Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010209 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010209.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného N. K., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 24.10.2016 sp. zn. 1T/75/2015, na verejnom zasadnutí konanom 25. mája 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 24.10.2016 sp. zn. 1T/75/2015 bol obžalovaný N. K. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 01.05.2014 v čase o 23.10 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. W. po ceste II. triedy číslo XXX v smere od obce B. W. do obce B. B., pričom po prejazde pravotočivou zákrutou v km 32.1, plne sa nevenoval vedeniu vozidla a narazil do stromu, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, po dopravnej nehode v čase o 23.40 hod. bol podrobený dychovej skúške elektrickým prístrojom Alkotest XXXX F.-XXXX s výsledkom 1.05 mg/l a v dôsledku konania obvineného spolujazdec vo vozidle - poškodený W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. č. XXX, utrpel otras mozgu, pomliaždenie s krvácaním pod mäkké mozgové obaly so vznikom hematómu v čelovo spánkovej oblasti vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu pravej vretennej kosti s posunom úlomkov a zlomeninu hornej prednej hrany tela stavca L3 bez útlaku miechy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 01.05.2014 do 30.07.2014. Za uvedené prečiny bol obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 roky. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, smerujúce výlučne do výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor konštatoval, že s výrokom o treste, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom sa nemôže stotožniť, nakoľko ho považuje za neprimerane nízky. Dal do pozornosti aj to, že súd I. stupňa poukázal na osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním predmetného trestného činu, ani v období po jeho spáchaní, nebol súdne trestaný. Pred spáchaním skutku sa dopustil 6 priestupkov na úseku dopravy, z ktorých bolo 5 menej závažných a v jednom prípade bol sankcionovaný sumou XXX,- euro. S poukazom na tieto priestupky mu súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním skutku riadny život. Súčasne konštatoval, že v osobe obžalovaného nejde o narušeného páchateľa, ktorý by sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá spoločnosti. V súvislosti so zvažovaním druhu trestu vychádzal súd okrem závažnosti spáchaného prečinu z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná krajná možnosť), ktorý možno uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného a napokon nepodmienečný trest odňatia slobody možno uložiť len za situácie, ak tomu nebránia závažné okolnosti prípadu, či osoba obžalovaného. Odvolateľ zdôraznil, že takéto odôvodnenie prvostupňového rozsudku nepovažuje za správne. Obžalovaný totiž závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke, keď jazdil pod vplyvom alkoholu s viac ako 2 promile, čo je už stav ťažkej opitosti. Takáto jazda obžalovaného nemohla skončiť inak, ako dopravnou nehodou a bolo len šťastím obžalovaného, že táto dopravná nehoda neskončila tragicky. Taktiež sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že zistená poľahčujúca okolnosť v podobe priznania a oľutovania výrazne prevažovala nad priťažujúcou okolnosťou, t. j. za spáchanie viacerých trestných činov. Prokurátor pripomenul, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal len pred súdom v podobe uznania viny, k čomu pristúpil až pod ťarchou vykonaných dôkazov v prípravnom konaní. Obžalovaný nebol žiadnym spôsobom nápomocný orgánom činným v trestnom konaní, keďže odmietol vypovedať. Aj keď takéto oprávnenie mu vyplýva zo zákona a na nespoluprácu nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, na strane druhej, ak až v rámci posledného slova na hlavnom pojednávaní svoj čin ľutuje, na takéto oľutovanie nemožno prihliadať tak, ako keby to urobil na začiatku trestného konania a takémuto oľutovaniu pripisovať výrazne vyššiu vážnosť, ako na druhej strane zistenej priťažujúcej okolnosti v podobe spáchania dvoch trestných činov. Odvolateľ vyslovil názor, že v prípadoch dopravných nehôd s ťažkým následkom, za súčasného závažného porušenia dopravných predpisov, medzi ktoré alkohol nepochybne patrí, je potrebný dôraznejší postih spočívajúci v uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Výlučne takýto druh trestu môže v budúcnosti odradiť iných potencionálnych páchateľov chtivých jazdiť aj vtedy, keď požívajú alkoholické nápoje. Vzhľadom na