Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010236 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615010236.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karol Kováč a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného W. W.N. a spol., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 12.03.2018 sp. zn. 3T/59/2015, na verejnom zasadnutí konanom 27. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12.03.2018 sp. zn. 3T/59/2015 boli obžalovaní W. W., W. J. a Ľ. Z. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z 03.09.2013 sp. zn. 2 Pv 373/13, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že v čase od 11.00 hod. do 12.00 hod. dňa 18.09.2012 v katastri mesta M., v Y. M. W. na tzv. B. H., po predchádzajúcej vzájomnej dohode zničili spoločne s doposiaľ nestotoženenými páchateľmi poľovnícke zariadenie - posed, pričom W. J. a Ľ. Z. riadili a dali nestotožneným páchateľom pokyn na to, aby títo lesným kolesovým traktorom a pripevnenou radlicou zbúrali posed, pričom následne W. W., V. N. spolu s ostatnými nestotožnenými páchateľmi búchali po zbúranom posede presne nezisteným ručným náradím, ako aj ho jeden z nestotožnených páchateľov prešiel lesným kolesovým traktorom, čím predmetné poľovnícke zariadenie - posed zničili a poškodenému združeniu B. spoločnosť B. M. - E. B., M. M. M., Z. Č.. X spôsobili škodu vo výške 1.023,76 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený subjekt B. spoločnosť B. M., združenie B. so sídlom M., Z. Č.. X, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaných W. W., W. J. F. Ľ. Z.. Odvolateľ v písomnom odôvodnení svojho odvolania konštatoval, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ani spôsobom hodnotenia dôkazov sa nemohol stotožniť, nakoľko súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s vykonanými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaných. V danej veci bol vykonaný výsluchu svedka N., ktorého výpoveď je nutné považovať ako priamy dôkaz korunného svedka, ktorý bol osobne prítomný pri ničení posedu, ktorý popísal okolnosti skutkového deja, vrátane časových okolností a účasti obžalovaných na jeho páchaní. Podľa názoru prokurátora, je tu reťazec nepriamych dôkazov, ktoré dopĺňajú výpoveď tohto svedka a verifikujú pravdivosť jeho tvrdenia. Z výpovede svedka O. X. - lesného robotníka vyplynulo, že v mesiaci september 2012 pracoval spolu s bratom W. X. a W. K. pre spoločnosť vlastníkov lesa sv. W., pri práci používali lesný kolesový traktor LKT s tým, že svedok uviedol, že práce v lese začali asi dňa 20.09.2012. Svedok síce popiera, že by sa ich partia zúčastnila pri búraní posedu, avšak je zrejmé, že lesní robotníci preukázateľne používali traktor LKT, ako aj osobné motorové vozidlo Volkswagen ZA XXX, čo aj vyplynulo z výpovede svedka O. X., pričom svedok N. v inkriminovaný deň popísané vozidlá - traktor a vozidlo zn. VW videl. Svedok W. X. a W. K. v prípravnom konaní zhodne uviedli, že od 17.09.2012 nastúpili ako brigádnici pre B. M. Y. M.. W. O. M., pričom do lesa nastúpili pracovať v ten deň, resp. deň po tom. Teda uvedené zapadá do časového sledu okolností spáchania skutku a možností použitia lesného traktora dňa 18.09.2012. Čestné vyhlásenie E. L., ktoré súd pripustil ako dôkaz, nemá dôkaznú hodnotu, bez ohľadu na skutočnosť nevylúčenia možnosti vykonania zásahov do technického vybavenia fotoaparátu, vrátane úpravy dátumu vyhotovenia snímky, ani tento „dôkaz“ nevylučuje prítomnosť obžalovaných pri búraní posedu. Prokurátor sa nestotožnil ani s názorom okresného súdu, ktorý má pochybnosti o pravdivosti tvrdenia a tým aj dôveryhodnosti svedeckej výpovede Ing. J. N. len kvôli tomu, že ten zotrval vo svojej výpovedi na účasti V. N. na spáchaní trestného činu, ktorý svoju účasť v prípravnom konaní kategoricky odmietol, pričom poukázal na výpovede svedkov F. Z. a W. V., ktorí majú preukazovať prítomnosť nebohého V. N. v čase spáchania skutku na oberačke hrozna v W. s tým, že z pohľadu súdu ide o nestranných svedkov. V tejto