Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615212511 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615212511.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Bratislava, Záhradnícka č. 27, proti žalovaným: I. HAKY TRANS s.r.o., Malacky, Pezinská č. 56, IČO: 35 772 794, II. W. E. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom B. Z., K. č. XXXX/ XX, zastúpený Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom, Považská Bystrica, Stred č. 60/55, o zaplatenie sumy 1.380,12 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v II. rade proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12. decembra 2016, č.k. 7 C 343/2015-57, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému v II. rade nebola priznaná náhrada trov konania, m e n í tak, že žalovanému v II. rade priznáva náhradu trov v rozsahu 100 %. II. Žalovanému v II. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.12.2016, č.k. 7 C 343/2015-57, zastavil konanie; žalobcovi priznal voči žalovanému v I. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti uznesenia; žalovanému v II. rade náhradu trov konania nepriznal; žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 75,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, IČO: 36 631 124. 2. Uznesenie vo výroku o zastavení konania odôvodnil ustanovením § 144 ods. 1, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. a späťvzatím žaloby. Neskúmal, či žalovaní v I. a II. rade so späťvzatím súhlasia, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo pred začatím pojednávania vo veci samej. Vo výroku o náhrade trov konania odôvodnil uznesenie ustanovením § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 C.s.p. dôvodiac, že žalobcovi priznal voči žalovanému v I. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaný v I. rade splnil dlh po podaní žaloby, t.j. zavinil zastavenie konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanému v II. rade náhradu trov konania nepriznal, keď pri skúmaní jeho nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto videl najmä v okolnostiach za akých došlo k uplatneniu práva žalobcom, ktorý v čase podania žaloby nemohol vedieť o skutočnostiach, pre ktoré by nemal podávať žalobu aj voči žalovanému v II. rade, ktorý zasa nemal vedomosť o potrebe doložiť pracovnú zmluvu, od ktorej záviselo podanie žaloby voči jeho osobe; žalobca a ani žalovaný v II. rade si navzájom voči sebe nespôsobili vznik trov konania. Uznesenie vo výroku o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá, ods. 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. a žalobcovi, ktorý zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 82,50 €, vrátil súdny poplatok krátený o 6,70 €, t.j. v sume 75,80 €. 3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu kžalovanému v II. rade, podal včas odvolanie žalovaný v II. rade. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom uznesení, pretože už v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že komunikoval s p. G. (pracovníčka žalobcu), ktorá mu priamo do telefónu povedala, že pracovnú zmluvu zasielať nemusí, vec má považovať za vybavenú, budú ju riešiť so žalovaným v I. rade. Žalobca mal vedomosť o existencii pracovnej zmluvy, a preto si ju mohol od neho vyžiadať ešte pred podaním žaloby, ak mu ju neposkytol žalovaný v I. rade. Tvrdenia žalobcu o tom, že si nemohol overiť existenciu jeho pracovnej zmluvy cez Sociálnu poisťovňu a že sa nemohol spoliehať na tvrdenia osôb v telefonických rozhovoroch, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na skutočnosť, že v čase podania žaloby bol vedený v živnostenskom registri, avšak táto skutočnosť nie je spôsobilá na záver o tom, že mohol použiť vozidlo aj na vlastnú činnosť, keď žalobca ako osoba pohybujúca sa v oblasti dopravy a poisťovníctva veľmi dobre vie, že prevádzkovanie nákladnej cestnej dopravy nad 3,5 tony je veľmi prísne regulované a nie je možné ho vykonávať vo forme živnosti. Podľa novely zákona o cestnej doprave od 1.3.2012, sú dopravcovia ako fyzické osoby, resp. SZČO povinné zapísať sa do obchodného registra Slovenskej republiky. Od uvedeného dátumu spravidla fyzická a aj právnická osoba (s.r.o.), ktorá nemá vybavené nové rozhodnutie alebo licenciu Spoločenstva z okresného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja, stratila povolenie na vykonávanie nákladnej dopravy, pričom on v Obchodnom registri zapísaný nebol, a preto použitie vozidla pre svoju vlastnú činnosť s poukazom na evidenciu v živnostenskom registri, ako to naznačil žalobca, je absolútne vylúčené a nič na tom nezmení ani skutočnosť, že je zapísaný v živnostenskom registri. 