Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/691/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208389 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709208389.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, Q. pri Z., zastúpená: JUDr. Boris Pagáč, advokát. Ďatelinová 6, Bratislava proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX bytom N. pri E. XX, zastúpený: JUDr. Eva Klemová, advokátka, M.R. Štefánika 1, Pezinok, o zaplatenie 24.895,44 Eur (750.000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/63/2009-147 zo dňa 27.06.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/63/2009-147 zo dňa 27.06.2014 p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 24.895,44 eur so 6% ročným úrokom z omeškania od 23.08.2008 až do zaplatenia. Súčasne si rozhodnutie o trovách konania vyhradil sa samostatné uznesenie. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva. že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanému domáhala zaplatenia istiny vo výške 24.895,44 € s 6 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou zo dňa 16.11.2005 požičala žalovanému sumu 750.000,- Sk, splatnou dňa 31.12.2005, pričom žalovaný v určenej dobe požičané peniaze nevrátil. K okolnostiam poskytnutia pôžičky uviedla, že dňa 15.11.2005 na základe ústnej dohody poskytla žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 750.000,- Sk. V tento deň vybrala z Československej obchodnej banky hotovosť 741.100,- Sk za prítomnosti žalovaného, ktorý si hotovosť následne prevzal. Potvrdil to svojim podpisom na dvoch bankových účtoch. Výber peňazí ako aj ich odovzdanie prebehlo za prítomnosti riaditeľky pobočky. Zvyšná časť sumy 8.900,- Sk bola žalovanému odovzdaná v hotovosti. Prevzatie peňazí odporca potvrdil svojim vlastnoručne napísaným vyhlásením zo dňa 16.11.2005. Doba splatnosti bola medzi účastníkmi dohodnutá ústne k 31.12.2005. Po splatnosti pôžičky sa žalobkyňa skontaktovala so žalovaným a aj jeho manželkou, ktorí odôvodňovali omeškanie splatenia tým, že sa im nedarilo predať rodinný dom. Následne žalovaný s ňou prestal úplne komunikovať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že právny úkon bol absolútne neplatný z dôvodu jeho duševnej poruchy je vnútorne rozporná s jeho tvrdením, že k poskytnutiu pôžičky vôbec nedošlo a že jeho vyhlásenie je nezrozumiteľné a nejasné. V čase prevzatia peňazí bol žalovaný spoločníkom obchodnej spoločnosti C., s.r.o., a dňa 15.10.2005 podpísal za uvedenú spoločnosť zmluvu o nájme. Takéto konanie, ako aj usporiadanie poľovačky na Aljaške nemožno považovať za konanie v stave vážnej duševnej poruchy. Žalobkyni nebola známa skutočnosť, že by bol žalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony. 3. Súd vo veci vydal dňa 18.07.2008 platobný rozkaz č.k. 39Ro/73/2008-9, proti ktorému podal odporca včas odpor. Žalobu považuje za nedôvodnú, nárok neoprávnený a nepreukázaný čo do dôvodu a výšky. Žalobkyňa nepredložila žiadnu zmluvu, ktorou by preukázala, že by mu požičala sumu 750.000,- Sk. Predložila iba nejasné a nezrozumiteľné prehlásenie odporcu, z ktorého vôbec nevyplýva, že mu poskytla vymáhanú sumu. Prehlásenie z 16.11.2005 je podľa § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný trpí vážnou duševnou poruchou a preto nebol schopný rozpoznať následky svojho konania a ani obsah prehlásenia. Nedalo sa vylúčiť, že prehlásenie bolo urobené v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených potvrdení z účtu žalobkyne v ČSOB, a.s., zo dňa 15.11.2005 o výbere 341.000,- Sk, na ktorom je rukou dopísané „Prevzal dňa 15.11.2005“ a nečitateľný podpis; a zo dňa 15.11.2005 o výbere sumy 400.000,- Sk, kde je rovnako rukou dopísané „Prevzal 15.11.2005“ a nečitateľný podpis. Z ručne písaného vyhlásenia datovaného dňa 16.11.2005 a podpísaného menom B. vyplýva, prehlásenie, že ,,pani B. požičala podpísanému B. zo svojich peňazí sumu 750.000,- Sk. V prípade potreby je toto prehlásenie možné použiť ako dlžobný úpis pre jeho rodinu, ktorá sumu takto uvedenú vyplatí k rukám pani B..