súvislosti dal prokurátor do pozornosti aj tú skutočnosť, že svedok JS. nevedel s istotou povedať, či dňa 18.09.2012 v inkriminovanom čase od 11.00 hod. do 12.00 hod., kedy došlo k spáchaniu trestného činu, bol u neho na oberačke hrozna v W. aj nebohý V. N.. Túto „istotu“ síce mala svedkyňa F. Z., avšak nakoľko nebohý V. N. Z. jej bratrancom, takúto svedkyňu nemožno považovať za nezaujatú. Prokurátor sa rovnako nestotožnil s názorom súdu, ktorý má pochybnosti o pravdivosti tvrdenia svedka N. len z dôvodu, že ten na mieste nenatočil na mobil, resp. na iné pamäťové zariadenie, páchanie trestného činu obžalovanými a hneď nekontaktoval príslušníkov Policajného zboru. Svedok túto skutočnosť odôvodnil vo svojej výpovedi. Svedok N. zničenie posedu ešte v ten deň t. j. 18.09.2012 oznámil svedkovi V. S., ako aj svedkovi R. Š.. Bola by to v skutku neobvyklá náhoda, že po tom, čo nasledujúci deň po spáchaní činu svedkovia S. F. Š. išli do lesa skontrolovať predmetný posed, stretli obžalovaného W. a nebohého N., ako odvážajú na prívesnom vozíku zbytky posedu a následne videli v lese postupne aj ďalších obžalovaných a to Z. F. J., ktorí v reakcii na stretnutie s nimi utekali preč. Svedok S. potvrdil, že naposledy videl posed v celosti cca dva až tri dni pred skutkom. Rovnako aj svedok Š. potvrdil, že posed videl v celosti cca dva až tri dni pred skutkom. Títo svedkovia zhodne potvrdili, že posed nemohol byť zničený už predtým, ako uvádzajú obžalovaní. Svedok F. Q. potvrdil, že mu mal obžalovaný J. povedať pri jednom zo zničených posedov, že keď ho opravia, on ho opätovne zničí tak, ako ostatné, bolo to niekedy v júli 2012. Svedok V. Š. uviedol, že na výbore spoločenstva vlastníkov lesov predseda W. hovoril, že keď si poľovníci posedy na základe výzvy neodstránia sami, budú to musieť odstrániť vlastníci pozemkov. Svedok L. J. uviedol, že v prípade zničeného posedu išlo o veľmi pevnú konštrukciu sendvičového typu, ktorý pomocou ľudskej sily, napr. kladivami bolo prakticky nemožné zničiť do takej podoby, ako sa to stalo v posudzovanej veci. Bol sa pozrieť na miesto, kde posed stál, videl na mieste stopy po kolesách, pričom motívom konania páchateľov bolo brániť vo výkone poľovného práva, o čo sa dlhodobo snažia vlastníci lesných pozemkov, ktorí im robili v minulosti rôzne schválnosti. Odvolateľ má za to, že sa podarilo vyprodukovať reťazec nepriamych dôkazov, ktoré spolu s výpoveďou očitého svedka Ing. J.Š. N., ktorého výpoveď je priamym dôkazom, považuje ju za koherentnú, súladnú s objektívne zistenými faktami, odôvodňujúcu prijať záver, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby a tohto sa dopustili obžalovaní W. W., W. J. F. Ľ. Z.. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrili obžalovaní W. W., W. J. F. Ľ. Z.. Predmetné vyjadrenie bolo koncipované ich zvoleným obhajcom. V ňom sa poukázalo predovšetkým na to, že svedok N. nie je objektívny svedok, pretože on sám sa zaraďuje do skupiny B. združenia B., ktoré je priamo zainteresované na negatívnom výsledku proti nim. Tento svedok sa vyjadroval takým spôsobom, že má voči nim nepriateľské postoje. Okrem toho vo výpovediach menovaného svedka bolo niekoľko nepresností, ktoré prokurátor vo svojom odvolaní vôbec nespomenul. Prokurátor nevzal do úvahy ani výpoveď svedka B. Navyše svedok N. mal možnosť vidieť LKT traktor dennodenne od 20.09.2012 až do ukončenia prác. Preto vedel, že traktor je žltej farby a rozchádzajú sa mu kolesá. Tento traktor však nemohol vidieť v inkriminovanom čase, pretože z výpovedí svedkov O. X. F. W. X.F. vyplýva, že dňa 18.09.2012 na mieste činu s LKT traktorom neboli, v tento deň ho sťahovali so všetkou technikou z Q. (posledného ich pracoviska) a pred hospodársky dvor, kde mali parkovať prišli až o 13.30 hod., čo videli aj príslušníci Policajného zboru. Ak by sa pripustila verzia, že korunný svedok N. bol prítomný priamo na mieste rozbíjania posedu, ako je možné, že neustále menil verzie svojich výpovedí. Obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu