Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/121/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617203096 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617203096.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci navrhovateľov: X. Z. A., narodený XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXX, K., 2. S. A., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXX, K., 3. M. A., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXX, K., všetci zastúpení advokátom JUDr. Roman Bušo, AK, Tobrucká 6, Bratislava, proti odporcovi: OT Kredit Slovakia, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 660 850, zastúpený advokátskou kanceláriou Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1., 2., 3., proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 11.4.2017, č.k. 27C/211/2017-3, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 11.4.2017, č.k. 27C/211/2017-38 p o t v r d z u j e . Odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky, uznesením zo dňa 11.4.2017, č.k. 27C/211/2017-38 zamietol návrh navrhovateľov v l., 2., 3., rade (ďalej aj len navrhovatelia) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali , aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa užívania a nakladania s pozemkami nachádzajúcimi sa v okr. S., obec K., k.ú. K., zapísané na LV č. XX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, a to pozemkov na parcelách registra „U., ktoré sú evidované na katastrálnej mape p.č. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2, p.č. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2, p.č. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, výmera XX m2, p.č. XXX/X, druh: záhrady, výmera XXXX m2, p.č. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, výmera XX m2, p.č, XXX/X, druh: záhrady, výmera XXXX m2, a so stavbou postavenou na p.č. XXX/X, rodinný dom so súp.č. XXX, a s budovou na p.č. XXX/X iná budova: hospodárska budova (bez súpisného čísla), najmä, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa vstupovania na uvedené nehnuteľnosti a prevádzať vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, či ho inak zaťažovať právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie priznal odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % . 2. Navrhovatelia v l., 2., 3., rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že navrhovateľ 1 a navrhovateľka 2 ako manželia vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nasledovné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese S., obec K., k.ú. K., zapísané na LV č. XX, a to pozemky na parcelách registra „., p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,XXX/X, pričom na parcele č. XXX/X bola postavená stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX a na parcele č. XXX/X bola postavená iná budova: hospodárska budova (bez súpisného čísla). Vklad k týmto nehnuteľnostiam bolo povolený dňa 21.07.2008. Navrhovateľka 3 je dcérou navrhovateľov 1 a 2 a vlastnila v podiele 1/1 nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese S., obec K., k.ú. K., zapísanú na LV č. XX, a to pozemok na parcele registra „. p.č. XXX/X. Navrhovatelia l., 2., 3., uzatvorili dňa 27.06.2016 záložnú zmluvu, pričom navrhovateľ 1 a navrhovateľka 2 ručili nehnuteľnosťami 1 a navrhovateľka 3 nehnuteľnosťou 2, toto záložné právo bolo uvedené ako ťarcha v časti C na LV č. XX dňa 27.06.2016. Navrhovatelia l., 2., 3., boli v postavení ručiteľa pre pohľadávku dlžníka: A. X., N. XXXX/XX, K., IČO: 36 953 342 . Odporca poskytol A. X. podnikateľský úver vo výške 50.000,- eur. Konečná splatnosť úveru bola 23.06.2019. Pani A. X. kontaktovala navrhovateľov telefonicky, pričom uviedla, že si číslo zaobstarala na Obecnom úrade K.. S navrhovateľmi si dohodla koncom júna 2016 stretnutie, navrhovateľom a predniesla ponuku, že ak budú ručiteľmi jej klientky, vyplatí im finančnú odmenu. Pani A.. X. pôsobila ako podnikateľka v oblasti poskytovania pôžičiek, čo potvrdzuje inzerát na T..J..sk <E.:/..J..sk>, čo však nebolo jej predmetom podnikania. Navrhovateľom ponúkla finančnú odmenu za ručenie jej klientke, pričom tvrdila, že do 2 mesiacov bude všetko v poriadku. Navrhovatelia si to vysvetlili ako skončenie ručenia. Pri návšteve v ich dome pani A.. X. vyhotovila kópie občianskych preukazov a listu vlastníctva k nehnuteľnostiam. Druhýkrát pani A.. X. navštívila navrhovateľov s pracovníčkou odporcu, tá si nehnuteľnosť nafotila. Odporca a pani A.. X. prisľúbili navrhovateľom, že pri podpise zmluvy o ručení dostanú odmenu 5.000,- eur v hotovosti. Túto sumu im aj odporca vyplatil. Ďalej im prisľúbila zaplatiť 12 x mesačnú splátku po 450,- Eur. Navrhovateľov pracovníčka odporcu