Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010061 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616010061.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému T. B., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/9/2016 zo dňa 21.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.05.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/9/2016 zo dňa 21.11.2016 bol obžalovaný T. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 22.08.2015 v čase o XX.XX hod. v obci Rohožník viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 301, ev. č. R., na ulici Záhradky pred kultúrnym domom pri cúvaní narazil do betónového múrika rodinného domu číslo XXX/XX a z miesta dopravnej nehody odišiel s poškodeným vozidlom, následne sa po dopravnej nehode odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholických nápojov dychu a urobil tak až dňa 23.08.2015 v čase o 02.14 hod., keď elektronickým prístrojom ALCOTEST 7410: J.-XXXX mu bola nameraná hodnota 0,39 mg/l alkoholu v dychu. Za to mu bol podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný T. B., ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že v inkriminovanom čase neviedol vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov. Na dychovú skúšku nebol vyzvaný políciou bezprostredne po dopravnej nehode, ale neskôr, až potom ako po dopravnej nehode užil alkoholické nápoje. Obžalovaný mal preto za to, že nebol povinný sa podrobiť dychovej skúške. Je názoru, že sa nestal skutok zo spáchania ktorého bol uznaný vinným. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že považuje výrok o vine ako aj výrok o treste za zákonný a správny a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný T. B. uviedol, že sa cíti byť nevinný, policajti prišli po dvoch hodinách a vtedy požil alkoholické nápoje. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Pokiaľ ide o výrok o vine tak ten je založený na svedeckých výpovediach ako aj výpovediach obžalovaného. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka I. Q., ktorý vypovedal, že bol na rodinnej oslave pred kultúrnym domom. Prišiel tam obžalovaný na vozidle Peugeot, vystúpil z auta, že hľadá nejakú osobu. Potom sa vrátil späť do auta. Začal s autom cúvať a vrazil do betónového plotu. Z auta ani nevystúpil a odišiel preč. Pri múriku zostali úlomky z vozidla. Zhodne vypovedal aj svedok A. W.. Svedok U. A. vypovedal, že k nim telefonoval obžalovaný na policajné oddelenie, že mu niekto nabúral auto. Dostavili sa na miesto, kde bolo auto zaparkované, pričom bolo podozrivé, že na mieste parkovania sa žiadne úlomky z vozidla nenachádzali. Zistili od občanov, že obžalovaný nabúral vozidlom pri cúvaní do múrika. Na označenom mieste našli rôzne úlomky od vozidla aj rozbité sklo. Obžalovaného vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške, obžalovaný to odmietol, pričom dôvod odmietnutia neuviedol. Poučil ho, že odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške je trestným činom. Keďže odmietol dychovú skúšku bol zaistený a eskortovaný na OO PZ Rohožník. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že viedol motorové vozidlo a pri cúvaní narazil do betónového múrika. Bol v šoku a tak išiel do baru, kde vypil dve alebo tri pivá. Potom ho zastavila polícia a žiadali ho, aby fúkal. Odmietol to s odôvodnením, že už mal vypité. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného boli zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorých uvádzal, že vozidlom narazil do betónového múrika. Ako išiel s vozidlom vypil nejaké pivo a pretože je vodič z povolania bál sa, že príde o vodičský preukaz. Po príchode polície sa odmietol podrobiť dychovej skúške, čo ľutuje. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k zisteným rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že sa priznal lebo mu hrozilo, že pôjde do CPZ. Pokiaľ ide o druhú jeho výpoveď je pravdou, že ju podpísal, poučenie nečítal. Z vykonaného dokazovania teda nesporne vyplýva, že obžalovaný dňa 22.08.2015 v obci Rohožník viedol motorové vozidlo, ktorým pred kultúrnym domom pri cúvaní narazil do betónového múrika, pričom sa následne úmyselne odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholických nápojov v dychu. Obžalovaný pritom nemal žiadny relevantný dôvod na odmietnutie dychovej skúšky. Tieto skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku ani neboli medzi stranami sporné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo dokazovaním nepochybne preukázané (bez rozumných pochybností), že sa stal skutok uvedený v obžalobe ako aj to, že napĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Námietky obžalovaného uvedené v odvolaní spočívajúce v tom, že sa skutok nestal nemajú preto logické opodstatnenie. Krajský súd konštatuje, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistené skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že