vo svojom vyjadrení tiež zdôraznili, že okresný súd v napadnutom rozsudku sa dôsledne a náležitým spôsobom vysporiadal s ďalšími dôkazmi, ktoré preukazovali, že predmetný posed bol rozbitý už dávnejšie pred dátumom 18.09.2012. Rovnako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré preukazovali ich alibi na inkriminovaný čas, kedy malo dôjsť k spáchaniu prečinu poškodzovania cudzej veci. Záverom navrhli, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila aj poškodená spoločnosť B. M. B. - združenie B. M.. V tomto vyjadrení bolo konštatované, že výsledok činnosti obžalovaných W. W. a W. J., za ktorú sú teraz trestne stíhaní, je riešenie ich vlastných neúspechov z minulosti a toto ich konanie treba vyhodnotiť ako konanie z pomsty. Menovaní začali so spochybňovaním zmluvy o výkone práva poľovníctva. Búranie postavených posedov pod rúškom tmy bolo ich doménou. Keď tieto posedy členovia B. M. B. opravovali, tak k nim prišli obžalovaní a do očí im oznámili: Nerobte to, aj tak to zbúrame! B. spoločnosť toto búranie posedov oznamovala polícii, avšak policajti im odkázali, že páchateľa treba prichytiť pri čine. Snaha obžalovaných bola taká, aby poľovnú spoločnosť B. vyštvali z lesa. Po riadnom ukončení zmluvy o výkone práva poľovníctva, chceli všetci členovia poľovnej spoločnosti B. stať sa členmi nového poľovného združenia vlastníkov lesa a v súlade s novými stanovami tam aj poľovať. Toto im nebolo umožnené aj napriek tomu, že stanovy to zaručujú ako riadnym vlastníkom lesa. Členovia poľovnej spoločnosti B. I.emajú ani najmenšiu chuť sa naďalej dohadovať a vo veci sa súdiť. Napadnutým rozsudkom samosudkyňa okresného súdu preukázala, že mýliť sa je ľudské, čím oslobodzujúcim rozsudkom potvrdila, prečo má justícia na Slovensku minimálnu dôveryhodnosť. Každý z členov poškodenej spoločnosti dúfa, že prokurátor v konečnom dôsledku dosiahne svoj cieľ a pravda i spravodlivosť nakoniec zvíťazia. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaní W. W., W. J., Ľ. Z., ich obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil splnomocnenec poškodenej spoločnosti Ing. V. S., ktorý doručenie mal riadne vykázané, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie aj bez prítomnosti tohto splnomocnenca poškodenej spoločnosti, keďže takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov podaného odvolania. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obhajca obžalovaných na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. V tomto smere poukázal aj na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora. Obžalovaný W. W. na verejnom zasadnutí uviedol, že predmetný skutok nespáchal, všetko to bolo iba vyfabrikované. Poukázal na dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech, resp. v prospech ďalších obžalovaných a na ktoré poukázal aj v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolanie prokurátora preto navrhol zamietnuť. Obžalovaný W. J. na verejnom zasadnutí uviedol, že predmetný skutok nespáchal, pričom v ďalšom sa pridržiava prednesu obžalovaného W. W.. Obžalovaný Ľ. Z. na verejnom zasadnutí uviedol, že predmetný skutok nespáchal, pričom v ďalšom sa pridržiava prednesu obžalovaného W. W.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého oslobodzujúceho rozsudku. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že Okresný súd Malacky už rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom z 15.02.2017 pod č. k. 3T/59/2015-520. Z podnetu odvolania prokurátora odvolací súd uznesením z 21.09.2017 sp. zn. 4To/74/2017 zhora citovaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že v súdnom konaní neboli vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu krajský súd označil oslobodzujúci rozsudok za predčasný. V ďalšom rade krajský súd uviedol, že doposiaľ vykonaným dokazovaním neboli sporné okolnosti skutkového deja dostatočne ozrejmené. Dôkazná situácia si vyžadovala dôsledné vyčerpanie všetkých dosažiteľných prostriedkov. Záver okresného súdu o nevine obžalovaných bol preto predčasný, keďže vec v danom štádiu nebola náležite objasnená. Z obžaloby prokurátora vyplynulo, že okrem iných navrhovaných dôkazov, žiadal na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť svedka W. X.