spolu s pani A.. X. odviezli autom do Bratislavy, kde mali podpísať všetky zmluvy v kancelárii odporcu a potom u notára. Odporca odmietol navrhovateľom poskytnúť kópiu zmluvy, kde prevzali ručiteľský záväzok alebo úverovej zmluvy medzi ním a pani X.. Neposkytol navrhovateľom ani žiadne potvrdenie o zaplatení hotovosti. Nakoľko navrhovateľom žiadna mesačná odmena nebola vyplácaná, navrhovateľka v 3. rade emailom kontaktovala odporcu, avšak odporca už ani na maily ani na telefonáty nereagoval. Dňa 27.12.2016 navrhovateľov kontaktovala pracovníčka odporcu, že dom a nehnuteľnosti idú do dražby. Dňa 28.12.2016 navrhovatelia išli spoločne do Bratislavy, kde stretli pracovníčku odporu a pani A.. X., ktoré navrhovateľov vzali do Malaciek overiť podpisy a hneď na Okresný úrad, katastrálny odbor, pričom navrhovateľov uvádzali vedome a zámerne do omylu so slovami, že pozemky je možné zachrániť tak, že ich prepíšu na odporcu a neskoršie v banke sa vybaví úver, dlh sa vyplatí a pozemky aj dom sa prepíšu naspäť. Navrhovatelia tak v domnení, že nie je iná možnosť ako neprísť o nehnuteľnosť a zachrániť strechu nad hlavou celej rodine, kúpnu zmluvu podpísali. Jej predmetom bol prevod nehnuteľností 1 a nehnuteľností 2 na odporcu. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že odporca vytvoril nátlak a strach o stratu domova, ktorý celý život budovali, pričom využil ich vek a rozumovú nevyspelosť a neschopnosť orientovať sa v právnych záležitostiach. Odporca vyvolal u nich dojem, že ide len o dočasný stav za určitú finančnú hotovosť, ktorú navrhovatelia vo svojej finančnej tiesni využili. Navrhovatelia tak dňa 28.12.2016 kúpnu zmluvu podpísali. Vklad vlastníckeho práva nadobudol právoplatnosť nasledujúci deň 29.12.2016. Keď sa navrhovatelia o veci zverili synovi, ten ich upozornil na to, že podpísali zmluvu o prevode nehnuteľností a previedli tak vlastnícke právo k domu na odporcu. Navrhovatelia sa dostali do omylu, ktorý bol omylom podstatným a vyvolal ho odporca spolu so spolupracujúcou p. G. X.. Pani A.. X. nesprostredkovala úver inému klientovi ale sebe ako dlžníčke, pričom z dlžnej sumy úveru zaplatila len prvé dve splátky po 400,- eur. Ďalej splátky neplatila. Veriteľ po nezaplatení troch splátok požadoval od nej a od navrhovateľov ako ručiteľov zaplatenie 70.398,63 eur (čo predstavuje dlh na úvere). Odporca spolu s pani A.. X. kontaktovali navrhovateľov, že nebudú požadovať zaplatenie uvedenej sumy ak dočasne prevedú na odporcu všetky nehnuteľnosti, dlžníčka si vraj vezme iný úver na zaplatenie vypožičanej sumy a následne nehnuteľnosti prevedú naspäť. Uvedené sa však nestalo. Pani A.. X. dňa 16.11.2016 ukončila živnosť a podala návrh na vyhlásenie konkurzu, Okresný súd Bratislava I v konaní 8K/66/2016 vyhlásil na jej majetok konkurz. Navrhovatelia nárok na uspokojenie pohľadávky stratili márnym uplynutím lehoty na riadne prihlásenie zabezpečenej pohľadávky. Podľa navrhovateľov je správanie odporcu a pani A.. X. možné považovať za trestný čin, o čom navrhovatelia spracujú aj trestné oznámenie. Zároveň nechajú posúdiť aj duševný stav navrhovateľky 2., pretože existuje dôvodná obava, že vzhľadom na svoj vek a rozumové schopnosti nebola schopná vnímať a posúdiť právne dôsledky svojho konania. Z uvedených dôvodov by potom aj ručiteľský záväzok aj zmluva o prevode boli neplatnými právnymi úkonmi. Navrhovatelia poukázali aj na to, že konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva uzavretá medzi nimi neplatná. Podľa tvrdenia navrhovateľov odporca a pani A.. X. ich podviedli, konali v rozpore s právom a morálkou a majú za to, že dobromyseľným účastníkom zmluvy má právo poskytovať ochranu. Neexistuje vôľa zákonodarcu ktorá by chránila podvodné konanie. Navrhovatelia v 1, 2., 3., rade tvrdili, že vzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Poukázali na to, že majú obavu z ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou odporcom, najmä z konania, ktorým by previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretie osoby, keď napriek ich výzvam nedošlo k prevodu vlastníckeho práva späť na navrhovateľov. Dočasná úprava pomerov je potrebná , pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Nariadením neodkladného opatrenia bude podľa navrhovateľov naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva navrhovateľov a odporcu nijak neobmedzí. Vo veci samej mienia podať žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. 