uvedené uviedol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o vine (zrejme malo byť uvedené v časti výroku o treste) a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. K odvolaniu prokurátora podal písomné vyjadrenie aj obžalovaný N. K., ktoré bolo koncipované jeho obhajcom. V ňom uviedol, že pokiaľ ide o námietku prokurátora, že v priebehu vyšetrovania nespolupracoval s orgánmi prípravného konania, nakoľko odmietol vypovedať v procesnom postavení obvineného, k tomu uviedol iba toľko, že on sám ku skutku vypovedal ešte predtým a to v procesnom postavení svedka, pričom uviedol, že si nepamätal, ktorý z dvoch zainteresovaných (on alebo poškodený) vozidlo riadil. Ďalej zdôraznil, že súd prísne posúdil jeho predchádzajúce dopravné priestupky a vyhodnotil ich spôsobom, že mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., napriek tomu, že sa preukázateľne pred skutkom nedopustil žiadneho trestného činu a ani iných priestupkov, než na úseku dopravy. V dôsledku takéhoto rigorózneho posúdenia jeho predchádzajúceho života, potom počet poľahčujúcich okolností neprevýšil počet priťažujúcich okolností. S názorom prokurátora, že je potrebný dôraznejší postih v prípadoch dopravných nehôd, kedy vodič požil alkoholické nápoje, obžalovaný uviedol, že v každom jednotlivom prípade treba citlivo zvažovať všetky okolnosti spáchania skutku a vyhodnocovať osobu konkrétneho páchateľa z pohľadu miery jeho kriminálnej narušenosti a ostatných dôležitých skutočností. Prokurátorom prezentované generalizovanie by viedlo k limitovaniu diskrečnej právomoci súdov a veľmi zúženej aplikácii Trestného zákona. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ďalej konštatoval, že on je mladou osobou (má len XX rokov), nie je ani žiadnym spôsobom kriminálne narušený, žalovaný skutok priznal a oľutoval, pričom jeho konanie bolo len mimoriadnym excesom z jeho inak bezúhonného života. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že v súčasnej dobe sa nachádza v mimoriadne ťaživej situácii, spôsobenej potratom jeho životnej partnerky, keď len týždeň pred očakávaným termínom pôrodu, tento nasciturus zomrel. K zlepšeniu jeho psychického stavu, ani k prehĺbeniu uvedomenia si následkov skutku, ani k jeho účinnej náprave, by nepodmienečný trest odňatia slobody neprispel, neprospel by mu, iba by prehĺbil ešte viac mieru jeho trápenia. Takýto trest by nenapomohol ani funkcii generálnej prevencie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd takéto odvolanie prokurátora zamietol. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu pridržiavala písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Poškodený W. Q. na verejnom zasadnutí uviedol, že čo sa týka jeho zdravotného stavu, v súčasnej dobe je už v poriadku a nemá žiadne trvalé následky. Čo sa týka priebehu žalovaného skutku, v kritickom čase bol s obžalovaným spolu, obaja požívali alkoholické nápoje a nebol to nápad iba obžalovaného, že sa na motorovom vozidle prevezú. Advokátska koncipientka obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolanie prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté. Poukázala na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. Čo sa týka dopravných priestupkov, tieto boli menej závažného charakteru. Pripomenula, že obžalovaný bude musieť nahradiť škodu poisťovni a v prípade, ak by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, toto by bolo výrazne sťažené. Obžalovaný N. K. na verejnom zasadnutí uviedol, že veľmi ľutuje spáchanie predmetného skutku. Pokiaľ by sa to dalo, všetko by vrátil späť. Teraz žije úplne iným spôsobom života. Jeho veľkou oporou je jeho manželka. Nechce sa od svojej manželky odlúčiť. Na základe uvedeného žiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, keby odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd v ďalšom postupe neskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný Kristián Horváth na hlavnom pojednávaní konanom 24.10.2016 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanému položil podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste. Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste odňatia slobody napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému N. K. bol prvostupňovým súdom uložený nielen zákonný, ale i primeraný trest, či už do druhu (trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti), ako aj do jeho výmery. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Pri úvahách pri ukladaní trestu a spôsobe jeho výkonu, odvolací súd nezistil žiadny dôvod na sprísnenie potrestania obžalovaného, ktorého sa domáhal prokurátor. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dostatočné a výstižné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom bolo uvádzané z akých dôvodov nebol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa si v celom rozsahu osvojil aj odvolací súd a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. So zreteľom na okolnosti prípadu (zranenia poškodeného nezanechali žiadne trvalé následky), osobu obžalovaného (jeho vek, rodinné pomery, doposiaľ nebol súdne trestaný), ako aj možnosti nápravy, odvolací súd nadobudol presvedčenie, že účel trestu bude v posudzovanom prípade dosiahnutý už samostatnou hrozbou trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, aby celkový trest vyznieval citeľne a viedol obžalovaného k uvedomeniu si následkov jeho protiprávneho konania. Súd I. stupňa pri svojom rozhodnutí neobmedzil zákonné podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu len na osobu páchateľa i jeho doznanie, ale pri rozhodovaní o tom, či je možné obžalovanému uložiť alternatívny trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody, zvážil aj okolnosti prípadu, t. j. všetko, čo charakterizuje skutok, spôsob jeho vykonania a následok, mieru zavinenia, pohnútku, prostredie a situáciu za ktorej bol čin spáchaný a v neposlednom rade aj to, akú odozvu mal čin na verejnosti. Zo skutočností, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu, aj krajský súd vyvodzuje, že obžalovaný síce pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu s ťažkou ujmou na zdraví u poškodeného W. Q. , avšak poškodený v súčasnej dobe nemá žiadne zdravotné ťažkosti a tieto zranenia u neho nezanechali ani trvalé následky. Nie je bez významu vyjadrenie poškodeného pred odvolacím súdom, že v kritickom čase spolu s obžalovaným konzumovali alkoholické nápoje a napokon bol to ich spoločný nápad vykonať jazdu motorovým vozidlom. Poškodený v čase dopravnej nehody nebol tiež pripútaný bezpečnostným pásom. Vo vzťahu k spôsobenému následku (ťažká ujma na zdraví), bolo nutné konanie obžalovaného posúdiť ako nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b/ Tr. zák. Čo sa týka osoby obžalovaného, ten doposiaľ nebol súdne trestaný. V čase skutku bol osobou vo veku XX rokov. Bol síce v minulosti opakovane priestupkovo postihnutý na úseku cestnej dopravy, avšak vždy išlo o priestupky menšej závažnosti. V súčasnej dobe pracuje ako zámočník v N. B. Š.. Súd druhého stupňa si rovnako uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné nehody s ťažkou ujmou na zdraví iného účastníka cestnej premávky zapríčinené vodičom pod vplyvom alkoholu, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na zákonné kritéria stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a iba formálne ukladať pri takýchto trestných činoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup by bol neprijateľný aj z hľadiska zásad individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdov, by totiž trest prestal byť trestnom a stal by sa len zabezpečovacím opatrením. Okresný súd teda nepochybil, keď dospel k záveru, že obžalovanému je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, avšak pre jeho nápravu postačí odklad jeho výkonu so stanovením skúšobnej doby na 3 roky. Výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Napokon sám obžalovaný svojim bezúhonným životom po spáchaní trestného činu (po dobu troch rokov) preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v jeho prípade neprimerane prísne. Súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 roky, pretože trestné činy boli spáchané v súvislosti s jazdou na motorovom vozidle, pričom obžalovaný nerešpektoval dopravné predpisy a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodeného. Napokon treba konštatovať, že prvostupňový súd správne ustálil vzájomný pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, keď pomer poľahčujúcich (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) bol rovnaký, neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu (§38 ods. 2 Tr. zák.). Zistené skutočnosti viedli odvolací súd k totožnému názoru, ako to už vyslovil súd I. stupňa, že v danom prípade účel trestu možno dôvodne očakávať aj od uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 roky, nakoľko uloženie represívneho trestu nie je potrebné. Takto uložené tresty a ich výmery, vychádzajú zo zásad pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák. v každom smere. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku, odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.