Š. a čo sa týka svedka W. K., jeho výpoveď z prípravného konania (na č.l. 45-46) navrhol v súdnom konaní iba prečítať. Prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2016 (pri jeho odročení) zopakoval, že trvá na vykonaní dôkazov v štádiu súdneho konania tak, ako to navrhol v obžalobe. Súd I. stupňa pri nariadení hlavného pojednávania okrem iných svedkov, predvolal aj svedka W. X., ten sa však na hlavné pojednávanie (dňa 13.07.2016 a dňa 15.02.2017) nedostavil, pričom svedok O. X. oznámil na hlavnom pojednávaní zo dňa 15.02.2017, že jeho brat W. X. prekonal ťažkú autonehodu a v čase konania tohto hlavného pojednávania absolvuje lekárske vyšetrenie. Pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní, prokurátor opätovne navrhol predvolať a vypočuť svedkov W. X. a W. K., resp. svedka W. X. vypočuť prostredníctvom dožiadaného súdu. Obhajca navrhol, aby tieto návrhy prokurátora na doplnenie dokazovania boli zamietnuté, vzhľadom na vzniknuté prieťahy v tomto súdnom konaní. Obhajca tiež poukázal na to, že výsluchy svedkov W. X. a W. K. z prípravného konania sú nezákonnými dôkazmi, pričom tento vyslovený názor o nezákonnosti výsluchov svedkov, obhajca bližšie nevysvetlil. Následne okresný súd odmietol vykonať navrhnuté dôkazy prokurátorom a to výsluchy svedkov W. X. F. W. K. (ako to vyplynulo z jeho uznesenia uvedeného v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č.l. 505). V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že návrh prokurátora na vykonanie dôkazov čítaním svedeckých výpovedí W. X. F. W. K. z prípravného konania nebol akceptovaný, nakoľko výpovede týchto svedkov boli realizované ešte pred vznesením obvinenia obžalovaným, preto nemohli slúžiť ako zákonný dôkaz v konaní pred súdom. Tiež konštatoval, že odmietol vykonať dôkazy navrhnuté prokurátorom a to vykonanie výsluchov svedkov W. X. F. W. K. na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že pôvodne prokurátor navrhol ich výpovede z prípravného konania iba prečítať, čo súd nevykonal a pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nepovažovali za potrebné tieto skoršie výsluchy svedkov zopakovať aj po vznesení obvinenia obžalovaným, nemohlo byť úlohou okresného súdu toto naprávať. Vzhľadom na danú dôkaznú situáciu, povahu a význam zhromaždených dôkazov, súd I. stupňa pochybil, keď nenariadil aj výsluchy svedkov W. X. F. W. K. a títo neboli na hlavnom pojednávaní osobne vypočutí. Navyše takéhoto postupu sa domáhal aj prokurátor a v záverečnej fáze hlavného pojednávania nesúhlasil s prečítaním týchto svedeckých výpovedí z prípravného konania. Aj podľa názoru krajského súdu, práve uvedení svedkovia mohli vniesť viac svetla do posudzovanej veci. Úvahy vyslovené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že výpovede svedkov W. X. F. W. K. z prípravného konania sú nezákonnými dôkazmi a tieto nemožno použiť v súdnom konaní, sú nesprávne a nemajú svoj podklad ani v Trestnom poriadku. Odvolací súd zdôraznil že výsluchy svedkov W. X. F. W. K., ktoré boli realizované ešte dňa 15.11.2012 v rámci prípravného konania, sa v žiadnom prípade nemôžu označiť za výsluchy vykonané nezákonným spôsobom, keďže boli vykonané po začatí trestného konania „vo veci“, hoci bez možnosti, aby sa k ich výpovediam vyjadrili obžalovaní, resp. ich obhajcovia, t. j. neboli vykonané kontradiktórne. Tento nedostatok bolo možné konvalidovať v konaní pred súdom I. stupňa, k čomu však napriek návrhu prokurátora nedošlo. Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť aj to, že v prípade, keby vyššie uvedení svedkovia v rámci svojich výsluchov na hlavnom pojednávaní vypovedali ambivalentne, resp. na niektoré jednotlivosti a podrobnosti si pre odstup času nepamätali, bolo by nariadenie prečítania ich skorších výpovedí zo dňa 15.11.2012 podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (realizovaných v rámci inak riadne a zákonne vykonaných výsluchov) plne lege artis a bolo by dokonca možné z týchto skorších výpovedí vychádzať pri meritórnom rozhodnutí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.10.2014 sp. zn. 1Tdo 53/2014). Prečítanie skorších výpovedí menovaných svedkov na hlavnom pojednávaní by bolo procesne vylúčené iba v takom prípade, pokiaľ by s takýmto postupom nesúhlasili strany a súd by považoval osobné výsluchy za potrebné, eventuálne svedkovia by odmietli vypovedať v zmysle § 130 Tr. por., prípadne svedkovia by zomreli, boli nezvestní, dlhodobo by sa zdržiavali v cudzine, resp. na neznámom mieste, ochoreli by na chorobu, ktorá by dlhodobo znemožňovala ich výsluch a podobne. Pre úplnosť krajský súd zvýraznil i to, že pre prípad, ak by išlo o svedka, ktorý nie je kľúčovým svedkom, či už z pohľadu obžaloby, alebo aj obhajoby, pričom procesné strany by súhlasili s prečítaním jeho skoršej výpovede z prípravného konania realizovanej po začatí trestného konania, ale ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, bolo by možné prečítať v rámci hlavného pojednávania aj túto skoršiu výpoveď, nakoľko procesné strany sa reálne vzdali svojho práva dožadovať sa kontradiktórneho výsluchu takéhoto svedka. Za tejto situácie, by už nebolo možné konštatovať, že bola porušená zásada rovnosti zbraní. Nadriadený súd sa nestotožnil ani s argumentmi okresného súdu, že by prokurátor nemohol počas priebehu hlavného pojednávania modifikovať, resp. dopĺňať svoje predchádzajúce návrhy na vykonanie jednotlivých dôkazov. Práve naopak, prokurátor je povinný sledovať priebeh dokazovania i vývoj dôkaznej situácie, či už v prospech, alebo v neprospech obžalovaného a na túto adekvátne reagovať. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom ťaží iba prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní (tejto povinnosti zodpovedá právo obžalovaného viesť aktívne svoju obhajobu a využívať aj svoje práva dané mu zákonom), pričom primárnou povinnosťou súdu je spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno. Druhostupňový súd vyslovil, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude nariadiť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne nariadiť ďalšie dôkazy, ktoré navrhnú strany, resp. potreba ktorých sa v priebehu konania preukáže a zákonným spôsobom sa vysporiadať aj s ostatnými dôkazmi, doposiaľ zabezpečenými, ktoré majú vzťah k posudzovaniu veci. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť o podanej obžalobe. Odvolací súd súčasne nariadil, aby okresný súd zabezpečil aj doplňujúce dôkazy k osobám obžalovaných, aby si vyžiadal aktuálne odpisy z registra trestov a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky zistil, či boli obžalovaní v poslednom období postihnutí za priestupky. Súd prvého stupňa v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 21.09.2017 sp. zn. 4To/74/2017 nariadil výsluchy svedkov W. X. a W. K., doplnil dokazovanie o listinné dôkazy a napokon rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v podstate odôvodnil tým, že v neprospech obžalovaného svedčil len jeden priamy dôkaz a to výsluch svedka Ing. J. N.. Tento dôkazný prostriedok už výraznejším spôsobom nepodporoval žiadny ďalší priamy alebo nepriamy dôkaz. Samotná existencia motívu na strane obžalovaných nemôže slúžiť ako dôkaz. V prípade nepriamych dôkazov sa musí jednať o ucelenú harmonickú reťaz, pričom medzi každým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť príčinný vzťah. Obžalovaní od počiatku svoj podiel na spáchaní skutku popreli. Popísali svoj pohyb v čase skutku na inom mieste, na podporu svojich tvrdení predložili konajúcemu súdu listinné dôkazy, preukazujúce ich obranu. V tomto smere okresný súd poukázal na čestné prehlásenie E. L.