Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/277/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208820 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617208820.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: 1/ K. Š., K. Š. XXX, 2/ Z. Š., K. Š. XXX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 32C/50/2017-14, zo dňa 11.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 10.10.2017 zamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve zo 14.12.2006 (ďalej len „záložná zmluva“), formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, t.j. rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX v k.ú. K. Š. a pozemky s parcelnými číslami XXXX/X - záhrady o výmere 510 m2 a XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2, obe v k.ú. K. Š.. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal po posúdení danej veci za to, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobcovia dobrovoľne zaviazali poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzkov tretích osôb zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 14.12.2006 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretej medzi nimi a žalovaným 1/. Keďže dlžníci zo zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne neplnili, pristúpil žalovaný 1/ k realizácií svojich oprávnení t.j. vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že pokiaľ boli uvedené zmluvy uzavreté platne a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré také zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa (pričom žalobcovia vo svojom návrhu ani jedno z uvedených nespochybňujú), nemal možnosť veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Podotkol, že žalobcovia si museli byť pri uzatváraní záložných zmlúv vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu povinností zo zmluvy o úvere, môže byť ich nehnuteľnosť použitá na uspokojenie veriteľa. Žalovaný 1/ bol naopak oprávnený spoliehať sa na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú vrátené zo strany dlžníkov, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli a neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaných úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorej by sa následne domáhali v konaní vo veci samej. Žalobcovia sa domáhajú voči žalovaným absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. zamietol, keďže žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a uviedol, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným; keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu im nepriznal. 3. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a podľa jeho obsahu žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a určiť, že zmluva o splátkovom úvere je absolútne neplatná, predmetný úver bez úrokov a poplatkov, žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka, právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam č. I.-XXXX/XX sú neplatné, právne úkony žalovaného 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, taktiež žiadali zaviazať žalovaného 1/ na príkaz súdu vymazať žalobcov zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, a priznať žalobcom finančné zadosťučinenie 1.000 eur. Uviedli, že zmluvu o úvere uzavreli ich známi, ktorým chceli pomôcť založením predmetných nehnuteľností, nakoľko títo nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť, nevediac o dôsledkoch tohto konania. Mali za to, že podľa zdravého úsudku mal žalovaný 1/ ako záložný veriteľ vzhľadom na to, že nedošlo k úhrade celého dlhu kontaktovať dlžníkov a nie pristúpiť k výkonu záložného práva. Ďalej uviedli, že im tragicky zahynul najmladší syn vo veku 21 rokov, manžel sa psychicky zrútil, následne prišiel o zamestnanie a v 60-tich rokoch odišiel do predčasného starobného dôchodku. Žalobkyňa 2/ chodí za minimálnu mzdu opatrovať babičku; boja sa, že prídu o strechu nad hlavou. V tejto súvislosti namietali, že banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§ 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.), aby spotrebiteľov nevystavili neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Žalovaný 1/ však nerešpektoval žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúka žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedel o danej situácii. Podmienky v zmluve o úvere boli navyše neprijateľné v rozpore so smernicou Rady 93/13/ EHS. Vychádzajúc z uvedeného dovodili, že úkony žalovaného 1/ boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Taktiež zdôraznili, že v zmluve o úvere nebola splátka rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a poplatkov. Žalovaný 1/ im 23.1.2017 zaslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použil nekalú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku (Občiansky zákonník § 53 ods. 4 písm. k) (zakazuje) požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu). Žalovaný navyše ani neskúmal bonitu žalobcov, ani sa ich nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z.). Zanedbanie odbornej starostlivosti je v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. považované za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona zakázaná. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním sú žalobcovia v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v ich neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné. Ďalej dôvodili, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Na podporu uvedeného poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011, zo dňa 22.11.2011, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 8.3.2005, sp. zn. PL. ÚS 47/04, nález Ústavného súdu SR zo dňa 9.7.2001, sp. zn. I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva K. vs. Chorvátsko a N. vs. Slovenská republika. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný 2/ môže kedykoľvek vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda existuje reálna hrozba, že prídu o strechu nad hlavou, žiadali súd, aby rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ich ohrozeným ústavným právam a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému 2/. 4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcov, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadujúceho od žalovaných, (zrejme) v záujme dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 C.s.p.), povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie správne dôvodil splnením podmienok pre realizáciu záložnej zmluvy, ktoré príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa (pričom žalobcovia vo svojom návrhu ani jedno z uvedených nespochybňovali) a dôsledne objasnil zmysel a účel záložného práva, na základe čoho dospel k správnemu záveru o nemožnosti veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Správne zdôraznil, že žalobcovia si museli byť pri uzatváraní záložných zmlúv vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu povinností zo zmluvy o úvere, môže byť ich nehnuteľnosť použitá na uspokojenie veriteľa. 11. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd ďalej uvádza, že žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali na vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti zabezpečovaného úveru ako na nekalú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nedôvodnosť zosplatnenia úveru však nepreukázali konkrétnymi skutočnosťami a sami potvrdili, že dlžníci zo zmluvy o úvere svoju povinnosť splácať úver neplnili. Nebolo dôvodom pre vyhovenia návrhu ani žalobcami tvrdené porušenie povinnosti žalovaného 1/ skúmať ich bonitu, pretože žalobcovia neboli v spotrebiteľskom vzťahu so žalovaným 1/. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní podali aj samotnú žalobu, vzhľadom na § 329 ods. 2 C.s.p., sa už odvolací súd tvrdeniami, odôvodňujúcimi žalobu vo veci samej, zaoberať nemohol. 12. Žalobcami uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľov. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).