Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010236 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010236.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného W. W. a spol., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 15.02.2017 sp. zn. 3T/59/2015, na neverejnom zasadnutí konanom 21. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 15.02.2017 sp. zn. 3T/59/2015 boli obžalovaní W. W., W. J. a G. Z. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z 03.09.2013 sp. zn. 2 Pv 373/13, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, v čase od 11.00 hod do 12.00 hod dňa 18.09.2012 v katastri mesta Senec, v lese Svätého Martina na tzv. Peknej ceste, po predchádzajúcej vzájomnej dohode zničili spoločne s doposiaľ nestotožnenými páchateľmi poľovnícke zariadenie - posed, pričom Marián J. a G. Z. riadili a dali nestotožneným páchateľom pokyn na to, aby títo lesným kolesovým traktorom s pripevnenou radlicou zbúrali posed, pričom následne W. W., V. N. spolu s ostatnými nestotožnenými páchateľmi búchali po zbúranom posede presne nezisteným spôsobom ručným náradím, ako aj ho jeden z nestotožnených páchateľov prešiel lesným kolesovým traktorom, čím predmetné poľovnícke zariadenie - posed zničili, a poškodenému združeniu Poľovnícka spoločnosť B. M. - združenie poľovníkov, so sídlom M., Z. č. 3, spôsobili škodu vo výške 1021,76,-euro, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený subjekt B. spoločnosť B. M., združenie poľovníkov so sídlom M., Z. č. 3, odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie (správne malo byť uvedené na civilný proces). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaných W. W., W. J. a G. Z.. Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania sa domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ sa nestotožnil s oslobodzujúcim rozsudkom, ani so spôsobom hodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu. Prokurátor vyslovil názor, že prvostupňový súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s vykonanými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil jednostranne v prospech všetkých obžalovaných. V tomto smere poukázal na výsluch svedka Kompana, ktorý bol osobne prítomný pri ničení posedu a ktorý popísal priebeh skutkového deja vrátane časových okolností a účasti obžalovaných na jeho páchaní. Prokurátor poukázal aj na reťaz nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dopĺňajú výpoveď tohto korunného svedka a verifikujú pravdivosť jeho tvrdenia. Svedok N. popísal lesný kolesový traktor LKT žltkastej farby, ktorý bol upravený pre prácu v teréne, pričom práve pomocou tohto traktora lesní robotníci pracujúci pre urbariát zhodili radlicou posed a následne tento na zemi čiastočne zničili aj za pomoci tohto traktora. Z výpovede svedka O. X., že v mesiaci september 2012 pracoval spolu s bratom X. a svedkom K. pre spoločnosť vlastníkov lesa sv. W., pri práci používali lesný kolesový traktor LKT s radlicou bez ŠPZ s tým, že svedok uviedol, že práce v lese začali asi dňa 20.09.2012. Svedok síce poprel, že by sa ich partia zúčastnila pri búraní posedu na pokyn svojich zamestnávateľov - obžalovaných, pre ktorých následne pracovali cca dva roky, s tým, že zmluvu o pracovnej činnosti podpísali už dňa 17.09.2012, teda ešte deň pred skutkom, avšak bolo zrejmé, že lesní robotníci preukázateľne používali traktor LKT, ako aj osobné motorové vozidlo zn. VW ZA 403, čo aj vyplynulo z výpovede svedka O. X., pričom svedok N. v inkriminovaný deň popísané vozidlá (traktor a vozidlo zn. VW) videl, s týmito pokračovali až k predmetnému posedu, ktorý následne traktorom zbúrali. Svedok N. uviedol, že pri búraní posedu boli okrem obžalovaných prítomné aj ďalšie osoby, ktoré nepoznal a nedokázal ich ani identifikovať. Bolo však isté, že išlo o osoby, ktoré