Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010376 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010376.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného R. Z. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 01.06. 2016, sp. zn. 3T/99/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. Z., nar. XX.XX.XXXX v S. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 01. 06. 2016, sp. zn. 3T/99/2015 bol obžalovaný R. Z. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe že: ako zamestnanec spol. N., s.r.o., L.: XXXXXXXX, ktorému bola v súvislosti s vykonávaním funkcie vodiča nákladného vozidla zverená tankovacia karta I. č. XXXXXXXXXXXXXXX, natankoval v Malackách na čerpacej stanici Narspetrol na Továrenskej ulici a na čerpacej stanici Eurowag na Priemyselnej ulici, v priebehu mesiaca august 2015 na predmetnú tankovaciu kartu motorovú naftu v celkovom objeme 3.739,17 litrov a to dňa 04.08.2015 v objeme 1.467 litrov, dňa 10.08.2015 v objeme 245,77 litrov , dňa 12.08.2015 v objeme 106 litrov a dňa 22.08.2015 v objeme 1.920,4 litrov , pričom takto získanú motorovú naftu následne predal tretej osobe alebo použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti N. s.r.o. , škodu v celkovej výške 4 113,08 ,-Eura. Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 42 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 36 písm. l, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť N. s.r.o. so sídlom P. XXX, N., L.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie. Prvostupňový súd v úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyhlásenie obžalovaného R. Z. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a preto odôvodnenie zameral len na otázky súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu a náhrade škody. Pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový súd dôvodil jeho pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle zákonných ustanovení § 38 ods. 2. Pokiaľ ide o trestnú sadzbu stanovenú zákonom za spáchaný prečin sprenevery táto je ustanovená zákonom v rozmedzí 1 - 5 rokov. Vzhľadom na postoj obžalovaného trestnej činnosti, ktorý sa k spáchanému žalovanému skutku doznal, úprimne ho oľutoval a pomáhal pri jeho objasňovaní ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, Tr. zák. , zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že už bol za trestný čin odsúdený. Teda zistil rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a trest ukladal za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. Z hľadiska osobných pomerov a nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát prejednávaný za priestupky v rámci dopravy. Doposiaľ bol obžalovaný 4 krát súdne trestaný v troch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/39/2014 zo dňa 02.04.2014 právoplatným 21.05.2014 za trestný čin neoprávnenej výroby a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov teda do 21.11.2015. Teda trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na rovnováhu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností preto pri ukladaní trestu súd preto neupravoval ani dolnú ani hornú hranicu trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že sa dopustil trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. bolo vylúčené mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody , zákon síce pripúšťa uloženie aj alternatívneho trestu , ktorého sa obžalovaný dožadoval, súd však v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opakovane trestnej činnosti toho istého charakteru a preto by bolo v rozpore s účelom trestu obžalovaného uložiť mu iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody aj keď obžalovaný poukázal na svoje rodinné pomery a to, že je zamestnaný. Vzhľadom na doterajší spôsob života a osobu obžalovaného je toho názoru, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. pre naplnenie účelu trestu je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko predchádzajúce tresty sa minuli svojho účinku. V rámci trestnej sadzby 1 až 5 rokov mu súd uložil s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného a následky trest odňatia 1 rok na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý trest si môže splniť svoj účel z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným varovaním pre obžalovaného v budúcnosti. Obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia , nakoľko v posledných desiatich rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Poškodenú spoločnosť súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie, nakoľko celková výška škody aj dokazovanie by bolo nad rámec adhézneho konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný R. Z., čo do výroku o treste v zákonom stanovenej lehote 14.06.2016 na č.l. 95-97. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že si plne uvedomil nesprávnosť svojho konania a chce nahradiť škodu a uvedomuje si že jeho doterajší spôsob života je neakceptovateľný a chce viesť riadny život. vzhľadom na tieto skutočnosti odvolaním poukázal na svoje doznanie a dožadoval sa uloženia trestu , ktorý by mal menší dopad na jeho rodinu ako alternatívu navrhol uložiť trest domáceho vezenia. Je toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade na jeho prevýchovu môže postačiť uloženie trestu domáceho vezenia alebo povinnej práce a navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol. K odvolaniu obžalovaného sa poškodený nevyjadril a prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril písomne podaním 05.09.2016 na č.l. 105. V písomných dôvodoch vyjadrenia prokurátor uviedol, že rozsudok Okresného súdu Malacky považuje za zákonný vo všetkých výrokoch. Súd je povinný zvoliť taký druh trestu , ktorý korešponduje najmä s možnosťami nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred ďalšou jeho trestnou činnosťou, pričom pri zvažovaní nápravy páchateľa treba vychádzať aj z jeho predchádzajúceho života a úspešnosti či neúspešnosti už použitých výchovných prostriedkov. V tomto prípade, keď v čase skutku ani existujúca hrozba výkonu konkrétneho trestu odňatia slobody neodradila obžalovaného od opakovaného odcudzenia pohonných hmôt, by bolo uloženie alternatívneho trestu neprimerane mierne. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti N. s.r.o. v súlade s ustanovením § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Bratislave obhajca obžalovaného uviedol, že žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste , uložil obžalovanému buď peňažný trest alebo alternatívne trest domáceho vezenia, alebo trest povinnej práce. Zdôraznil, že obžalovaný je ženatý, je otcom maloletého dieťaťa a trest nepodmienečný by pre neho mal nepriaznivé následky. Svoje konanie ľutuje. Doposiaľ neuhradil škodu, lebo sa mu nepodarilo spojiť s poškodenou stranou. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Uloženie alternatívneho trestu považovala za mierny trest, vzhľadom na predchádzajúcu minulosť obžalovaného. Obžalovaný sa pripojil k záverečnému návrhu svojho obhajcu s tým, že svojho konania ľutuje. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného R. Z. nie je dôvodné a chyba prvostupňového rozsudku pri ukladaní trestu , ktorú zistil odvolací súd nemá vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného Zsolt Z. a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaného Zsolt Z. poučil súd o jeho právach, urobil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2016 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., následne prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedala kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 8 Tr. por. tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal len výrokom o treste, ktorý bol napadnutý prejednávaným odvolaním obžalovaného. Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o druhu a výmere uloženého trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu a v ďalšom na ňom odkazuje s tým, že považuje, na podklade podaného odvolania, za potrebné zdôrazniť nasledovné: Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že dostatočným a vystihujúcim všetky zásady ukladania trestov je trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Prvostupňový súd pochybil teda , keď obžalovanému nepriznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. n/ Tr. zák. , ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. , čo treba považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, teda nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď ich mal ustáliť v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. , keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností a teda mal aj upraviť trestnú sadzbu v zmysle citovaného ustanovenia s tým, že mal znížiť hornú hranicu o jednu tretinu. Tento nesprávny postup prvostupňového súdu v konečnom dôsledku však nemal vplyv na uložený samostatný trest a to z nasledovných dôvodov. Základná trestná sadzba pri danej kvalifikácii je 1 až 5 rokov, pri postupe v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. je 1-3 roky. Nakoľko obžalovanému bol uložený správne represívny trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby s poukazom na dôvody na ktoré poukázal prvostupňový súd nebol dôvod , aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. , nakoľko tento by bol ukladaný iba na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 rok pre absenciu odvolania prokuratúry. Vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného , vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia a tú skutočnosť, že opätovne spáchal úmyselnú trestnú činnosť počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia mu bol správne uložený represívny trest odňatia slobody. Jeho doznanie a oľutovanie súd zohľadnil pri ukladaní výšky trestu odňatia slobody. Argumentácia obžalovaného , keď navrhoval uložiť odvolaciemu súdu je alternatívny trest je neakceptovateľná , na verejnom zasadnutí dokladoval tú skutočnosť, že má stály finančný príjem a stále zamestnanie , do dňa verejného zasadnutia od spáchania skutku v roku 2015 neuhradil spôsobenú škodu ani len z časti, keď argumentoval , že sa mu nepodarilo spojiť s poškodený, toto vyznieva úplne nelogicky, nakoľko v poškodenej spoločnosti bol zamestnaný, čiže jeho tvrdenia sú iba formálne a neprejavujú vážny záujem nahradiť spôsobenú škodu. Na podklade vykonaného dokazovania prvostupňový súd správne ustálil aj výšku spôsobenej škody v sume 4 113,08,-Eura, ktorá sa premietla aj do skutkovej vety a správne bol aj ustálený poškodená spoločnosť BRNA, s.r.o. , nesprávne však prvostupňový súd rozhodol keď postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť s nárokom škody na občiansko-súdne konanie, keďže škoda bola riadne a včas vyčíslená a uplatnená, mal minimálne rozhodnúť o tomto nároku na náhradu škody , avšak vzhľadom na absenciu odvolania poškodeného do časti rozsudku týkajúcej sa náhrady škody odvolací súd nezrušil rozsudok v časti výroku o náhrade škody. Odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že úlohou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je sledovanie a dodržiavanie zásady humanizmu, ako jednej zo základných zásad trestného práva a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. Je pri tom potrebné prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Uvedené atribúty, relevantné pri určovaní druhu a výmery trestu, je nevyhnutné hodnotiť komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému prvostupňovým súdom v trvaní 1 rok je na spodnej hranici trestnej sadzby, ide o trest uložený na základe zákona, v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák., podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a doterajší jeho spôsob života, v minulosti bol 4 krát súdne trestaný, trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia pre totožnú trestnú činnosť. Nepochybil okresný súd ani v zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného R. Z. považuje odvolací súd za neopodstatnené. S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.