Ó. a oboznámenú fotodokumentáciu s časozbernými údajmi. Významná bola aj výpoveď nebohého V. N., voči ktorému bolo síce trestné stíhanie zastavené, avšak výpovede svedkov F. Z. a W. V. potvrdzovali jeho prítomnosť v čase spáchania skutku na úplne inom mieste, a to konkrétne na oberačke hrozna v Modre. Na strane druhej vo výpovedi svedka Ing. J. N. vyvstali rozpory, ktoré spochybňovali vierohodnosť tohto usvedčujúceho dôkazu. Menovaný svedok totiž vypovedal, že videl obžalovaných, vrátane nebohého V. N. ničiť posed za pomoci robotníkov a lesného traktora s radlicou. Časovým údajom uvádzaným vo svojej výpovedi si bol istý a v uvedenom protiprávnom konaní obžalovaných ihneď telefonicky informoval aj ďalšie osoby. Hoci tento svedok o obžalovaných uvádzal, že mali aj v minulosti ničiť majetok poškodenej spoločnosti B., čo sa jej členom nedarilo dlhodobo preukázať, pričom aj priamo políciou boli inštruovaní, aby „prichytili páchateľa priamo pri čine“, napriek týmto skutočnostiam, ako priamy a jediný svedok, on týchto páchateľov pri samotnom skutku nezachytil obrazovým záznamom na technickom zariadení (napr. mobilom), ani ihneď neprivolal príslušníkov polície, popierajú logiku takéhoto konania svedka. Ďalšou okolnosťou spochybňujúcou dôveryhodnosť tvrdenia menovaného svedka je skutočnosť, že ďalší svedkovia, dokonca aj svedkovia obžaloby, ako aj listinné dôkazy (čestné prehlásenie členov požiarnych hliadok) potvrdili, že predmetný posed bol zničený ešte pred dátumom 18.09.2012. Ďalší svedkovia obžaloby - Ing. V. S. a R. Š. mali informáciu o zničení posedu len sprostredkovanú a to práve od svedka Ing. J. N.. Svedkovia W. X. F. W. K. zhodne vypovedali, že posed bol zničený už v čase, keď do lesa prišli po prvýkrát, čo bolo dňa 17.09.2012. Obaja svedkovia popreli akúkoľvek účasť na ničení posedu, ani nevideli nikoho iného tento posed ničiť. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípade jednotlivo i v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Možno preto konštatovať, že konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku, bolo vykonané v súlade s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní W. W., W. J. a Ľ. Z.. Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchali iba tie osoby, ktoré boli z tohto skutku obžalované prokurátorom a postavené pred súd. Výrok o vine zo spáchania skutku (činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na predpokladaných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Pokiaľ existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaných, ale naopak, je nutné ich vyložiť v ich prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy, ak je v dôkaznom konaní dosiahnutý najvyšší možný stupeň istoty vo vzťahu ku konkrétnym páchateľom skutku, ktorý možno od ľudského poznania požadovať a to aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti“. Ani krajský nepovažoval svedeckú výpoveď Ing. J. N. za objektívnu, nakoľko táto je poznačená dlhotrvajúcim nepriateľským postojom voči členom B.o spoločenstva lS. sv. W. O. M.. Odvolací súd vyslovuje, že práve spor medzi týmto pozemkovým spoločenstvom a B. spoločnosťou B. - E. B. M., by sa nemal riešiť prostriedkami trestného práva, ale prostriedkami civilného práva, pokiaľ ich členovia nie sú schopní mimosúdnej dohody a urovnania sporu. Odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov (bez akceptovania zásady „in dubio pro reo"), čo je pre obžalobu pochopiteľné. Také hodnotenie dôkazov však súd II. stupňa nemôže akceptovať, najmä ak v odvolaní sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich hodnotenia v celkovom kontexte. Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine obžalovaných musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaných. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a vyhodnotením produkovaných dôkazov, bol aj odvolací súd rovnakého názoru ako súd I. stupňa, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že žalovaný skutok spáchali obžalovaní W. W.N., W.I. J. a Ľ. Z., na základe čoho bolo nevyhnutné týchto obžalovaných podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z 03.09.2013 sp. zn. 2Pv 373/13 oslobodiť. Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.