Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203217 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616203217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľky: J. L. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom T., Ľ. K. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Malacky, Záhorácka č. 5478/15B, proti odporcovi: N.. W. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom T., Ľ. K. č. XXXX/XX, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8. novembra 2016, č.k. 6 C 72/2016-31, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 8. novembra 2016, č.k. 6 C 72/2016-31, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V predmetnom súdnom konaní sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom. Rozsudkom zo dňa 8.11.2016, č.k. 6 C 72/2016-31, súd prvej inštancie návrhu vyhovel a manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa domáha rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že manželstvo je len formálnym zväzkom, neplní svoju funkciu, manželia spolu nehospodária, nežijú manželským životom, majú rozdielne názory na manželské spolužitie, navrhovateľka nemá záujem zotrvať v takomto formálnom zväzku. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považovala názorové nezhody oboch účastníkov na viaceré oblasti manželského života. Odporca s návrhom nesúhlasil, uvedomujúc si svoje nedostatky, ktoré mieni v budúcnosti odstrániť, za príčinu rozvratu manželstva označil skutočnosť, že sa dlhodobo venoval podnikaniu a svojim záľubám, pričom sa nevenoval rodine. 2. Súd rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a preto manželstvo, postupujúc podľa § 23 Zákona o rodine, rozviedol. Príčinu rozvratu súd videl v značných názorových rozdieloch oboch účastníkov vo viacerých oblastiach manželského spolužitia, ktoré bolo spôsobené prevažne nezáujmom odporcu o manželské spolužitie s navrhovateľkou tým, že sa dlhodobo venoval svojím záľubám a podnikaniu, čomu podriaďoval všetok čas, zásadné rozhodnutia robil sám a vylučoval z tohto rozhodovania navrhovateľku. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že v priebehu konania navrhol jeho prerušenie na dobu šiestich mesiacov s cieľom usporiadať vzájomné manželské vzťahy, ktorému návrhu súd prvej inštancie nevyhovel, čo považoval za nedostatok konania. Odporca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nezisťoval od účastníkov, či prichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia, neviedol účastníkov k odstráneniu príčin rozvratu a k zmierlivému vyriešeniu ich vzájomných rozporov. V odvolaní ďalej uviedol, že ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vykonal kroky, výsledkom ktorých bolo, že navrhovateľka sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v O. T.. Snažil sa manželku odbremeniť od starostí, ktoré prináša podnikanie. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ju viedli k zmene názoru na rozvod ich manželstva; na návrhu na rozvod naďalej trvá. 5. Odporca sa už k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu nevyjadril. 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Inak v § 396 C.m.p. ustanovené nie je. 9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 66 C.m.p., keď nie je viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 219 ods. 3 C.s.p.), keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) dospejúc k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. mája 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania, právna zástupkyňa navrhovateľky, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 10. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 67 C.m.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nedostatok konania, ktorý videl v tom, že nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania na dobu šiestich mesiacov za účelom poskytnutia času na vyriešenie problémov v manželskom spolužití. Navrhovateľka s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila, nenastali preto podmienky predpokladané ustanovením § 98 C.m.p., podľa ktorého, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z jeho postupu v konaní, posúdil návrh odporcu na prerušenie konania podľa obsahu ako návrh na poskytnutie lehoty na urovnanie vzájomných manželských vzťahov, ktorému návrhu však, prihliadnuc na okolnosti prejednávanej veci, nevyhovel. Súd prvej inštancie sa pred otvorením pojednávania vo veci samej pokúsil o zmierlivé vyriešenie vzťahov medzi účastníkmi, avšak bezúspešne. Súd v konaní zisťoval, či prichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia, k čomu sa vyjadrila navrhovateľka negatívne. Navrhovateľka nesúhlasila ani s prerušením konania, nemala záujem zotrvať v manželstve ako formálnom zväzku. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo dobrovoľným zväzkom, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Napokon odporca v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom, neuvádzal, čo konkrétne vykonal, vykonával, pre zachovanie manželstva. Darovanie podielu v nehnuteľnosti nadobudnutej počas manželstva bez vedomia a súhlasu navrhovateľky túto požiadavku nespĺňa. 12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 13. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. 1 C.m.p., § 396 ods. 1 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).