“ 5. Zo znaleckého posudku č. 17/2013 z odboru psychiatrie vypracovaného znalkyňou MUDr. Elenou Žigovou vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia zmlúv o pôžičke trpel duševnou chorobou psychotického charakteru v popredí s manickým syndrómom v rámci Bipolárnej afektívnej poruchy. Postihnutí chorí často utrácajú peniaze, investujú bez ohľadu na ich finančné možnosti, nakupujú, rozdávajú, ľahko sa nechajú nahovoriť na riskantnejšie podnikanie. Pre manického pacienta je typické, že sa cíti vitálnejší, má množstvo energie, jeho myslenie a psychosomatické tempo je zrýchlené, má veľkú výkonnosť, zníženú potrebu spánku, nepociťuje únavu. Toto je však spojené s povrchným zvažovaním, stratou súdnosti a kritickosti, neschopnosťou spätnej väzby v súlade s názormi okolia. Často sa dopúšťajú konania, ktoré im inak ich etické cítenie nedovoľuje. Ich logické operácie sa zdajú byť navonok prijateľné, ale pri hlbšom skúmaní sa dá zistiť, ako je myslenie chorého vzdialené skutočnej realite. Žalovaný vzhľadom na psychózu, ktorou trpel, nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať povahu a následky svojho konania (rozpoznávacie schopnosti boli podstatne znížené) a nebol vôbec schopný svoje konanie ovládať (ovládacej schopnosti boli zaniknuté). Bipolárna afektívna porucha (BAP) charakterizuje striedanie fáz nadmerne dobrej nálady - mánia s chorobne smutnou náladou - depresia. Striedanie fáz nemusí byť pravidelné, sú viaceré subtypy BAP. Ak však už nastal rozvoj manickej fázy táto má svoju krivku gradácie závažnosti príznakov, kulminačné obdobie a postupný pokles - buď do normálnej nálady alebo depresie. Liečbou je možné ovplyvniť najmä intenzitu symptómov a v dlhodobej liečbe pôsobiť proti recidíve ochorenia profylakticky. Už v rozvinutej fáze BAP v čase podpisu predmetných zmlúv nemožno o žiadnom prechodnom zlepšení vôbec uvažovať. Práve naopak - finančnú operáciu, ktorú chorý v tom čase vykonal, spadala do spektra porúch chovania pacienta v manickej fáze BAP. 6. Žalobkyňa k znaleckému posudku uviedla, že si musel uvedomovať dôsledky svojho konania spočívajúceho v požičaní finančných prostriedkov od iných osôb a že ich musí vrátiť. Žalovaný k posudku uviedol, že v novembri 2005, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke a podpísaniu vyhlásenia, konal v dôsledku duševnej poruchy, ktorá ho robila na právne úkony neschopným a tieto sú podľa § 38 ods. 2 OZ neplatné. Žalobkyňa sa môže domáhať iba bezdôvodného obohatenia a vo vzťahu k tomuto nároku vzniesol námietku premlčania, keďže žalobkyňa skutkovo vymedzila svoj nárok z titulu zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa sa mohla o existencii bezdôvodného obohatenia dozvedieť z obsahu jeho odporu proti platobnému rozkazu z 05.09.2008, v ktorom uviedol, že trpí vážnou duševnou poruchou, v dôsledku čoho subjektívna dvojročná lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 05.09.2010. Objektívna premlčacia lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula najneskôr dňa 15.11.2008, resp. 16.11.2008, ktorým dňom bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. 7. Súd poukázal na ustanovenia § 38 ods. 1, 2; 101; 107 ods. 1,2; 458 ods. 1; 563 a 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že vo veci bolo potrebné posúdiť, či medzi stranami sporu došlo dňa 15.11.2005 k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 750.00,- Sk, a či takýto právny úkon žalovaného bol s poukazom na konanie v (tvrdenej) duševnej poruche platný. V prípade neplatnosti právneho úkonu odporcu, bolo potrebné skúmať (pri osvedčení odovzdania peňazí žalovaného), či sa bezdôvodne neobohatil z neplatného právneho úkonu na úkor žalobkyne a či takto uplatnený nárok nebol podaný po uplynutí premlčacej doby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa dňa 15.11.2005 na dvakrát vybrala zo svojho účtu v Československej obchodnej banke hotovosť v sume 341.000,- a 400.000,- Sk (spolu 741.000,- Sk) K osvedčeniu tejto skutočnosti boli predložené kópie potvrdení o vyplatení z účtu, na ktorých bol na spodnej časti podpis žalovaného k prehláseniu „prevzal dňa 15.11.2005“, pričom žalovaný pravosť svojho podpisu nespochybnil. Zároveň bolo navrhovateľkou predložené vyhlásenie zo 16.11.2005 (ktorého pravosť žalovaný taktiež nespochybnil) o tom, že prehlasuje, že mu žalobkyňa požičala sumu 750.000,- Sk. Záver o tom, že žalobkyňa skutočne odovzdala žalovanému hotovosť vo výške 750.000,- Sk ďalej vyplýva z konzistentnej, vnútorne logickej výpovede žalobkyne v konaní, kedy nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť jej čestnosť konania voči žalovanému, prípadne by vyvolali podozrenie zo snahy využiť žalovaným tvrdenú duševnú nespôsobilosť, keďže v rozhodnom čase žalobkyňa o duševných problémoch žalovaného nevedela. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že žalovaný v čase odovzdania peňazí dňa 15.11.2005 trpel duševnou chorobou psychotického charakteru, ktorej symptómy podporili názor súdu o skutočnom prevzatí peňazí zo strany žalovaného. Uvedené ochorenie je typické tým, že „chorí utrácajú peniaze, investujú bez ohľadu na ich finančné možnosti, nakupujú, rozdávajú, ľahko sa nechajú nahovoriť na riskantnejšie podnikanie“. Jednoznačný záver znaleckého skúmania, že žalovaný vzhľadom na psychózu, ktorou trpel, nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať povahu a následky svojho konania (rozpoznávacie schopnosti boli podstatne znížené) a nebol vôbec schopný svoje konanie ovládať (ovládacej schopnosti boli zaniknuté) viedol k vyhodnoteniu, že právny úkon uzavretia zmluvy o pôžičke nemohol byť pre nedostatok vôle žalovaného podľa § 38 OZ platným právnym úkonom. Preto je právny vzťah medzi účastníkmi konania medzi účastníkmi potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ, ako plnenie z neplatného právneho úkonu. 8. Žalovaným uplatnenú námietku premlčania nároku z titulu bezdôvodného obohatenia súd nevyhodnotil ako správnu. Žalobkyňa podala žalobu dňa 14.01.2008, pričom k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 15.11.2005. Objektívna premlčacia doba nároku z bezdôvodného obohatenia je tri roky a nárok si uplatnila v tejto lehote. Skutočnosť, že najskôr vymedzila uplatnený nárok ako plnenie zo zmluvy o pôžičke a až neskôr v konaní (po 16.11.2008 - uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby), s ohľadom na vykonané dokazovanie zmenila uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nemal vplyv na plynutie objektívnej premlčacej doby. Žalobkyni nebolo možné pričítať v neprospech skutočnosť, o ktorej nemohla mať reálnu vedomosť, že žalovaný konal v stave vylučujúcom ho z vykonávania platných právnych úkonov. Ani žalobkyňou tvrdená vedomosť o psychických problémoch žalovaného asi rok po odovzdaní peňazí nemohla mať právny význam na plynutie premlčacej doby, keď takáto vedomosť nemohla viesť k bezpečnému zisteniu o tom, že žalovaný mal nedostatok rozpoznávacej a ovládacej schopnosti, keďže nemala so žalovaným bližší vzťah. Takáto skutočnosť vyplynula až z vykonaného znaleckého dokazovania. Žalobkyňa si preto riadne a včas uplatnila nárok na plnenie z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že vyzvala žalovaného na plnenie. Preto súd vo vzťahu k omeškaniu žalovaného ustálil, že sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby, teda dňa 23.08.2008. Od tohto dňa priznal žalobkyni k istine aj 6 %-tný ročný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vyhradil na samostatné uznesenie podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 9. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním doručeným súdu dňa 14.07.2014. Predovšetkým namietol, že ak súd prvej inštancie ustálil, že v čase podpisov listín osvedčujúcich odovzdanie hotovosti 750.000,- Sk zo strany žalobkyne, konal žalovaný v duševnej poruche, a zo znaleckého posudku MUDr. Eleny Žigovej vyplynulo, že nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať povahu a následky svojho konania, nebolo možné na existenciu týchto listín vôbec prihliadať, a na jeho podpisy poukazovať. Keďže svoje konanie žalovaný nebol schopný vôbec ovládať, nemajú tieto listiny žiadnu právnu relevanciu. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa predložila súdu ako dôkazy iba listiny o vybratí súm v celkovej výške 741.000 Sk z jej účtu. Napriek ich obsahu rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 750.000 Sk, teda vo výške o 9.000,- Sk vyššej. Samotné odovzdanie peňazí nebolo podporené žiadaným iným dôkazom ako výpoveďou žalobkyne, a ani nebolo žiadnym iným dôkazom preukázané to, že žalobkyňa v rozhodnom čase nevedela o jeho duševných problémoch, resp. nemohla o nich vedieť. Podľa názoru súdu vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie žalovaného, a rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 24.895,44 eur s úrokmi z omeškania. Vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, keď na jednej strane ustálil, že došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, a na druhej strane, že k odovzdaniu hotovosti jeho osobe došlo. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. V prípade ak by sa odvolací súd nestotožnil s týmto názorom, domáhal sa, aby odvolací súd preskúmal, či súd prvej inštancie napadnutým rozsudok neprisúdil iné plnenie, ako sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala, a či súd prvej inštancie rešpektoval predmet konania vymedzený žalobou. Podľa jeho názoru súd vykonal neprípustnú zmenu rozhodnej v skutočnosti uvádzanej v žalobe ( na ktorú bola oprávnená len žalobkyňa), a to zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku, ktorý skutkovo vymedzila výlučne skutočnosťami svedčiacimi pre naplnenie skutkovej podstaty zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 07.11.2000, sp.zn. 29CbO/460/2000. Z vykonaného dokazovania vyplynulo popretie skutočností tvrdených žalobkyňou, že medzi účastníkmi vznikla platná zmluva o pôžičke, z titulu ktorej sa domáha zaplatenie žalovanej sumy. Ak súd prvej inštancie vykonal zmenu právnej kvalifikácie na bezdôvodné obohatenie, mal zvážil, či je táto zmena možná bez súčasnej zmeny rozhodujúcich skutočnosti tvrdených žalobkyňou. Uplatnenie nároku na zmluvné plnenie a plnenie z dôvodu bezdôvodného obohatenie je rozdielne. Žalobkyňa nikdy neuviedla, že k uzavretiu zmluvy v dôsledku jej neplatnosti nedošlo, a že sa žalovaný prijatím žalovanej sumy bezdôvodne obohatil. Pokiaľ aj napriek tomu súd prvej inštancie uplatnený nárok inak právne posúdil, došlo k prelomeniu dispozičnej zásady, ktorá sporové konanie ovláda, t.j. dispozičné oprávnenie žalobkyne určiť predmet konania. V tomto prípade nešlo o prekvalifikovanie tipu uzatvorenej zmluvy, pretože vykonaná zmena sa týkala úplne odlišných právných inštitútov, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemohol priznať namiesto plnenia so zmluvy, plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa nikdy nepožadovala. Žalobkyňa sa pritom o existencii bezdôvodného obohatenia, teda že sa na jej úkor žalovaný obohatil, preukázateľne dozvedela, keď jej bol doručený znalecký posudok MUDr. Eleny Žigovej (v auguste 2013). Subjektívna premlčacia doba vo vzťahu právu k žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plniť jeho doručením a do dnešného dňa ešte neuplynula. Bezdôvodnému obohateniu žalovaného však malo dôjsť v deň podpisu vyhlásenia do dňa 16.11.2005, ktoré žalovanej podpísal dňa 15.11.2005. Objektívna premlčacia lehota tak uplynula najneskôr dňa 15.11.2008, teda skôr ako lehota subjektívna. Keďže žalovaný uplatnil v konaní námietku premlčania, nebolo možné nárok žalobkyni týmto titulom priznať. Domáhal sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, a prizná žalovanému aj náhradu trov právneho zastúpenia. 10. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 03.09.2014 a vyjadrenie k nemu bolo podané na súde dňa 17.09.2014. Žalobkyňa predovšetkým poukázala na vyjadrenie znalkyne MUDr. Eleny Žigovej zo dňa 26.08.2013 kedy uviedla, že u osoby postihnutej duševnou poruchou, ktorou trpel aj žalovaný, môže síce dochádzať k zmene nálad a celej osobnosti postihnutého, avšak takáto osoba si musí uvedomovať následky svojho konania spočívajúceho si v požičaní finančných prostriedkov od iných osôb a v povinnosti tieto požičané finančné prostriedky vrátiť. Aj samotný žalovaný v rámci psychiatrického vyšetrenia vypovedal, že žalobkyňa mu dala ponuku, že mu dá vlastných 600.000 v dolároch , a on jej napíše že jej dá 720.000 a do troch mesiacov jej to vráti s úžerníckym úrokom. Už z tohto vyjadrenia je zrejme, že žalovaný musel byť schopný rozpoznať povahu a následky svojho