Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/87/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010050 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616010050.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného U. Ž. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 1T/21/2016-211 z 20. februára 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. Ž. O.. XX. XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/21/2016 z 20.02.2017, bol obžalovaný U. K. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 12.04.2014 v čase o 02.00 h v obci M. na parkovisku za kultúrnym domom zatiahol poškodenú M. U. na tmavú miesto, chytil ju za ľavý bok, postavil sa za ňu a začal ju chytať vpredu pod texaskami, pričom išiel až pod nohavičky a dotýkal sa jej na pohlavnom orgáne, konal tak aj napriek tomu, že ho vyzývala, aby to nerobil, naviac chytil ju druhou rukou za pás a držal ju zozadu, pričom druhú ruku mal stále v jej nohavičkách, odkiaľ sa ju snažila poškodená vytiahnuť, čo sa jej ale nepodarilo, keď nereagoval na výzvy, aby ju pustil, tak začala kričať o pomoc a snažila sa mu vytrhnúť a čupnúť si, následkom čoho obaja padli na zem, kde ostali ležať vedľa seba na ľavom boku, pričom keď padli na zem, tak obvinený vybral ruku z pod jej nohavičiek a priložil jej ju na krk a odzadu ju začal škrtiť zovretým predlaktím pod krkom a keď začala poškodená znovu kričať o pomoc, tak jej pritlačil tou ľavou rukou krk, čím ju pridusil a nemohla riadne dýchať, následne jej znovu a opakovane strčil ruku pod nohavičky a dotýkal sa prstami pošvy, čomu sa poškodené bránila, pokúšala sa ho udrieť rukami do tváre a snažila sa kričať o pomoc, čo jej obvinený znemožňoval tým, že zovrel predlaktie ľavej ruky a dusil ju, a keď už ledva dýchala, tak na nich zasvietilo svetlo z baterky náhodne okoloidúcej osoby, ktorá počula tlmené údery o zem a pazvuky, preto tam zasvietila, načo sa obvinený hneď zdvihol zo zeme a utiekol preč na neznáme miesto, Podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný U. K., ktoré písomne v jeho mene zdôvodnil obhajca. V písomných dôvodoch obhajca úvodom uviedol, že odvolanie je podávané voči výroku o vine, o treste, výroku o uložení povinnosti podľa §51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ako aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Prioritne spochybnil výpoveď poškodenej M. U.. Zásadné výpovede poškodenej z prípravného konania ako aj hlavného pojednávania považuje za rozporuplné a nedôveryhodné, najmä z hľadiska popisu priebehu skutku, poukazujúc na rozdiel opisu ako mal obžalovaný poškodenú držať pri parkovisku, v jednotlivých výpovediach tak ako ich urobila dňa 12.04.2014 (mal ju držať jednou rukou) a dňa 26.02.2016 (keď ju mal držať oboma rukami), ktoré výpovede obhajoba považuje za významné z pohľadu objektívneho posúdenia skutkového deja, z čoho vyvodzuje záver, že obaja (obžalovaný a poškodená) museli mať voľné ruky a teda zahodiť plechovky piva ešte pred parkoviskom, ktoré sa ale našli za parkoviskom a aj zo znaleckého posudku a náčrtku miesta činu, je zrejmé, že dej, ako ho popísala poškodená, sa nestal. Obhajoba nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že obžalovaný ľavou rukou tlačil poškodenú na hrdle, keď začala kričať, nakoľko žiadne známky násilia u poškodenej neboli zistené a zadokumentované, ktorú skutočnosť podporuje aj úradný záznam z 12.04.2014 ako aj samotná poškodená vo svojej výpovedi z 12.04.2014. Obhajca dal do pozornosti rozpor výpovede poškodenej s výpoveďami svedkov E. Y. a C. P., ktorí potvrdili, že oboch (obžalovaného a poškodenú) videli sedieť, ale na ruky im nevideli. Aj z uvedeného obhajoba vyvodzuje záver, že poškodenou opísaný dej, sa nestal. V ďalšom poukázal na rozpory v tvrdeniach poškodenej v tom, že - obžalovaný jej držal ústa, ale znaleckým dokazovaním neboli preukázané