3. Podaním doručeným súdu dňa 24.03.2017 sa k veci vyjadril odporca, ktorý uviedol, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dozvedel z informácie na katastrálnom portály z výpisu z LV č. XX. Odporca uviedol, že tvrdenia navrhovateľov sa nezakladajú na pravde a navrhovatelia na podporu svojich tvrdení nepredložili súdu žiadne dôkazy. Tvrdil, že v konaní ide o bezprostredný vzťah medzi navrhovateľmi a dlžníkom p. A.. X.. Pokiaľ je pravdou, že medzi nimi došlo k dohodám odporujúcim zákonu, tak odporca sa od nich striktne dištancuje a uvádza, že po preštudovaní návrhu má práve on dôvod domnievať sa, že práve zo strany navrhovateľov a p. A.. X. mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Nie je pravda, že by navrhovateľom zo strany odporcu bola prisľúbená finančná odmena, čo potvrdí aj pracovníčka odporcu I. S.. Pravdivá je len skutočnosť, že pani S. nafotila nehnuteľnosti, čo je však štandardný postup ako zdokumentovať nehnuteľnosť pre veriteľa, nakoľko nehnuteľnosť bola zálohom za poskytnutý podnikateľský úver dlžníčke p. A.. X.. Takisto nie je pravda, že by navrhovateľov pracovníčka odporcu spolu s p. A.. X. odviezli autom do Bratislavy a je absolútnou dezinformáciou, že odporca neposkytol navrhovateľom záložnú zmluvu k predmetu ručenia. Odporca uvádza, že všetky dokumenty, ktorých boli navrhovatelia účastníkmi, obdržali v sídle odporcu na S. X, G., ihneď po ich overení notárom. Túto skutočnosť potvrdí aj pracovníčka odporcu I.. S., ktorá bola prítomná pri uzavieraní zmlúv. Odporca ďalej uviedol, že finančná poradkyňa p. A., s ktorou odporca spolupracuje, kontaktovala navrhovateľov a poučila ich o začatí konkurzného konania voči dlžníčke p. A.. X.. Kúpna zmluva bola uzavretá na návrh navrhovateľov dňa 28.12.2016 v Bratislave, ale bez účasti p. A.. X.. Taktiež sa nezakladá na pravde vyjadrenie navrhovateľov, že by išli spoločne s p. X. vo vozidle, ktoré riadil X. Z. do Malaciek osvedčiť podpisy na kúpnej zmluve a podať návrh na vklad. Tvrdenia navrhovateľov o skutočnosti, že na základe úveru sa nehnuteľnosti prevedú späť sa nezakladajú na pravde a sú absolútne irelevantné, pretože odporca by sa takýmto postupom vystavil trestnému stíhaniu. Ďalej odporca poukázal na to, že ak navrhovatelia tvrdia, že bol spáchaný trestný čin, je toto tvrdenie nanajvýš nedôveryhodné, ak trestné oznámenie nepodali. To isté platí aj o náznakoch na rozumovú schopnosť navrhovateľky v 2. rade bez potvrdenia ošetrujúceho lekára alebo bez predloženia znaleckého posudku. Navrhovatelia v návrhu neuviedli skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že kúpna zmluva bude určená za neplatnú a neuviedli dôkaz preukazujúci, že by odporca nakladal s nehnuteľnosťou, prejavil zámer scudziť nehnuteľnosť, či ponúkal nehnuteľnosti na predaj. Odporca uhradil kúpnu cenu v plnom rozsahu a túto skutočnosť navrhovatelia ani nerozporujú. Do piatich dní od uhradenia kúpnej ceny malo dôjsť k odovzdaniu nehnuteľnosti odporcovi. Nestalo sa tak, pretože navrhovatelia podali voči odporcovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 326 ods. 1, 328 ods. 1 a 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a dospel k záveru , že ak má súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým obmedzuje vlastníka v nakladaní s jeho majetkom, mal by pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Uviedol, že účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov s poukazom na zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Obmedzenie, Ústavou SR chráneného vlastníckeho práva, neodkladným opatrením je potrebné riadne zvažovať. Zabezpečenie práva neodkladným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok žalobcu len v osvedčenej rovine a naopak ak dôjde ku konaniu vo veci samej, vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva odporcu je mimoriadne. Neodkladné opatrenie, ktorým sa zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby neodkladné opatrenie bolo primerané právu, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov v 1., 2., 3. rade nie je možné vyhovieť, pretože podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, aby nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana bol osvedčený aspoň v základných predpokladoch, čo navrhovatelia nesplnili. Poukázal na to, že navrhovatelia v 1., 2., 3. rade v návrhu uviedli, že žiadajú ochranu ich pôvodného vlastníckeho práva, o ktoré podľa ich tvrdenia prišli podvodným spôsobom - konaním jednak zo strany odporcu a jednak zo strany A. X.. Tvrdili, že v prvom rade malo dôjsť k uzavretiu záložnej zmluvy v prospech odporcu na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči A. X., ktorej odporca poskytol úver. A. X. úver nesplácala a tým jej mal vzniknúť dlh voči odporcu 70.000 eur. Dňa 27.12.2016 previedli navrhovatelia v 1., 2.,3. rade vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na odporcu. Podpisy na kúpnej zmluve boli overené 28.12.2016 a vklad vlastníckeho práva bol povolený 