konania, a vedel, že ak si požičia peniaze následne mu vzniká povinnosť peniaze vrátiť. Na jednej strane si žalovaný pamätá na celý podrobný vývoj svojho duševného ochorenia, jeho príčiny, spôsob dojednávania zmluvných vzťahov so žalobkyňou o peňažné sumy, časový údaj jednotlivých situácii, v ktorých sa nachádzal, avšak zo záhadných príčin si nespomína na prevzatie hotovosti od žalobkyne. Ďalej žalovaný priznal, že do uzavretia zmluvy o pôžičke so žalobkyňou svoje záväzky plnil, následne stratil možnosť žalobkyni dlh zaplatiť a je si vedomý, že mu dlh vznikol, pričom na druhej strane si na úkon prevzatia hotovosti nepamätá. Podľa názoru žalobkyne sú závery znalca nesprávne v tom zmysle, že k odovzdaniu hotovosti zo strany žalobkyne žalovanému došlo, a žalovaný iba účelovo zahmlieva prevzatie peňažných prostriedkov, čím sa snaží spochybniť to, že žalobkyňa mu peniaze odovzdala a jemu vznikla požičanú vrátiť. Predložené listine dôkazy jednoznačne preukazujú, že došlo k odovzdaniu hotovosti zo strany žalobkyni žalovanému, vlastnoručné napísané a podpísané žalovaným, ktorý potvrdil prevzatie sumy v celkovej výške 750.000 Sk. Iba pre prípad, že by mal súd pochybnosti o týchto listinných dôkazov, navrhla žalobkyňa doplniť dokazovanie aj výsluchom priameho svedka - riaditeľky pobočky banky, v ktorej došlo k výberu finančnej sumy a k odovzdaniu hotovosti. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v priebehu konania došlo k zmene rozhodujúcich skutočnosti uvedených v žalobe. Žalobkyňa si žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej čiastky, ktorú žalovaný od nej prevzal na základe zmluvy o pôžičke, a požičanú sumu do dnešného dňa nevrátil. V priebehu konania v rámci znaleckého dokazovania vyšlo najavo, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o pôžičke konal v duševnej poruche, a preto súd vyslovil názor že zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. K odovzdaniu žalovanej čiastky však došlo, ale nedošlo k jej vráteniu. Nedošlo tak k zmene rozhodujúcich skutočnosti uvedených v žalobe. Právna kvalifikácia predmetu žaloby je vecou súdu nie účastníkov konania. Tým je aj otázka posúdenia absolútnej neplatnosti zmluvy, čo neznamená zmenu skutkového stavu. V tomto smere žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1934/2001 ako aj na ´ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej aj Českej republiky. V podstate z nich vyplýva, že pokiaľ výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu nato, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je. Zo strany žalobkyne nebolo potrebné a ani opodstatnené, aby v priebehu konania akokoľvek menila svoj žalobný nárok. Keďže právna kvalifikácia je vecou súdu a nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, nemohlo dôjsť ani k uplynutiu premlčacej doby na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia. Navyše, ak sú závery znaleckého posudku správne a žalovaný konal pri uzavieraní zmluvy o pôžičke v duševnej poruche, žalobkyňa sa mohla dozvedieť o existencií tejto skutočnosti až zo záverov znaleckého posudku. Sám žalovaný potvrdil, že subjektívna premlčacia doba vo vzťahu právu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia mohla začať plynúť najskôr doručeným znaleckého posudku a do dnešného dňa neuplynula. Objektívna premlčacia lehota neplynula, pretože k jej spočívaniu došlo tým, že si žalobkyňa riadne uplatnila svoj nárok na súde podaním žaloby, a to bez ohľadu nato či si uplatnila práva zo záväzkového vzťahu alebo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil ako veci správny. 11. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené právnej zástupkyne žalovaného elektronicky dňa 18.10.2017, na ktoré reagovala replikou doručenou súdu dňa 31.10.2017. Zotrvala na dôvodoch podaného odvolania a zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala odovzdanie žalovanej istine žalovanému. Navyše v čase kedy mu mala byť žalovaná istina poskytnutá, nebol žalovaný schopný rozpoznať následky svojho konania a nebol schopný svoje konanie ovládať. Vykonaním dokazovaním nebolo preukázané, že na základe zmluvy zo dňa 16.11.2005 mu žalobkyňa požičala a odovzdala nejaké finančné prostriedky. Ani z jeho vyhlásenia zo dňa 16.11.2005 nevyplýva, že sumu 750.000 Sk mu mala žalobkyňa poskytnúť a odovzdať v tento deň. Vo vyjadrení zo dňa 09.06.2009 v priebehu konania žalobkyňa uviedla, že dňa 15.11.2005 bola na základe ústnej dohody poskytnutá žalovanému bezúročná pôžička peňažných prostriedkov vo výške 750.000 Sk. Ak sa odvolací súd nestotožní s obsahom jeho odvolania, že odovzdanie tento sumy nebolo žalovanému žiadnym spôsobom preukázané, vzniesla námietku premlčania. Podľa jej názoru nárok na zaplatenie sumy 750.000 Sk, odovzdanej dňa 15.11.2005, si žalobca uplatnil po uplynutí v 3-ročnej premlčacej lehoty, a to až písomným podaním zo dňa 09.06.2009, doručeného súdu prvej inštancie dňa 10.06.2009. Do tohto dňa bol predmetom konania nárok žalobcu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.11.2005, ktorý však nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Opätovne preto zotrvala na odvolacom petite a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, a súčasne priznal žalovanému náhradu trov konania. 12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p.. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 13. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích námietok žalovaného považuje odvolací súd za potrebné len uviesť nasledovné: žalobkyňa si žalobou podanou dňa 14.1.2008 uplatnila nárok na zaplatenie 750.000,- Sk na základe plnenia z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2005. Poskytnutie pôžičky preukázala výberovými dokladmi z banky z 15.11.2005 na celkovú sumu 741.000,- Sk (24.596,- Eur) s podpismi žalovaného, že túto sumu v deň výberu prevzal; a prehlásením žalovaného zo dňa 16.11.2005, že mu žalobkyňa poskytla pôžičku v celkovej výške 750.000,- Sk (24.895,44 Eur). K rozdielu v sume 9.000,- Sk (298,75 Eur) oproti výberu v banke žalobkyňa uvádzala, že bol žalovanému vyplatený v hotovosti a následne písomne potvrdil prevzatie celej sumy pôžičky prehlásením zo dňa 16.11.2005. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výpoveď žalobkyne spolu s týmito dôkazmi dostatočne osvedčujú. že žalovanému poskytla žalovanú sumu. V rámci svojej obrany žalovaný nikdy nepoprel pravosť svojich podpisov na listinných dôkazoch, len spochybňoval, že dostatočne nepreukazujú uzavretie zmluvy o pôžičke; a súčasne, že v dôsledku duševnej choroby aj v prípade ak by zmluvu uzavrel, bola by neplatná. Až v priebehu súdneho konania bolo preukázané, že duševné ochorenie, ktorým žalovaný trpí, ho vylučovalo v rozhodnom čase zo spôsobilosti uzavrieť platný právny úkon. Súd preto prekvalifikoval predmet sporu na nárok z bezdôvodného obohatenia žalovaného prijatím žalovanej peňažnej čiastky podľa § 451 ods. 2 OZ. Zmena právnej kvalifikácie spôsobená výlučne výsledkom znaleckého dokazovania, však nemala za následok akúkoľvek zmenu skutkových okolností prípadu oproti stavu, z akého vychádzala žaloba vo veci. Pri nároku zo zmluvy o pôžičke a aj pri nároku z bezdôvodného obohatenia plynie podľa § 101 a 107 ods. 2 OZ trojročná objektívna premlčacia lehota, v rámci ktorej žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 14.1.2008 (premlčacia doba uplynula až 16.11.2008) . Začatím súdneho konania prestala plynúť premlčacia lehota vo vzťahu k nároku na zaplatenie žalovanej sumy, bez ohľadu na to, ako bude súd v konečnom dôsledku kvalifikovať právny titul na jej zaplatenie, keďže súd je viazaný len skutkovým stavom vymedzeným v žalobe, ale nie právnym posúdením nároku zo strany žalobcu. Navyše o tom, že žalovaný trpel tak závažnou duševnou chorobou, ktorá spôsobila neplatnosť uzavretej zmluvy o pôžičke, sa žalobkyňa objektívne mohla dozvedieť až na základe výsledkov znaleckého dokazovania z posudku, ktorý bol jej právnemu zástupcovi doručený až dňa 12.8.2013, teda po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula skôr ako subjektívna lehota. K premlčaniu žalovaného nároku tak nedošlo. 14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu. Keďže žalobkyňa bol vo vecí úspešná aj v odvolacom konaní, súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli, v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).