stopy Y., a v tomto smere poškodená upravila svoju výpoveď, že ju obžalovaný držal za hrdlo. Pre poškodenú sa zmenil život, pretože sa bojí chodiť von, čo nie je pravdou, pretože podľa vedomostí obžalovaného, poškodená von chodí a aj do barov. Obhajca poukázal aj na fakt, že poškodená po skutku odmietla lekárske ošetrenie, a ani sama následne takéto ošetrenie neabsolvovala, čo považuje za zvláštne a nelogické. V dôvodoch odvolania svoje úvahy zhrnul v nasledovnom: „Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že - by som poškodenú opil a zneužil jej stav, - by som mal motív a úmysel poškodenú nútiť k sexuálnym praktikám, - by som poškodenú nútil alebo, že by som sa mal čo i len pokúsiť donútiť násilím alebo hrozbou násilia poškodenú k orálnemu, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám, - by som poškodenú škrtil, dusil alebo držal za ústa. Z vykonaných dôkazov naopak vyplýva, že - som nemal a nemohol mať zlý úmysel ani motív voči poškodenej, - som neinicioval stretnutie s poškodenou, ktoré bolo len náhodným, - odprevadenie p. N. iniciovala poškodená, - stav opitosti u poškodenej som nevyvolal ja, - poškodená mi dala alkoholický nápoj (pivo), - poškodená čakala na mňa (cca 20 -30min) kým som bol u N., pričom mohla ísť domov, - som poškodenú nevyzliekal ani nerozopínal, - som poškodenú nedržal za tvár, - poškodená nemala známky žiadneho fyzického násilia alebo materiálnej škody, - ma poznajú ako nenásilného a bezkonfliktného, - nepočuli žiadne kriky, ani slová, z ktorých by vyplývalo, že sa deje na parkovisku niečo zlé, preto si aj mysleli, že nás vyrušili pri niečom dobrovoľnom, - poškodená nechcela privolať zdravotnú službu na ošetrenie. S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu mám za to, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali, že by došlo k spáchaniu, resp. pokusu o spáchanie trestného činu. O tomto závere svedčia predovšetkým rozporuplné výpovede samotnej poškodenej. Vzhľadom na uvedené je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.... Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve ja som osobou, ktorá sa skutku dopustila, čo sa podľa môjho názoru jednoznačne nepreukázalo. K., aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 20. 02. 2017 zmenil a oslobodil ma spod obžaloby.“ Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa pridržiavam toho, čo som uviedol v písomnom zdôvodnení odvolania. Navrhujem rozsudok zrušiť a aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Dávam do pozornosti, že poškodená po tomto incidente sa nesnažila ísť do poradne ani na ošetrenie čím spochybňujeme jej vyjadrenie, že jej bola spôsobná trauma. Nie je jednoznačne preukázané konanie môjho klienta. Dávam do pozornosti rozporné výpovede poškodenej. Tento rozsudok by spôsobil absolútny rozvrat v živote môjho klienta. Máme tu k dispozícii tvrdenie proti tvrdeniu a to výpoveď poškodenej proti obžalovanému, pričom svedkovia sa k veci dostali až následne. Nebolo jednoznačne preukázané, že poškodená mala kričať, v blízkosti je bytový dom a táto okolnosť nebola zisťovaná ani potvrdená.“ Zástupkyňa krajskej prokuratúry skonštatovala, že súd vykonal všetky dostupné dôkazy, správne ich aj vyhodnotil a preto považujúc rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a dôvodný, navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný predniesol: „Ja len chcem povedať, že som v ten večer nič zlé nespravil, necítim sa byť vinný a pripájam sa aj k prednesu obhajcu.“ Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného U. K., nie je dôvodné. Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného U. K. bola Okresnou prokuratúrou Malacky pod č.k. 1Pv 159/13/1106-42 dňa 08.02.2016 podaná obžaloba pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe opísanom vyššie v tomto rozhodnutí. Na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U. K., poškodenej M. U., svedkov E. Y., C. P., L. U., X. U., U. U., P. U., P. N., F. N., L. K., a X. F., prečítal podstatné listinné dôkazy, predovšetkým znalecký posudok PPZ- KEU-BA-EXP-2014/5997, odborné vyjadrenie 32/2015, zápisnicu o ohliadke miesta činu, náčrtok miesta činu, záznamy o dychových skúškach, odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, oboznámil obrazový záznam - fotodokumentáciu týkajúcu sa zápisnice o ohliadke miesta činu, zaznamenanú na CD nosiči a na podklade vykonaných dôkazov svoje rozhodnutie veľmi podrobne a precízne odôvodnil, reagujúc a zodpovedajúc všetky pripomienky a námietky obžalovaného a jeho obhajcu, ktoré úvahy, v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., rozviedol na str. 8 až 13 rozhodnutia. Teda pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali a tiež nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 8-13). Správne a veľmi zodpovedne rozobraté dôkazy, vykonané v konaní pred súdom a následne vyhodnotené jednotlivo aj v ich súhrne, jednoznačne vychádzajúce z vykonaných dôkazov, prvostupňový súd premietol do odôvodnenia rozsudku, tak ako už konajúci súd naznačil na str. 8 až 13 rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ne, ako na správne odkazuje, bez potreby ich mechanicky opakovať. Žiada sa dodať, že okresný súd vo svojich úvahách a argumentoch ohľadne prijatého záveru o vine obžalovaného U. K., sa vysporiadal so všetkými námietkami obhajcu vznesenými jednak v priebehu dokazovania ako aj prednesených pri záverečnej reči. Krajský súd pripomína, že obžalovaný od začiatku konania popiera spáchaniu skutku tak ako mu je kladený za vinu obžalobou. Potvrdil, že na požiadanie poškodenej, jej pomohol odprevadiť domov opitého P. N., kde sa zdržal asi 10-15 minút a keď pomohol P. N., poškodená ho čakala, dala ďalšie pivo do ruky a šli okolo kultúrneho domu spredu, ako je parkovisko, kde mu dala návrh, či si nechce zajebať, z čoho zostal ticho a zarazený. Spontánne zahli pri parkovisku, pričom poškodená zabočila skôr. Rozprávali sa na tému sexu, dopil pivo a prvýkrát sa jej dotkol chytiac ju za pás. Podľa obžalovaného na parkovisku boli asi 10 min, držal ju za pás, stáli čelom k sebe a dotkol sa jej rozkroku a nezadalo sa, že by sa jej to nepáčilo, skôr naopak, pretože vôbec neprotestovala. Spoločne sa dohodli, že si ľahnú, ľavou rukou bol podopretý a poškodená bola chrbtom k nemu a znovu ju chytil za pás, nejavila známky, že by sa jej to nepáčilo, znovu sa jej dotkol rozkroku, a ani ohľadne tohto neprejavila žiaden protest resp. známky, že by sa jej to nepáčilo. Vo všetkých svojich výpovediach zotrval na tvrdení, že sa jednalo o dobrovoľné sexuálne praktiky, ktorých iniciátorom bola práve poškodená a diali sa s jej súhlasom a na jej návrh. Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom poukazuje predovšetkým na nemenné výpovede poškodenej M. U. a tiež svedkov E. Y. a C. P., o ktoré výpovede predovšetkým oprel svoj záver o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že poškodená v jednotlivých svojich výpovediach (zo dňa 12.04.2014 a 26.02.2016- správne má byť 26.02.2015-pozn. krajského súdu) rozdielne popisovala priebeh skutku v tom, či ju obžalovaný držal jednou rukou, alebo oboma rukami, krajský súd berúc do úvahy odstup času medzi vyššie naznačenými výpoveďami poškodenej M. U., považuje menšie odchýlky vo výpovediach za logické a prípustné, pričom zároveň dáva do pozornosti predovšetkým jej výpoveď z hlavného pojednávania zo dňa 07.11.2016, kedy po zákonnom poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ale predovšetkým po zložení prísahy, sa aj v tejto výpovedi vyjadrovala k udalosti spontánne, bez akýchkoľvek predchádzajúcich kapcióznych alebo sugestívnych otázok zo strany vypočúvajúcich. Vo všetkých svojich výpovediach zopakovala zhodne priebeh skutku, popísala správanie