Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/227/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208820 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617208820.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: X/ K. Š., J.. XX. X. XXXX, K. Š. XXX, XXX XX K. Š., X/ Z. Š., J.. XX. X. XXXX, K. Š. XXX, XXX XX K. Š., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, o určenie neplatnosti právnych úkonov o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 11. júna 2018, č. k. 32C/50/2017-147, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobcov o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov zo dňa 18.5.2018 na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2006 do skončenia konania a rozhodnutia vo veci samej, a žalovanému 2/ zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností do skončenia konania a rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie návrh zamietol s odôvodnením, že žalobcovia neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere alebo Zmluvy o zriadení záložného práva (ohľadom tejto žalobcovia ani neuviedli, prečo ju považujú za absolútne neplatnú), pre ktoré by súd mohol pristúpiť k uloženiu povinnosti žalovaným úplne sa zdržať výkonu (neplatne zriadeného) záložného práva dobrovoľnou dražbou. Poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali voči žalovaným absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplývalo, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená. Ak by súd návrhu vyhovel došlo by k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, najmä dobromyseľného žalovaného 1/ ako veriteľa, pričom tento zásah by bol navyše aj neprimeraný. Hoci bolo osvedčené, že žalovaný už pristúpil k výkonu záložného práva, bolo potrebné mať na zreteli (pokiaľ ide o existenciu záložného práva) aj zásadu platnú v občianskom práve, a to zásadu ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb chránené. Rovnako bolo potrebné prihliadnuť aj na princíp právnej istoty. Už len s poukazom na vyššie uvedené zásady nebolo možné považovať nárok žalobcov za osvedčený do takej miery, že by bolo namieste nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia tak neosvedčili tvrdené skutkové dôvody, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, samotná skutočnosť, že je vytýčený termín konania dobrovoľnej dražby treťou osobou, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako neosvedčený zamietol v celom rozsahu, keď súdom uvedené dôvody zamietnutia návrhu sa vzťahovali tak na navrhované neodkladné opatrenie, ktorý návrh smeroval voči žalovanému ako záložnému veriteľovi, ako aj žalovanému 2/, ktorý je dražobníkom na základe zmluvného vzťahu so žalovaným 1/. Navyše k navrhovanému neodkladnému opatreniu vo vzťahu k žalovanému 2/ bolo nutné konštatovať, že tu by ani za iných okolností nebola daná potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami, lebo dražobník je osoba, ktorá len organizuje dražbu na základe zmluvy vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom a dražobníka viaže zákonná povinnosť upustiť od dražby najneskôr do jej začatia z dôvodov, ktoré predpokladá § 19 zák.č. 527/2002 Z.z. 3. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov treba odmietnuť ako oneskorene podané. 5. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 písm. d) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p., do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobcom doručené dňa 13.6.2018 (č.l. 158). Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu teda začala žalobcom plynúť dňa 14.6.2018 a uplynula dňa 28.6.2018 (štvrtok - riadny pracovný deň). Žalobcovia podali odvolanie osobne do podateľne súdu prvej inštancie (č.l. 180) a e -mailom (č.l. 171) až dňa 29.6.2018, teda oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd na základe uvedeného odvolanie žalobcov proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. a/ C.s.p. ako oneskorene podané. 7. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).