sa obžalovaný ako vodič motorového vozidla úmyselne odmietol bez relevantného dôvodu podrobiť dychovej skúške napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom v tom, že predmetná skutková podstata je samostatnou základnou skutkovou podstatou, na naplnenie ktorej sa nevyžaduje nepochybné zistenie kedy, v akom množstve, respektíve, či vôbec požil vodič motorového vozidla pred jazdou, prípadne počas nej alkoholické nápoje. Základná skutková podstata prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. dopadá na prípady, v ktorých skutočné ovplyvnenie vodiča motorového vozidla návykovou látkou nie je možné zistiť, nakoľko ten napríklad úmyselne odmieta vykonanie skúšky na zistenie alkoholu v dychu. Vzhľadom k uvedenému je bez právneho významu, či obžalovaný požil alkoholické nápoje predtým ako viedol motorové vozidlo (tak ako to vypovedal v prípravnom konaní), respektíve potom ako narazil pri cúvaní do múrika (tak ako to vypovedal na hlavnom pojednávaní). Obžalovaný bol povinný sa podrobiť na vyzvanie polície dychovej skúške, nakoľko ako vodič bol účastný nehody pri ktorej došlo k poškodeniu cudzieho majetku. V tomto smere je bez právneho významu, že sa vykonanie dychovej skúšky bol políciou vyzvaný až po dvoch hodinách od nehody. Pokiaľ obžalovaný po nehode užil alkoholické nápoje, mal polícii túto skutočnosť uviesť (t. j. kde, kedy a aké množstvo alkoholu užil) a následne sa na ich vyzvanie podrobiť dychovej skúške. Súd prvého stupňa však pochybil pri ukladaní trestu, keď síce primárne vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 289 ods. 2 Tr. zák. (trestná sadzba až na jeden rok), avšak tú nesprávne upravil v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), nakoľko u obžalovaného zistil len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal, pretože pripustil, že viedol motorové vozidlo a že sa úmyselne odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu. Pochybením súdu prvého stupňa bolo to, že nezistil aj naplnenie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. spočívajúcej v tom, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný. Napokon, stíhaný prečin spáchal obžalovaný práve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanie iného jeho trestného činu. Vzhľadom k uvedenému mal byť správe pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vyrovnaný, pričom súdom ukladaný trest (jeho výmera) mala byť správne pri zohľadnení aj predmetnej priťažujúcej okolnosti v polovici zákonnej trestnej sadzby (6 mesiacov). Predmetné pochybenie okresného súdu však nie je možné napraviť v odvolacom konaní z dôvodu absencie odvolania prokurátora. Okresný súd postupoval správne pri ukladaní druhu trestu v tom, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. Z trestného rozkazu Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/80/2014 zo dňa 25.07.2014, právoplatného dňa 03.09.2014 vyplýva, že T. B. bol odsúdený za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Vzhľadom k tomu, že stíhaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa dopustil dňa 22.08.2015 je zrejmé, že tento trestný čin spáchal v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia. V takýchto prípadoch je vylúčené opätovné ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanie jeho inej úmyselnej trestnej činnosti nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu (napríklad peňažného trestu, či trestu povinnej práce), nakoľko obžalovaný spôsobom svojho života preukázal, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nemá na neho požadovaný vplyv a nedokáže ho viesť k tomu, aby viedol riadny život. Pokiaľ obžalovaného nedokázal napraviť podmienečný trest odňatia slobody, celkom určite ho nedokáže napraviť len uloženie alternatívneho trestu. Z uvedeného dôvodu je nutné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko uloženie tohto druhu trestu je nevyhnutné z hľadiska ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ktorý pácha už dlhšiu dobu trestnú činnosť ako aj z dôvodu nápravy obžalovaného. Súd prvého stupňa správne obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď kombinoval uloženie uvedeného trestu odňatia slobody aj s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov a 6 mesiacov, pretože obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/15/2007 zo dňa 27.11.2007). V zmysle ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák. bolo preto povinnosťou súdu uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v hornej polovici trestnej sadzby, t. j. nad 5 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu tento druh trestu musel byť v posudzovanom prípade uložený aj preto, nakoľko obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. V tomto smere odvolací súd primerane poukazuje aj na ustálenú judikatúru (napríklad R I./1966), ktorá konštatuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.