obžalovaného pred udalosťou a počas sexuálneho násilia. Rovnako udalosť popísala pri výsluchu dňa 12.04.2014 - ihneď po skutku, dňa 29.07.2014 - v prítomnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky, 26.02.2015 - v prítomnosti obhajcu obžalovaného, kedy aj vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedala obhajcom kladené otázky, a teda aj na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2016. Ak obhajoba dáva do pozornosti rozdielnosti v jej výpovediach, je nutné uviesť, že tieto sú vzhľadom na odstup času od skutku do konania pred súdom, len v malých detailoch, pričom počas dokazovania v súdnom konaní bola požiadaná obhajcom o odstránenie týchto minimálnych rozdielov, čo ochotne urobila a ozrejmila. Rozdielnosť vo výpovediach, nie je vo významných tvrdeniach, ale len v malých detailoch a nepodstatných odchýlkach, možno považovať za pochopiteľné a akceptovateľné. Aj krajský súd je presvedčený, že poškodená pravdivo a vždy hodnoverným spôsobom popisovala to, čo dňa 12.04.2014 prežila pri sexuálnych praktikách, ktorých sa voči nej obžalovaný dopustil. Aj podľa zhodnotenia nadriadeným súdom je výpoveď poškodenej M. U. podporovaná aj výpoveďami svedkov C. P. a E. Y., ku ktorým súd pripomína, že obaja sa v blízkosti miesta činu ocitli náhodou, začuli šuchot a vtedy svedok E. Y. zasvietil na miesto, odkiaľ šuchot vychádzal, ale len na moment, vtedy začala žena kričať a svedok opäť na miesto zasvietil a videli ležiacich muža a ženu, oblečených, boli od nich asi 10 metrov a žena upravujúc si oblečenie pribehla k nim, plakala a bola značne rozrušená s požiadavkou, aby jej pomohli. Muž, ktorý bol s poškodenou na danú situáciu reagoval útekom, pričom svedok E. Y. sa ho snažil dohľadať. Výpovede svedkov veľmi starostlivo prvostupňový súd posúdil v kontexte s výpoveďami obžalovaného U. K. a predovšetkým poškodenej M. U. a svoje úvahy k týmto predostrel na str. 9 a 10 rozsudku, pričom dôsledne zároveň vysvetlil prečo sa nestotožnil s tvrdeniami obžalovaného a prečo jeho obranu neakceptoval. Je nutné dodať, že o značnom rozrušení poškodenej vypovedali v jej prospech aj svedkovia, jej matka - L. U., a zvlášť U. U. a P. U. - príslušníci PZ, ktorí boli po oznámení udalosti, vyslaní na miesto činu, komunikovali s poškodeniu, zabezpečili stopy, ale hlavne zhodne potvrdili, že poškodená plakala, bola nesvoja a rozrušená. Odvolací súd v nadväznosti na rozvedené v danom okamihu pripomína, že obžalovaný sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Pri výsluchu poškodeného a rovnako aj svedka sa tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní uplatňujú osobitné pravidlá uvedené v § 131 ods. 3, § 265 až § 267 Tr. por. V prvom rade svedok vypovedá pod prísahou, že bude hovoriť pravdu a vedome nič nezamlčí. Pred prísahou je svedok upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Pri posudzovaní skutkového deja sa preto kladie dôraz na dôkaz výsluchom svedka, ako na najdôležitejší dôkazný prostriedok. Krajský súd opätovne dodáva, že výsluchy poškodenej a svedkov boli vykonané procesným spôsobom, po zložení prísahy. V kontexte s uvedeným odvolací súd odkazuje na správnu a výstižnú argumentáciu a vyhodnotenie týchto dôkazov v neprospech obžalovaného. K týmto dôkazom treba priradiť aj listinné dôkazy, predovšetkým zápisnicu o obhliadke miesta činu, zaistené stopy a ich znalecké posúdenie Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ a pripojenú fotodokumentáciu. K týmto krajský súd dodáva, že verzii obžalovaného U. K. o dobrovoľnosti a súhlase zo strany poškodenej (na žalované konanie) nenasvedčuje „usporiadanie“ predmetov nájdených a zaistených na parkovisku (plechovky od piva, rozliate pivo, zatvorená krabička cigariet), ktoré boli, podľa fotodokumentácia v podstate porozhadzované a zvyšky piva rozliate. Totiž, ak by odvolací súd mal uveriť obrane