4. Žalobca a žalovaný v I. rade sa k odvolaniu žalovaného v II. rade nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380, § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p)] a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca navrhol vydať platobný rozkaz s presným uložením povinnosti žalovaným v I., II. rade, ako aj presným uvedením rozhodujúcich právnych skutočností, dôkazov. Platobný rozkaz bol vydaný dňa 3.5.2016, č.k. 7 C 343/2015-39, proti ktorému podal včas žalovaný v II. rade odpor, v ktorom uviedol, že pracoval pre žalovaného v I. rade na základe pracovnej zmluvy v čase od 30.6.2014 do 30.4.2015 a v čase dopravnej nehody dňa 25.11.2014, kedy došlo k vzniku škody na vozidle poškodeného, si plnil svoje pracovné povinnosti, a preto za škodu nezodpovedá (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dopravná nehoda bola nahlásená polícii, bol spísaný záznam o dopravnej nehode s vodičom poškodeného vozidla, predložil všetky mu poskytnuté doklady od vozidla žalovaným v I. rade pri dopravnej nehode, a to aj potvrdenie o poistení. V odpore ďalej uviedol, že list žalobcu zo dňa 18.6.2015, ktorým ho vyzýval na úhradu poistného plnenia a zároveň na doloženie pracovnej zmluvy v prípade, ak dopravnú nehodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti, prevzala jeho manželka, ktorá telefonicky kontaktovala M. G., ktorá jej povedala, že nie je nutné zasielať kópiu pracovnej zmluvy žalovaného v II. rade, má považovať danú záležitosť za vybavenú, pretože žalovaný v II. rade bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného v I. rade. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.9.2016, č.k. 7 C 343/2015-49, uvedený platobný rozkaz zrušil podľa § 267 ods. 3 C.s.p. Podaním zo dňa 31.10.2016 žalobca oznámil súdu, že žalobu berie v celom rozsahu späť podľa § 144 C.s.p., nakoľko dlžná istina, príslušenstvo, trovy konania, boli uhradené po podaní žaloby dňa 6.7.2016 a 7.7.2016; žiadal náhradu trov konania a vrátenie časti súdneho poplatku s tým, že žalobu voči žalovanému v II. rade podal dôvodne, pretože pri písaní žaloby vychádzal z dokladov zaslaných belgickou kanceláriou poisťovateľov, z ktorých vyplýva, že žalovaný v II. rade bol vodičom vozidla žalovaného v I. rade a pracovnú zmluvu, na doloženie ktorej ho vyzýval, mu nezaslal. 7. Z uvedeného vyplýva, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil, že sa konanie vo vzťahu k žalovanému v II. rade muselo zastaviť. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 C.s.p.). V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby, súd iba skúma to, či ku dňu podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana, ktorá zobrala žalobu späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej). 8. Zákonné ustanovenie § 144 C.s.p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podanej žaloby môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. 9. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. 10. V danej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný v I. rade po podaní žaloby uhradil žalovanú istinu s príslušenstvom. Žalovaný v II. rade bol v čase dopravnej nehody, ktorú zavinil, zamestnancom žalovaného v I. rade, z dôvodu ktorého za škodu nezodpovedá (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno priznať žalovanému v II. rade náhradu trov konania, pretože žalobca mal možnosť overiť si skutočnosť, či žalovaný v II. rade nie je zamestnancom žalovaného v I. rade, keď aj zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že žalovaný v II. rade bol vodičom vozidla, poistníkom bol žalovaný v I. rade, od ktorého si informáciu, či žalovaný v II. rade je jeho zamestnanec mohol vyžiadať v prípade, ak mu nebola pracovná zmluva zaslaná priamo žalovaným v II. rade. 11. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nepriznal žalovanému v II. rade náhradu trov konania podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalovanému v II. rade priznal náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie) v rozsahu 100 %. 12. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v II. rade bol v odvolacom konaní úspešný, z tohto dôvodu mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. l v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, výrok o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku žalobcovi a výrok, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v I. rade, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).