda o takýchto úrokoch odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva aj neprimeranú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. 9. Žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého má dlžník platiť úroky z úveru od okamihu reálneho poskytnutia finančných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia, k čomu odvolací súd poznamenáva, že jeho právo na priznanie úrokov z úveru mu upreté nebolo. 10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vyhodnotil nárok žalobcu vzťahujúci sa k zvyšku žalobného nároku týkajúceho sa úroku z úveru po zosplatnení úveru za nedôvodný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako vecne správny podľa § 387 ods. l C.s.p. potvrdil. 11. Námietku žalobcu týkajúcu sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom žalovaným v splátkach považoval odvolací súd za dôvodnú, pretože aj keď povolenie splátok patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy, pretože ustanovenie § 232 ods. 4 C.s.p. je tzv. pružné (flexibilné) ustanovenie a súdu je umožnené, aby sám nezávisle od návrhu strany sporu zvážil, či je povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej sumy alebo na iné okolnosti prípadu, súd by mal dať možnosť sa vyjadriť k splátkam aj žalovanému, keďže v jeho prospech chce túto výhodu využiť. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku iba uviedol, že uložil žalovanému povinnosť splácať žalobcovi priznanú sumu v splátkach po 100,- € mesačne z dôvodu, že jeho mesačný príjem mu neumožňuje uhradiť celú dlžnú sumu naraz a na ochranu žalobcu určil, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, musí žalovaný zaplatiť celý dlh. Nevzal ale do úvahy ďalšie podstatné skutočnosti, ktorými sú výška žalovanej sumy, ako aj skutočnosť, že žalovaný mal zaplatiť 60 splátok, zaplatil iba 8 splátok a aj keď sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie svoj dlh voči žalobcovi uznal. Nič mu nebránilo v tom, aby tento dlh žalobcovi splácal podľa svojich vtedajších schopností a možností s tým, že sám uviedol, že vyživovacie povinnosti nemá. Žalovaný od rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobcovi zaplatil iba tri splátky po 100,- € (dňa 20.6.2017, 18.7.2017 a 18.8.2017). V prípade splácania úveru žalovaným v splátkach po 100,- € mesačne iba uhradenie istiny by trvalo viac ako 3,5 roka, pričom splátky boli určené v nižšej výške, ako mesačné splátky dohodnuté v úverovej zmluve (121,83 € mesačne), čo by bolo v neprospech žalobcu, ktorý riadne žalovanému poskytol úver, ale tento si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy riadne neplnil. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 388 C.s.p.) vo výroku, ktorým povolil žalovanému splácať priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 100,- € mesačne tak, že mu uložil povinnosť zaplatiť priznanú sumu spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 C.s.p. a čl. 2 ods. 1 C.s.p.), v ktorom je vyjadrená zásada právnej istoty. Odvolací súd poskytol žalovanému reálnu možnosť vyjadriť sa (a preukázať) predovšetkým k jeho sociálnej situácii a k spôsobu splnenia povinností, čo ale nevyužil. V konečnom dôsledku to znamená, že pre nesplnenie si povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy neexistovali a neexistujú žiadne dôvody. 12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože každá zo strán mala v odvolacom konaní čiastočný úspech (žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach a žalovaný v časti nepriznania úroku po zosplatnení úveru). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).