obžalovaného, že k sexuálnym praktikám došlo po vzájomnej dohode medzi ním a poškodenou a vlastne na podnet poškodenej, potom sa vynára otázka, prečo boli plechovky od piva rozhádzané, pivo vyliate a „zahodená/vypadnutá“ zatvorená krabička cigariet zn. LM (modré). Ak sa udalosť mala stať tak ako uvádza obžalovaný v tom, že poškodená mu ponuku na sex predostrela sama počas rozhovoru a on bol najskôr zmätený, prekvapený a potom súhlasil, tak tomuto tvrdeniu by skôr nasvedčovalo, že na zemi nebude nájdená, len tak pohodená, ešte neotvorená krabička cigariet, plechovky od piva budú riadne položené na zemi, nie chaoticky rozhodené, nebude rozliaty ich obsah, veď podľa jeho výpovede nešlo o náhly popud, ale o ponuku poškodenej, ktorú istý čas zvažoval. Teda nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa zo strany poškodenej jednalo o dobrovoľné konanie, ktoré mu sama ponúkla. Tomuto záveru nenasvedčuje a je s ním v príkrom rozpore aj správanie oboch aktérov po udalosti, keď poškodená, po tom čo bolo na nich zasvietené baterkou, prichádza k svedkom (C. P. a E. Y.) plače, je rozrušená a „híka“ a oznamuje, že ju chcel znásilniť a obžalovaného U. K., ktorý z daného miesta zvolil útek. Ak sa zo strany poškodenej malo jednať o dobrovoľné konanie, tak vyvstáva otázka, prečo obžalovaný reagoval útekom, veď svedkom mohol uviesť, že k udalosti došlo po vzájomnej dohode s poškodenou a navyše iniciatíva vyšla zo strany poškodenej. Vtedy by bolo možné akceptovať názor obhajoby, že sa jedná o „tvrdenie proti tvrdeniu“, avšak nie je možné prehliadnuť výpovede náhodných svedkov E. Y. a C. P., v kontexte s ktorými možno potom posúdiť a považovať výpoveď poškodenej, za pravdivú a svedčiacu proti obžalovanému. Priebehu skutku tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, nasvedčuje aj skutočnosť, že podľa výpovede matky poškodenej, L. U. na hlavnom pojednávaní (čl. 188), bola poškodená, zo strany príbuzných obžalovaného, kontaktovaná s požiadavku, aby stiahla trestné oznámenie, čomu nebolo vyhovené. Na základe týchto skutočností sa krajský súd plne stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, keď toto protispoločenské konanie obžalovaného trestnoprávne kvalifikoval ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko bolo dôkazmi preukázané, že obžalovaný sa proti vôli poškodenej dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k násilnému donúteniu k inej sexuálnej praktike, hoci poškodená takéto konanie odmietala a žiadala, aby prestal. K ostatným, obhajobou predostretým námietkam sa riadne, zodpovedne a výstižne vyjadril prvostupňový súd, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd, preskúmavajúc predloženú vec, stotožnil a túto si v celom rozsahu osvojil, odkazujúc na ňu bez potreby jej opätovného rozobratia. Čo sa týka výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému U. K. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zák. Vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vo vzťahu k obžalovanému, nakoľko správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. tj. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, vzal do úvahy ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona a 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v zmysle ktorého možno vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa mimoriadne znížiť trest, a teda potom v súlade s vyššie uvedeným uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 roky a uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorý trest považuje krajský súd nielen za vyvážený a zákonný, ale aj za spravodlivý a tento zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení vyššie rozvedeného trestu. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného U.D. ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por., zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.