dokázali manipulovať s uvedeným traktorom a ktorý používala iba partia lesných robotníkov O. X., ktorý bol ich majetkom. Ak by výpoveď O. X. bola pravdivá v tej časti, že v inkriminovanom čase dňa 18.09.2012 lesní robotníci na mieste činu neboli, tak by svedok N. nemohol popísať ním videný lesný traktor LKT, ako aj vozidlo zn. VW ZA XXX, ktoré lesní robotníci preukázateľne pri svojej pracovnej činnosti používali. Odvolateľ si neodpustil poznámku, že ak by O. X. potvrdil skutočnosti uvádzané svedkom N. ohľadom prítomnosti a použitia traktora LKT v deň spáchania skutku, išlo by o ďalší usvedčujúci dôkaz voči obžalovaným, ako aj potvrdenie účasti lesných robotníkov na páchaní trestného činu, kde však otázka ich prípadného zavinenia nebola predmetom trestného konania. So svedkom N. bola v prípravnom konaní vykonaná previerka výpovede na mieste, čítaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, ktorá nevyvrátila pravdivosť ním opísaných tvrdení. Prokurátor sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vyslovil pochybnosť o pravdivosti svedeckej výpovede N. len kvôli tomu, že zotrval vo svojej výpovedi na účasti obžalovaného V. N. (teraz už nebohého) na spáchaní trestného činu, ktorý to v prípravnom konaní kategoricky odmietol a výpovede svedkov Z. a V., ktorí majú preukazovať jeho prítomnosť v čase spáchania skutku na inom mieste (na oberačke hrozna v W.) s tým, že z pohľadu súdu ide o absolútne nestranných svedkov. V tejto súvislosti prokurátor dal do pozornosti aj to, že svedok V. nevedel s istotou povedať, či dňa 18.09.2012 od 11.00 hod. do 12.00 hod., kedy došlo k spáchaniu trestného činu, bol u neho na oberačke hrozna v Modre aj nebohý N.. Túto „istotu“ síce mala svedkyňa Z., ale vzhľadom k tomu, že nebohý N. bol jej bratrancom, túto svedkyňu prokurátor nepovažoval za nestrannú. Odvolateľ sa rovnako nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý mal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia svedka N. len z dôvodu, že ten na mieste „nenatočil“ na mobil, resp. na iné pamäťové zariadenie priebeh skutkového deja a ihneď neprivolal príslušníkov Policajného zboru. Svedok túto skutočnosť odôvodnil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru prokurátora najpodstatnejšou je tá okolnosť, že svedok N. ešte v ten deň oznámil členom poľovníckej spoločnosti B. - svedkom S. a O., ktorí túto skutočnosť potvrdili. Bola to v skutku neobvyklá náhoda, že potom ako nasledujúci deň po spáchaní činu, S. so O. išli do lesa skontrolovať predmetný posed, pričom stretli obžalovaných W. a nebohého N., ako odvážajú na prívesnom vozíku zbytky posedu, neskôr videl v lese aj obžalovaných Z. a J.. V ďalšom prokurátor poukázal na svedecké výpovede S., Q. a J.. Pripomenul, že svedkovia S. a O. potvrdili, že posed stál v celosti v podstate tesne pred spáchaním skutku, teda nemohol byť zničený predtým, ako uvádzajú obžalovaní. Navyše ďalší svedkovia potvrdili, že posed bol v minulosti zhadzovaný, resp. zvaľovaný s tým, že bol vždy členmi poľovného združenia vrátený do pôvodnej polohy, pričom v lete ho dali na betónové podložky. E. prokurátor zdôraznil, že v danej veci existuje reťaz nepriamych dôkazov, ktoré spolu s výpoveďou očitého svedka N. odôvodňujú prijať záver, že skutok sa stal spôsobom opísaným v skutkovej vete obžaloby a tohto sa dopustili obžalovaní W., J. a Z.. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania prokurátorom (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než ktoré namietal. Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), boli zistené chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Odvolací súd konštatuje, že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je preto oslobodzujúci rozsudok predčasný. V ďalšom rade krajský súd konštatuje, že doposiaľ vykonaným dokazovaním neboli sporné okolnosti skutkového deja dostatočne ozrejmené. Dôkazná situácia si vyžadovala dôsledné vyčerpanie všetkých dosažiteľných prostriedkov. Záver okresného súdu o nevine obžalovaného bol preto predčasný, keďže vec v danom štádiu nebola náležite objasnená. Z obžaloby prokurátora vyplynulo, že okrem iných navrhovaných dôkazov, žiadal na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť svedka W. X. a čo sa týka svedka W. K., jeho výpoveď z prípravného konania (na č.l. 45-46) navrhol v súdnom konaní iba prečítať. Prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2016 (pri jeho odročení) zopakoval, že trvá na vykonaní dôkazov v štádiu súdneho konania tak, ako to navrhol v obžalobe. Súd I. stupňa pri nariadení hlavného pojednávania okrem iných svedkov, predvolal aj svedka W. X., ten sa však na hlavné pojednávanie (dňa 13.07.2016 a dňa 15.02.2017) nedostavil, pričom svedok O. X. oznámil na hlavnom pojednávaní zo dňa 15.02.2017, že jeho brat W. X. prekonal ťažkú autonehodu a v čase konania tohto hlavného pojednávania absolvuje lekárske vyšetrenie. Pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní, prokurátor opätovne navrhol predvolať a vypočuť svedkov W. X. a W. Hanáčka, resp. svedka W. X. vypočuť prostredníctvom dožiadaného súdu. T. navrhol, aby tieto návrhy prokurátora na doplnenie dokazovania boli zamietnuté, vzhľadom na vzniknuté prieťahy v tomto súdnom konaní. Obhajca tiež poukázal na to, že výsluchy svedkov W. X. a W. K. z prípravného konania sú nezákonnými dôkazmi, pričom tento vyslovený názor o nezákonnosti výsluchov svedkov, obhajca bližšie nevysvetlil. Následne okresný súd odmietol vykonať navrhnuté dôkazy prokurátorom a to výsluchy svedkov W. X. a W. K. (ako to vyplynulo z jeho uznesenia uvedeného v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č.l. 505). V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že návrh prokurátora na vykonanie dôkazov čítaním svedeckých výpovedí W. X. a W. K. z prípravného konania nebol akceptovaný, nakoľko výpovede týchto svedkov boli realizované ešte pred vznesením obvinenia obžalovaným, preto nemohli slúžiť ako zákonný dôkaz v konaní pred súdom. Tiež konštatoval, že odmietol vykonať dôkazy navrhnuté prokurátorom a to vykonanie výsluchov svedkov W. X. a W. K. na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že pôvodne prokurátor navrhol ich výpovede z prípravného konania iba prečítať, čo súd nevykonal a pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nepovažovali za potrebné tieto skoršie výsluchy svedkov zopakovať aj po vznesení obvinenia obžalovaným, nemohlo byť úlohou okresného súdu toto naprávať. Vzhľadom na danú dôkaznú situáciu, povahu a význam zhromaždených dôkazov, súd I. stupňa pochybil, keď nenariadil aj výsluchy svedkov W. X. a W. K. a títo svedkovia neboli na hlavnom pojednávaní osobne vypočutí. Navyše takéhoto postupu sa domáhal aj prokurátor a v záverečnej fáze hlavného pojednávania nesúhlasil s prečítaním týchto svedeckých výpovedí z prípravného konania. Aj podľa názoru krajského súdu, práve uvedení svedkovia by mohli vniesť viac svetla do posudzovanej veci. Úvahy vyslovené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že výpovede svedkov W. X. a W. K. z prípravného konania sú nezákonnými dôkazmi a tieto nemožno použiť v súdnom konaní, sú nesprávne a nemajú svoj podklad ani v Trestnom poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že výsluchy svedkov W. X. a W. K., ktoré boli realizované ešte dňa 15.11.2012 v rámci prípravného konania, sa v žiadnom prípade nemôžu označiť za výsluchy vykonané nezákonným spôsobom, keďže boli vykonané po začatí trestného konania „vo veci“, hoci bez možnosti, aby sa k ich výpovediam vyjadrili obžalovaní, resp. ich obhajcovia, t. j. neboli vykonané kontradiktórne. Tento nedostatok bolo možné konvalidovať v konaní pred súdom I. stupňa, k čomu však napriek návrhu prokurátora nedošlo. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že v prípade, keby vyššie uvedení svedkovia v rámci svojich výsluchov na hlavnom pojednávaní vypovedali ambivalentne, resp. na niektoré jednotlivosti a podrobnosti si pre odstup času nepamätali, bolo by nariadenie prečítania ich skorších výpovedí zo dňa 15.11.2012 podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (realizovaných v rámci inak riadne a zákonne vykonaných výsluchov) plne lege artis a bolo by dokonca možné z týchto skorších výpovedí vychádzať pri meritórnom rozhodnutí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.10.2014 sp. zn. 1Tdo 53/2014). Prečítanie skorších výpovedí menovaných svedkov na hlavnom pojednávaní by bolo procesne vylúčené iba v takom prípade, pokiaľ by s takýmto postupom nesúhlasili strany a súd by považoval osobné výsluchy za potrebné, eventuálne svedkovia by odmietli vypovedať v zmysle § 130 Tr. por., prípadne svedkovia by zomreli, boli nezvestní, dlhodobo by sa zdržiavali v cudzine, resp. na neznámom mieste, ochoreli by na chorobu, ktorá by dlhodobo znemožňovala ich výsluch a podobne. Pre úplnosť treba zvýrazniť i to, že pre prípad, ak by išlo o svedka, ktorý nie je kľúčovým svedkom, či už z pohľadu obžaloby, alebo aj obhajoby, pričom procesné strany by súhlasili s prečítaním jeho skoršej výpovede z prípravného konania realizovanej po začatí trestného konania, ale ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, bolo by možné prečítať v rámci hlavného pojednávania aj túto skoršiu výpoveď, nakoľko procesné strany sa reálne vzdali svojho práva dožadovať sa kontradiktórneho výsluchu takéhoto svedka. Za tejto situácie, by už nebolo možné konštatovať, že bola porušená zásada rovnosti zbraní. Nadriadený súd sa nestotožnil ani s argumentmi okresného súdu, že by prokurátor nemohol počas priebehu hlavného pojednávania modifikovať, resp. dopĺňať svoje predchádzajúce návrhy na vykonanie jednotlivých dôkazov. Práve naopak, prokurátor je povinný sledovať priebeh dokazovania i vývoj dôkaznej situácie, či už v prospech, alebo v neprospech obžalovaného a na túto adekvátne reagovať. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom ťaží iba prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní (tejto povinnosti zodpovedá právo obžalovaného viesť aktívne svoju obhajobu a využívať aj svoje práva dané mu zákonom), pričom primárnou povinnosťou súdu je spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude preto nariadiť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne nariadiť ďalšie dôkazy, ktoré navrhnú strany, resp. potreba ktorých sa v priebehu konania preukáže a zákonným spôsobom sa vysporiadať aj s ostatnými dôkazmi, doposiaľ zabezpečenými, ktoré majú vzťah k posudzovaniu veci. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť o podanej obžalobe. Odvolací súd považuje za potrebné tiež nariadiť, aby okresný súd zabezpečil aj doplňujúce dôkazy k osobám obžalovaných, aby si vyžiadal aktuálne odpisy z registra trestov a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky zistil, či boli obžalovaní v poslednom období postihnutí za priestupky. Čo sa týka odvolacích námietok prokurátora, so zreteľom na príčiny zrušenia napadnutého rozsudku, bolo by predčasné zaujať v tomto smere stanovisko. Neuniklo však pozornosti krajskému súdu, že okresný súd prehliadol novelu Trestného poriadku v ustanovení § 288 ods. 3 (zákon účinný od 01.07.2016), podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Vzhľadom na zistené pochybenia, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd tak rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., nakoľko išlo o chyby, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prístupný ďalší riadny opravný prostriedok.