29.12.2016. Navrhovatelia v 1., 2.,3. rade uviedli, že zo strany odporcu a zo strany A. X. boli inštruovaní tak, že takýto prevod vlastníckeho práva má len dočasný charakter a nehnuteľnosti budú časom prevedené naspäť. Toto tvrdenie síce odporca poprel, avšak vzhľadom na to, že šlo zrejme o ústny dohovor medzi stranami, bude sa dať táto skutočnosť preskúmať až v konaní vo veci samej. Navrhovatelia v 1., 2., 3. rade naznačili, že predmetom dokazovania vo veci samej bude aj skúmaniu duševného stavu navrhovateľky 2, pretože sa dá predpokladať, že s ohľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť budú jej právne úkony vyhlásené za neplatné. Uvedenú skutočnosť však navrhovatelia neosvedčili. Z listinných dokladov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdenia o duševnom stave navrhovateľky v 2. rade nevyplývajú. Navrhovatelia neosvedčili ani ich podozrenie zo spáchania podvodného konania odporcu a A. X. voči ním podaním trestného oznámenie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej potrebné osvedčiť bezodkladnú potrebu úpravy pomeru strán, teda situácie , ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ohrozenie nároku navrhovateľov v 1., 2., 3. rade musí byť bezprostredné. Na osvedčenie dôvodnosti obavy z bezprostredne hroziacej ujmy navrhovatelia uviedli, že vychádzajú z toho, že napriek výzvam doručeným odporcovi, tento k spätnému prevodu vlastníckeho práva na nich nepristúpil a protiprávny stav trvá. Navrhovatelia v 1., 2., 3. rade však neosvedčili, že by odporca uskutočňoval úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou alebo užívaniu nehnuteľnosti, a preto potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán nie je nimi dostatočne osvedčená tak, aby súd ich návrhu vyhovel a zasiahol do odporcovho vlastníckeho práva. 5. K odvolaniu navrhovateľov v 1., 2., a 3. rade sa vyjadril odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že v predmetnej veci odvolacie dôvody označené navrhovateľmi v 1., 2., a 3. rade právne neobstoja. Poukázal na to, že konanie o vydanie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej, má predbežný a dočasný charakter a súd dokazuje len v obmedzenom rozsahu, rozhoduje bez nariadenia pojednávania, pričom základom pre rozhodnutie v tomto súdnom konaní je samotný návrh, prípadne listinné dôkazy. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že navrhovatelia svoje tvrdenia nepodložili žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by nasvedčoval, že by mala byť predmetná kúpna zmluva neplatná a zároveň neosvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi sporu vo forme neodkladného opatrenia. Vyjadril sa aj k novým dôkazom označeným navrhovateľmi v odvolaní (odstúpenie od kúpnej zmluvy z 28.04.2017, výmenný list z 27.04.2017 a Oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu z 27.04.2017) a poukázal na to, že v zmysle § 366 písm. d) CSP možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, použiť v odvolaní ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 366 písm. d) CSP musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a sú pri odvolaní proti rozhodnutiu odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich strana konania bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, kedy strana konania nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie strany sporu, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označila pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia. Všetky nové skutočnosti alebo dôkazy mohli navrhovatelia podľa názoru odporcu predložiť v konaní pred prvoinštančným súdom. Nové skutočnosti a dôkazy odporca považoval za nehodnoverné. Uviedol, že nemá vedomosť o podaní trestného oznámenia v tejto veci, že mu nebolo doručené žiadne odstúpenie navrhovateľov od kúpnej zmluvy a že odporúčanie praktického lekára neznamená, že navrhovateľka v 2. rade trpela pri uzavretí kúpnej zmluvy duševnou poruchou. Bol toho názoru, že navrhovatelia postavili odvolanie na nových dôkazoch len preto, aby konvalidovali stav v čase vyhlásenia napadnutého uznesenia a dali tak zadosť výčitke prvoinštančného súdu, že ich nepredložili v prvoninštančnom konaní. 6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote navrhovatelia v 1., 2., 3. rade odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ich návrhu. Poukázali na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože listinnými dôkazmi osvedčili naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia a bezprostrednej hrozby. Nenariadením neodkladného opatrenia sa zhorší právna pozícia navrhovateľov v 1., 2., 3., rade a v prípade, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na tretie osoby, môže dôjsť k ohrozeniu ich vlastníckeho práva, a to z dôvodu ochrany vlastníckeho práva nového nadobúdateľa. Aj keď zmluvu o zriadení záložného práva z 23.6.2016 ako aj kúpnu zmluvu z 27.12.2016 o prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na odporcu považujú za absolútne neplatné, napriek tomu od kúpnej zmluvy z 27.12.2016 dňa 28.4.2017 odstúpili a to z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny riadne a včas. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa priamo obnovuje vlastnícke právo prevodcu a katastrálny odbor príslušného okresného úradu vykoná zápis vlastníckeho práva záznamom. Do doby zápisu je potrebné zabezpečiť taký právny stav, aby nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu alebo aby inak nebol vlastnícky stav ohrozený. Prípadným prevodom vlastníckeho práva na tretie osoby by mohlo dôjsť k sťaženiu uplatnenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľmi v 1., 2., 3. rade, keďže tretie osoby sa môžu vyhnúť účinkom vyvolaným úkonom odstúpenia. V odvolaní uviedli, že na osvedčenie duševného zdravia navrhovateľky v 2. rade, ktorý odôvodňuje stav, že jej právne úkony budú vyhlásené za neplatné, pripájajú k odvolaniu potvrdenie od S.. X. U. z 27.4.2017, ktorým jej odporučil psychiatrické vyšetrenie. Dňa 27.4.2017 podali na Okresnú prokuratúru Malacky oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu A. X.. Poukázali na to, že pokiaľ aj odporca neponúka sporné nehnuteľnosti na webových stránkach realitných agentúr, nie je to záruka, že sporné nehnuteľnosti neprevedie alebo nebude inak užívať a oni neveria, že takýto záujem skutočne nemá. Podľa ustálenej súdnej praxe blokovanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže vlastníkovi spôsobiť dočasne žiadne ekonomické ťažkosti. 7. Listinné dôkazy na ktoré navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade poukazovali v odvolaní, k odvolaniu nepripojili. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v rade 1., 2., 3., nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie, ku ktorým dopĺňa ešte tieto dôvody. 11. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Inštitút neodkladného potrenia je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav. 12. Podľa § 325 odsek 2 písmeno c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a podľa písmena d) niečo vykonala , niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Nariadiť strane sporu neodkladným opatrením, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, je súd povinný urobiť takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jej povinností voči tretím osobám. 14. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. písm. c) a d) CSP je zásahom aj do vlastníckeho práva (článok 20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavov SR zaručených práv. Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv strán sporu nad nevyhnutnú mieru. 15. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovanému neodkladného opatreniu z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľmi v 1., 2., 3., rade nie je možné vyhovieť. Navrhovatelia v l., 2., 3., rade listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázali zánik ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s postupnosťou uzavretia zmluvy o záložnom práve k sporným nehnuteľnostiam z 23.6.2016 a následne kúpnej zmluvy z 27.12.2016, ktorou sporné nehnuteľnosti predali odporcovi. Samotná existencia vlastníckeho práva odporcu k sporným nehnuteľnostiam potrebu bezodkladnej úpravy neodôvodňuje. Navrhovatelia v l., 2., a 3. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdia, že vlastnícke právo nadobudol odporca neplatne, avšak úkony smerujúcu k obnoveniu ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti ničím neosvedčili. 16. Pre neodkladné opatrenie je v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Preto nové skutočnosti na ktoré poukazujú navrhovatelia v 1., 2., 3., rade a ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie v predmetnej veci (odstúpenie od kúpnej zmluvy, oznámenie Okresnej prokuratúre Malacky o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu voči nim, odporučenie lekára na psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky 2) nemôžu byť predmetom vyhodnotenia skutkového stavu v tejto veci odvolacím súdom. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. To znamená , že zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia priestor pre podanie nového návrhu. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému odporcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľom v 1., 2., 3., rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP ). 20 .Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).